Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. apríl 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 3T/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615010022
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Rusnák

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7615010022.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 4. apríla 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
Ing. Z. J., Q.. X.X.XXXX v Prešove, okres Prešov, trvale bytom R., R.
T. Č.. XXXX/X, okres Prešov, súkromný podnikateľ,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 27.9.2014 asi o 9.00 hod. v katastrálnom území obce H., okres Gelnica, pri chatovej základni
„Rovné“, na vodnej nádrži „.“ v rybárskom kaprovom revíri č. 4-3750-1-1, patriacom Slovenskému
rybárskemu zväzu Rada, 010 55 Žilina, G. X. 20, v rozpore s § 16 písm. a) zákona č. 139/2002 Z. z. o
rybárstve, podľa ktorého sa v kaprových vodách zakazuje loviť na viac ako dve udice, pričom v zmysle §
17ods.7vyhláškyč.185/2006,ktorousavykonávazákonč.139/2002Z.zorybárstvevzneníneskorších

predpisov, posledná veta, sa lov čereňom považuje za lov rýb na jednu udicu, neoprávnene lovil ryby na
dve udice spôsobom na ťažko i čereňom, pričom nič neulovil, pretože bol prichytený rybárskou strážou,

t e d a

neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že lovil ryby zakázaným spôsobom,

č í m s p á ch a l

prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 61 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 3
Tr. zákona trest zákazu činnosti vykonávania rybolovu v rybárskych revíroch Slovenského rybárskeho

zväzu.Podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti ukladá na 1 (jeden) rok.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona ukladá trest prepadnutia vecí - 1 ks udica zn. Mitchell Power

Cross, čiernej farby s navijakom eurostar vip 70, silon 200 m; 1 ks udica čierno modrej farby zn. Lipno s
navijakom Ultramate free system 6000, silon 300 m a 1 ks rybárska čereň 1 x 1 s držiakom čiernej farby.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podal na tunajší súd obžalobu na obvineného Ing.

Z. J. pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe aký je popísaný aj
vo výroku tohto rozsudku.

Predmetnátrestnávecbolarozhodnutározsudkomprvostupňovéhosúdudňa20.10.2015,popodanom
odvolania obžalovaným bol rozsudok uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5To 9/2016 zo

dňa 1. 3. 2016 zrušený a vec vrátená prvostupňovému súdu. V uznesení bola poukázané na nutnosť
vykonania dôkazu okresným súdom previerkou výpovede na mieste v zmysle § 158 Tr. por.

Vo veci pred zrušením a po zrušení veci boli vykonané nasledovné dôkazy:

Obžalovaný Ing. Z. J. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásil, že
zo spáchania žalovaného skutku je nevinný, vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedol, že
nie je pravdou, aby čerenil. Čereň na ryby bola na móle a on lovil kapre na ťažko dvoma udicami. Keďže
sa jednalo o súčinnostnú akciu pod názvom „Ryby“, bola táto akcia zameraná na kontrolu rybárskeho
práva a predchádzaniu pytliactva na vodnej nádrži N. za prítomnosti súkromnej televízie. V dobe kedy

rybárska stráž videla návnadovú rybku, tvrdila, že čerenil, keďže čereň bola mokrá. Nebola to pravda
vzhľadom k tomu, že celú noc pršalo. Vytiahol len sieťku s rybami a potom ju dal späť do vody. Na to
rybárska stráž vykonala kontrolu dokladov potrebných na rybolov.

Po predložení rybárskych udíc a čerene v zmysle § 270 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaný uviedol, že tieto

veci sú jeho vlastníctvom.

Svedok N. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedol, že na
policajnom člne počas výkonu kontroly spolu s dvoma policajtmi videli, keďže nemali ničím zakrytý
výhľad, asi 15 m od móla dve udice na móle lovené na ťažko. Na mólo pribehol rybár, ktorý vyťahoval

čereň z vody, ktorá bola v prednej časti móla. Šnúra od čerene bola na móle a čereň vo vode. Keď
spisoval záznam, obžalovaný tvrdil, že čereň mal vo vode, lebo voda stúpala. Nemohol si zameniť to, že
obžalovaný vyťahoval čereň, keďže sieťku s rybami mal na ľavej strane móla. Na móle nebola žiadna
iná osoba, až potom, čo odchádzali pribehla nejaká žena (manželka obžalovaného).

Svedok npor. H. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedol, že
spolu s kolegom Ing. U. N. a s rybárskou strážou išli na člne. Vo vzdialenosti asi 15-20 m videli zreteľne,
keďže vo výhľade im nič nebránilo, ako v prednej časti móla boli dve udice na ťažko. Obžalovaný prišiel
na mólo a vyťahoval z vody čereň, ktorá bola v prednej časti móla. Na vhodnom mieste v blízkosti móla
odstavili čln. Rybárska stráž začala kontrolu, keďže obžalovaný tvrdil, že nečerenil, hoci čereň bola

mokrá. Nemohol si ju popliesť so sieťkou, lebo čereň je iného tvaru.

Po predložení zaistených veci podľa § 270 ods. 1 Tr. poriadku (udice, čerene) a ohliadnutí fotografie
č. 3 svedok uviedol, že ide o čereň, ktorú videli a popísal miesto, kde si všimli udice a obžalovaného
a smer trasy člna.

Svedok Ing. U. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal s tým, že keď prechádzali okolo móla, rybárska
stráž povedala, že to idú skontrolovať, nakoľko na móle boli dva udice. Videl lano, ktoré smerovalo do
vody. Vo výhľade nič neprekážalo. Keďže bol vodič člnu, s člnom zastal ďalej. Po dorazení na miesto,
obžalovaný tvrdil, že čereň nemal vo vode. Na móle videl čereň štvorcového tvaru. Nevidel žiadnu ženu

na móle.Keďže svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal v časti vyťahovania čereňa rozdielne, bola na
hlavnom pojednávaní prečítaná časť zo zápisnice o výsluchu zo dňa 4.11.2014, kde bolo uvedené, že

„ jasne som videl, že čereň bola ponorená celá vo vode a rybár ju chvatne začal z vody vyťahovať a videl,
ako s člnom prirážame k brehu“, svedok na to uviedol, že vzhľadom na odstup času, si to nepamätá ani
presne farbu lana, avšak vtedy si to lepšie pamätal.

Po predložení doličných vecí podľa § 270 ods. 1 Tr. poriadku, najmä čerene, svedok uviedol, že si

nespomína, či išlo o lano, ktoré videl na hlavnom pojednávaní.

Svedkyňa PaedDr. S. J., manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v
prípravnom konaní. Uviedla, že boli s obžalovaným vo vnútri chaty, kde cez okno videli, ako okolo móla
ide čln, ktorý tam premával aj predtým. Vyšla na terasu a obžalovaný šiel na mólo. Všimla si, že na móle
boli udice a čereň, ktorá bola mimo móla (na trávniku). Potom šla do chaty, cez okno videla policajtov

a iné osoby.

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal nasledovné listinné dôkazy vzťahujúce sa na skutok:
- zo zápisnice o vydaní veci bolo preukázané, že boli vydané veci, a to 1 ks udice zn. Mitchell Power
Cross, čiernej farby s navijakom eurostar vip 70, silon 200 m; 1 ks udice čiernomodrej farby zn. Lipno

s navijakom Ultramate free system 6000, silon 300 m a 1 ks rybárskej čerene 1 x 1 s držiakom čiernej
farby, 1 ks rybárskeho lístka č. 33/14 na meno Z. J. platný od 17.1.2014 do 17.1.2017, 1 ks povolenie
na rybolov a záznam o dochádzke k vode a úlovkoch vydaného dňa 17.1.2014 Slovenským rybárskym
zväzom,
- zo zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou bolo zistené, že skutok sa stal v chatovej

oblasti zvanej Rovné, pred chatou č. 843, na móle sa nachádzali dva rybárske prúty na ťažko a trávnatej
ploche sa nachádzala rozložená čereň, ktorej sieťka bola mokrá, od konštrukcie černe viedla šnúra,
ktorá bola upevnená na lano červenej farby,
- z rybárskeho poriadku súd zistil všeobecné zásady pre držiteľov povolení,
- revírny list preukázal, že rybolov bol vykonaný na VN N., číslo revíru X-XXXX-X-X, na lov kaprov na

hranici vodnej plochy nádrže od priehradného telesa po železničný most J. smerom na X. a potok U.
od ústia po pramene na lovný účel,
- z rybárskeho lístka súd bolo zistené, že bol vydaný na meno J. Z. dňa 17.1.2014 v Prešove platného
od 17.1.2014 do 17.1.2017,
- záznam, povolenie na rybolov potvrdzuje dátum, číslo revíru a úlovok (t.j. druhy rýb, počet, dĺžka,

hmotnosť),
- preukaz členov rybárskej stráže potvrdzuje, že svedok N. F. je členom rybárskej stráže,
- potvrdenie zo dňa 16.12.2014 preukazuje vrátenie veci obžalovanému, a to 1 ks rybárskeho lístka č.
33/14 a 1 ks povolenia na rybolov č. 38917 KZ.

Previerka výpovede samosudcom bola vykonaná dňa 17. marca 2017 od 10. 55 hod. do 11. 20 hod. v
katastrálnom území obce Jaklovce, chatová základňa „N.“, pri vodnej nádrži „N., pred chatou č. XXX.
Počas previerky boli porovnateľné poveternostné podmienky ako dňa 27. 9. 2014. Úkon bol zapísaný do
zápisnice s príslušnou fotodokumentáciou. V priebehu previerky za účasti prokurátora a splnomocnenca
N. F. obžalovaný ukázal svoju verziu výpovede (ktorá sa zhodovala s jeho výpoveďou v priebehu

konania), miesto, kde sa nachádzal v dobe, kedy prichádzala hliadka na člne, ako aj miesto na móle,
kde mal udice a čereň. Svedok N. F. zasa ukázal miesto, kde si všimli prechádzajúc na člne okolo móla
vo vzdialenosti cca 10 - 12 m, že obžalovaný vyťahoval z vody čereň (fotografia č. 9 a 10). Po vystúpení
na breh už čereň videl na móle (fotografia č. 12).

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods.
12 Tr. poriadku, pričom zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Z vykonaného dokazovania, a to výsluchu obžalovaného, svedkov a listinných dôkazov, bolo v konaní
nepochybne preukázané, že obžalovaný bol dňa 27.9.2015 okolo 9.00 hod. v katastrálnom území obce

H. na vodnej nádrži N.Z., v rybárskom kaprovom revíri, a to za účelom lovenia rýb. Obžalovaný je
držiteľom platného rybárskeho lístka a má povolenie na rybolov na rybársky revír na vodnej nádrži N..Obžalovaný už v prípravnom konaní popieral spáchanie skutku, ktorý sa mu kládol za vinu. Uviedol, že
nečerenil. Bránil sa tým, že v čase prirážania policajného člnu k mólu, bol na móle skontrolovať sieťku
s rybami tak, že ju vytiahol a po jej kontrole dal späť do vody. Čereň bola na brehu, ktorú v tom čase

nepoužíval. Mokrá bola z dôvodu, že celú noc pršalo. Namietal, že svedkovia neuviedli, že išlo akciu
zv. „Ryby“ zameranú na kontrolu rybárskeho práva a predchádzaniu pytliactva na vodnej nádrži N. za
prítomnosti súkromnej televízie.

Manželka obžalovaného, svedkyňa PaedDr. S. J., potvrdila jeho výpoveď iba v tom, že na móle videla

udice a čereň, ktorá bola mimo móla na trávniku. Avšak jeho činnosť na móle a kontrolu nevidela, keďže
bola po celú dobu v chate.

Obrana obžalovaného bola vyvrátená a zo spáchania skutku bol usvedčení výpoveďami svedkov N. F.
G. Q.. H. U.. Obaja svedkovia zhodne uviedli, že z policajného člnu priamo videli, ako obžalovaný čerenil,
t.j. lovil viac ako s dvoma udicami na ťažko, keďže na móle mal ďalšie dve udice. Obdobe vypovedal i

svedok Ing. U. N., ktorí taktiež videl ako obžalovaný vytiahol z vody čereň, pričom bolo logické, že sa
na udalosti vzhľadom na odstup času od výpovede z prípravného konania oproti výpovede na hlavnom
pojednávaní nepamätal.

Výpovede svedkov súd vyhodnotil ako presvedčivé a pravdivé, keďže súd nevzhliadol žiaden motív,

pre ktorý by svedkovia vôbec mali vypovedať nepravdivo. V tom smere nemalo žiaden význam, že v
tej dobe sa na vodnej nádrži konala akcia za súčinnosti súkromnej televízie ako tomu význam prikladal
obžalovaný.

Svedkovia a samotná previerka výpovede na mieste vyvrátili tvrdenia obžalovaného, že rybárska stráž

mala zakrytý výhľad z vodnej plochy na mólo, čo bolo na hlavnom pojednávaní dokazované priamo
fotografickým materiálom z miesta činu, ktorý dokumentoval situáciu, a vyplynulo to i z fotodokumentácie
počas previerky na mieste. Práve naopak, výhľad na mólo z vodnej plochy nebol ničím „prikrytý“. Pokiaľ
obžalovaný namietal údajný rozpor vo výpovediach svedkov, že spočiatku tvrdili, že ho videli vyťahovať
čereňpriprirážanínabrehanásledne,žetobolonavodnejploche(čoukazovalsvedokN.F.priprevierke

na mieste), súd k tomu dodáva, že išlo o v podstate za „chytanie“ za slová obžalovaným, keďže z pohybu
člnu po vodnej ploche bolo zrejmé, že „pristávací manéver“ k ľavej časti brehu z pohľadu z móla na
vodnú plochu bol súvislý, pravidelný s ohľadom na možnosti odstavenia člnu na brehu (keďže v danom
mieste neboli vhodné terénne podmienky na pristátie). Bola vyvrátená obrana obžalovaného, že hliadke
vo výhľade zavadzal strom, resp. porast, ktorý sa nachádzal na ľavej časti brehu (v mieste, kde prakticky

pristál čln - fotografia č. 3), keďže obžalovaného videli „čereniť“ z vodnej plochy a predtým ako dorazili k
brehu (čo uvádzal na mieste ako aj na hlavnom pojednávaní svedok N. F.). Z dokumentácie z ohliadky
miesta činu bolo dokázané, že v dobe skutku bola dobrá viditeľnosť, navyše súd je presvedčený, že
skúsený rybár ako napr. N. F., by si nezmýlil čereň a udice, navyše nikto zo svedkov nemal dôvod
bezdôvodne obviňovať obžalovaného z toho, čo neurobil. Pokiaľ išlo o výpoveď manželky obžalovaného

táto celý čas v skutku nesledovala, takže bolo logické, že ani nemohla vidieť situáciu na móle v dobe
príchodu rybárskej stráže, takže nepotvrdila obranu obžalovaného a neprispela k objasneniu skutkového
stavu.

Z vyššie uvedených dôkazov bolo teda jednoznačne a nepochybne preukázané, že skutok sa stal, a že

ho spáchal obžalovaný, a preto ho súdu uznal za vinného.

Obžalovaný naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu prečinu pytliactva podľa §
310 ods. 1 Tr. zákona, keďže neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že neoprávnene
lovil ryby zakázaným spôsobom, a to na dve udice spôsobom na ťažko i čereňom, pričom nič neulovil,

pretože bol prichytený rybárskou strážou. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 139/2002 Z.z. o rybárstve
v kaprových vodách sa zakazuje loviť na viac ako dve udice, pričom podľa § 17 ods. 7 vyhlášky č.
185/2006 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o rybárstve, posledná veta, lov čereňom sa považuje za lov
rýb na jednu udicu. Teda obžalovaný lovil na tri udice.

Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel porušiť záujem
chránenýtýmtozákonom,ktorýsledujeochranuvýkonurybárskehoprávapredneoprávnenýmizásahmi.
Motívom konania obžalovaného bola snaha získať vo svoj prospech čo najviac rýb z ich lovu, keďže
zákon obmedzuje v kaprových vodách loviť na viac ako dve udice.Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, neboli zaznamenané podľa charakteristiky z miesta bydliska žiadne
negatívne hodnotenia a z odpisu registra trestov vyplynulo, že doposiaľ nebol súdne trestaný.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad
jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a
priťažujúcich okolností. U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť, že viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zákona), nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom
na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, súd vychádzal z trestnej
sadzby zníženej na hornej hranici hornú o jednu tretinu.

Vychádzajúc z okolností skutku, následku trestnej činnosti (škoda nevznikla žiadna), spôsobu vykonania
čin, vedenie riadneho života obžalovaným obžalovaný, mu súd uložil trest zákazu činnosti vykonávania
rybolovu v rybárskych revíroch Slovenského rybárskeho zväzu na dolnej hranici zákonom ustanovenej
trestnej sadzby. Súd vychádzal z toho, že uvedený trest je postačujúci pre naplnenie účelu trestu vo

vzťahu aj ku generálnej prevencii. Súd mal za to, že u obžalovaného išlo s ohľadom na motív trestnej
činnosti iba k ojedinelému vymedzeniu z medzí riadneho života.

Keďže odsúdený spáchal trestný čin dvoma udicami a čereňom, a tieto nástroje na lovenie rýb boli
použité na spáchanie trestného činu, pričom obžalovaný je ich výlučným vlastníkom, uložil mu aj trest

prepadnutia veci v zmysle § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Vlastníkom prepadnutých vecí sa stal štát.

Súd nerozhodoval o nároku na náhradu škody poškodeného vzhľadom k tomu, že sa nepripojil s
nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na tunajší súd.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku

uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.