Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. september 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816202585
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816202585.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava,sudkyňouJUDr.IvetouFarkašovskou,vprávnejvecižalobcuCDConsultings.r.o.

so sídlom v Prahe, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČ: 26429705,
právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej X. B., rod. R.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom A. M. XX, Q. I., o uplatnenie pohľadávky 442,-Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 442,-Eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 1 102,-Eur
od 18. 11. 2009 do 21. 06. 2010, t. j. 39,24 Eur, zo sumy 1 092,-Eur od 22. 06. 2010 do 24. 06. 2010,
t. j. 0,54 Eur, zo sumy 492,-Eur od 25. 06. 2010 do 20. 07. 2010, t. j. 2,11 Eur, zo sumy 482,-Eur od 21.
07. 2010 do 29. 08. 2010, t. j. 3,18 Eur, zo sumy 472,-Eur od 30. 08. 2010 do 20. 09. 2010, t. j. 1,71 Eur,

zo sumy 452,-Eur od 21. 09. 2010 do 22. 02. 2011, t. j. 11,55 Eur, zo sumy 442,-Eur od 23. 02. 2011 do
zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 40,-Eur splatných do konca toho-ktorého mesiaca, pod
stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 442,00 Eur spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne: zo sumy 1 102,00 Eur od 13. 07. 2009 do 21. 06. 2010,
zo sumy 1 092,00 Eur od 22. 06. 2010 do 24. 06. 2010, zo sumy 492,00 Eur od 25. 06. 2010 do 20. 07.
2010, zo sumy 482,00 Eur od 21. 07. 2010 do 29. 08. 2010, zo sumy 472,00 Eur od 30. 08. 2010 do 20.
09. 2010, zo sumy 452,00 Eur od 21. 09. 2010 do 22. 02. 2011, zo sumy 442,00 Eur od 23. 02. 2011

do zaplatenia, spolu s 6,00 % ročným úrokom zo sumy 1 102,00 Eur od 18. 11. 2009 do 21. 06. 2010,
zo sumy 1 092,00 Eur od 22. 06. 2010 do 24. 06. 2010, zo sumy 492,00 Eur od 25. 06. 2010 do 20.
07. 2010, zo sumy 482,00 Eur od 21. 07. 2010 do 29. 08. 2010, zo sumy 472,00 Eur od 30. 08. 2010
do 20. 09. 2010, zo sumy 452,00 Eur od 21. 09. 2010 do 22. 02. 2011, zo sumy 442,00 Eur od 23. 02.
2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,67 Eur. Zároveň si
uplatnil aj náhradu trov konania.

2.Uznesením tunajšieho súdu č.k. 8C/386/2013-78 zo dňa 08. 02. 2016 súd zastavil konanie v časti
zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a návrh v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné
konanie.3.Na pojednávaní dňa 22. 09. 2016 sa právny zást. žalobcu nezúčastnil, uviedol, že hodnotí procesný
postup súdu ako nesprávny z dôvodov, na ktoré už poukazoval. Poukázal na hospodárnosť konania.
Konanie žalobca inicioval podľa čl. 4 nariadenia EP a Rady /ES/ čl. 861/2007 (ďalej len „Nariadenie“) a

preto očakáva, že súd v ňom bude postupovať podľa procesných zásad definovaných v tomto nariadení.
Tvrdí, že v danom prípade nie sú splnené podmienky nariadenia na nariadenie ústneho pojednávania a
ústne pojednávanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu.

4.Na tomto pojednávaní sa nezúčastnila ani žalovaná, ktorá neúčasť ospravedlnila listom doručeným

súdu 19. 09. 2016, kde uviedla, že sa pojednávania nemôže zúčastniť z rodinných dôvodov. Jej
priezvisko je teraz B., pretože sa vydala, žiadala, aby súd vec rozhodol v jej neprítomnosti, je ochotná
dlžnú sumu splácať po 40,-Eur mesačne. Pracuje ako šička autopoťahov v Dolnom Kubíne, kde zarába
minimálnu mzdu.

5.Žalobcom predložená zmenka je zmenkou platnou, spĺňajúcou formálne náležitosti podľa § 75 zák.č.

191/1950 Zb..

6.Dňa 20. 10. 2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení:

I.Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1.pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2.pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútne neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II.Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu pltnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III.Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či

je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok alebo nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

7.Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky 8/2015 pod číslom 93, teda ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnenie kauzálnych
námietok zo strany žalovaného bráni § 17 Zákona zmenkového a šekového je potrebné uviesť,
že rigidná aplikácia ust. § 17 cit. zákona by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až
následnom možnom domáhaní sa svojich práv (keďže § 17 cit. zák; obsahuje úpravu, podľa ktorej,
kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných

vzťahoch k vystaviteľovi alebo predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhradu uspokojiť
veriteľa - majiteľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v
tomto konaní preukázať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom
dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na dlžníka - spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy

neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti zmluvných podmienok, či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej by išlo o neprijateľné zníženie právnej ochrany patriacej spotrebiteľovi. Z
vyššie citovaného stanoviska teda vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, je možné túto
skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu pltnú a účinnú v čase, kedy

bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 16. 03. 2009.

8.Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa priči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.).9.Platnosť zmenky preskúma súd bez ohľadu na skutočnosť, či ju bude alebo nebude žalovaný
namietať, nakoľko v spotrebiteľských veciach princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí

bdelým) v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv
spotrebiteľa. Uvedené pakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (uznesenie zo
16.januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012 a uznesenie sp. zn.
5Cdo/61/2012). Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života
odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec

sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a
dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,

ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.
Aj v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2001 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa,
a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky
z úradnej moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek

tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného
papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

10.Ust. § 17 zák.č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale
kedy ich uplatňovať nemôže Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva

len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str.96). Citované
ustanovenia tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj
z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/
EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich

súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

11.Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo
súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí,

že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť.

12.Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská
zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

13.V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

14.V zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v znení zák. č. 438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa
uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa ods. 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade

tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol
vzniesť spotrebiteľ a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne
zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje
procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zák.č.
438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23. 12. 2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti

pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca neustanovil osobitný
(intertemporálny) režim.15.Súd posúdil nárok žalobcu voči žalovanej ako spotrebiteľský spor, pričom po vykonanom dokazovaní
zistil, že Zmluva o úvere zo dňa 30. 03. 2009 bola krytá zmenkou vystavenou ten istý deň na sumu 1
102,-Eur, číslo zmluvy 7580042, pričom žalovaná zaplatila z tejto dlžnej sumy 660,-Eur, takže dlhuje

žalobcovi 442,-Eur. Okrem tejto sumy žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu zmenkovú
sumu vo výške 442,00 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne: zo sumy 1 102,00
Eur od 13. 07. 2009 do 21. 06. 2010, zo sumy 1 092,00 Eur od 22. 06. 2010 do 24. 06. 2010, zo
sumy 492,00 Eur od 25. 06. 2010 do 20. 07. 2010, zo sumy 482,00 Eur od 21. 07. 2010 do 29. 08. 2010,
zo sumy 472,00 Eur od 30. 08. 2010 do 20. 09. 2010, zo sumy 452,00 Eur od 21. 09. 2010 do 22. 02.

2011, zo sumy 442,00 Eur od 23. 02. 2011 do zaplatenia, spolu s 6,00 % ročným úrokom zo sumy 1
102,00 Eur od 18. 11. 2009 do 21. 06. 2010, zo sumy 1 092,00 Eur od 22. 06. 2010 do 24. 06. 2010,
zo sumy 492,00 Eur od 25. 06. 2010 do 20. 07. 2010, zo sumy 482,00 Eur od 21. 07. 2010 do 29. 08.
2010, zo sumy 472,00 Eur od 30. 08. 2010 do 20. 09. 2010, zo sumy 452,00 Eur od 21. 09. 2010 do
22. 02. 2011, zo sumy 442,00 Eur od 23. 02. 2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3
% zmenkovej sumy, teda 3,67 Eur. Po späťvzatí žaloby v časti zaplatenia zmenkového úroku vo výške

0,19 % denne žiadal zmenkový úrok vo výške 0,6 % denne. Žalovaná nenamietala dlžnú sumu voči
žalobcovi vo výške 442,-Eur, ktorú žiadala, aby jej bolo umožnené zaplatiť v splátkach po 40,-Eur. Súd
preto v tejto časti žalobe vyhovel a tiež vyhovel v časti zaplatenia úroku, úroku z omeškania zo sumy 1
102,-Eur od 18. 11. 2009 do 21. 06. 2010, t. j. 39,24 Eur, zo sumy 1 092,-Eur od 22. 06. 2010 do 24. 06.
2010, t. j. 0,54 Eur, zo sumy 492,-Eur od 25. 06. 2010 do 20. 07. 2010, t. j. 2,11 Eur, zo sumy 482,-Eur

od 21. 07. 2010 do 29. 08. 2010, t. j. 3,18 Eur, zo sumy 472,-Eur od 30. 08. 2010 do 20. 09. 2010, t. j.
1,71 Eur, zo sumy 452,-Eur od 21. 09. 2010 do 22. 02. 2011, t. j. 11,55 Eur, zo sumy 442,-Eur od 23. 02.
2011 do zaplatenia. Žalobu v prevyšujúcej časti súd považoval za nedôvodnú z dôvodu neprijateľnosti
dojednania zmenkového úroku, keď v zmysle vyššie uvádzaných skutočností tento spor je súd povinný
posúdiť ako spor spotrebiteľský.

16.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.