Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. máj 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19Csp/144/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116226924
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116226924.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: Q., nar. XX.X.XXXX, bytom

v C., zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Gelenekym, so sídlom v Starej Ľubovni, Garbiarska 20,
proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690
904, o zaplatenie 1.757,45 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.757,45 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne od 19.7.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania z a m i e ta .

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 18.11.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.757,45
eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 20.5.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, titulom poistného plnenia pre prípad dožitia z Poistnej zmluvy č. 4031800034
zo dňa 18.5.2000.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Žalobca žalovaný návrh skutkovo a právne zdôvodnil tým, že dňa 18.5.2000 uzatvoril ako poistník
s Prvou česko-slovenskou poisťovňou, a.s. Košice (právny predchodca žalovaného) ako poistiteľom
Poistnú zmluvu č. 4031800034, typ poistnej zmluvy UDP-K/úraz, predmetom ktorej bolo životné a
úrazové poistenie. Výška poistnej sumy zo životného poistenia pre prípad dožitia bola stanovená na
sumu 52.945 Sk (1.757,45 eur). Žalobca si svoje povinnosti z predmetnej zmluvy splnil, na základe
čoho po uplynutí poistnej doby vznikol žalobcovi nárok na poistné plnenie pre prípad dožitia v sume

52.945 Sk (1.757,45 eur), v dôsledku čoho žalobca doručil žalovanému žiadosť o výplatu poistného
plnenia. Následne bol žalovaným vyzvaný na vyplnenie nárokového listu, čo aj učinil a zaslal na adresu
žalovaného. Žalovaný listom zo 4.11.2015 oznámil žalobcovi, že vo veci likvidácie poistnej udalosti
začala poisťovňa fázu vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti plniť z dôvodu zistenia, či
poistná zmluva je vôbec platná. Listom zo dňa 18.1.2016 žalovaný konštatoval, že došlo k prerušeniu
likvidácie poistnej udalosti za účelom ustálenia, či poistná zmluva je alebo nie je platným právnym
úkonom. Dňa 26.2.2016 žalobca opätovne vyzval žalovaného na výplatu poistného plnenia, na ktorý list

žalovaný nereagoval. Na základe uvedeného žalobca je nútený domáhať sa súdnej ochrany a domáhať
sa svojho nároku cestou súdu. V ďalšom poukázal na ust. § 788 ods. 1, § 790 písm. b), § 795 ods. 1, §
797 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 OZ s poukazom na to, že obdobným prípadom sa zaoberalo viacero súdov a
z rozhodovacej praxe nepochybne vyplýva, že poistná zmluva je platná. Tiež poukázal na rozhodnutieNBS č. OFS-4356/2016-1, v zmysle ktorého NBS uložila žalovanému upustiť od klamlivého konania
podľa § 8 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s citáciou konkrétnych odôvodnení
predmetného rozhodnutia.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že prvým a východiskovým bodom,
ktorý je potrebné si vo veci vyjasniť je, či poistná zmluva vôbec platne vznikla s poukazom na to, že
pokiaľpoistnázmluvanemávšetkypodstatnéobsahovénáležitosti,jetakátozmluvaabsolútneneplatná.
Poistnéjepodstatnánáležitosťpoistnejzmluvy,čovyplývaz§788OZaplatnosťhmotnoprávnehoúkonu

treba skúmať v čase jeho uzavretia. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase
uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s §
11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, aby kalkulácia
sadzby poistného v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri vpísaní poistného
do poistnej zmluvy žalobcu musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom
pláne.Vprotokolezroku2007NBSkonštatovala,žepoistnévpredmetnejpoistnejzmluvebolovrozpore

s ust. § 31a zákona č. 95/2002 Z.z., a že je v rozpore s ust. § 35 zákona č. 8/2008 Z.z. V zmysle
citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov
poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv. Z predložených listín (napr. protokol 2007,
znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie,
že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o

poisťovníctve,tedaboloprotizákonnéajetedaneplatné.VtakomtonezákonnompoisteníproduktuUDP-
K žalovaného orgán štátu - Ministerstvo financií utvrdzoval i svojimi následnými kontrolami a dôkazom
je predložený protokol zo 4.6.1999. Orgánom príslušným zaujímať stanoviská a odborné vyjadrenia k
otázkam týkajúcim sa životného poistenia a poisťovacej činnosti je bez pochybností NBS. Občiansky
súdny poriadok v ust. § 127 ods. 4 O.s.p. explicitne počíta s dôkazným prostriedkom, ktorým je odborné

vyjadrenie príslušného orgánu a takýmto je napr. list NBS č. ODT-13070/2013 zo dňa 2.23.2013, z
obsahu ktorého vyplýva skutkové zistenie, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného, teda
výška poistného schvaľovala a takáto výška poistného sa stala záväznou. Časť obsahu poistnej zmluvy,
dokonca jedna z jej podstatných obsahových náležitostí, bola teda určená v rámci postupu podľa zákona
z oblasti verejného práva. Práve preto je potrebné skúmať súlad časti poistnej zmluvy aj so zákonom z

oblasti verejného práva, pretože podľa tohto zákona malo byť poistné schválené. To, že výšku poistného
určil verejnoprávny subjekt v rozpore s vtedajším zákonom je významnou skutkovou okolnosťou, ktorá
je súčasťou relevantného skutkového stavu, a ktorá sa pri korektnej právnej analýze nedá ignorovať.
V prípade poistnej zmluvy nejde o klasickú súkromno-právnu zmluvu v súčasnom ponímaní; ide o tzv.
regulovanú zmluvu. Uvedené má oporu aj v právnej teórií: „Pri niektorých druhoch zmlúv je verejný

záujem na ich vyváženosti tak veľký, že bol vytvorený osobitný úrad poverený vykonávaním ex ante
kontroly týchto zmlúv. Takéto zmluvy spadajú pod kategóriu tzv. „regulovaných zmlúv“, ktoré predstavujú
medzistupeň medzi súkromným a verejným právom. Pred rokom 1990 boli tieto zmluvy spravidla
dôkladne upravované osobitnou legislatívou, pričom strany boli oprávnené zmeniť alebo doplniť zmluvu
iba v obmedzenom rozsahu. Asi najčastejšie sa tieto zmluvy vyskytujú v oblasti verejnej dopravy,

poistných vzťahov ...“. Národná banka Slovenska kontrolovala to, čo jej právny predchodca rozhodnutím
z roku 1995 schválil a ku čomu žalovaného právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa
s ním nakladá. Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanovené „zle a nízko“,
teda že je stanovené protizákonne. Uvedený nedostatok nie je len parametrom významným pre orgán
dohľadu v roku 2007, 2008, ale zároveň podľa OZ aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej

zmluvy.Uplatňovanieakéhokoľveknárokuzneplatnejpoistnejzmluvynemôžeobstáť,pretožeabsolútne
neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t.j.
ani práva na akékoľvek poistné plnenie, pretože chýba právny základ nároku. Rozpor so zákonom, t.j.
nesprávnosť a teda nezákonnosť poistného schváleného v roku 1995 vtedajším ministerstvom financií,
konštatovaliajsamotnínatoautorizovanízamestnanciNBS,akoplyniezNotárskejzápisnicez2.6.2008.

Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo a takýto absolútne neplatný právny úkon nie
je možné dodatočne zhojiť ani konvalidáciou a ani ratihabíciou. Na základe uvedeného žiadal žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú, súčasne tiež s poukazom na už právoplatné rozhodnutia súdov v obdobných
veciach(rozsudokOkresnéhosúduKošiceIIsp.zn.41C/338/2015arozsudokOkresnéhosúduLučenec
sp. zn. 6C/73/2014).

5. Medzi stranami sporu nebola sporná skutková okolnosť, že strany sporu na základe návrhu na
uzatvorenie poistnej zmluvy z mája 2000 uzatvorili dňa 18.5.2000 Poistnú zmluvu č. 4031800034, typ
poistnej zmluvy ÚDP-K + ÚRAZ, predmetom ktorej bolo dojednanie životného a úrazového poistenia,so začiatkom poistenia 19.5.2000, koncom poistenia 19.5.2015, dobou platenia poistného 10 rokov, pri
dojednanom poistnom spolu 283 Sk mesačne a pri dojednanej výške poistnej sumy pre prípad dožitia
52.945 Sk; že žalobca si plnil svoje povinnosti z poistnej zmluvy, t.j. platil predpísané poistné riadne a

včas; že žalobca po uplynutí doby poistenia požiadal žalovaného o poistné plnenie pre prípad dožitia,
ktorý žalovaný prevzal dňa 3.6.2015 a že žalovaný do dnešného dňa neplnil žalobcovi ani len čiastočne.

6. Z listinného dokladu - Protokol z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid,
a.s. ODO-12990/2007 NBS, pokiaľ ide o prvú stranu, výtlačok č. 4/7 protokolu- pokiaľ ide o druhú

stranu, stranu 18 a stranu 23 (č. l. 42 až 43 spisu) vyplýva, že pracovníci Národnej banky Slovenska
vykonali v poisťovni v období od 30.4.2007 do 5.9.2007 dohľad so zisteným nedostatkom, že kalkulačné
vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet
poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky
voči poisteným, ktoré sa poisťovňa zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti, že spoločnosť
porušila § 34 ods. 7 Zákona o poisťovníctve tým, že zmenila kalkulačné vzorce na výpočet poistného

a technických rezerv produktov životného poistenia vo svojom informačnom systéme a zmenené
kalkulačné vzorce neoznámila v súlade s Vyhláškou MF SR č. 550/2002. Podľa Odporúčania 13
a 14, NB SR odporučila k uvedeným nedostatkom bližšie v Protokole vyšpecifikovaných upraviť
dokument Poistno-matematické modely produktov životného poistenia spôsobom v Protokole bližšie
vyšpecifikovanom.

7. Z listinného dokladu - list NBS z 15.2.2008 vo veci „Skončenie dohľadu na mieste“ (č. l. 44
spisu) vyplýva, že pracovníci Národnej banky Slovenska poverení vykonávaním predmetnej kontroly
poisťovni určili a oznámili lehoty, v ktorých je poisťovňa povinná prijať a splniť svoje opatrenia na
odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a predložiť o tom písomné správy

NBS a to nasledovne: do 10 pracovných dní je poisťovňa povinná prijať opatrenia na odstránenie a
nápravu nedostatkov uvedených v Protokole z dohľadu, predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti
dostatočnej tvorby technických rezerv a v tej istej lehote predložiť NBS písomnú správu o prijatých
opatreniach, do 31.3.2008 je poisťovňa povinná splniť opatrenia na nápravu nedostatkov prijaté podľa
predchádzajúceho odseku a do 10.4.2008 je poisťovňa povinná predložiť NBS písomnú správu o splnení

prijatých opatrení.

8. Z listinného dokladu - Notárska zápisnica N 29/2008 z 2.6.2008 (č. l. 53 až 55) vyplýva, že predmetom
notárskej zápisnice je osvedčenie priebehu deja v sídle poisťovne na ul. Garbiarska č. 2 v Košiciach v
súvislosti s výkonom dohľadu na mieste NBS. Podľa pracovníka NBS N., hlavným problémom je otázka

kalkulácie poistného a nadväzne otázka tvorby technických rezerv. Podľa I. ako ďalšej zamestnankyne
NBS, poistné bolo poisťovňou počítané z poistnej sumy na smrť, pričom správne malo byť počítané z
vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to je chybné z poistno-matematického
pohľadu. Kľúčovým problémom je teda nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte UDP-K.

9. Z listinného dokladu - list NBS z 2.12.2013 vo veci „Žiadosť o súčinnosť a poskytnutie informácie -
odpoveď“ vyplýva, že listom z 2.12.2013 Národná banka Slovenska poskytla Arbitrážnemu súdu Košice
s.r.o. odpoveď vo veci Žiadosť o súčinnosť a poskytnutie informácie, z ktorého nie je zrejmé, na aké
konkrétne otázky Národná banka Slovenska odpovedala.

10. Zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo 6.2.2017 vyjadril nesúhlas s písomným
vyjadrením žalovaného. Poukázal na to, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy je vzťahom
občiansko-právnym a žalobca nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že MF SR a NBS určili, že žalovaným
vypočítané poistné je nesprávne. Prípadnú škodu si mal žalovaný vymáhať vo vzťahu k týmto orgánom.
V čase uzatvorenia poistnej zmluvy boli medzi zmluvnými stranami jasne nastavené pravidlá, ktorými sa

ich vzťah bude riadiť a akékoľvek možné retroaktívne úpravy v žiadnom prípade nemôžu prichádzať do
úvahy.Pokiaľbyajprisvedčilitvrdeniužalovaného,žepoistnázmluvajeabsolútneneplatná,žalovanému
by vznikla povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, teda všetko, čo doposiaľ z titulu poistnej
zmluvy žalobca plnil. Predmetná poistná zmluva bola uzatvorená v zmysle ust. § 780 a nasl. s poukazom
na ust. § 35 a nasl. OZ a jej uzavretím nebol porušený, resp. obchádzaný zákon, prípadne v poistnej

zmluve neboli pri jej uzavretí ustanovenia, ktoré by sa priečili dobrým mravom. Platnosť či neplatnosť
právnehoúkonupodľa§39OZmožnoposudzovaťpodľaokolností,ktoréexistovalivčasejehourobenia,
pričom právny úkon, ktorý v čase urobenia zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol preto
platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku nemôže dodatočne stať neplatným.Žalovaný svoje tvrdenie opiera aj o skutočnosť, že došlo k novele zákona o poisťovníctve, čím bol nútený
prepočítať výšku poistného. S týmto názorom sa žalobca nestotožňuje, nakoľko novela nekreovala
novú povinnosť žalovaného, ale len vyjadrila povinnosť vykonávať poisťovaciu činnosť s odbornou

starostlivosťou. Žalovaný svojim výkladom vychádza z retroaktívneho výkladu zákona o poisťovníctve
a z toho, že mu nové ustanovenia ukladajú spätne zmeniť výšku poistného. Tiež poukázal na tú
skutočnosť, že poistná zmluva bola uzatvorená v roku 2000 a tomuto termínu nebolo ust. § 31a zákona č.
95/2002Z.z.vznenínovielúčinné.Ažpouzavretípredmetnejpoistnejzmluvyod1.5.2004došlokzmene
právnej úpravy v oblasti poisťovníctva, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného, a preto táto zmena

nemohla v súlade so zákazom retroaktivity nijakým spôsobom ovplyvniť obsah poistného vzťahu. Aj keď
žalovanému bolo orgánom dohľadu uložené zjednať neprávu ohľadom kalkulačných vzorcov produktu
UDP-K v zmysle novely zákona o poisťovníctve, toto sa nemôže dotknúť už uzavretých poistných
vzťahov, ale len poistných vzťahov do budúcna. Upriamil pozornosť tiež na rozhodnutie KS v Košiciach
sp. zn. 2Co/354/2012, rozhodnutie OS v Prievidzi sp. zn. 12C/24/2010, ktorí v obdobnej veci vyslovili
názor, že poistné zmluvy sú platné. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že došlo k uzavretiu Poistnej

zmluvy č. 4031800034 zo dňa 18.5.2000. Poistník sa poistnou zmluvou zaviazal platiť poistné v zmysle
predmetnej zmluvy a poisťovateľ sa zaviazal v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na
ktorom sa tieto dva subjekty zmluvne dohodli. Ide výlučne o súkromno-právny vzťah, súčasne o adhézny
právny vzťah, pri ktorom žalobca nemal možnosť meniť zmluvné podmienky a práve suma poistného
bolo to, čo viedlo žalobcu k uzavretiu poistnej zmluvy v znení poistných podmienok. Sám žalovaný

nastavil žalobcovi poistné plnenie na takú výšku, aká bola uvedená v predmetnej zmluve, žalobca
nemal možnosť výšku poistného plnenia ovplyvniť a mohol s ňou len súhlasiť alebo nesúhlasiť. Žalobca
ako fyzická osoba - odberateľ nemôže znášať prípadné riziká, ktoré pre žalovaného ako dodávateľa
vyplývajú z jeho podnikateľskej činnosti a ani prípadných nedostatkov v kalkulačných vzorcoch, keď
spotrebiteľ na rozdiel od žalovaného dodávateľa nedisponuje potrebnými odbornými znalosťami. Ani

prípadnázmenaekonomickejsituáciežalovanéhoakopodnikateľanemôžemaťzanásledoknemožnosť
plnenia podľa § 575 OZ a tým zánik záväzkov žalovaného voči žalobcovi vyplývajúcich z poistnej zmluvy.
Z uvedených dôvodov naďalej trval na žalobe v celom rozsahu.

11. Žalovaný vo svojom písomnom podaní z 27.3.2017 doplnil svoju predchádzajúcu argumentáciu

o tom, že nesprávnosť schválenia sadzieb poistného pre poistný produkt UDP-K sa priamo dotýka
predmetnej poistnej zmluvy a tiež posúdenia jej platnosti, keď to vyplýva zo vzťahu ustanovení § 9 a
11 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve a poistnej zmluvy. Ustanovenia § 9 ods. 3 a § 11 ods. 3
stanovovali zákonné podmienky, ktoré musel subjekt uchádzajúci sa o podnikanie v oblasti poisťovníctva
spĺňať,abymubolovydanépovolenie.Vydaniupovoleniapredchádzalopredloženiežiadostižalovaným.

Za právneho stavu, ktorý platil v čase vydania povolenia na výkon poisťovacej činnosti o žiadosti
rozhodoval výlučne orgán štátu - Ministerstvo financií SR, ktoré mohlo vydať takéto povolenie len vtedy,
keď po preskúmaní poisťovňou predloženej žiadosti a jej príloh, medzi ktoré patrili poistné podmienky
a obchodný plán obsahujúci sadzby poistného vrátane ich kalkulácie dospel k záveru, že žalovaný
bude schopný dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov. Z listinných dokladov predložených

žalovaným vyplýva, že predmetné povolenie na výkon poisťovníctva bolo schválené nesprávne, čím
sa dostalo do rozporu s ust. § 9 zákona č. 24/1991 Zb. Vzhľadom na to, že poistná zmluva je formou
realizácie povolenia na výkon poisťovníctva, poistné schválené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb.
a explicitne dotýka aj konkrétnej poistnej zmluvy. Dohoda o poistnom je podľa § 788 OZ podstatnou
náležitosťou poistnej zmluvy a bez platnej a so zákonom súladnej dohody o poistnom poistná zmluva

nevznikne, poistná zmluva žalobcu vo svetle vykonaných listinných dôkazov je neplatným právnym
úkonom, ktorého príčinou je nezákonné schválenie poistného v rozpore so zákonom. Takýto právny
úkon je pre rozpor jeho obsahu zo zákonom absolútne neplatným v zmysle § 39 OZ. K rozhodnutiu NBS
OFS-4356/2016-1 súčasne uviedol, že sa jedná o rozhodnutie predbežnej povahy, ktoré nie je záväzné,
kde vo veci samej sa koná. V prípade nezáväzného rozhodnutia závery uvedené tam nemajú žiadnu

právnu váhu.

12. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom podaní z 20.4.2017 vyslovil opätovný nesúhlas s
argumentáciou žalovaného a uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že neexistuje ani jedno z rozhodnutí
najvyšších autorít, ktoré by obsahovala záver o platnosti, resp. neplatnosti zmlúv pre poistný produkt

UDP-K, sa nezakladá na pravde. Dal do pozornosti rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/229/2013, v ktorom
NS SR sa stotožnil s tým, čo uviedol vo svojom rozhodnutí okresný súd a z čoho vychádzal vo svojom
rozhodnutíajkrajskýsúdato,žepokiaľbyajbolopreukázané,žeorgánštátu,ktorýschvaľovalkonkrétne
vzorce produktov je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovaného byto neznamenalo zánik povinnosti zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik nároku voči štátu na náhradu
škody, resp. ušlého zisku. Poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho
účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne za vopred dohodnutých podmienok vstúpili

do zmluvného vzťahu. Na strane druhej poisťovňa ako jeden zo subjektov tohto súkromno-právneho
vzťahu vykonala svoju činnosť pod dohľadom orgánov štátu, z čoho vznikajú tak poisťovne ako aj
štátu vzájomné práva a povinnosti. V prípade, pokiaľ by štát, resp. subjekt vykonávajúci dohľad nad
poisťovňami porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému subjektu, a tomuto by tým nesprávnym
úradným postupom vznikla škoda, poškodený subjekt by bol oprávnený škodu od štátu vymáhať. Nie je

však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla
do vzťahu iného, a to súkromno-právneho.

13. Na pojednávaní konanom dňa 5.5.2017 súd konštatoval sporné a nesporné skutkové okolnosti, tiež
vyslovil predbežné právne posúdenie veci.

14. Podľa ust. § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

15. Podľa ust. § 788 ods. 2 OZ, poistná zmluva obsahuje najmä

a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

16. Podľa ust. § 788 ods. 3 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa

(poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred
uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

17. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa ust. § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

19. Podľa ust. § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený
vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

20. Podľa ust. § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného

odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

21. Podľa ust. § 816 OZ, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma
alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej

podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

22. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.24. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej čiastky 1.757,45 eur s príslušenstvom
uplatnený titulom poistného plnenia pre prípad poistnej udalosti- dožitia, pokiaľ ide o poistnú zmluvu
č. 4031800034 za nesporného skutkového stavu, podľa ktorého poistná zmluva bola uzatvorená dňa

18.5.2000 za podmienok v zmluve bližšie vyšpecifikovaných. Žalobca po skončení dojednanej doby
poistenia písomne vyzval žalovaného na výplatu dojednanej poistnej sumy, z ktorej žalovaný neplnil do
dnešného dňa ani len čiastočne.

26. Vzhľadom na obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení o absolútnej neplatnosti celej poistnej
zmluvy, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou platnosti predmetnej poistnej zmluvy. Poistná zmluva

bola uzatvorená medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami v jej písomnej forme so všetkými
podstatnými náležitosťami tak, ako to vyžaduje príslušná právna úprava, tiež bola uzatvorená slobodne,
vážne, zrozumiteľne a určito a bez nátlaku. Z tohto pohľadu predmetná poistná zmluva je platným
právnymúkonom.Súdsanestotožňujesargumentácioužalovanéhootom,žepokiaľvdôsledkuzáverov
vykonanej kontroly Národnou bankou Slovenska ako dozorujúcim orgánom v oblasti poisťovníctva

bolo konštatované, že v danom prípade išlo o poistno-matematickú nesprávnosť a z toho dôvodu
v nesprávnosť nastaveného poistného, ktoré žalovaný nezavinil, že treba na zmluvu hľadieť ako na
neplatný právny úkon, pretože poistné ako podstatná náležitosť poistnej zmluvy, bolo od počiatku určené
v rozpore so zákonom. Z úradnej činnosti súdu je známa argumentácia žalovaného zo súdnych konaní
vedených proti žalovanému v obdobných sporoch, v súvislosti s vykonanou kontrolou Národnej banky

Slovenska, na základe ktorej žalovaný v rámci týchto súdnych konaní sprvoti namietal, že v danom
prípade došlo k zániku záväzkových vzťahov v dôsledku následnej nemožnosti plnenia, pričom žalovaný
si je vedomý toho, že táto argumentácia nebola zo strany uznaná, a to ani na základe podávaných
opravnýchprostriedkov;nazákladetohožalovanýprišielsnovouargumentáciouotom,ževsúvislostiso
závermi vykonanej kontroly NBS u žalovaného treba považovať predmetnú poistnú zmluvu za absolútne

neplatnú. Súd predovšetkým poukazuje na to, že v danom prípade strany sporu ako zmluvné strany
uzatvorili poistnú zmluvu, ktorá predstavuje založenie záväzkového vzťahu súkromno-právnej povahy,
a práva a povinnosti z ktorej vyplývajúce sa riadia obsahom zmluvy a Občianskym zákonníkom ako
základnou úpravou pre celú oblasť súkromného práva. V čase uzatvorenia predmetnej poistnej zmluvy
platil zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, ktorý neobsahoval žiadne ustanovenie podobné ust. § 31a

zák. č. 95/2002 Z.z., na ktoré žalovaný poukazuje, navyše tento zákon nie je osobitným zákonom vo
vzťahu k predmetnej poistnej zmluve, pretože je predpisom verejného práva, ktorý neupravuje žiadne
náležitosti poistných zmlúv ani poistné podmienky, ktoré by sa týkali ich uzavierania, ich zániku, prípadne
práv a povinností zmluvných strán a upravuje ”iba” právne postavenie poisťovní a zaisťovní, podnikanie
v poisťovníctve a dozor nad poisťovníctvom. Obdobným spôsobom je potrebné posúdiť tiež zákon

č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve. Pokiaľ uvedený zákon v určitom období (od 1.5.2004 do 31.3.2008)
obsahoval tiež ust. § 31a, podľa ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť
výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala
trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu
ich umiestnenia, citované ustanovenie, resp. jeho nenaplnenie, nemá dopad na prípadnú neplatnosť

poistnej zmluvy, pretože dojednanie výšky poistného je dohodou zmluvných strán; citované zákonné
ustanovenie ukladá určitú povinnosť jedine poisťovni v súvislosti s jej osobitným postavením v oblasti
poisťovníctva,pretobysmemohlinanajvýšuvažovaťonedodržanízákonazostranypoisťovnesurčitými
právnymi následkami voči nej, teda bez následku akéhokoľvek dopadu na platnosť poistnej zmluvy.
Z uvedeného vyplýva, že Národná banka Slovenska ako orgán verejnej moci nemohol zasiahnuť do

už založených právnych vzťahov tak, ako sa to snaží žalovaný prezentovať, a ani nezasiahol, pretože
súčasne ani zo záverov kontroly tohto dozorujúceho orgánu nevyplýva, že poisťovňa bola nútená
pod hrozbami uloženia vysokých pokús urobiť nové prepočty poistného v už existujúcich zmluvných
vzťahoch. Tento záver súdu korešponduje napr. s konštatovaným porušením pod č. 10 Protokolu
z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s. ODO-12990/2007, z ktorého

vyplýva porušenie § 34 ods. 7 Zákona o poisťovníctve tým, že poisťovňa zmenila kalkulačné vzorce na
výpočet poistného a technických rezerv produktov životného poistenia vo svojom informačnom systéme
a zmenené kalkulačné vzorce neoznámila v súlade s Vyhláškou MF SR č. 550/2002.27. Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor súdu, ako aj vzhľadom na zistenie, že do dnešného
dňa žalovaný neposkytol žalobcovi žiadne poistné plnenie uplynutím dojednanej doby poistenia, t.j.
pre prípad poistnej udalosti, t.j. v tomto prípade pre prípad dožitia, súd považuje predmetnú žalobu o

zaplatenie čiastky 1.757,45 eur za dôvodnú, na základe čoho súd žalovaného zaviazal k povinnosti
zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu 1.757,45 eur. Súčasne vzhľadom na uplatňované príslušenstvo
k priznanej čiastke, súd zaviazal žalovaného tiež na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy
s nasledovnou korekciou: Odlišným spôsobom súd posúdil dátum, odkedy sa žalovaný dostal so
zaplatením dlžnej čiastky do omeškania. Súd pri stanovení, kedy sa prvý krát žalovaný dostal so

zaplatením dlžnej čiastky do omeškania vychádzal zo skutočnosti, že žalobca požiadal o vyplatenie
poistnej sumy pre prípad dožitia listom, ktorý žalovaný prevzal dňa 3.6.2015. Preto súd k dátumu
3.6.2015 pripočítal lehotu jedného mesiaca ako lehotu, ktorú súd považuje za lehotu potrebnú na
vyšetrenie - na zistenie rozsahu povinnosti plniť, t.j. bez zbytočného odkladu, uplynutím ktorej bolo
potrebné ešte pripočítať lehotu 15 dní stanovenú na plnenie po ukončení potrebného vyšetrenia. Na
základe toho sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlžnej čiastky až od 19.7.2015 a je popri

priznanej istine povinný zaplatiť žalobcovi tiež príslušné úroky z omeškania (v ich zákonnej výške). Z
tohto dôvodu súd žalobu v časti uplatňovaných úrokov z omeškania zamietol ako nedôvodnú (t.j. pokiaľ
ide o posúdenie začiatku omeškania).

28. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP

s tým, že nakoľko neúspech žalobcu je nepatrný k jeho úspechu v konaní, súd mu priznal náhradu trov
konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po
právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.