Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/271/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715208158
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1715208158.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou v právnej veci žalobcu:

AB 2 B. V., registračné číslo: XXX XX XXX, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ
1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpený advokátskou kanceláriou Goliášová Gabriela s.r.o., pobočka
kancelárie a adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, sídlo: 1. mája 173/11, 911 01
Trenčín, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanej: C. P.Z., F. XX.XX.XXXX, Q. T. C. XX, XXX XX E., občan SR,
o zaplatenie 1.621,99 Eur istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 628,80 Eur istiny spolu s 8,05% úrokom z omeškania ročne z
dlžnej sumy od 06.10.2015 do zaplatenia všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 15.10.2015 sa domáhal žalobca (AB 1 B.V.) prostredníctvom právnej
kancelárie proti žalovanej zaplatenia sumy 1.621,99 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom
uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2012, na základe zmluvy zo
dňa 18.06.2015 postúpené na obchodnú spoločnosť AB 1 B.V. (ďalej ako žalobca), žalovaná je fyzickou

osobou - spotrebiteľ. Uviedol, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa
20.12.2012 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., na základe ktorej poskytol právny predchodca
žalobcužalovanejspotrebiteľskýúvervovýške1.700,00Eur,žalovanásazaviazalapeňažnéprostriedky
vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach po 42,55 Eur splatných v zmysle ÚZ. Žalovaná bola
v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom Výpise čerpania, splátok a
úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých úhrad a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s

názvom Ukončenie úverovej zmluvy bola žalovaná vyzvaná listom zo dňa 18.06.2015 k splateniu celého
zostatku úveru, ktorý pozostával z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty a
zo zosplatnených budúcich splátok v lehote do 15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky
boli žalovanej vyúčtovávané v zmysle Hlavy 18 ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ÚZ. Vzhľadom
na uvedené tak, ako vyplýva zo splátkového kalendára, žalobca eviduje voči žalovanej dlh v nasledovnej
výške:
- istina vo výške 59,08 Eur

- - úrok vo výške 121,69 Eur
- zosplatnená istina vo výške 1394,06 Eur
- poistenie Bill protection vo výške 18,00 Eur
- upomienka II vo výške 24,00 Eur- poplatok za možnosť zmeny splátky vo výške 1,20 Eur
- poplatok za možnosť odloženia splátok vo výške 3,96 Eur, t.j. spolu : 1.621,99 Eur. Vyčíslený ročný
úrok z omeškania vo výške 32,55 Eur tak, ako je uvedené v priloženom výpise čerpania splátok a úhrad.

2. Podaním doručeným súdu ku konaniu 12.12.2016 žalobca navrhol súdu pokračovať v konaní s jeho
právnym nástupcom - spoločnosťou AB 2 B.V., registračné číslo: XXX XX XXX so sídlom Amsterdam,
Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, nakoľko ku dňu 18.10.2016 zanikol a to zlúčením
so spoločnosťou AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667. Z výpisu z Obchodného registra vedeného

Holandskou obchodnou komorou mal súd preukázané, že právnym nástupcom pôvodného žalobcu -
spoločnosti AB 1 B.V. je spoločnosť AB 2 B.V., súd v súlade s ust. § 64 veta prvá a § 65 ods. 1 Civilného
sporového poriadku rozhodol uznesením zo dňa 10.01.2017 č.k. 6C/271/2015-67 o pokračovaní v
konaní so spoločnosťou AB 2 B.V., registračné číslo: 572 79 667 so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan
933, 1077XX, Holandské kráľovstvo.

3. Na termín pojednávania dňa 13.12.2016 a 05.10.2017 sa žalobca a žalovaná nedostavili, právna
kancelária žalobcu neúčasť ospravedlnila dňa 04.10.2017, súhlasila s pojednávaním a rozhodnutím vo
veci vo svojej neprítomnosti, žalovaná mala doručenie predvolania a žaloby spolu s poučením vykázané
uložením na pošte dňa 04.07.2017, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila, preto súd vo
veci konal a rozhodol v neprítomnosti strán s poukazom na ust. § 157 Civilného sporového poriadku.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie žalobou žalobcu a pripojenými dôkazmi: výpisom z OR
žalobcu, výpisom z OR právneho zástupcu žalobcu, dohodou o plnomocenstve, úverovou zmluvou
č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2012, úverovými zmluvnými podmienkami, zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 18.06.2015predžalobnou výzvou zo dňa 18.06.2015, poštovým podacím hárkom,

výpisom čerpania úveru, splátok úveru a úhrad a zistil tento skutkový stav:

5. Je nesporné, že právny predchodca pôvodného žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 20.12.2012
Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške
1.700,00 €, žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach

po 42,55 €.

6. Z Výpisu čerpania, splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná uhradila v prospech žalobcu celkom sumu
1.071,20 €.

7. Z priloženej Zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 20.12.2012
č. XXXXXXXXXX súd zistil, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v časti
stanovenej ročnej úrokovej sadzby vo výške 20,49% a 26,28% čo je v rozpore so zákonom, súčasne
aj v časti RPMN 37,68% - stanovená nezrozumiteľne rozličnými hodnotami - 22,2 - 22,9%, 19,37%,
37,68% a 26,70%, a aj určením neprimeranej odplaty zo strany klienta vo výške 3.213,84 € v úverovej

zmluve. Súd dáva do pozornosti žalobcovi, že zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru,
rozpis splátok v členení na istinu, úrok a poplatky, tieto žalobca doručil súdu až s podaním žaloby na súd.

8. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná si povinnosti

vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnila riadne a včas, preto žalobca z dôvodu omeškania žalovanej s
platením splátok pristúpil k tzv. predčasnému zosplatneniu úveru.

9. Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z . o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. - Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

12. Podľa § 11 ods. l písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. - Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
13. V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. 7Co/220/2014 Krajský súd v Prešove uviedol - „Jednou
z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona

č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve
absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná
suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľskí' úver sa posudzuje ako
bezúročný a bez poplatkov. "

14. Procesný súd teda robí čiastkový záver, že prejednávaná zmluva o úvere je z dôvodu nedostatku
náležitosti uvedenej v § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročná a bez poplatkov.
15. Súd má však za to, že v zmluve absentuje aj náležitosť vyžadovaná § 9 ods.2 písm. t) zákona č.
129/2010 Z. z.

16. Zmluva totiž neobsahovala presné uvedenie dňa konečnej splatnosti úveru, za ktorý nemožno
považovať formuláciu - lehota splatnosti je do 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15.-teho
dňa v poslednom mesiaci. Zákon č. 129/2010 Z. z. totiž rozlišuje medzi dobou trvania zmluvy (napr.
84 mesiacov) a medzi termínom konečnej splatnosti úveru, čo sú rozličné časové údaje. Formu
uvedenia konečnej splatnosti žalobcom považuje súd za nedostatočnú z dôvodu jej neurčitosti a teda

netransparentnosti.
17. Pri odpovedi na otázku spôsobu uvedenia konečnej splatnosti úveru v úverovej zmluve treba
vychádzať z toho, že v spotrebiteľských vzťahoch sa poskytuje spotrebiteľovi zvýšená ochrana.
Samotným východiskom spotrebiteľskej ochrany je potom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ očitá
vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých

dochádzakukontraktácii,sohľadomnaväčšiuprofesionálnuskúsenosťpredávajúceho,lepšiepoznanie
práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto
faktickú nerovnosť cestou práva a to formou obmedzenia autonómie vôle.
18. V spotrebiteľskom práve je teda dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú

prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje a preto okrem obmedzení vyplývajúcich z
vyššie uvedeného princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa tiež očakávať, že sa vo vzťahu
k spotrebiteľovi bude chovať v obecnej polohe poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí
sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému
konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje mimo iné tým,

že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak sa jedná o zmluvu formulárovú. má byť pre priemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.

19. Procesný súd teda robí čiastkový záver, že prejednávaná zmluva o úvere je z dôvodu nedostatku
náležitosti uvedenej v § 9 ods.2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročná a bez poplatkov.

20. K prejednávanej veci súd ešte uvádza:
21. Podľa § 157 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom
návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote
nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.

22. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.
23. Uvedené ustanovenia Civilného sporového poriadku upravujú tzv. procesné bremená, resp.
povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.

24. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že strana sporu, ktorá má povinnosť tvrdenia, nesie tiež
zodpovednosť za to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno
neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu.25. Dôkazná povinnosť je povinnosť strany sporu označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených
skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti
dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje

deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej
rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje tú stranu sporu, ktorá má v
konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený
súdu. Žalovaného dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia nezaťažujú vtedy, ak iba žiada nevyhovieť
návrhu.

26. V civilnom procese platí ďalej tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je
záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou
účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie
do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je

možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.
Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo
strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje
rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení
dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem cst non esse aut non probari" (čo nie je dokázané,

neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.

27. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha tú stranu, v ktorej záujme
je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne
preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých

prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť
záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno je teda inštitútom, ktorý
súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.
28. Na záver súd len podotýka, že v rámci civilného sporového konania nemajú banky žiadne výsostné
postavenie založené na prezumpcii správnosti a dôvodnosti nimi uplatňovaných nárokov (ako si to často

myslia) a nimi predkladané výpisy z bankovej knihy nemajú žiadnu „vyššiu" dôkaznú hodnotu. Tieto
výpisy totiž samé osebe nepotvrdzujú správnosť v nich uvedených údajov, pretože závisia od správnosti
údajov vstupných. Aj tento prípad to jednoznačne preukazuje, nakoľko napr. údaj o dlžnej istine 1621,99
€, nemôže byť správny, nakoľko táto istina síce môže byť nesplatenou ale splatná povinnosť žalovaného
dlžníka musí byť podstatne nižšia (vo výške istiny ku dňu rozhodovania súdu).

29. Ak teda banka vystupuje v postavení žalobcu, musí rovnako ako každý iný veriteľ uplatňujúci
peňažný nárok, dôvodnosť tohto nároku do posledného centu preukázať.

30. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

31. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

32. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, aj nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení č. 586/2008 Z.z. výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.35. Rada ES prijala viaceré smernice týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, konkrétne smernicu Rady 93/13/

EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernicu Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS.

36. Súd je povinný interpretovať a aplikovať objektívne právo v súlade s príslušnými smernicami ES,

ktorý sa na daný skutkový stav vzťahujú. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora pri
aplikácii vnútroštátneho práva, bez ohľadu na to, či bolo prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny súd
má povinnosť, natoľko, nakoľko je to možné, interpretovať zákon vo svetle znenia a účelu smernice tak,
aby sa dosiahol účel smernice v súlade s čl. 189 Zmluvy o EHS, v súčasnosti čl. 249 EHS (rozsudok
ESD zo dňa 27.6.200 vo veci Oceáno Grupo Editorial SA v. Roció Murciano Quintero, C - 240/98 a
Salvat Editores SA v. José M. Sánchez Alcón prades, C - 241/98, José Luis Copano Badillo, C - 242/98,

Mohammed Berrone, C - 243/98 and Emilio Vinas Feliú, C - 244/98).

37. Pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1621,99 Eur súd vychádzal
z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.12.2012, ktorá je spísaná na predtlačenom
formulári. Táto vo svojich ustanoveniach neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru V zmluve je

uvedené, že dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi úver v 84 mesačných splátkach vo výške 42,55
€, pričom prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, deň splatnosti ostatných
mesačných splátok je 20 deň v mesiaci. Na základe uvedeného možno konštatovať, že v zmluve
absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, a preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný
a bez poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm.f) zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého ak však zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

38. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že dohodnutá výška mesačnej splátky 42,55 Eur predstavovala
nielen splátku istiny, ale aj úrokov. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je poskytnutie ochrany

spotrebiteľovi. Ten má právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a rozhodne nepostačuje, ak úrok
je zahrnutý do jednej splátky spolu s istinou. Preto v prípade nesplnenia povinnosti veriteľa spočívajúcej
v konkretizácii úroku z úveru, nastáva zo zákona sankcia, v danom prípade podľa § 4 ods. 3 zákona
č. 129/2010 Z.z.

39. Pokiaľ sa jedná o údaj o ročnej úrokovej sadzbe 20,49% výšku takto upraveného úroku
považoval súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na skutočnosť, že odporuje zákonu.
V neposlednom rade je potrebné uviesť, že neprijateľné z hľadiska spotrebiteľskej ochrany je aj
neuvedenie výšky poslednej splátky. Takáto situácia vyvoláva na strane spotrebiteľa neistotu, keď

nevie určiť súhrnnú sumu splátok, ktoré má veriteľovi zaplatiť, čo prehlbuje jeho nerovné postavenie
v právnom vzťahu s veriteľom a môže byť zdrojom svojvôle veriteľa. Pokiaľ z tohto hľadiska ide o
náležitosť predpísanú zákonom, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov sa pri
uzavretí zmluvy vyčísľujú za predpokladu ich riadneho splácania, keď však v čase uzavretia zmluvy nie
je možné ani dôvodné zaoberať sa prípadnými sankciami z omeškania. Už len samotné neuvedenie

výšky poslednej splátky istiny, úrokov a iných poplatkov spôsobuje absenciu náležitostí v zmysle zákona
č. 129/2010 Z.z. a teda poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a to že zmluva o úvere neobsahuje údaj o konečnej
splatnosti úveru, o výšku poslednej splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, považoval súd poskytnutý

úver za bezúročný a bez poplatkov poukazom na § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. (účinného
ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou). Keďže žalovaná, ako je zrejmé z
výpisu čerpania, splátok a úhrad žalobcu (čl. 36 súdneho spisu) zaplatila žalobcovi titulom úveru sumu
1.071,20 €, je žalovaná povinná vrátiť žalobcovi iba toľko, koľko jej bolo reálne poskytnuté. Na základe
uvedených skutočností a súčasne aj toho, že žalovaná nenavrhla súdu žiadny dôkaz vykonať, neuniesla

dôkazné bremeno, preto súd vychádzal z dôkazov, založených súdu žalobcom a rozhodol tak, že
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 628,80 Eur.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde písomne dvojmo.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana dostala jeden rovnopis.
Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jej trovy.