Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. júl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/155/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608899839
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1608899839.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcov: 1/ Z. I., H. I.. H. XXXX/XX, I.,
2/ V.. F. H., H. H. XXXX/XX, I., 3/ J. R., H. G. X, I., 4/ R. R., H. T.T. XXX, D. W., všetci v zast.: JUDr. Andrej
Štefančík, advokátom so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, proti žalovaným: 1/ W. X., H.: I.. H. XXXX/
XX, I., 2/ D. X.B., H. I.. H. XXXX/XX, I., zast.: JUDr. Juraj Procházka, advokátom so sídlom Lakšárska
Nová Ves 403, Lakšárska Nová Ves, o odstránenie neoprávnenej stavby, na odvolanie žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 5C/415/2008-263, zo dňa 15.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s rozsudkom doplňujúcim č.k.

5C/415/2008-299, zo dňa 17.01.2017 p o t v r d z u j e .

Žalobcom 1/, 2/, 3/ a 4/ sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zriadil v prospech žalovaných právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, za náhradu 500,- Eur spočívajúce v práve užívať plochu vo vlastníctve žalobcov z
nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom I., katastrálny odbor na R. C.. Č.. XXXX Z. XXXX zapísané
na LV č. XXXX v kat. úz. I. na jednej strane a parc. č. XXXX/X na druhej strane vymedzenú spojnicou
bodov č. XX, X, X, XX, XX, XX-XXX, XX-XXX, XX-XXX, XXXX-XX, XX, o výmere 2,17 m2 podľa

znaleckého posudku č. XXX XXX-X/XXXX zo dňa 09.10.2007 znalca Ing. Ladislava Bábíčka, ktorý je
prílohou rozsudku, na ktorej je stavba murovaného oplotenia, ktorou je zabratá časť pozemkov parc. č.
XXXX Z. XXXX. Žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom trovy konania v
rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí. Doplňujúcim rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť spoločne
anerozdielnežalobcomnáhraduvsume500,-Eurvlehotedotrochdnípoprávoplatnostitohtorozsudku.
Plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého z nich. Žalovaným 1/ a 2/

uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 561,88 Eur, do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 135c ods. 1, 2, 3, § 129 ods. 1, 2,
§ 130 ods. 1, 2, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 67c, § 18 písm. a/, b/, c/ a d/, § 41 ods. 1, 2,
§ 46 ods. 1, § 70 ods. 1, § 71 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., § 216 ods. 2, § 391 ods. 2 C.s.p. a
vecne tým, že pôvodne žalobca Ing. N. I. s manželkou Z. I., žalobkyňou v 2. rade žiadali, aby súd uložil

žalovaným povinnosť odstrániť z nehnuteľnosti vedenej v evidencii nehnuteľností na Okresnom úrade
v I., katastrálny odbor na LV č. XXXX pre kat. úz. I., ako parc. č. XXXX a parc. č. XXXX neoprávnenú
stavbu - murované oplotenie v rozsahu 8,46 m x 0,22 m v celkovej výmere 1,86 m2 na vlastné náklady.3. V priebehu konania zomrel dňa XX.XX.XXXX pôvodný žalobca v 1. rade. Dedičmi pôvodného žalobcu
v 1. rade sú jeho manželka, teraz žalobkyňa v 1. rade a deti, žalobkyňa v 2. rade V.. F. H., žalobkyňa
v 3. rade J. R. a žalobkyňa v 4. rade R. R..

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom zo dňa 12.06.2012 tak, že
žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť odstrániť z nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom I.,
katastrálny odbor, (vtedy Katastrálnym úradom H., Správou katastra I.) ako parc. č. XXXX Z. XXXX
zapísané na LV čl. XXXX v kat. úz. I. stavbu murovaného oplotenia, ktorou je neoprávnene zabratá časť

pozemkov parc. č. XXXX Z. XXXX a rozhodol aj o trovách konania. Proti rozsudku podali odvolanie
žalovaní, na odvolanie ktorých Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 5Co/528/2012, zo dňa
19.05.2015 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací
súd poukázal na to, že bude potrebné, aby prvoinštančný súd vyriešil ako predbežnú otázku - otázku
vlastníctva k časti pozemku, na ktorej stojí sporná stavba a to vzhľadom na uplatnenie si žalovanými
inštitútu vydržania pozemku v časti, na ktorej v súčasnosti stojí plot. Keďže prvoinštančný súd z tohto

hľadiska sa vecou vôbec nezaoberal a ani neustálil, kde bol postavený pôvodný plot, kde bol umiestnený
dočasný plot a preto ani odvolací súd nemohol túto otázku posudzovať. Druhostupňový súd uložil
súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie posúdením možnosti vydržaním pozemku pod vybudovaným
oplotením medzi pozemkami účastníkov a tak ustáliť vlastníctvo pozemku pod týmto oplotením a na
základe tohto opätovne rozhodnúť, pričom zobral do úvahy aj účelnosť odstránenia v závislosti na cenu

zastavaného pozemku a cenu odstránenia a vybudovania nového oplotenia, keď plot žalovaných je aj
plotom oddeľujúci ich spoločné pozemky, je tak aj plotom žalobcov. Prípadne uložil súdu prvej inštancie
vykonať aj ďalšie dôkazy.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vyššie uvedenými dôkazmi a po zrušení rozsudku zo dňa

12.06.2012stranysporuopäťvypočul,opäťvykonalohliadkuspornýchnehnuteľností,vypočulsvedkaD.
R., oboznámil sa s dokladmi žalovaných o kúpe svojej nehnuteľnosti, oboznámil sa s fotodokumentáciou
zachytávajúcou stav nehnuteľnosti v minulosti a zistil nasledovné:

6. Žalobkyne v 1. - 4. rade sú spoluvlastníčkami nehnuteľností, parc. č. XXXX - zastavané plochy

o výmere 280 m2, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 219 m2, v kat. úz. I.. Nehnuteľnosti nadobudli
dedením. Vlastníctvo je zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu I., katastrálneho odboru pre kat.
úz. I.. Žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, parc. č. XXXX - záhrady o
výmere 236 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 376 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané
plochy o výmere 148 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 87 m2, v podiele 1/1 v kat.

úz. I.. Vlastníctvo je zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu I., katastrálny odbor pre kat. úz. I.. Z
geometrického plánu č. XXX/XXXX, zo dňa 18.10.2001 na zameranie plotu na parc. č. XXXX, XXXX,
ktorý bol úradne overený Okresným úradom I., katastrálny odbor, súd zistil skutočnú hranicu medzi parc.
č. XXXX, XXXX Z. XXXX/X a hranicu, na ktorej je postavené oplotenie vybudované žalovanými. Z tohto
zamerania bolo zistené, že murované oplotenie v rozsahu 8,46 m x 0,22 m zasahuje do nehnuteľností vo

vlastníctve žalobcov. Oplotenie medzi uvedenými nehnuteľnosťami je postavené na nesprávnej hranici
(vyznačenéčervenoučiarouvK.Č..XXX/XXXX).Súčasnú nesprávnu hranicupozemkov vo vlastníctve
žalobcov a žalovaných tvorí oplotenie nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných, ktorí ho vybudovali spolu
so stavbou a prestavbou svojho rodinného domu.

7.Vzhľadomnarozpornéstanoviskáúčastníkovoumiestneníoplotenianahranicipozemkovavzhľadom
na tú skutočnosť, že aj žalobcovia aj žalovaní navrhovali zameranie hranice pozemkov znalcom,
geodetom, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, ktorým žiadal znalca, aby zistil, či je terajšie
oplotenie oddeľujúce parcely č. XXXX Z. XXXX od parciel č. XXXX/X Z. XXXX/X postavené na hranici
týchto pozemkov a ak nie je, v akom rozsahu je oplotenie postavené na susediacom pozemku. Znalec

Ing. Ladislav Bábíček vo svojom znaleckom posudku uviedol, že sporná časť oplotenia, ktoré oddeľuje
pozemky parc. č. XXXX Z. XXXX od parc. č. XXXX/X Z. XXXX/X, prebieha po spojnici bodov č. XX-
XXX, XX-XXX, XX, XXXX-XX, XX-XXX, XX-XXX, XX-XXX, XX, XX, XXXX-XX, XXXX-XX Z. XX-XXX.
Ďalej znalec uviedol, že žalovaní postavením múru na hranici parciel č. XXXX, XXXX na jednej strane
a XXXX/X na druhej strane zaujali z pozemkov žalobcov plochu vymedzenú spojnicou bodov č. XX, X,

X, XX, XX, XX-XXX, XX-XXX, XX-XXX, XXXX-XX, XX, o výmere 2,17 m2.

8. Z rozhodnutia Okresného úradu I., Odboru životného prostredia, č.j. Ž.-H. zo dňa 07.06.2002 súd
zistil, že tento stavebný úrad odkázal V.. N. I. Z. I.J. Z. I. s námietkou týkajúcou sa vlastníckych práv kpozemku parc. č. XXXX v kat. úz. I., na súd. Zároveň bolo uvedeným rozhodnutím prerušené konanie
o dodatočnom povolení stavby - „Murované oplotenie“.

9. Žalovaní po zrušení prvoinštančného rozsudku zo dňa 12.06.2012 argumentovali svojou
dobromyseľnosťou pri kúpe svojej nehnuteľnosti a to vrátane pozemku. Poukazovali na to, že oni kúpili
nehnuteľnosť a pozemok a to vrátane oplotenia a vedľajších stavieb a to tak ako tieto nehnuteľnosti boli
ohraničené obvodovými múrmi budov a existujúcim oplotením. Poukázali na to, že v čase kúpi museli
mať nehnuteľnosť ohodnotenú znaleckým posudkom a znalec Ing. Fajnor ich nehnuteľnosť ohodnotil vo

svojom znaleckom posudku č. XX/XX v stave, v akom ju kupovali a to vrátane vybudovaného oplotenia.
Nehnuteľnosť takto v dobrej viere v hraniciach ako ju kúpili užívali a na pôvodnej hranici pozemkov
postavili nový plot. Žalovaní tvrdili, že oplotenie bolo vybudované na pôvodnej hranici pozemkov,
na pôvodných základoch. Predložili súdu kúpnu zmluvu zo dňa 13.08.1990, ktorá bola registrovaná
rozhodnutím bývalého Š. H. - D. zo dňa 17.09.1990 pod číslom M..XXXX/XX, na základe nadobudli
do BSM nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v kat. úz. I. parc. č. XXXX, zast. plocha súp. č. XXXX

o výmere 518 m2 a parc. č. XXXX - záhrada o výmere 329 m2 a znalecký posudok znalca Ing.
Jozefa Fajnora Č.. XX/XX, zo dňa 21.07.1990, ktorý slúžil ako „podklad pre kúpno-predajnú zmluvu“.
Žalovaní taktiež predložili ďalší znalecký posudok znalca Ing. Fajnora Č.. XX/XX, zo dňa 26.02.1992 na
preukázanie hodnoty nehnuteľnosti v ich vlastníctve pre poskytnutie pôžičky z peňažného ústavu.

10. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Fajnora Č.. XX/XX súd prvej inštancie zistil, že predmetom
ocenenia bol aj plot „z vlnitého plechu a z drôteného pletiva s podmurovkou dĺžky 23 m“ a plot „z
drôteného pletiva na oceľových stĺpikoch dĺžky 14 m“.

11. Vzhľadom na to, že prvoinštančné rozhodnutie bolo zrušené, súd musel opäť vykonať dokazovanie

a zamerať sa aj na skutočnosť, či sa v predmetnom prípade môže jednať o oprávnenú držbu spornej
časti pozemku. Vzhľadom k tomuto je v danej veci podstatným to, či žalovaní, so zreteľom na všetky
okolnosti, boli dobromyseľní, že im vec, sporná časť pozemku, na ktorom postavili plot, patrí.

12. Zákonnými podmienkami vydržania ako spôsobu pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia

vlastníctva alebo iného práva vo všeobecnosti sú: 1. oprávnená držba; 2. uplynutie zákonom
určenej vydržacej doby; 3. spôsobilý predmet vydržania. Práve následky vydržania nastávajú len vtedy,
ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie vyžaduje.

13. Po oboznámení sa s obsahom spisu, po vykonaní ďalšieho dokazovania, súd prvej inštancie dospel

k záveru, že v danom prípade na strane žalovaných absentuje jedna zo zákonných podmienok vydržania
a to uplynutie zákonom určenej vydržacej doby. Žalovaní svoju nehnuteľnosť kúpili, a teda nadobudli
ju zákonným spôsobom. Ich nehnuteľnosti v čase kúpy však geometricky zamerané neboli. Kúpnu
zmluvu s kupujúcim uzatvorili žalovaní dňa 13.08.1990. Zmluva bola registrovaná bývalým Š. H. - D.
17.09.1990, od kedy nastali účinky nadobudnutia vlastníctva. V súvislosti s rekonštrukciou rodinného

domu a výstavbou a aj výstavbou oplotenia pôvodní žalobcovia upozornili žalovaných, že oplotenie
stavajú na ich pozemku (list žalobcov zo dňa 15.08.2000 adresovaný B. I. - odbor životného prostredia,
č.l. 11), keď túto skutočnosť oznámili osobe vykonávajúcej stavebný dozor na ich stavbe.

14. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 18.03.2003 (č.l. 55) potvrdil, že po tom, keď bol plot

„zapucovaný“ prišla žalobkyňa v prvom rade a oznámila, že plot zasahuje 20 cm do pozemku žalobcov.
Z obsahu spomínaného listu žalobcov zo dňa 15.08.2000 je zrejmé, že k takejto námietke muselo
prísť pred dňom 15.08.2000. Žalovaní nadobudli svoje vlastníctvo k pozemku, ktorého hranica je sporná,
dňom 17.09.1990.

15. Právne následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré
právny poriadok pre takéto nadobudnutie práva vyžaduje. Argumentácia žalovaných o tom, že pozemok
pri kúpe bol ocenený znalcom nepreukazuje ako prebiehala skutočná hranica medzi týmito pozemkami.
Znalecké posudky, na ktoré sa žalovaní odvolávajú, slúžili na účely ocenenia nehnuteľnosti. Nedá
sa z nich zistiť priebeh hranice medzi pozemkami. Priebeh hranice medzi pozemkami bol zistený

geometrickým plánom, vypracovaným na požiadanie žalobcov a to č. XXX/XXXX vyhotovený GEOCOM
s.r.o., Záhorácka 100, Malacky a znaleckým posudkom znalca Ing. Bábíčka. Obidva tieto znalecké
posudky zistili, že stavba plotu sa nachádza na časti pozemku, ktorú vlastnia žalobkyne.16. Plot je nehnuteľnou stavbou. Ak žalobca chcel dosiahnuť odstránenie stavby žalovaných zo svojho
pozemku, nemohla obstáť jeho žaloba na vypratanie pozemku. Nároku, ktorý mal základ v ustanovení
§ 135c Obč. zák., zodpovedá žalobný návrh na odstránenie stavby. Exekúcia vyprataním určitého

pozemku upravená v ustanoveniach § 181-183 EP totiž neumožňuje odstránenie nehnuteľnej stavby na
pozemku. Ak ide o vypratanie veci, musí ísť o veci, ktoré možno odovzdať, prevziať, prípadne dať do
úschovy, t.j. veci hnuteľné (Ro NS ČR sp. zn. 3Cz54/1992).

17. Ustanovenie § 135c Obč. zák., umožňuje súdu viacero možností ako riešiť právne vzťahy

medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom. Súd môže vo svojom rozhodnutí o stavbe
na cudzom pozemku buď rozhodnúť o návrhu vlastníka pozemku o odstránení stavby na náklady
stavebníka, alebo prikázať stavbu do vlastníctva vlastníka pozemku, a to za podmienky, že odstránenie
stavby by nebolo účelné a vlastník pozemku s týmto rozhodnutím súhlasí, alebo výnimočne môže súd
potvrdiť vlastníctvo stavebníka k stavbe tým, že zriadi za náhradu vecné bremeno, ktoré je potrebné na
výkon vlastníckeho práva k stavbe.

18. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi a kde teda nie je súd viazaný návrhom účastníkov konania
(§ 216 ods. 2 CPS). Ak súd dospeje k záveru, že vyporiadanie navrhnuté žalobcom nie je prijateľné, musí
upraviť vzťah medzi účastníkmi aj iným spôsobom, vyplývajúcim z § 135c Obč. zák., vrátane tretieho

odseku tohto ustanovenia, v ktorom sa uvádza, že súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby aj inak (t.j. z inak ako je uvedené v tomto ustanovení). Ak ide skutočne o
neoprávnenú stavbu, nemôže súd žalobu na jej odstránenie zamietnuť (Fekete, I: Občiansky zákonník
1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011).

19. Odstránenie stavby na náklady stavebníka je výnimočným riešením a iba krajným opatrením,
sankcionujúcim tie najzávažnejšie zásahy. Pri úvahe o tomto opatrení si jednak súd musí vyžiadať
stanovisko príslušného stavebného úradu a jednak musí prihliadať na ďalšie okolnosti. Súd takto
rozhodne najmä vtedy, ak: a/ stavebník nebol dobromyseľný (od začatia stavby vedel, že stavia
neoprávnene na cudzom pozemku, resp. sa o tom dozvedel počas výstavby a v stavbe pokračoval),

b/ stavebník hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti (napríklad začal stavať napriek upozorneniu,
že stavia na cudzom pozemku), c/ o vlastnícke právo k stavbe nemá záujem ani vlastník pozemku, d/
odstránenie stavby sa javí ako účelné (Fekete, I: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava:
Eurokódex 2011).

20. Účelnosť odstránenia neoprávnenej zriadenej stavby je potrebné vždy hodnotiť s prihliadnutím na
všetky okolnosti a povahou každého jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy musí súd prihliadať
najmä na: a/ to, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 O.z.), b/ povahu
a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla a porovnať ju so záujmom na ďalšom
využití stavby, c/ to, na aký účel bolo neoprávnená stavba zriadená, d/ to, či vlastník stavby a jeho rodina

v stavbe bývajú alebo nie, e/ rozsah a druh zastavaného pozemku, f/ to ako stavba bráni vlastníkovi
pozemku v jeho využití, či ohrozuje vlastníka pozemku, resp. jeho majetok, g/ to, či vlastník stavby
vedel, že stavia na cudzom pozemku, h/ na dôvody, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti
neoprávnenej stavbe v čase jej realizácie, i/ na dobu, ktorá uplynula od zriadenia stavby, ak vlastník
pozemku o stavbe riadne vedel (Fekete, I: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex

2011).

21. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaní zasiahli do vlastníckeho práva žalobcov tým, že
zriadili stavbu na ich pozemku. Jedná sa o zásah do vlastníckych práv v rozsahu 2,17 m2. Plot, ktorý
tvorí hranicu medzi pozemkami žalobcov a žalovaných, tvorí spoločnú hranicu medzi týmito pozemkami.

Súd pri opakovanej ohliadke zistil, že sa jedná o plot vybudovaný spolu s rekonštrukciou a prístavbou
rodinného domu žalovaných, ktorú majú riadne povolenú. Jedná sa teda o novopostavený plot. Z vyššie
uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaní nemuseli vedieť ako prebieha skutočná hranica medzi
susediacimipozemkami.Prisamotnejrealizáciioploteniaboližalobcaminanesprávneumiestnenieplotu
upozornení až po jeho dokončení. Za týchto skutkových okolností je súd toho názoru, že postup podľa

§ 135c ods. 1 Obč. zák. by bol v rozpore s dobrými mravmi. Z dokazovania tiež však vyplynulo, že
stavba oplotenia je neoprávnenou stavbou a preto súd musel o žalobe žalobcov rozhodnúť v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 135c Obč. zák. Žalobcovia nežiadali prikázať za náhradu do svojho
vlastníctva stavbu oplotenia, preto do úvahy neprichádzal ani postup podľa § 135c ods. 2 Obč. zák.Vzhľadom na malý, až minimálny zásah do vlastníctva žalobcov a najmä podľa názoru súdu, vzhľadom
na zjavnú neúčelnosť odstrániť (zbúrať, zlikvidovať) už existujúce oplotenie, súd bol toho názoru, že
vzťahymedziúčastníkmitrebausporiadaťpodľa§135cods.3Obč.zák.Súdpretozriadilvecnébremeno

spočívajúce v užívaní tej časti pozemku, na ktorej je umiestnená stavba žalovaných a to za náhradu.
Súd pri stanovení výšky náhrady vychádzal zo znalosti pomerov v meste I.. V súčasnosti je všeobecná
cena 1 m2 stavebného pozemku v meste I. v rozpätí 120-130,- Eur. V prípade záberu žalovaných časti
pozemku žalobcov ide o výmeru 2,17 m2. Súd preto považoval sumu 500,- Eur za primeranú náhradu
za zriadené vecné bremeno.

22. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovia
požadovaliodžalovanýchvkonanízaplatenietrovkonaniaspočívajúcichvzaplatenomsúdnompoplatku
a trov právneho zastúpenia. Vo veci boli žalobcovia úspešní v celom rozsahu a vzniklo im preto právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

23. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/, ktorí
žiadajú odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaní namietajú, že výsledky vykonaného dokazovania sú v rozpore so závermi súdu, vyjadrenými
v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolatelia poukazujú, že tvaromiestnou obhliadkou bolo
preukázané, že základ nového murovaného plotu bol vybudovaný na mieste pôvodného oplotenia.

Žalovaní poukazujú na to, že zadná stena tejto stavby podľa snímky z mapy sa nachádza na hranici
pozemkov parc. č. XXXX Z. XXXX. Betónový základ sa nachádza cca 20 až 25 cm od tejto stavby
smerom do pozemku žalovaných. Odvolatelia následne poukazujú na zrejmý rozpor medzi zobrazením
uhla, ktorý zviera hranica pozemkov par. č. XXXX, XXXX, XXXX a pozemkov par. č. XXXX, XXXX Z.
XXXX s hranicou parc. č. XXXX, kde podľa snímky z mapy pôvodného katastra je odchýlka od pravého

uhla asi 5 stupňov smerom do pozemku žalobkýň, pričom táto odchýlka zodpovedá skutkovému stavu
zistenému na mieste pri tvaromiestnej ohliadke a to umiestneniu zadnej steny tehlového základu.
Odvolatelia namietajú, že súd nebral pri stanovení uplynutí vydržacej lehoty, dobu po ktorú mal vec v
oprávnenej držbe ich právny predchodca. Odvolatelia poukazujú na to, že v minulosti nebol žiadny spor
medzi bývalým vlastníkmi sporných pozemkov o priebeh hranice medzi nimi. Teda aj predchádzajúci

vlastník nepochybne užíval svoje nehnuteľnosti v hraniciach uvedených vyššie v presvedčení, že je
vlastníkom spornej časti pozemkov parc. č. XXXX Z. XXXX a možno i skutočným, ako túto hranicu
znázorňuje snímka z mapy pôvodného katastra.

24. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia, ktorí žiadajú odvolací súd, aby rozhodnutie súdu

prvej inštancie ako správne potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovia majú za
to, že odvolací dôvod uplatnený žalovanými nie je daný. Odvolatelia podľa žalobcov nepreukázali ani
len existenciu držby dotknutej časti pozemkov žalobcov parc. č. XXXX Z. XXXX zo strany ich právneho
predchodcu, ani skutkové okolnosti, na základe ktorých by sa dala takáto držba dôvodne predpokladať.
Žalobcovia poukazujú na rozsudok Krajského súdu v Žiline z 20.03.2013, sp. zn. 6Co/2018/2012,

uznesenie NS SR z 24.02.2010, sp. zn. 4Cdo/13/2009. Žalobcovia majú za to, že znalecký posudok
Ing. Fajnora č. XX/XX, že sporný plot stavali v hraniciach pôvodného oplotenia, sa nezakladá na
pravde. Predmetom posudku Ing. Fajnora je určenie ceny nehnuteľnosti a to aj vrátane oplotenia a
nie určenie priebehu hraníc spoločných pozemkov. Žalobcovia poukazujú na 5 ks farebných fotografií,
ktoré sú založené v súdnom spise na čísle listu 48, kde je vidno, že v úseku spoločnej hranice

pozemkov, kde súčasný murovaný plot zasahuje do časti pozemkov žalobcov, bol postavený plot z
vlnitého plechu, osadený na kovových rúrkach. Žalobcovia poukazujú na to, že z predmetných fotografií
je zrejmé, že plot z vlnitého plechu nebol v tej línii, v ktorej stojí v súčasnosti sporný múr. Žalobcovia
sú toho názoru, že začatie plynutia vydržacej doby predstavuje v prípade žalovaných obdobie výstavby
murovanéhooplotenia,t.j.júl200,pretožeažvtedysachopilidržbydotknutejčastipozemkov.Žalobcovia

poukazujú na uznesenie NS SR z 01.03.2011, sp. zn. 5Cdo/30/2010, rozsudok z 10.12.2008, sp. zn.
5Cdo/260/2008.

25. K vyjadreniu žalobcov, žalovaní repliku vyjadrenia nezaslali.

26. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaných nie je opodstatnené.27. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C.s.p.) a na ich

základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C.s.p.).

28. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho

rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.

29. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s právnym názorom
a usmernením nadriadeného súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.), svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco
odôvodnil. Odvolací súd sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p.. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, úspešným
žalobcom náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením

(§ 262 ods. 2 C.s.p.).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).