Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613200949
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6613200949.5

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci žalobcu Československá
obchodná banka, a.s. so sídlom v Bratislave, Michalská 18, IČO: 36854140, zastúpený Mgr. Miroslavom
Vilímom, advokátom so sídlom v Bratislave, Michalská ulica 9 proti žalovanému S. Y., T.. XX.XX.XXXX,
U. H. W., B. XXXX/X, štátny občan SR, v konaní zastúpený opatrovníčkou Evou Pivarčovou, tajomníčkou
informačného centra Okresného súdu Zvolen, v konaní o zaplatenie 2 365,14 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu na zaplatenie 2 365,14 Eur z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia dlžnej sumy 2 365,14 Eur s
príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca zriadil pre žalovaného na základe Zmluvy o bežnom

účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda zo dňa 21.06.2014 účet, pričom Oznámením o
poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte k žiadosti, registračné číslo 002371996R zo dňa 13.02.2007
poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou úveru do výšky úverového limitu 30 000,-Sk. Nakoľko
žalovaný nesplácal riadne a včas a to dlh nezaplatil ani po tom, čo mu bola zaslaná posledná výzva na
zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 21.09.2009, žalobca oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 21.12.2009
vyhlásil pohľadávku z úveru voči žalovanému dňom 20.12.2009 za splatnú a vyzval žalovaného na jej

zaplatenie. Dlžná suma predstave istinu kontokorentného úveru 1 919,94 Eur spolu s úrokom z úveru vo
výške 95,19 Eur, úrokom z omeškania vo výške 327,34 Eur predstavuje celkovo vo výške 2 342,47 Eur
k 19.11.2012, pričom žalobca si uplatňoval úrok z úveru vo výške 18,9% ročne a úrok z omeškania vo
výške 8,75% ročne. Úroky a poplatky v celkovej sume 95,19 Eur požaduje žalobca úrok z omeškania vo
výške 8,75% k 30.12.2012. Na bežnom účte bol debetný zostatok vo výške 22,67 Eur, ktorý bol úročený
25% debetnou úrokovou sadzbou, ktorý bol žalovaný povinný zaplatiť na základe zmluvy o bežnom účte.

Žalobca zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 18.03.2013, tento sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných
rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 09.07.2013 zrušil v plnom rozsahu. Keďže ani následným šetrením
súd nezistil súčasný pobyt žalovaného, preto mu bol ustanovený opatrovník, ktorý sa k žalobe nevyjadril.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil žalobca ani opatrovník žalovaného. Nakoľko
sa účastníci, ktorí boli riadne predvolaní na termín pojednávania nedostavili na pojednávanie, ani
nepožiadali z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, súd potom postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
a prejednal vec v neprítomnosti účastníkov. Prihliadol pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonaných
dôkazov.

Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 21.06.2014 Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a
služieb ČSOB Pohoda, na základe ktorého zriadil žalobca a viedol pre žalovaného bežný účet č.4001407281/7500. Oznámením o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte, žiadosť č. 0023719963R
poskytol žalobca úver žalovanému k ČSOB kreditnej karty do výšky úverového limitu 30 000,-Sk
počínajúc dňom 13.02.2007. K 19.11.2012 zostala žalovanému nezaplatená istina 1 919,94 Eur s

nezaplateným riadnym úrokom 95,19 Eur, nezaplateným úrokom z omeškania 327,34 Eur, čo dokopy
činí sumu 2 342,47 Eur (zistené z rozpisu účtu č. 4004675652 na č.l. 53 a nasl.). Žalobca výzvou k
zaplateniudlžnejčiastkyzodňa21.09.2009vyzvalžalovanéhonasplateniedlhu272,18Eurpodhrozbou
zosplatnenia úveru (zistené z poslednej výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky 21.09.2009).

Žalobca k 01.01.2010 zosplatnil úver žalovanému, ktorý k 21.12.2009 predstavoval sumu 1 173,17 Eur
(zistené z oznámenia o zosplatnení úveru na č.l. 14).

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 21.06.2004 spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 OZ účinného od 01.08.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 565 OZ k ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 879j OZ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom

2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho

voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súddanúzmluvupodrobilpreskúmaniuzhľadiskaspotrebiteľskéhoprávapodľa§52anasl.OZ,nakoľko
ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorá vznikla 21.06.2004, avšak v súlade s § 879j OZ súd podľa znenia §
52 ods. 1 účinného od 01.01.2008 posudzoval ako spotrebiteľskú, nakoľko žalobcom je podnikateľa a

súd nemal pochybnosť o tom, že zriadenie bežného účtu a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda pre
žalovaného bol zriadený účet pre žalovaného ako pre spotrebiteľa a rovnako ako poskytnutie úveru k
ČSOB Kreditnej karte dňa 13.02.2007 neslúžiaci na podnikateľskú činnosť. Na danú spotrebiteľskú vec
preto spadá ochrana podľa § 54 OZ. Súd mal za to, že zosplatnením úveru dňa 01.01.2010 podľa § 565OZ začala plynúť premlčacia lehota podľa § 101 OZ, ktorá uplynula dňa 01.01.2013. Nakoľko žaloba
bola podaná dňa 24.01.2013, súd mal za to, že daná pohľadávka voči žalovanému je premlčaná.

Súd v danom prípade aplikoval všeobecnú premlčaciu lehotu podľa § 101 OZ aj s poukazom na § 54
OZ, nakoľko je pre spotrebiteľa výhodnejšia. V aplikácií OZ v otázke premlčacia spotrebiteľských zmlúv
súd mal zato, že keďže ide o vzťah podnikateľa a spotrebiteľa, ide o typický občianskoprávny vzťah.
V súlade s princípom ochrany spotrebiteľa preto aplikoval právnu úpravu o občianskych právach a nie
obchodnoprávnu úpravu. Podľa § 54 ods. 1 OZ nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu OZ sú v

rozpore s § 54 ods. 1 OZ („...spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“) a preto použitie
občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania je adekvátne, nakoľko použitie
obchodného práva na premlčanie by predstavovalo zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Súd v tejto
argumentácii odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu I.ÚS 402/2013 v nadväznosti na rozhodnutie
Krajského súdu Prešov 6Co/81/2012, s ktorými sa stotožňuje. Keďže súd je povinný prihliadať na
premlčanie z úradnej povinnosti na základe § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., súd žalobu s poukazom na

vyššie citované paragrafy zamietol, keďže žalobca uplatnil právo premlčané. Na základe uvedeného už
súd v zmysle zásady hospodárnosti občianskeho súdneho konania nepristúpil k ďalšej súdnej kontrole
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného dôvodu sa ani nezaoberal dôvodmi
žaloby (R 29/1983).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca nemal v spore procesný úspech a žalovanému žiadne účelné vynaložené náklady konania
nevznikli, v tejto procesnej situácie v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a contrario zodpovedá výrok dva, že

žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu nákladov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniev lehote15dní ododňajeho doručeniacestou Okresného
súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §

221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.