Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110202450
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8110202450.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P., Ul. A. č. XX, zastúpenej JUDr. Ľubomírom Gerdom, advokátom v Prešove, Ul. Levočská č. 12A,
proti žalovanému: AGRO družstvo Lipany, so sídlom Lipany, Ul. Moyzesova č. 26, zastúpeného JUDr.
Ernestom Vokálom, advokátom v Prešove, Ul. Hlavná č. 61, vydanie bezdôvodného obohatenia, o
odvolaní oboch účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C 109/2010 - 281 z 09.10.2014
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Zrušuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 2.750 Eur s prísl., a
to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Určil, že o trovách konania
a trovách štátu bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vychádzal zo zistenia, že žalobkyni nesvedčí aktívna vecná legitimácia vo vzťahu k nároku pôvodne

uplatňovanému pôvodným žalobcom v 1. rade a toto právo jej neprináleží.

Treba poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý v rozhodnutí publikovanom
súbore rozhodnutí pod č. C 1269, zväzok 18 uviedol, že za dediča vo vlastnom slova zmysle je možné
považovať iba toho, komu bolo rozhodnutím súdu dedičstvo potvrdené, alebo kto sa stal nadobúdateľom
pomernej časti dedičstva, poprípade určitej hodnoty z poručiteľovho majetku, súdom schválenej dohody
o vyporiadaní dedičstva. Do tejto doby je tak možné osobu uchádzajúcu sa o dedičstvo považovať len za

domnelého dediča, ktorý ešte nie je nositeľom práv a povinností spadajúcich do dedičstva, ale ktorý sa
ním stane so spätnou účinnosťou k dobe poručiteľovej smrti na základe výsledkov konania o dedičstve.

K potvrdeniu nadobudnutia dedičstva a k potvrdeniu vlastníckeho práva v dedičskom konaní je
oprávnený súd iba v konaní o dedičstve. Nie je mimo konania o dedičstve deklaratórnym rozhodnutím -
výrokom štátneho orgánu možné určiť, že dedič je vlastníkom vecí patriacich do dedičstva. Nie je možné
obchádzať zákonný postu pri prejednaní dedičstva a určovacím výrokom vyhovieť žalobe podľa § 80

písm. c/ O.s.p. uplatňujúc, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 2290/2006).Žalobkyňa bola oprávnená sa v konaní domáhať len určenia, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom
pohľadávky, alebo že táto pohľadávka patrí do dedičstva po poručiteľovi a v prípade, ak by bola v konaní
úspešná, mohla podať alebo žiadať príslušný súd o náhradné dedičské konanie. Preto bolo potrebné

žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietnuť.

Pokiaľ ide o výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené, z výsledkov vykonaného dokazovania bolo nesporne
preukázané, že žalobkyňa sa domáhala bezdôvodného obohatenia k pozemkom, ktorých užívanie je
dôvodom jeho vzniku, pričom nejde o poľnohospodársky pozemok s určenou VPEJ, a preto súd pri

určení jeho výšky vychádzal z obvyklého nájmu v zmysle oceňovacieho predpisu, ktorým je vyhláška
č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia za
užívanie pozemku súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. Fedorjaka v spojení s doplnkom
k uvedenému znaleckému posudku, a to za obdobie rokov 2007 až 2011.

V priemere priznané bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 550 Eur ročne za 1169,69 m2, pričom

celková výška výdavkov predstavujúca z nákladov za nehnuteľnosti, kde má žalovaný v súčasnosti
aktívne len dielne a sklad umelých hnojív, teda technickú základňu, nie je neprimeraná alebo likvidačná.
Ak žalovaný nepotrebuje tak rozsiahly areál, je potrebné, aby pristúpil k racionalizácii hospodárenia
v tejto časti vykonávania svojej činnosti. Na základe toho zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
ustálenej znaleckým dokazovaním vo výške 2.750 Eur s prísl.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obaja účastníci.

Žalobkyňa poukázala na to, že po smrti manžela žalobkyne súd nekonal s univerzálnymi dedičmi,
ale vyčkal až do právoplatného skončenia dedičského konania, pričom podiely v predmetných
nehnuteľnostiach v celosti nadobudla žalobkyňa.

Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich

zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Je teda mierou účasti každého spoluvlastníka na právach a
povinnostiach k spoločnej veci. Prechodom podielu na dediča vstupuje nový spoluvlastník, v danom
prípade žalobkyňa, do právneho vzťahu namiesto poručiteľa.

Úlohou súdu bolo preto postupovať podľa § 92 ods. 2,3 O.s.p., pričom právne účinky spojené s podaním

návrhu zostávajú zachované.

Súd pri prechode práv a povinností musí s právnym nástupcom pokračovať v konaní bez ohľadu na to,
či bol podaný návrh na zmenu, alebo účastník konania bol v tomto smere nečinný. Zákon ustanovuje,
že ak súd pokračuje v konaní, nepotrebuje na to návrh účastníka konania na zmenu. Z uvedeného

je zrejmé, že je plne daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne v tomto konaní, t.j. aj pre konanie vo
vzťahu k uplatnenému nároku poručiteľa za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu, ktorý v priebehu
konania titulom dedenia nadobudla v celosti práve žalobkyňa. Na základe toho navrhla, aby odvolací
súd rozsudok zmenil a žalobe aj v tejto časti v celom rozsahu vyhovel.

Žalovaný vo svojom odvolaní poukázal na to, že je výlučným vlastníkom všetkých poľnohospodárskych
stavieb, ktoré sa nachádzajú na predmetnom hospodárskom dvore a tieto slúžili a budú slúžiť na
poľnohospodárske účely. Ide o ošipáreň, oddychovňu, kôlňu, senník, sklad umelých hnojív, ktoré sú
využívané na poľnohospodárske účely. Tieto stavby boli realizované pred 24.06.1991, ako to vyplýva
z priložených listinný dôkazov. Súd mal vec posúdiť podľa zákona č. 504/2003 Z.z. v zmysle pokynov

odvolacieho súdu - Krajského súdu v Prešove.

Je potrebné uviesť, že žalobkyni a jej právnemu predchodcovi bola ponúknutá nájomná zmluva v zmysle
zákona č. 504/2003 Z.z. a to v cenách obvyklých v danej lokalite, avšak táto bola odmietnutá, nakoľko
nedošlo k dohode o výške nájmu. S ostatnými spoluvlastníkmi na hospodárskom dvore došlo k uzavretiu

nájomných zmlúv v zmysle citovaného zákona.

Ak súd prvého stupňa poukazuje na jednotlivé znalecké posudky, ktorými znalci vypočítali
tabuľkovú určenú hodnotu nájmu, tak je potrebné uviesť, že hodnotu nehnuteľností využívaných napoľnohospodárske účely reguluje štát formou BPEJ. V danom prípade bola BPEJ stanovená na sumu
632,58 Eur za 1 hektár ornej pôdy. Z tohto dôvodu sú znalecké posudky a stanoviská znalcov irelevantné
a pre účely tohto sporu nepotrebné. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, zatiaľ čo odvolanie žalovaného je potrebné
hodnotiť ako dôvodné.

So zreteľom na obsah odvolania účastníkov, v predmetnej veci boli preskúmavané výroky napadnutého
rozsudku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá, ako aj výrok o vyhovení žalobe, a preto výrok o
trovách konania, ktorý odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a to aj z
dôvodu,žeideovýrok,ktorýmsaibaupravujevedeniekonaniaaprotiktorémuodvolanieniejeprípustné
(§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.).

Pokiaľ ide o zamietavú časť napadnutého rozsudku, je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa
vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo
veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu
a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových

zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Je potrebné prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa prezentovanému v odôvodnení jeho rozhodnutia
vo vzťahu k zamietavej časti v tom zmysle, že žalobkyňa po smrti svojho nebohého manžela ako
pôvodného žalobcu v 1. rade W. A., nie je aktívne legitimovaná na podanie žaloby o náhradu za užívanie

spoluvlastníckeho podielu žalovaným, ktorý patril pôvodne jej nebohému manželovi, a to za obdobie
predchádzajúce nadobudnutiu tohto podielu v dedičskom konaní.

Tento záver súdu prvého stupňa je podporený citovanou judikatúrou a vychádza z faktu, že predmetom
konania je vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie pred smrťou pôvodného žalobcu v 1. rade,

ktorý zomrel 12.02.2014 a dedičstvo po ňom bolo prejednané v dedičskom konaní pod sp. zn. 35D
250/2014, Dnot 75/2014 Okresného súdu Prešov.

Podľa výsledkov znaleckého dokazovania bola náhrada za bezdôvodné obohatenie vypočítaná za
obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2011.

Ako vyplýva z osvedčenia o dedičstve z 25.06.2014 sp. zn. 35D 250/2014, Dnot 75/2014, tieto nároky
neboli predmetom dedičského konania a okolnosť, že žalobkyňa zdedila podiely, vo vzťahu ku ktorým
bolo odvodzované bezdôvodné obohatenie aj v prospech pôvodného žalobcu v 1. rade, je bez právneho
významu.

Správne konštatuje súd prvého stupňa, že v predmetnom konaní sa mohla žalobkyňa domáhať so
zreteľomnadanúdôkaznúsituáciuaobdobie,zaktorésauplatňujebezdôvodnéobohatenie,lenurčenia,
že táto pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia patrí do dedičstva po nebohom W. A., ktorý
zomrel XX.XX.XXXX.

Správne preto rozhodol súd prvého stupňa pokiaľ žalobu v tejto časti zamietol, a preto postupom podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ ide o tú časť výroku napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, je potrebné

konštatovať, že súd prvého stupňa rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a
jeho rozhodnutie je naviac nepreskúmateľné.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred
súdom, pretože tento v odvolacom konaní nemá možnosť reagovať na nepreskúmateľné závery súdu

prvého stupňa, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, pozemok na
účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku,
pozemokzastavanýstavbounapoľnohospodárskeúčelydo24.06.1991,akoajinýpozemokprenechaný

na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú
dotknuté.

Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona, na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely
pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia,
pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného

predpisu.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým je bezdôvodné
obohatenie za ich užívanie predmetom tohto konania, spĺňajú kritérium uvedené v § 1 ods. 2 zákona č.
504/2003 Z.z., to znamená, že ide o poľnohospodárske pozemky, nakoľko sú zastavené stavbami na

poľnohospodárske účely do 24.06.1991 a žalovaný tieto stavby aj v súčasnosti na poľnohospodárske
účely využíva.

Za týchto okolností mal súd prvého stupňa pri určení výšky nájomného za tieto nehnuteľnosti, ktorá
korešponduje s výškou bezdôvodného obohatenia, so zreteľom na absenciu platnej zmluvy medzi

účastníkmi konania, postupovať podľa § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. a zaoberať sa hodnotou
predmetných pozemkov určenej podľa osobitného predpisu.

To znamená, že zákon č. 504/2003 Z.z. upravuje postup, ktorým je potrebné výšku nájomného (i
bezdôvodného obohatenia) zistiť, a to aplikovaním ustanovenia § 43 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. a

v závislosti od toho vyhlášku č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely
pozemkových úprav.

V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z tzv. BPEJ, pričom otázku, či vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré
sú predmetom tohto konania, je možné stanoviť BPEJ alebo nie, je možné zodpovedať až po vykonaní

hodnoverného znaleckého dokazovania.

Znalec Ing. L. tento postup nedodržal a pri výpočtoch nájomného a bezdôvodného obohatenia vychádzal
z vyhl. č. 492/2004 Z.z., pričom tento postup nie je možné hodnotiť za správny bez jednoznačného
dôkazu o tom, že pre nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, nie je možné stanoviť BPEJ a

postupovať podľa vyhl. č. 38/2005 Z.z.

V tomto smere súd prvého stupňa síce vypočul znalca Ing. K., ktorý poukázal na to, že novelou vyhl. č.
492/2004 Z.z. a to vyhl. č. 254/2011 Z.z. vzniklo znalcom z odboru stavebníctva právo na oceňovanie
poľnohospodárskych pozemkov, a to v podobe zavedenia položky E.3.1.1 v Prílohe č. 3 časti E bod E3,

čo však neznamená, že by nemal byť rešpektovaný postup pri určení výšky nájomného a bezdôvodného
obohatenia, ktorý predvída zákon č. 504/2003 Z.z.

Okolnosť, že v obdobnej veci rozhodol iný prvostupňový a odvolací súd vo vzťahu k pozemku, ku
ktorému nebola určená BPEJ (27C 217/2010 Okresný súd Trnava, 24Co 320/2012 Krajský súd v Trnave)

neznamená, že aj v predmetnej veci je potrebné konštatovať, že ide o pozemky, vo vzťahu ku ktorým
nie je možné určiť BPEJ.

Pokiaľ ide o zákon č. 140/2014 Z.z., ktorým súd prvého stupňa taktiež odôvodňuje svoje rozhodnutie,
tento sa týka nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov a na účely tohto zákona sa za

poľnohospodársky pozemok nepovažuje pozemok v zastavanom území obce, pričom však v predmetnej
veci sa podľa zákona č. 140/2014 Z.z. nepostupuje a argumentácia týkajúca sa analógie podľa zákona
č. 140/2014 Z.z. v predmetnej veci je nenáležitá.Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné v časti, ktorou bolo žalobe
vyhovené, a preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa zabezpečiť výpočet výšky nájomného za predmetné
nehnuteľnosti a teda aj výšky bezdôvodného obohatenia postupom, ktorý predpokladá zákon č.
504/2003 Z.z., t.j. v nadväznosti na zákon č. 330/1991 Zb. a vyhl. č. 38/2005 Z.z.

Bude preto potrebné sa opýtať znalca Ing. L., ktorý doposiaľ v predmetnej veci pôsobil, či môže znalecký
posudok takýmto spôsobom prepracovať a doplniť a to prípadne v súčinnosti so znalcom z odboru
poľnohospodárstva, ktorého je možné taktiež do konania pribrať, alebo môže takýto znalec vystupovať
v pozícii konzultanta znalca z odboru stavebníctva.

Ak tento znalec nebude môcť postup predpokladaný zákonom č. 504/2003 Z.z. dodržať, je potrebné,

aby svoje stanovisko náležite odôvodnil a uviedol vo forme doplnku k znaleckému posudku, prečo nie je
možné podľa zákona č. 504/2003 Z.z. postupovať (napr. z dôvodu nemožnosti určiť BPEJ), avšak tento
záver musí byť náležite podložený serióznym doplnkom k znaleckému posudku.

V prípade pochybností nie je vylúčené pribrať do konania iného znalca, alebo najlepšie znaleckú

organizáciu, ktorá bude spôsobilá a schopná (aj za účasti znalca z odboru poľnohospodárstva) dodržať
postup predpokladaný zákonom č. 504/2003 Z.z.

Znalecké dokazovanie by malo byť vedené aj v tom smere, aby znalci zodpovedali, či v prípade, že pre
parcely, ktoré sú predmetom konania, nie je určená BPEJ, možno vychádzať z tzv. váženého priemeru

BPEJzacelékatastrálneúzemie,vktoromsapredmetnénehnuteľnostinachádzajúazatýchtookolností
postupovať podľa vyhl. č. 38/2005 Z.z.

Ako bolo vyššie naznačené, všetky tieto okolnosti musia byť podložené serióznym znaleckým
dokazovaním.

Až po takto doplnenom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.