Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1171/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3708207054
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3708207054.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu K.. M. N., bytom T. F., Q.
XXXX/XXX, zast. advokátom JUDr. Jánom Legerským, so sídlom Trenčín, Námestie Sv. Anny 15/25,
proti žalovanému MARKÍZA - SLOVAKIA s.r.o. Bratislava, Záhorská Bystrica, Bratislavská 1/a, IČO:
31 444 873, právne zast. Advokátskou kanceláriou Paul Q, s.r.o. so sídlom Bratislava, Karadžičova
2, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 10.09.2014, č.k. 6C/179/2008-874 v znení opravného uznesenia zo dňa 04.11.2014, č.k.
6C/179/2008-894, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcich
výrokoch, v časti o zaplatenie 90.000,- eur zo zamietavého výroku a vo výroku o trovách konania m
e n í takto:

Žalovaný je povinný zabezpečiť na vlastné náklady v lehote do 45 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, aby v televíznom vysielaní žalovaného bolo na začiatku vysielania spravodajskej relácie
Televízne noviny začínajúcej o 19.00 hod. odvysielané ospravedlnenie zobrazením a prečítaním textu

s nasledujúcim obsahom: „Televízia MARKÍZA v spravodajskej relácii Televízne noviny dňa 12..2008, v
reláciiPaľbadňa12.05.2008,vreláciíPaľbadňa30.06.2008avreláciiPaľbadňa01.06.2009odvysielala
nepravdivé informácie týkajúce sa osoby bývalého primátora T. F. K.. M. N. o tom, že v spise bola
zdokumentovaná jeho trestná činnosť, a že vyšetrovanie organizovanej skupiny okolo exprimátora T.
F., ako aj ďalších podnikateľov a ľudí vo vysokých funkciách naznačilo, že ide o viac ako len skupinu
kamarátov, ktorí si chránia vzájomne chrbát, keď R. M. opakovane bojovala o holý život. Odvysielaním
týchto nepravdivých infomácií o osobe K.. M. N. došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva na
ochranu osobnosti. Za odvysielanie týchto nepravdivých informácií sa televízia MARKÍZA K.. M. N.

ospravedlňuje.“

Žalovaný je p o v i n n ý oznámiť termín odvysielania ospravedlnenia žalobcovi písomne doporučenou
listovou zásielkou tak, aby sa žalobca o tomto termíne mohol dozvedieť najmenej 10 dní vopred.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 5.000,- eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia zo 04.11.2014 rozhodol o
žalobe na ochranu osobnosti tak, že žalovanému uložil zabezpečiť na vlastné náklady v lehote do 30 dní
odprávoplatnostirozsudku,abyvtelevíznomvysielanížalovanéhobolovtriposebenasledujúcetýždne,

vždy v pondelok v príslušnom týždni, vždy na začiatku vysielania spravodajskej relácie Televízne noviny
začínajúcej o 19.00 hod. odvysielané ospravedlnenie zobrazením a prečítaním textu s nasledujúcim
obsahom: „Televízia MARKÍZA v spravodajskej relácii Televízne noviny dňa 12.05.2008, v relácii Paľba
dňa 12.05.2008, v relácií Paľba dňa 30.06.2008 a v relácii Paľba dňa 01.06.2009 odvysielala nepravdivé
informácie týkajúce sa osoby bývalého primátora T. F. K.. M. N. o tom, že ako bývalý primátor T.

F., ako aj jeho sestra, predsedkyňa Okresného súdu v Považskej Bystrici a jej manžel, inak právny
zástupca Mesta T. F., sa našli v dvoch vetách satirickej básničky, ktoré napísala a zverejnila vo svojom
regionálnom týždenníku Aspekt novinárka R. M. a že je až neuveriteľné, že títo sa nenašli v ostrých a
kritických článkoch R. M., ktoré konkrétne popisovali ako sa obohacovali na úkor Mesta T. F., že články
R. M. hovorili o nezákonných prevodoch majetku na súkromné osoby blízke K.. M. N. ako primátorovi
mesta a poukazovali na trestnú činnosť prokurátora a ďalších, ktorí ošetrovali trestnú činnosť tak, aby

ju nebolo možné vyšetriť, že tvrdenia R. M. a jej redaktorov o prešľapoch K.. M. N. ako vtedajšieho
primátora a jeho blízkych a vysokopostavených rodinných príslušníkov nestáli na hlinených nohách a
že v spise bola zdokumentovaná jeho trestná činnosť, že K.. M. N. ako bývalý primátor Mesta T. F. mal
toto mesto pripraviť o desiatky, ak nie stovky miliónov korún a že vyšetrovanie organizovanej skupiny
okolo exprimátora T. F., ako aj ďalších podnikateľov a ľudí vo vysokých funkciách naznačilo, že ide o

viac ako len skupinu kamarátov, ktorí si chránia vzájomne chrbát, keď R. M. opakovane bojovala o holý
život. Odvysielaním týchto nepravdivých infomácií o osobe K.. M. N. došlo k neoprávnenému zásahu do
jeho práva na ochranu osobnosti. Za odvysielanie týchto nepravdivých informácií sa televízia MARKÍZA
K.. M. N. ospravedlňuje.“ Súčasne žalovanému uložil povinnosť oznámiť termín prvého odvysielania
ospravedlnenia žalobcovi písomne doporučenou listovou zásielkou tak, aby sa žalobca o tomto termíne

mohol dozvedieť najmenej 10 dní vopred. Ďalším výrokom uložil súd prvej inštancie žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 25.000,- eur peňažnej satisfakcie, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Vo zvyšku peňažnej satisfakcie (do celkovo žalovanej sumy 165.969,59 eur) žalobu zamietol a napokon
odložil rozhodnutie o trovách konania na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

2. Napadnuté rozhodnutie založil súd prvej inštancie na právnom posúdení podľa Ústavy SR, a to čl. 19
ods. 1 a 2, čl. 26 ods. 1 - 5, podľa Občianskeho zákonníka, a to § 11, § 13 ods. 1, 2 a 3, ako aj podľa
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dojednaného v Ríme 04.11.1950 zverejneného
v Zbierke zákonov, ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí pod číslom 209/1992 Zb., a to čl. 8
ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2.

3. Na základe uvedeného právneho posúdenia a vykonaných dôkazov prijal súd prvej inštancie záver,
že žaloba je čiastočne dôvodná, pretože žalovaný v odvysielaných reportážach odvysielal vlastné
hodnotiace a kritické úsudky, používa plne významové a zveličujúce slová, bez možnosti diváka urobiť
si vlastný záver. V skutkových tvrdeniach uvádzaných redaktorom v televíznych reláciách žalovaného

nešlo o prípustnú vecnú kritiku, ktorú by žalobca ako osoba verejného záujmu bola povinná zniesť a
nebola preukázaná pravdivosť podkladov a údajov uvádzaných v televíznych reláciách.

4. Pokiaľ podľa súdu prvej inštancie žalovaný v spravodajskej relácii Televízne noviny dňa 12.05.2008
a v relácii Paľba dňa 12.05.2008 a v relácii Paľba dňa 30.06.2008 a 01.06.2009 odvysielal informáciu

týkajúcu sa žalobcu, že ako bývalý primátor T. F. a aj jeho sestra a jej manžel sa našli v dvoch
vetách satirickej básničky, ktorá básnička uvádzala: „Poslanci nevládnu, vládne nám primátor a objekty,
pozemky čachruje bez starostí, chudákom bude, kto úradu po ňom sa zhostí“, ktorú napísala a zverejnila
novinárka R. M., ide podľa súdu prvej inštancie o nepravdivú informáciu v tej časti, že mal to byť
žalobca, ktorý má vládnuť bez poslancov a objekty a pozemky čachrovať bez poslancov, pretože takáto

skutočnosť nebola v konaní preukázaná ako pravdivá.

5. V reláciách sa ďalej podľa súdu prvej inštancie nachádza konštatovanie, že je až neuveriteľné, že tieto
osoby sa nenašli v ostrých a kritických článkoch R. M., ktoré konkrétne popisovali ako sa obohacovali
na úkor Mesta T. F. a že články hovorili o nezákonných prevodoch majetku na súkromné osoby blízke

žalobcovi a poukazovali na trestnú činnosť prokurátora a ďalších, ktorí mali ošetrovať trestnú činnosť
tak, aby ju nebolo možné vyšetriť. Aj toto konštatovanie je podľa súdu prvej inštancie vo svojej podstate
nepravdivé, pretože ponúka divákovi až údiv nad tým, že žalobca a jemu blízke osoby sa nenašli v
kritických článkoch, ktoré boli prezentované ako jednoznačne pravdivé a stavali aj žalobcu do pozícieosoby, ktorý nezákonne prevádza majetok na súkromné osoby jemu blízke. Pravdivosť uvedeného
žalovaný podľa súdu prvej inštancie nepreukázal. Mal zato, že je tu divákovi podsúvaný záver, že
žalobca ovplyvňuje osoby vyšetrujúce trestnú činnosť o prešľapoch žalobcu, a to konkrétne, že „JUDr.

N., inak sestra vtedajšieho primátora T. F. K.. N. spolu s Dr. E. údajne skutočne mali rozhodovať o
najrôznejších prevodoch mestského majetku, a že prokutáror Dr. E. bol len nedávno obvinený v inej
kauze, že mal brať úplatky“. Ani pravdivosť týchto tvrdení obsiahnutých v kritických článkoch R. M.,
ktoré boli prenesené do namietaných relácií ako pravdivé kritické články a v tomto zmysle podávané
aj divákovi, nebola podľa súdu prvej inštancie preukázaná. Podľa súdu prvej inštancie bol žalobca v

reláciách ďalej vykreslený ako osoba páchajúca trestnú činnosť, ktorá bola zdokumentovaná a spočívala
v tom, že ako primátor Mesta T. F. mal pripraviť Mesto T. F. o desiatky, ak nie o stovky miliónov korún.
Uvedené tvrdenia tiež neboli podľa súdu prvej inštancie preukázané ako pravdivé, a sú tak závažné, že
ich nemožno považovať ani za oprávnenú kritiku takej osoby ako bol žalobca ako primátor mesta. Za
zásah najvyššej intenzity považoval súd prvej inštancie výrok v reláciách, podľa ktorého vyšetrovanie
organizovanej skupiny okolo žalobcu ako exprimátora T. F. a ďalších podnikateľov a ľudí vo vysokých

funkciách naznačilo, že ide o viac ako len skupinu kamarátov, ktorí si chránia vzájomne chrbát a to v
situácii, keď R. M. opakovane bojovala o holý život. Podľa súdu prvej inštancie označenie žalobcu ako
člena organizovanej skupiny a súčasné konštatovanie, že R. M. bojuje práve v tejto súvislosti o holý
život, nebolo ničím preukázané.

6. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol teoretické východiská a rozdiely medzi skutkovým
tvrdením, ktoré vychádza z overiteľnej skutočnosti a hodnotiacim úsudkom vyjadrujúcim subjektívny
názor autora, ktorý však možno na základe východiskových skutočností logicky dôvodiť. Podľa súdu
prvej inštancie konkrétnosť kritiky znamená, že hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne
skutočnosti a primeranosť kritiky čo do obsahu, formy, miesta znamená, že nevybočuje z medzí nutných

k dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu. U. z uvedeného podľa názoru
súdu prvej inštancie v danej veci nešlo o vecnú a primeranú kritiku a hodnotiaci úsudok redaktora nebolo
možné logicky odôvodniť zo žiadnych pravdivých skutočností. Jeho hodnotiaci úsudok jednoznačne
pôsobil a podľa súdu prvej inštancie aj chcel pôsobiť difamačne.

7.Súdprvejinštanciemalvkonaní preukázané,žeajredaktorsvedokK..R. T.,ktorýpripravilnamietané
relácie, nemal v súvislosti s ich prípravou žiadne hodnoverné podklady týkajúce sa trestnej činnosti
žalobcu, nerobil žiadne vlastné zistenia za týmto účelom a jednoducho len prebral informácie odovzdané
R. Teleki a tieto informácie konzultoval napr. s ústavným právnikom T., ktorý aj v reportáži vyslovili len
svoje subjektívne názory. Žalobca je pritom vykreslený ako osoba obohacujúca sa na úkor mesta,

ktorá má za sebou vysokopostavených ľudí, ktorí mu kryjú chrbát, dokonca je zdokumentovaná jeho
trestná činnosť. Výrazové prostriedky, ktoré použil žalovaný prostredníctvom redaktora v namietaných
reláciách sú pritom podľa súdu prvej inštancie volené tak, že podsúvajú divákovi jednoznačný záver
bez pochybností, či otáznikov.

8. Podľa súdu prvej inštancie teda žalovaný neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobcu, a to
zvlášť závažným spôsobom. Žalobca bol verejne činná osoba, primátor Mesta T. F., ako podľa súdu prvej
inštancie vyplýva aj zo svedeckej výpovede K.. K. J. bol vnímaný aj ako osoba, ktorého si vážili, ktorá
si plnila v pozícii primátora mesta svoje povinnosti. Napríklad svedok K.. R. U. sa vyjadril, že počas jeho
pôsobnosti vo funkcii ekonóma nezaznamenal v čase vykonávania funkcie primátora žalobcom žiadnu

nekalú činnosť, resp. praktiku, žiaden prevod majetku na blízke osoby , zhodnotil pôsobenie žalobcu vo
funkcii ako zodpovedné a naopak počas jeho pôsobenia mesto vykazovalo veľmi dobré ekonomické
ukazovatele. V zmysle uvedeného podľa súdu prvej inštancie bolo zasiahnuté aj do profesionálnej
cti žalobcu, ktorý dovtedy pôsobil vo funkcii primátora tri volebné obdobia. V značnej miere bola
znížená jeho dôstojnosť, pretože relácie boli odvysielané v programoch žalovaného s celoslovenskou

pôsobnosťou a aj v hlavných vysielacích programoch a časoch, pretože relácia Televízne noviny patrila
medzi najsledovanejšie televízne programy. U žalobcu z dôvodu, že išlo o osobu verejne činnú, sa
podľa súdu prvej inštancie predpokladá vysoký morálky kredit a uvedenými zverejnenými príspevkami
bol v očiach verejnosti vykreslený ako človek, ktorý sa dopúšťa trestnej činnosti a zneužíva svoju
právomoc na úkor vlastných záujmov. Postavenie žalobcu v politickom živote sa podľa súdu prvej

inštancie sťažilo, keď sa nepochybne zmenil náhľad v podstatnej časti verejnosti /voličskej základne/ na
osobu žalobcu najmä z hľadiska jeho bezúhonnosti, morálnosti a čestnosti. Podľa súdu prvej inštancie
práve v čase po odvysielaní relácii bola prejavená jeho volebná neúspešnosť. Z uvedených dôvodov
uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zverejniť požadované ospravedlnenie, s tým, že podľasúdu prvej inštancie by malo byť odvysielané vo vysielacom čase, kedy ho má možnosť vzhliadnuť väčší
počet divákov a takýmto vysielaním je spravodajská relácia Televíznych novín.

9. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch súd prvej inštancie uviedol, že zásah do práv na
ochranu osobnosti bol zvlášť závažný, pretože odvysielaním reportáží bola v značnej miere znížená česť
a dôstojnosť žalobcu. Tým žalovaný zasiahol aj do jeho práva na súkromie, a preto súd prvej inštancie
žalobcovi priznal aj právo na peňažnú satisfakciu. Pri určení jej výšky vychádzal zo závažnosti a intenzity
zásahu danej sledovanosťou televízie, ktorej prevádzkovateľom je žalovaný. Súd prvej inštancie pri

rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy zohľadňoval aj tú skutočnosť, že žalovaný odvysielal reportáže
niekoľkokrát po sebe s určitým časovým odstupom, z čoho je zrejmé, že uvedené reportáže vzhliadol
vysoký počet ľudí na území SR i za hranicami, čím boli diváci opakovane utvrdzovaní o pravdivosti
tvrdení uvádzaných v reláciách. Súd prvej inštancie bral do úvahy aj tú skutočnosť, že predmetné
relácie boli zverejnené na internetom portáli televízie. Za primeranú peňažnú satisfakciu považoval súd
prvej inštancie sumu 25.000,- eur a vo zvyšku tohto nároku žalobu zamietol, pretože na druhej strane

žalobca nepreukázal, že práve v príčinnej súvislosti s namietanými reláciami by bol spôsobený zásah
do jeho rodinného života, resp. že jeho následný politický neúspech bol jednoznačne len v súvislosti s
odvysielanými reláciami, žalobca zostal činný ako podnikateľ v tom istom regióne.

10. Proti rozsudku, a to do výroku o zamietnutí zvyšku peňažnej satisfakcie (140.959,59 eur) podal v

rozsahu 90.000,- eur odvolanie žalobca, ktorý žiadal zmeniť napadnuté rozhodnutie a priznať žalobcovi
náhradu nemajetkovej ujmy 90.000 eur. Postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o výške priznanej
náhrady nemajetkovej ujmy považoval žalobca za nesprávny, pretože priznaná náhrada je zjavne
neprimerane nízka vo vzťahu k závažnosti neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv. Žiadal
zobrať zreteľ aj na rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky v obdobných právnych veciach.

Súd prvej inštancie podľa žalobcu neprihliadol dostatočne na to, že žalovaný zverejnil údaje o žalobcovi
opakovane a dokonca aj v čase po začatí konania, kedy už musel mať vedomosť o stanovisku žalobcu k
odvysielaným nepravdivým údajom o jeho osobe. Priznaná suma je nedostatočná aj preto, že vysielanie
žalovaného bolo v tom čase najsledovanejším televíznym vysielaním na Slovensku s vysokou dôverou
diváckej verejnosti. Žalobca poukázal na zmarenie ďalšieho uplatnenia sa v politike, na obrovskú

psychickú záťaž a kvalitu jeho ďalšieho života, čo z objektívnych príčin nemožno preukázať konkrétnymi
dôkazmi, keďže ide o procesy prebiehajúce v psychickej sfére dotknutej osoby. Pri rozhodovaní o
výške náhrady nemajetkovej ujmy bolo potrebné zohľadniť aj možnosť vzhliadnuť dotknuté relácie v
archíve televízie na internete a skutočnosť, že sa tu k nim viedli rôzne diskusie obsahujúce ďalšie
útoky a negatívnu prezentáciu žalobcu. Žalobca poukázal tiež na to, že žalovaný na stanovisko žalobcu

obsiahnuté v žalobe nereagoval ani v poslednej z dotknutých relácii, ktorá bola odvysielaná až po podaní
žaloby. Rovnako tu nereagoval na skutočnosť, že trestné oznámenie na základe, ktorého mala byť
zrejme zdokumentovaná trestná činnosť žalobcu spomínaná v predmetných reláciách bolo odmietnuté
uznesením zo dňa 6. 10. 2008. Žalovaný teda neprejavil žiadnu snahu korigovať zverejnené údaje ani
s ohľadom na nové skutočnosti, ktoré nastali pred odvysielaním poslednej z posudzovaných relácií.

To nasvedčuje ľahkovážnemu prístupu žalovaného, ktorý tiež podstatne zvyšuje intenzitu zásahu do
osobnostných práv žalobcu. Za významný považoval žalobca aj sankčný a prevenčný účel priznanej
peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy, a to vždy s prihliadnutím na ekonomické pomery rušiteľa.

11. Proti vyhovujúcej časti rozhodnutia podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie

zmeniť a žalobu zamietnuť. Považoval za nesprávne závery súdu prvej inštancie, že odvysielanými
reláciami bolo zasiahnuté do práv na ochranu osobnosti žalobcu, a to z hľadiska skutkových zistení ako
aj právneho posúdenia veci.

12.Žalovanýnaúvododvolaniaprezentoval,žepredmetomreportážíbolotrestnéstíhanieJanyM.,ktorá

bola dvakrát stíhaná za ten istý skutok. Tento stav je jednoznačne v rozpore s právnou zásadou ne bis in
idem, a ako taký ohrozoval základy právneho štátu. R. M. mala byť stíhaná za ohováranie v jednočinnom
súbehu s útokom na verejného činiteľa, za uverejnenie okrem iného aj satirickej básničky. Žalovaný
ako jedno z popredných médií na Slovensku konal v rámci svojej povinnosti strážneho psa demokracie
a upozornil na tento nežiaduci stav a rozpútal verejnú debatu na túto tému. Jedným z podávateľov

trestného oznámenia, ktoré celú túto situáciu začalo, bol práve žalobca. Rovnako literárne útvary, ktoré
boli predmetom trestného oznámenia boli o žalobcovi. Z uvedeného je zrejmé, že meno žalobcu muselo
v reportážach odznieť, nakoľko jeho osoba s vecou nesporne súvisí. Žalobca, ako verejne činná osoba
musel byť uzrozumený so skutočnosťou, že keď podá trestné oznámenie súvisiace s jeho činnosťouprimátora, budú sa o to zaujímať média rovnako, ako aj široká verejnosť. Žalovaný zdôraznil, že
predmetom reportáži nebola skutočnosť, že trestné oznámenie podal žalobca, ale prešetrenie postupu
orgánov činných v trestnom konaní, ktoré mali konať v rozpore so zásadou ne bis in idem.

13. Podľa žalovaného došlo postupom súdu prvej inštancie k odňatiu možnosti konať pred súdom, keď
súd prvej inštancie rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie
sa nezaoberal niektorými argumentami žalovaného, ako napríklad aktívnou legitimáciou žalobcu vo
vzťahu k viacerým tvrdeniam požadovaného ospravedlnenia. Súd prvej inštancie sa tiež nezaoberal

obranou žalovaného, že žalobca sa odmietal k téme vyjadriť, čím mohol divákov informovať o svojom
náhľade na opisované udalosti a neposkytnutím vyjadrenia si žalobca ujmu spôsobil čiastočne sám.
Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného tiež nevysporiadal s viacerými svedeckými výpoveďami, a to
napríklad svedka Dr. E. úradujúceho vo funkcii primátora po žalobcovi a svedeckou výpoveďou Jany
M.. V napadnutom rozsudku úplne absentuje odôvodnenie opakovaného odvysielania ospravedlnenia,
a nie je odôvodnené priznanie odvysielania ospravedlnenia v celom jeho požadovanom znení. Za

nedostatočné považoval žalovaný aj odôvodnenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy a namietal, že
v niektorých prípadoch je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia protirečivé, ako napríklad to, že v
skutkových tvrdeniach išlo o neprípustnú kritiku, keď skutkové tvrdenia a kritika sú dve odlišné kategórie.
Za nesprávny považoval žalovaný aj záver súdu prvej inštancie o nepravdivosti obsahu satirickej
básničky, keďže skúmanie pravdivosti takéhoto literárneho útvaru pojmovo vylúčené. Odhliadnuc od

toho, že Obsah satirickej vlastníčky nebolo predmetom konania, a preto bolo rozhodnuté ultra petitum,
pokiaľ na základe prezentovania jej obsahu žalovaným bolo žalobcovi priznané právo. Obdobne bol
podľa žalovaného prekročený návrh aj tým, že súd prvej inštancie sa zaoberal tvrdením, že doktorka
N., inak sestra vtedajšieho primátora T. F. K.. N., spolu s doktorom E. údajne skutočne mali rozhodovať
o najrôznejších prevodoch mestského majetku, a že prokurátor doktor E. bol nedávno obvinený inej

kauze, že mal brať úplatky. Toto tvrdenie po úprave petitu pripustenej uznesením zo dňa 10.08.2010 už
nebolo predmetom konania.

14. Žalovaný ďalej napadnutému rozhodnutiu vytýkal nesprávne skutkové zistenia. Nevyplýva totiž
z vykonaných dôkazov, že žalovaný chcel odvysielaním reportáži pôsobiť difamačne voči žalobcovi.

Súd prvej inštancie nedostatočne skúmal danosť verejného záujmu na uverejnení sporných informácii.
Žiadne podklady, ktoré získal autor sporných reportáží nepreukazovali, ani nenaznačovali, že by v dané
informácie boli nepravdivé či zavádzajúce.

15. Z vykonaného dokazovania vyplynulo odvysielanie znenia: „... že sa títo ľudia nenašli v ostrých a

kritických článkoch R. M., ktoré konkrétne popisovali ako sa údajne mali obohacovať na úkor mesta
T. F..“. Súd prvej inštancie však mal za preukázané odvysielanie znenia: "... Ako sa obohacovali...
", teda prezentované ako jednoznačne pravdivé a v takejto podobe aj uložil žalovanému odvysielať
ospravedlnenie. Okolnosť, že informácia o obohacovaní odznela iba ako polemika a nie ako kategorické
tvrdenie má podľa žalovaného zásadný význam.

16. Nesprávne je podľa žalovaného aj skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že články stavali aj žalobcu
do pozície osoby, ktorá nezákonne prevádza majetok na osoby blízke. Toto sa však v reportážach
netvrdí. Hovorí sa v nich (podľa názoru R. M.) o nezákonných prevodoch, menovaná však netvrdí, že
tieto nezákonné prevody vykonal žalobca.

17. Neobstojí tiež skutkové zistenie, že redaktor K.. R. T. nerobil žiadne vlastné šetrenia, pretože z
vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že redaktor sa stretol s hlavnou kontrolórkou mesta, ktorá
poskytla vyjadrenie a toto bolo odvysielané, stretol sa s generálnym prokurátorom, ktorého vyjadrenie
bolo taktiež odvysielané a oslovil aj prezidenta policajného zboru, ktorého vyjadrenie bolo odvysielané.
Nesprávny je podľa žalovaného aj záver súdu prvej inštancie, že redaktor nemal žiadne hodnoverné

dôkazy, týkajúce sa trestnej činnosti žalobcu, pretože redaktor disponoval dostatočnými podkladmi k
napádaným tvrdeniam, ako to vyplýva z výpovede svedka Dr. E. a trestného oznámenia, ktoré ním
bolo voči žalobcovi podané. Obdobne neobstojí záver súdu prvej inštancie, že nebolo ničím preukázané
tvrdenie, že žalobca mal mesto pripraviť o desiatky, ak nie stovky miliónov korún. Predmetný úsudok
redaktora bol podložený vyjadrením hlavnej kontrolórky mesta, ktorá bola kompetentná sa k tejto téme

vyjadriť.

18. Žalovaný považoval za nepreukázané následky údajných zásahov a podrobne uvádza informácie o
volebných výsledkoch, z ktorých dovodzuje, že neúspech žalobcu vo voľbách nie je možné pripisovaťreportážam. Nesprávne je aj konštatovanie súdu prvej inštancie o použití výrazových prostriedkov,
ktoré mali divákovi podsúvať jednoznačný záver bez pochybností či otáznikov. Z vykonaných dôkazov
vyplýva,ževnapadnutýchtvrdeniachbolipoužitéformulácie"údajne","maltotomestopripraviť",alebo

" sa údajne mali obohacovať ", ktoré nie je možné označiť za jednoznačné ale naopak za polemické
a hypotetické. Ohľadom nesprávnosti skutkových zistení napokon žalovaný namieta aj pochybenie pri
uvedení mena autorky článkov (M. namiesto M.).

19. Žalovaný ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v nesprávnom kvalifikovaní

napádanej správy ako neprimeranej kritiky. Mal zato, že nie je daný dôvod na obmedzenie slobody
prejavu žalovaného, pretože nešlo o neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu, obmedzenie
slobody prejavu nebolo v danom prípade nevyhnutné a obmedzenie práva na slobodu prejavu nie je
primerané sledovanému účelu. Z hľadiska procesného na tomto mieste odvolania namietal nesprávne
posúdenie zmeny petitu pripustenej uznesením zo dňa 10.08.2010, keďže sa v skutočnosti jednalo o
čiastočné späťvzatie.

20. Žalovaný namietal nesprávne posúdenie potreby priznania morálnej satisfakcie, pretože súd prvej
inštancie neposudzoval zásah do osobnostných práv žalobcu vo vzťahu ku všetkým napádaným
tvrdeniam, ale vo vzťahu k trestnej činnosti žalobcu. Napriek tomu priznal úplné nárokované
zadosťučinenie. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný zasiahol do profesijnej sféry žalobcu vôbec

nezohľadňuje všetky vykonané dôkazy. Za nedôvodné považoval žalovaný odvysielanie ospravedlnenia
v tel. novinách, keď žiadne z napádaných tvrdení v tejto relácii neodznelo. Nesprávne je aj posudzovanie
osôb verejne činných, ako osôb s vyšším morálnym kreditom.

21. Nesprávne bola podľa žalovaného posúdená aj otázka nedostatočnosti morálnej satisfakcie a z

toho vyplývajúca potreba priznania finančnej satisfakcie. V tomto smere považoval za vylúčené, že
by zasiahol do práva na súkromie žalobcu, keďže sa všetky odvysielané informácie týkali verejného
pôsobenia žalobcu. Neprípustné je aj odôvodnenie finančnej satisfakcie rovnakými dôvodmi ako pri
morálnej satisfakcii. Ďalej žalovaný namietal nedostatok príčinnej súvislosti medzi tvrdeným porušením
práv na ochranu osobnosti a reportážami. Mal v posudzovanom prípade za dané právo verejnosti na

informácie.

22. Záverom odvolania sa žalovaný zaoberal predpokladmi obmedzenia slobody prejavu a
primeranosťou zásahu do nej. V tejto súvislosti považoval priznané finančné zadosťučinenie za
nesúladné s rozhodovacou praxou ESĽP aj slovenských súdov. Namietal, že v posudzovanom prípade

nie je daná nevyhnutnosť zásahu do slobody prejavu. Nesprávne bola podľa žalovaného posúdená
novinárska sloboda, nakladanie s informáciami z oficiálneho zdroja, postavenie médií ako strážneho
psa demokracie a otázka pôvodcu difamačného výroku, ktorým v tomto prípade nebol autor správy, ale
tretia osoba. Záverom odvolania citoval žalovaný rozhodnutia najvyšších súdov SR a ČR a poukázal na
dôkazné bremeno žalobcu k tvrdeniam o znížení dôstojnosti či vážnosti v spoločnosti.

23. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozhodnutie v ním napadnutej časti potvrdiť. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia považoval za súladné s procesným predpisom a neporušujúce právo na
spravodlivý proces. Namietaný nedostatok aktívnej legitimácie k špecifikovaným tvrdeniam relácií
nepovažoval za dôvodný, pretože žalobca bol v oboch tvrdeniach spomenutý. V prvom prípade znením

„Doktorka N., inak sestra vtedajšieho primátora...“ a v druhom prípade znením „Články R. M. hovorili o
nezákonných prevodoch majetku na súkromné osoby blízke primátorovi mesta...“. Žalobca poukázal aj
na potrebu vnímania týchto vyjadrení v kontexte ostatného obsahu relácií. Nesúhlasil ani s názorom,
že si mal ujmu spôsobiť čiastočne sám, keďže sa nevyjadril. Jednak nebol oslovený, aby sa vyjadril no
najmä jeho stanovisko vo forme žaloby bol už známe pri odvysielaní poslednej relácie. Pasivitu žalobcu

vo vzťahu k žiadosti o odvysielanie opravy v zmysle § 21 zák. č. 308/2000 Z.z. považoval žalobca vo
vzťahu k uplatnenému nároku za irelevantnú. K námietke hodnotenia svedeckých výpovedí zo strany
súdu prvej inštancie ohľadom existencie trestných konaní voči žalobcovi týkajúcich sa hospodárenia
mestapovažovalžalobcazavýznamné,ževykonanýmdokazovanímbolopreukázané,ževočižalobcovi
nebolo vedené vôbec žiadne trestné konanie a dokonca bolo preukázané, že trestné oznámenie R. M.

bolo odmietnuté. Aj po tomto úkone však boli v poslednej z relácií odvysielané informácie o existencii
trestného spisu so zdokumentovanou trestnou činnosťou žalobcu. Nedôvodná bola podľa žalobcu aj
námietka nedostatku odôvodnenia opakovaného odvysielania ospravedlnenia, keď z intenzity zásahu
je zrejmé, že takáto forma je plne dôvodná. Rovnako odôvodnenie priznania materiálnej satisfakciepovažovalžalobcazadanéapoukázalnato,žeprineoprávnenomzásahuformoutelevíznehovysielania
je daná široká publicita zásahu. Súd prvej inštancie preto správne pri ostatných okolnostiach ako
je mimoriadna závažnosť nepravdivých údajov a rozsah ich zverejnenia správne ustálil, že morálna

satisfakcia nemôže postačovať na nápravu nezákonného stavu. Ohľadom výšky materiálnej satisfakcie
odkázal žalobca na svoje odvolanie a aj na tomto mieste poukázal na potrebu zohľadnenia preventívno
- sankčnej funkcie. Záverom vyjadrenia k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca nesúhlas s názorom
žalovaného, že v danom prípade je potrebné zohľadniť aj pôvodcu napádaných tvrdení, ktorým bola v
odvysielaných reláciách tretia osoba. Z ich obsahu je zrejmé, že na adresu žalobcu sa nevyjadrovala

len tretia osoba, ale aj pracovník žalovaného a je potrebné zohľadniť ako vyzneli všetky informácie o
žalobcovi v súhrne, teda mimoriadne negatívne.

24. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 378 a nasl. CSP s nariadením pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 385 ods. 1 CSP, na ktorom zopakoval dokazovanie prezentáciou všetkých žalobou dotknutých
relácií žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť

podľa § 388 CSP.

25.Zvykonanéhodokazovaniazistilodvolacísúdoobsahu dotknutýchtelevíznychreláciítentoskutkový
stav veci:

26. V relácii Televízne noviny dňa 12.05.2008 bolo prezentované slovom: „Bývalý primátor sa našiel
v týchto dvoch vetách: (nasleduje znenie básničky R. M.: T. nevládnu, vládne nám primátor...). Iné zo
žalobou namietaných tvrdení, za ktoré žalobca požaduje satisfakciu v tejto relácii neodznelo.

27. V relácii Paľba dňa 12.05.2008 bolo prezentované slovom v úvode: „Verili by ste tomu, že autorka

tej básničky sa celé roky obáva o život?“, „Keď s tým neprestanem, to som ešte nevedela s čím
mám prestať, tak prídem o deti.“, „Pán primátor sa našiel len dvoch vetách tejto satiry: (nasleduje
znenie básničky R. M.: Poslanci nevládnu, vládne nám primátor...), „...je až neuveriteľné, že sa títo
ľudia (aj predtým spomenutý žalobca) nenašli v ostrých a kritických článkoch R. M., ktoré konkrétne
popisovali ako sa údajne mali obohacovať na úkor Mesta T. F..“. Ďalej R. M. v relácii hovorí: „moje články

hovorili o nezákonných prevodoch majetku na súkromné osoby blízke primátorovi mesta a poukazovali
na trestnú činnosť prokurátora a ďalších, ktorí ošetrovali trestnú činnosť tak, aby ju nebolo možné
vyšetriť.“„Samotnývyšetrovateľvšakmuselneskôrobvinenie(R.M.)zrušiťvcelomrozsahu.TvrdeniaR.
M. a jej redaktorov o prešľapoch vtedajšieho primátora a jeho blízkych a vysokopostavených rodinných
príslušníkov totiž nestálo na hlinených nohách.“, R. M. v relácii uvádza: „V spise bola zdokumentovaná

trestná činnosť K.. M. N., primátora mesta.“ Po prezentácii informácie, že zo strany R. M. bolo na žalobcu
podané trestné oznámenie je v ďalšom obsahu relácie uvedené: „Bývalý primátor Mesta T. F., K.. N. mal
toto mesto pripraviť o desiatky, ak nie stovky miliónov korún“. Za týmto vyjadrením redaktora nasleduje
popis predaja majetku, ktorý prezentuje hlavná kontrolórka mesta, ktorá uvádza: „My sme to predali za
27.000.000 SK, Povbyt to predal, a možno to predali (predtým menovaný aj žalobca) za 400.000.000“.

V závere relácie sa uvádza: „Kauza satirickej básničky odhalila ale oveľa viac ako len partiu sudcov,
prokurátorov, či policajtov, ktorí si vzájomne chránia to svoje, spoločné kšefty.

28. V relácii Paľba dňa 30.06.2008 bolo prezentované slovom v úvode: „... po nedávnej medializácii
niekto už stihol zmlátiť jej syna (syna R. M.) a vyhrážky pokračujú.“. Redaktor uvádza: „za dve vety

satirickej básničky, ktoré napísala vo svojom regionálnom týždenníku Aspekt má už roky problémy, a
dokonca jej išlo aj o život.“ Vzápätí R. M. prezentuje: „Fakticky pán primátor (sprevádzané záberom na
podobizeň žalobcu) sa našiel len dvoch vetách tejto satiry: (nasleduje znenie básničky R. M....“. Ďalej
je v relácii prezentované ...je až neuveriteľné, že sa títo ľudia (aj predtým spomenutý žalobca) nenašli
v ostrých a kritických článkoch R. M., ktoré konkrétne popisovali ako sa obohacovali na úkor Mesta T.

F.. Y. R. M. v relácii hovorí: „moje články hovorili o nezákonných prevodoch majetku na súkromné osoby
blízke primátorovi mesta a poukazovali na trestnú činnosť prokurátora a ďalších, ktorí ošetrovali trestnú
činnosť tak, aby ju nebolo možné vyšetriť.“. V ďalšom obsahu relácie redaktor uvádza: „Bývalý primátor
Mesta T. F., K.. N. mal toto mesto pripraviť o desiatky, ak nie stovky miliónov korún“. Za týmto vyjadrením
redaktoranasledujepopispredajamajetku,ktorýprezentujehlavnákontrolórkamesta,ktoráuvádza:„My

sme to predali za 27.000.000 SK, Povbyt to predal, a možno to predali (predtým menovaný aj žalobca)
za 400.000.000“. Ďalej je redaktorom prezentované: Tvrdenia R. M. o prešľapoch vtedajšieho primátora
a jeho blízkych a vysokopostavených rodinných príslušníkov nikto nespochybnil, skôr naopak. Napriek
tomuexprimátorapolíciavtejtovecinevyšetrovala.Neskôrnasleduje:„Kauzasatirickejbásničkyodhalilaale oveľa viac ako len partiu sudcov, prokurátorov, či policajtov, ktorí si vzájomne chránia spoločné
kšefty, a ktorí neváhajú porušiť ústavu“. Po ďalšom obsahu je zmienka o žalobcovi: „Dokupil mal údajne
cez svoje firmy úzko spolupracovať s exprimátorom N..“. Po ďalšom obsahu nasleduje konštatovanie

redaktora: „Vyšetrovanie organizovanej skupiny okolo exprimátora T. F. ako aj ďalších podnikateľov a
ľudí vo vysokých funkciách naznačilo, že ide o viac ako len skupinu kamáratov, ktorí si chránia vzájomne
chrbát. R. M. totiž opakovane bojovala o holý život.“ Vzápätí sa R. M. zmieňuje o telefonáte, varujúcom
ju, že príde o deti, o trestnom oznámení, ktoré podala pretože do nej niekto strieľal a o tom, že jej uvoľnili
kolesá na aute.

29. V relácii Paľba dňa 01.06.2009 bolo prezentované slovom v úvode časti týkajúcej sa tohto sporu:
„Strieľanie, útoky na deti, pokus o únos a fyzická likvidácia, to nie je film z Chicaga 30-tych rokov,
ale prípad slovenskej novinárky...“. Cca po minúte ďalších úvodných slov sú prezentované časti zo
skôr odvysielaných relácií Paľba z 12.05.2008 a 30.06.2008, týkajúce sa kauzy. Z 12.05.2008: „Bývalý
primátor Mesta T. F., K.. N. mal toto mesto pripraviť o desiatky, ak nie stovky miliónov korún“. Za

týmto vyjadrením redaktora nasleduje popis predaja majetku, ktorý prezentuje hlavná kontrolórka mesta,
ktorá uvádza: „My sme to predali za 27.000.000 SK, Povbyt to predal, a možno to predali (predtým
menovaný aj žalobca) za 400.000.000“. Okrem zostrihov z predošlých vysielaní nie je žalobca v tejto
relácii spomenutý.

30. Pre ďalšie odôvodnenie je potrebné žalobcom namietané tvrdenia, ktorými malo byť zasiahnuté
do jeho práv na ochranu osobnosti, a za ktoré žiada ospravedlnenie a peňažnú satisfakciu prehľadne
rozdeliť. Žalobca teda namieta ako nepravdivé informácie:

- že ako bývalý primátor T. F., ako aj jeho sestra, predsedkyňa Okresného súdu v Považskej Bystrici a

jej manžel, inak právny zástupca Mesta T. F., sa našli v dvoch vetách satirickej básničky, ktoré napísala
a zverejnila vo svojom regionálnom týždenníku Aspekt novinárka R. M.,
- že je až neuveriteľné, že títo sa nenašli v ostrých a kritických článkoch R. M., ktoré konkrétne popisovali
ako sa obohacovali na úkor Mesta T. F.,
- že články R. M. hovorili o nezákonných prevodoch majetku na súkromné osoby blízke K.. M. N. ako

primátorovi mesta a poukazovali na trestnú činnosť prokurátora a ďalších, ktorí ošetrovali trestnú činnosť
tak, aby ju nebolo možné vyšetriť,
- že tvrdenia R. M. a jej redaktorov o prešľapoch K.. M. N. ako vtedajšieho primátora a jeho blízkych a
vysokopostavených rodinných príslušníkov nestáli na hlinených nohách,
- že v spise bola zdokumentovaná jeho trestná činnosť,

- že K.. M. N. ako bývalý primátor Mesta T. F. mal toto mesto pripraviť o desiatky, ak nie stovky miliónov
korún,
- že vyšetrovanie organizovanej skupiny okolo exprimátora T. F. ako aj ďalších podnikateľov a ľudí vo
vysokých funkciách naznačilo, že ide o viac ako len skupinu kamarátov, ktorí si chránia vzájomne chrbát,
keď R. M. opakovane bojovala o holý život.

31. Ďalej odvolací súd považuje za významný právny rámec, ktorý možno v tomto druhu sporu rámcovo
vymedziť ústavným právom na slobodu prejavu na jednej strane a právami na ochranu osobnosti na
strane druhej, ako to napokon správne urobil aj súd prvej inštancie. K posudzovaniu ich stretu sa vyjadril
opakovane aj Ústavný súd SR, ktorý napr. vo svojom rozhodnutí II. ÚS 152/08 -52 zhrnul aj základné otázky testu proporcionality: KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO.

32. Aplikujúc uvedené bol potom žalovaný ako žurnalista so svojou nezastupiteľnou úlohou v
demokratickejspoločnostivýznamnoumierouoprávnenýinformovaťverejnosť.Nadruhejstranežalobca
ako významne verejne činná osoba bol povinný zniesť zvýšenú mieru záujmu a kritiky. Téma, ktorou

bolo porušovanie zásady ne bis in idem, ako jedného z kľúčových princípov právneho štátu je z tohto
dôvodu v zásade vždy aktuálna a jej riešenie potrebné. Miesto bolo primerané autorovi a čas dôležitosti
témy. Kľúčovou ostáva forma kritiky, ktorá v tomto prípade v niektorých aspektoch prekročila oprávnenia
dané žalovanému slobodou prejavu. Naopak vo viacerých namietaných tvrdeniach sa jednalo o tvrdenia
pravdivé, a ani spôsob kritiky tak pri nich neprekročil oprávnenia žalovaného vyplývajúce zo slobody

prejavu.

33. Z uvedeného zopakovaného dokazovania sú zrejmé viaceré nesprávne skutkové závery súdu prvej
inštancie, ktoré namieta žalovaný vo svojom odvolaní.34.Nemôžeakonepravdivéobstáťtvrdenie,žečlánky(R.M.)hovorilionezákonnýchprevodochmajetku
na súkromné osoby blízke žalobcovi a poukazovali na trestnú činnosť prokurátora a ďalších, ktorí

mali ošetrovať trestnú činnosť tak, aby ju nebolo možné vyšetriť. Uvedené vyjadrenie objavujúce sa
v reláciách nie je tvrdením žalovaného, že došlo k nezákonným prevodom, k trestnej a ďalšej nekalej
činnosti ako sú tam spomenuté, ale tvrdením žalovaného ohľadom obsahu článkov R. M.. O pravdivosti
tvrdenia takéhoto obsahu článkov nemôže byť pochybnosti, keď ho takto v reláciách prezentuje priamo
ich autorka. Nemôže byť potom ako dôvodný posúdený nárok na ospravedlnenie sa za odvysielanie

nepravdivého tvrdenia: „Články R. M. hovorili o nezákonných prevodoch majetku na súkromné osoby
blízke žalobcovi a poukazovali na trestnú činnosť prokurátora a ďalších, ktorí mali ošetrovať trestnú
činnosťtak,abyjunebolomožnévyšetriť“,keďtototvrdeniebolojednoznačnepravdivé.Uvedenézávery
o pravdivosti tvrdenia o obsahu článkov R. M. sa plne vzťahujú aj na druhú časť tvrdenia (za slovom
ktoré), podľa ktorého „je až neuveriteľné, že títo (žalobca a ostatní menovaní) sa nenašli v ostrých a
kritických článkoch R. M., ktoré konkrétne popisovali ako sa obohacovali na úkor mesta T.. F..

35. Ako nepravdivé neobstojí ani tvrdenie, že žalovaný (spolu s ďalšími osobami) sa našli v dvoch vetách
satirickej básničky, ktoré napísala a zverejnila vo svojom regionálnom týždenníku Aspekt novinárka
R. M.. Slovné spojenie „sa našli“ je potrebné vykladať vo význame „boli dotknutí“. Je zrejmé že tomu
tak bolo, keď práve predmetná básnička bola dôvodom, pre ktorý podal aj žalobca na R. M. trestné

oznámenie, čo nebolo medzi stranami sporné. Ani za tvrdenie, že žalovaný a ďalšie špecifikované osoby
sa našli v dvoch vetách satirickej básničky, ktoré napísala a zverejnila vo svojom regionálnom týždenníku
Aspekt novinárka R. M., preto nie je dôvod sa ospravedlňovať ako za nepravdivé.

36. Čo sa týka v reláciách prezentovaného spojenia „že je až neuveriteľné, že títo (žalobca a ostatní

menovaní) sa nenašli v ostrých a kritických článkoch R. M., ktoré konkrétne popisovali ako sa
obohacovali na úkor mesta T.. F.“, tu sa v prvej časti „je až neuveriteľné, že títo sa nenašli v ostrých
a kritických článkoch R. M.“ jedná o hodnotiaci úsudok. I. súd sa stotožňuje s rozlišovaním medzi
skutkovým tvrdením a hodnotiacim úsudkom ako ho prezentoval súd prvej inštancie keď uviedol, že
skutkové tvrdenie vychádza z overiteľnej skutočnosti a hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor

autora, ktorý však možno na základe východiskových skutočností logicky dôvodiť. Aby bol hodnotiaci
úsudok akceptovateľný, musí sa opierať o konkrétne skutočnosti a byť primeraný požadovanému cieľu.
To v danom prípade napádaný hodnotiaci úsudok spĺňa. Údiv nad tým, že žalovaný nebol dotknutý
formálnymi článkami obsahujúcimi prinajmenšom rovnako závažné informácie ako podstatne voľnejšou
formou prezentovaná básnička sa priam sám naskytuje. Opiera sa o znalosť formy a obsahu oboch

porovnávaných útvarov (články/básnička) a je primeraný cieľu, ktorým bolo upozorniť na absurdnosť
stíhania pre zverejnenie satirickej básničky. (Ako sa vyjadril generálny prokurátor v jednej z relácií -
stíhať v dnešnej dobe človeka pre takýto skutok je prinajmenšom zvláštne.) Ani pre odvysielanie tvrdenia
„že je až neuveriteľné, že títo (žalobca a ostatní menovaní) sa nenašli v ostrých a kritických článkoch
R. M., ktoré konkrétne popisovali ako sa obohacovali na úkor mesta T.. F.“ preto nie je daný žalobou

tvrdený dôvod na ospravedlnenie.

37. Čo sa týka prezentovaných informácií, že tvrdenia R. M. a jej redaktorov o prešľapoch Ing. M.
N. ako vtedajšieho primátora a jeho blízkych a vysokopostavených rodinných príslušníkov nestáli
na hlinených nohách, ani tu nemožno vyhovieť žalobe a označiť toto tvrdenie v ospravedlnení za

nepravdivé. V prvom rade je potrebné vnímať význam použitej obraznej formulácie „nestáli na hlinených
nohách“. Tú nemožno stotožniť s kategorickou jednoznačnou danosťou všetkého prezentovaného, ale
predstavuje opis základu - východiska tvrdenia ako pevného, nie len vymysleného. Pokiaľ mal autor
tohto tvrdenia k dispozícii informáciu o podaní trestného oznámenia nielen zo strany R. M., ale aj zo
strany nového primátora, čo z vyjadrení menovaných prezentovaných v reláciách vyplýva (na strane

nového primátora prostredníctvom hovorkyne), a súčasne mal k dispozícii vyjadrenia hlavnej kontrolórky
mesta prezentované vyššie, mal k dispozícii také podklady, na základe ktorých opodstatnene mohol ako
pravdivú použiť obraznú formuláciu „nestáli na hlinených nohách“. Je potrebné mať na zreteli, že v dvoch
prípadoch (kontrolórka a hovorkyňa primátora) mal k dispozícii informáciu z verejného zdroja, na ktorú
je žurnalista v zmysle judikatúry oprávnený spoliehať bez potreby overovania. Ani pri tomto tvrdení preto

nie je daný dôvod na uloženie povinnosti ospravedlniť sa zaň ako za nepravdivé.

38. Dôvod na požadované ospravedlnenie pre nepravdivosť nie je daný ani pri tvrdení, že K.. M. N.
ako bývalý primátor Mesta T. F. mal toto mesto pripraviť o desiatky, ak nie stovky miliónov korún. Akouvádza žalovaný v odvolaní, jedná sa o formulovanie hypotézy (mal pripraviť), u ktorej je posudzovanie
pravdivosti vylúčené. Ani ako hodnotiaci úsudok by však nebol neprimeraný a nepodložený vzhľadom
na vyjadrenie hlavnej kontrolórky mesta, ktoré pre takýto úsudok vytváralo opodstatnený základ.

39. Ako pravdivé však neobstoja prezentované tvrdenia, že v spise bola zdokumentovaná trestná
činnosť žalobcu a tvrdenie, že vyšetrovanie organizovanej skupiny okolo exprimátora T. F. ako aj ďalších
podnikateľov a ľudí vo vysokých funkciách naznačilo, že ide o viac ako len skupinu kamarátov, ktorí
si chránia vzájomne chrbát, keď R. M. opakovane bojovala o holý život. Pre tieto tvrdenia neposkytol

žalovaný jediný dôkaz o ich pravdivosti, a to napriek závažnosti najmä druhého z nich. Samotná
nepravdivosť zverejnenej informácie síce nezakladá zásah do práv na ochranu osobnosti, teda ani cti
a ľudskej dôstojnosti, ale tieto tvrdenia, a to podstatne významnejšou mierou druhé z nich, neobstoja
v teste proporcionality z hľadiska formy, akou malo byť komunikované porušenie zásady ne bis in
idem. Odvolací súd nenachádza v práve na slobodu prejavu, ktorého danosť na svojej strane hlása tak
intenzívne žalovaný, ospravedlniteľný dôvod pre prezentovanie nepravdivého tvrdenia tak závažného

významu, ako je ten, že žalobca je stredobodom organizovanej skupiny, ktorej nie je cudzie usilovať
o ľudský život. S prihliadnutím na to, že ohrozenie života a zdravia R. M., ako aj ohrozenie života a
zdravia jej detí prezentoval žalovaný na viacerých miestach relácií, viackrát hneď v úvode, má odvolací
súd za to, že táto informácia, hoci nesúvisiaca s hlavnou témou relácií mala slúžiť v prvom rade na
pritiahnutie záujmu diváka o vysielanie. Je tu zrejmá skôr snaha o vytvorenie pútavej senzácie ako snaha

o ochranu demokracie informovaním o veciach verejného záujmu. Takýmto konaním preto žalovaný
prekročil svoje právo na slobodu prejavu na úkor práva na ochranu cti a dôstojnosti žalobcu podľa
§ 11 OZ a je preto povinný poskytnúť žalobcovi primerané zadosťučinenie v podobe ospravedlnenia
tak ako je uvedené vo výroku. Odvolací súd považoval za postačujúce jedno zverejnenie, pretože
intenzita vnímania sporadického ospravedlnenia je u divákov podstatne vyššia ako vnímanie ďalšieho

z nepreberného množstva zločinov, o ktorých mierou vrchovatou informujú médiá typu žalovaného.
Medzi počtom namietaných relácií žalovaného a počtom zverejnení ospravedlnenia preto nie je dôvod
vidieť potrebu rovnosti. Časovo odvolací súd umiestnil ospravedlnenie do hlavnej spravodajskej relácie
Televízne noviny, pretože v tomto type relácie odznela aj upútavka na relácie, v ktorých došlo k
porušeniu práv žalobcu, a tiež preto, že relácia Paľba v programovej ponuke žalovaného už v tomto

čase nie je. Začiatok spravodajstva zvolí odvolací súd pre prezentáciu ospravedlnenia z dôvodu, že tu
najlepšie vynikne výnimočnosť prezentovanej správy, ktorú je potrebné zvýrazniť, pretože takto vytvorí
tiež dostatočnú sankciu voči žalovanému.

40. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdeniami žalobcu, že konanie žalovaného vo vzťahu k výrokom

zasahujúcim do práv na ochranu osobnosti, za ktoré je aj uložené ospravedlnenie bolo voči žalobcovi
ľahkovážne, ako aj s tým, že intenzitu zásahu do vnútornej sféry osoby možno len veľmi obtiažne
preukázať. Odvolací súd však mal najmä z ľahkovážneho konania žalovaného pri používaní zásah
vyvolávajúcich výrokov zato, že na strane žalobcu došlo k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v
spoločnosti v značnej miere, tak ako to pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vyžaduje §

13 ods. 2 OZ, odvolací súd žalobcovi však priznal materiálnu satisfakciu vo výške 5.000 eur a aj v tomto
smere zmenil napadnuté rozhodnutie. Za podstatne významnejšiu hodnotu než náhradu v peniazoch
považuje odvolací súd priznané ospravedlnenie. Odvolací súd tu neakceptuje požiadavku žalobcu na
priblíženie sa k rozhodovacej praxi slovenských súdov (zvlášť nie z obdobia podania žaloby), ale za
smerodajnú považuje skôr prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v typovo obdobných prípadoch

priznáva nanajvýš rádovo niekoľko tisíc eur.

41. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak ako je uvedené
vo výroku.

42. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1
a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na nemožnosť exaktného určenia úspechu v konaní a čiastočný úspech
oboch strán sporu tak v časti nemajetkovej ako aj majetkovej satisfakcie, nepriznal odvolací súd nárok
na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425
CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.