Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. august 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/146/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117214854
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6117214854.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobcu: V. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom
S. XX, O. O., proti žalovaným: 1/ GOBART, s.r.o., so sídlom Lichardova 19, Brezno, IČO: 44 680 384, 2/
MIONEX, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 11, Banská Bystrica, IČO: 36 637 726, o nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27. júna 2017,

č. k.: 16C/35/2017-24, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca žiada zdržanie sa výkonu záložného práva k
bytu, keď podpísal zmluvu o úvere a zmluvu o zriadení záložného práva dňa 07. 02. 2014. Bolo mu

vyplatených 1.700€, celkovo vrátil 1.000€. Zmluvu o záložnom práve považuje za neplatnú.
2. Okresný súd aplikujúc §324 ods. 1 CSP a § 325 ods. 1, 2 písm. c) a d) CSP v bode 6 odôvodnenia
uviedol: „Súd má v zmysle tvrdených a v základnej miere osvedčených skutočností za to, že žalobca
nepreukázal naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami a dôvodnosť nároku. Tvrdenia
ohľadom neplatnosti zmluvy o úvere a záložnej zmluve ostali bez bližšej špecifikácie v úrovni tvrdení.
Súd mal za to, že žalobca v základnej miere neosvedčil dočasnú potrebu úpravy vzťahov a nariadenia

zdržania sa výkonu záložného práva a nestotožnil sa s argumentmi žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia.“
3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Napadnuté uznesenie žiadal zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie prejednanie. Odvolanie podal z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. Napadnuté uznesenie považoval za arbitrárne, zjavne neodôvodnené, neprimerane prísne,
nevyvážené a nezohľadňujúce argumenty žalobcu ani okolnosti danej veci. Uznesenie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav veci, nakoľko súd sa
nedostatočne vyporiadal s námietkami. Napádané uznesenie je príliš formalistické. Zdôraznil, že
odôvodnenie uznesenia musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval súd za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
a ako vec právne posúdil. Zároveň musí dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé.
Odôvodnenie predmetného rozhodnutia tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa (§ 220 ods. 2 a

3 CSP).5. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie III. ÚS 79/02, keď imanentnou súčasťou práva na
spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS

209/04, III. ÚS 206/06, III. ÚS 78/07). Zároveň poukázal aj na záruky zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru,
ktoré zahŕňajú aj povinnosť súdu riadne odôvodňovať svoje rozhodnutie.
6. V odôvodnení okresný súd iba veľmi stručne zhrnul, že žalobca sa domnieva, že zmluva o zriadení
záložného práva je neplatná. Opomenul však akúkoľvek ďalšiu argumentáciu žalobcu, ktorá bola
predložená a vôbec sa ňou nezaoberal. Dražba nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie môže vážnym

spôsobom zasiahnuť do práva vlastniť majetok podľa čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky s dosahom na
ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Strata bývania je
jedným z najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia.
7. V návrhu uviedol, že jeho obydlie bolo vydražené dňa 4. mája 2017, pričom táto skutočnosť
sama o sebe prestavuje preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov. Potreba nariadenia
neodkladného opatrenia podľa Civilného sporového poriadku plynie zo skutočnosti, že samotná

žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nemá odkladný účinok. Naliehavý právny záujem je
inkorporovaný už v žalobe o neplatnosť dražby, pričom zároveň žaloba o neplatnosť dražby nie je
spôsobilým právnym prostriedkom bezprostrednej ochrany práva, nakoľko ex lege neimplikuje odkladný
účinok. Z toho dôvodu je dôležité, aby počas konania o neplatnosti dražby z dôvodu režimu podľa § 29
ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách bolo nariadené neodkladné opatrenie. Poukázal na to, že už

v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal okresný súd prejudiciálne posúdiť aj existenciu a
oprávnenosť uplatňovanej pohľadávky (§ 7 Zákona o dobrovoľných dražbách). Poukázal na skutočnosť,
že veriteľ nemá povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov v zmysle § 20 a nasl. Zákona č.
129/2010 Z. z.). Taktiež poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ. Neprimeraný výkon záložného práva
je aktuálny vždy, keď hodnota zálohu prevyšuje viac ako dvojnásobok hodnoty pohľadávky (rozsudok

Krajského súdu v Prešove zo dňa 17. 12. 2012, sp. zn. 17 Co 108/2012), resp. hodnota zabezpečenia
prevyšuje 140 % pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7 Co 62/2009). V danom
prípade je enormný ekonomický záujem na vykonaní dražby, nakoľko približná hodnota obdobného bytu
je 70.000 EUR, ale byt bol vydražený sa 50.670 EUR, čím dochádza k zníženiu majetku žalobcu o
19.330 EUR v prospech vydražiteľa, teda ďaleko viac, ako je samotná pohľadávka. Aj samotná výška

pohľadávky je neprimeraná k hodnote zálohu s poukázaním na vyššie uvedenú judikatúru, pričom
veriteľovi tak bude uhradená neprimerane vysoká fiktívna pohľadávka vo výške 17.000 EUR. Skutočná
výška finančných prostriedkov, ktoré mu boli vyplatené, je iba 1.700 EUR. 1.000 EUR vrátil, dohľadal
ďalšie doklady o úhrade, preto v skutočnosti vrátil 1.600 EUR. Pre dlh vo výške 100 EUR má preto prísť
o byt.

8. Zo zmluvy o úvere zo dňa 5. 2. 2014 vyplýva, že už v tom čase má dlh vo výške 13.000 EUR (aj keď
sa jednalo o prevažne fiktívny dlh) a ani toto nezabránilo veriteľovi, aby s ním podpísal zmluvu o úvere,
ktorá je formulovaná tak, že dlžnú sumu vráti v troch splátkach po 900 EUR a 4. splátku vráti vo výške
12.800 EUR s podmienkou podpisu záložnej zmluvy. Veriteľ tak hrubo porušil § 2 písm. u) a § 4 ods. 8
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Veriteľ hrubo zanedbal odbornú starostlivosť, pričom

sledoval iba svoj ekonomický záujem na uskutočnení dobrovoľnej dražby.
9. Dal do pozornosti nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 3308/16 zo dňa 19. 1. 2017 a trvá
na tom, aby súd na tento nález ako aj tam uvedenú judikatúru prihliadol, nakoľko ide o podobný prípad.
Nový vydražiteľ sa začal domáhať, aby mu byt odovzdal alebo aby mu poskytol úver, ktorým si svoj
vlastný byt od neho kúpim. Toto svedčí iba o nekalých úmysloch veriteľa ako aj vydražiteľa.

10. Naliehavosť odôvodnil tým, že v byte býva s manželkou a s invalidnou dcérou, ktorá sa nevie sama o
sebe postarať, pričom poukázal na čl. 41 ods. 1 Ústavy SR ako aj na § 3 ods. 1 OZ. Taktiež poukázal na
skutočnosť, že bez nariadenia neodkladného opatrenia bude ohrozená aj exekúcia konania o neplatnosti
dražby.
11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
b), c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom (písm. b); súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom
(písm. c).13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne,
pretože trpí závažnými vadami. Z rozhodnutia súdu vyplýva, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil
všeobecne, teoreticky bez konkrétnych skutočností vo vzťahu k prejednávanému sporu. Bez ďalšieho

súd iba konštatoval, že žalobca nepreukázal naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov ako aj
dôvodnosť nároku. Súd konštatoval, že sa nestotožňuje s argumentami žalobcu, pretože jeho tvrdenia
zostali bez bližšej špecifikácie v úrovni tvrdení.
14. Medzi základné práva účastníka patrí aj právo na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne relevantné skutočnosti, pričom riadne odôvodnenie je jednou z podmienok

preskúmateľnosti takéhoto rozhodnutia a jeho presvedčivosti vo vzťahu ku stranám sporu. Pokiaľ
účastník má k dispozícii rozhodnutie, ktoré je formalistické, nekonkrétne všeobecné, odníma sa mu tým
právo uskutočniť patriace procesné práva, teda podať riadne kvalifikované odvolanie. Tento nedostatok
nemožno v danom prípade nahradiť v odvolacom konaní. Vzhľadom na obsah odôvodnenia žalobca ani
v odvolaní nemohol konkrétne argumentovať vo vzťahu k záverom vysloveným súdom prvej inštancie.
Súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil tvrdenia žalobcu, v čom sú tieto nesprávne, pričom z návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajú konkrétne relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv
na rozhodnutie vo veci, predovšetkým skutočnosť, že žaloba podpísal zmluvou o úvere, pričom tvrdí,
že veriteľ, ktorý mu finančné prostriedky požičal, nie je oprávnený na poskytovanie úverov. Ďalej bola
podpísaná záložná zmluva, na základe ktorej došlo k realizácii výkonu záložného práva k nehnuteľnosti,
pričom ide o zásadný zásah do práva na obydlie tak, ako to konštatuje samotný žalobca. Spolu s

návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca priložil listinné dôkazy, a to zmluvu o úvere
a zmluvu o záložnom práve. Z tvrdenie žalobcu vyplynulo aj to, že z notárskeho centrálneho registra
dražieb sa dozvedel, že dňa 4. mája 2017 došlo k vydraženiu bytu. Žalobca v návrhu argumentuje
skutočnosťamivovzťahukokolnostiamuzatváraniadanýchzmlúv,pričompoukazujenanekalékonanie,
ktoré súd nechal bez povšimnutia.

15. V ďalšom konaní sú prvej inštancie vyhodnotí všetky podstatné argumenty žalobcu, bude sa
dôrazne zaoberať skutočnosťou, aká je hodnota zálohu vo vzťahu k hodnote pohľadávky, pričom sa
nevyhne predbežnému záveru o možnosti spochybnenia platnosti namietaných zmlúv, ktoré závery
môžu viesť k tomu, že nárok žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia môže byť dôvodný,
pričom na základe riadne vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej bude zistené, či argumenty

žalobcu sú postačujúce alebo nie. Strata obydlia prestavuje vážny zásah do základných práv, preto nie
bezvýznamné rozhodnutie ESĽP vo veci Zehentner contra Rakúsko, sťažnosť č. 20082/02. Nie je bez
významunamietanérozhodnutieÚstavnéhosúduČeskejrepubliky,naktorépoukazuježalobca.Žalobca
poukazuje na to, že veriteľ nemal oprávnenie na poskytovanie úverov. V tejto súvislosti je potrebné
bližšie venovať pozornosť tomu, či konanie daného subjektu nemožno podradiť pod pojem úžera, pričom

súd sa musí zaoberať aj v tomto konaní tvrdenými skutočnosťami vo vzťahu k uzatvoreným zmluvám,
ktoré môžu tvoriť celý komplex a do ktorých bol žalobca vtiahnutý, pričom treba skúmať, či cieľom týchto
zmlúv nebolo pripraviť ho o byt za neadekvátnu cenu. Takýto postup veriteľov či veriteľa by bol v rozpore
s dobrými mravmi. Súd na tieto skutočnosti musí prihliadnuť. Žalobca ako slabšia strana v súlade s
demokratickými zásadami spravodlivosti musí byť právne chránenáí.

16. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu o tom, aké finančné prostriedky mu boli poskytnuté, ako boli
tieto dohodnuté v zmluve, bude potrebné prihliadnuť na skutočnosť, či tu nie je náznak existencie
hrubého nepomeru vzájomných plnení, pretože takýto nepomer je v rozpore s ústavnou zásadou
primeranosti. V tejto súvislosti si treba povšimnúť nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 523/07,
pričom v občianskoprávnom konaní pri hodnotení hrubého nepomeru možno použiť ako určité kritérium

dvojnásobného prekročenia plnenia dlžníka k protiplneniu veriteľa.
17. Všetky tieto skutočnosti aj v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, hoci nemusia byť
jednoznačne preukázané, nakoľko k tomu dôjde v konaní vo veci samej, v sebe obsahujú vážny zásah
do práv žalobcu, ktoré sú týmto ohrozené, preto záver súdu prvej inštancie, ktorý bez ďalšieho dospel
k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov a dôvodnosť nároku

sú nesprávne.
18. Odvolaciemu súdu neušlo, že napr. zmluva o úvere uzavretá dňa 5. februára 2014, číslo listu 9) v
bode III/1 upravuje, že účelom použitia úveru je obchodná - podnikateľská činnosť dlžníka, pričom na 1.
strane je dlžník - žalobca identifikovaný dátumom narodenia a rodným číslom bez toho, aby bolo zrejmé,
že ide o podnikateľa, čo nasvedčuje nekalej obchodnej praktike veriteľa, a to v prípade sporu vyhnúť sa

aplikácii predpisov spotrebiteľského práva a získať tak lepšie postavenie v spore.
19. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).