Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/188/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113232264
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2113232264.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr.

Zlatica Javorová a JUDr. Eva Barcajová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX,
2. G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, o zaplatenie 3.207,33 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 10C/243/2014-114 zo dňa 16.02.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1 a 2 sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol a žalovaným 1 a 2 nepriznal náhradu
trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 497, § 499 Obchodného zákonníka, §
2 písm. a), b), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 23a
ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 až 3, § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Vecne argumentoval tým, že žalobca

uzavrel dňa 28.09.2011 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE s obchodnou spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava. V
zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov môže banka, teda postupca v prejednávanej veci, postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi, teda
žalovanému, ak je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj napriek písomnej výzve banky. Spôsobilým predmetom
postúpenia môže byť tak iba pohľadávka alebo jej časť, ktorú sú už splatnými (1. predpoklad), tzv.

dospelé splátky, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy (2. predpoklad) po tom, čo
bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené dva predpoklady
sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené už v
čase postúpenia pohľadávky. V konaní však nebolo preukázané, napriek márnemu poučeniu podľa
ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., že by obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP,
a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava vyzvala pred uzavretím Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 1285/2011/CE zo dňa 28.09.2011 písomne žalovaných 1., 2. na splnenie omeškaných

splátok poskytnutého úveru, keď žalobca túto skutočnosť ani netvrdil. Žalobca v konaní okrem iného
žiadaiozaplatenieúrokuzomeškaniazosplátokzaobdobieod21.12.2010do13.11.2011,čoznamená,
že podľa tvrdení žalobcu boli žalovaní 1., 2. v omeškaní minimálne od 21.12.2010.3. Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE bola uzatvorená už dňa 28.09.2011, teda pred
splatnosťou posledných desiatich mesačných splátok úveru splatných od 20.11.2011 do 20.08.2012.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia zákon o bankách totiž môže byť predmetom postúpenia

pohľadávky zo strany banky na tretiu osobu len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sa stali
splatnými. Vychádzajúc z uvedených skutočností tak dospel súd k záveru, že neboli splnené podmienky
pre postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0285052217 zo dňa 11.09.2007 z
obchodnejspoločnostiSlovenskásporiteľňa,a.s.vskratkeSLSP,a.s.,IČO:00151653,sosídlomSuché
Mýto 4, Bratislava na žalobcu. Takéto postúpenie pohľadávky je tak neplatné v zmysle ustanovenia

§ 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonných podmienok
uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ktorými sú splatnosť pohľadávky a existencia písomnej výzvy banky klientovi na
plnenie peňažného záväzku, s ktorou je klient v nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Z uvedených dôvodov je vyššie uvedená zmluva o postúpení pohľadávok od samotného počiatku
absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom podľa ustanovenia § 39 Občianskeho

zákonníka. Z Článku 7.6 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. platných od
01.08.2002 vyplýva oprávnenie banky v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka okrem iného
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo vypovedať zmluvu o úvere, prípadne od nej odstúpiť. Podľa
tvrdení žalobcu obchodná spoločnosť Slovenska sporiteľňa, a.s. túto možnosť nevyužila a pohľadávku
postúpila bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. zmluvný vzťah zanikol inak

(výpoveďou, odstúpením), keď žalobca tvrdil a súdu predložil Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru ku dňu 25.10.2011 urobené ním. Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru, resp. zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nemožno urobiť záver o
tom, že by úver s príslušenstvom, teda neuhradená časť istiny vo výške 10.445,15 Eur s príslušenstvom,
bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so

zaplatením ktorých boli žalovaní 1., 2. v omeškaní. I keď žalovaní zaplatili len časť úveru v sume
1.268,24 Eur, teda 8 splátok úveru a z časti 9. splátku úveru (1.268,24 Eur : 152,73) a v omeškaní boli
s ostatnými splátkami úveru, Slovenská sporiteľňa, a.s. nevyhlásila do uzavretia Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 1285/2011/CE zo dňa 28.09.2011 mimoriadnu splatnosť úveru a napriek viac ako tri roky
trvajúcemu omeškaniu žalovaných 1., 2., účtovala ďalej žalovaným 1., 2. úroky, úroky z omeškania a

iné poplatky. Takéto konanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, prieči sa
účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne
právnym predpisom upravenou činnosťou a podlieha dozoru a dohľadu NBS. Pokiaľ teda obchodná
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE zo
dňa 28.09.2011 predmetnú pohľadávku z úveru inému subjektu, postupovala tak, ako už bolo uvedené

vyššie, v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, keďže banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá
zodpovedá nesplácanému dlhu.

4. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť pre nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k
prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní
rozhoduje. Účastník konania, ktorý je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má
aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak
žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. Ak sa to v

konaní nedokáže, súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez
ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní
nevystupuje ako žalobca. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru, že
postúpenia pohľadávky uplatnenej návrhom boli neplatné. Práve nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu mal vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým súd

návrh voči žalovaným 1., 2. zamietol. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval nárok
žalobcu na zaplatenie sumy 3.207,33 Eur s príslušenstvom za neopodstatnený, a preto ho v celom
rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a vo veci plne úspešným žalovaným 1., 2. náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
náhradu trov konania výslovne nežiadali, i keď inak by im na ňu vzniklo právo.

5. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
alebo ho zmenil tak, že návrhu vyhovie, uplatniac si trovy konania. Podľa odvolateľa súd vec nesprávneprávne posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením jednotlivých splátok, právnemu
predchodcovi žalobcu vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Postupca vyhlásil

mimoriadnu splatnosť podaním zo dňa 25.10.2011. Nedodržanie postupu postupcu podľa § 53 ods. 9
Obč. zákonníka v spojení s ust. § 565 nemá v žiadnom prípade vplyv na aktívnu legitimáciu žalobcu,
ale len na platnosť mimoriadneho vyhlásenia splatnosti. Žalobca pritom podal žalobu až po konečnej
splatnosti zmluvy. Žalobca v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení
pohľadávky, súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku

skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení, odkazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4 Obo 210/01. Žalovaný pritom v konaní nenamietal aktívnu legitimáciu žalobcu, ani nerozporoval
doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky, ktoré žalobca žalovanému doručoval na adresu uvedenú
v zmluve a neoznámenie zmeny adresy nemožno pričítať na ťarchu veriteľa. Pokiaľ ide o otázku
aktívnej legitimácie žalobcu a platné postúpenie pohľadávky, predmetnú skutočnosť žalobca preukázal
predloženými oznámeniami o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení

pohľadávok. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok s príslušnými úrokmi z
omeškania.

6. Odvolateľ namietal, že z ust. § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba
splatná pohľadávka. Zákon rozlišuje pojem peňažný záväzok a časť peňažného záväzku. Pokiaľ by

predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník
v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené, poukazujúc aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/387/2015, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn.
9Co/133/2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/564/2015. Banka teda môže postúpiť
peňažný záväzok ako celok vrátane jeho príslušenstva. Podľa žalobcu ust. § 92 ods. 8 zákona č.

483/2001 Z.z. o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky,
keď účelom tohto ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach
platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v tomto ustanovení
podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca nesúhlasí, že postúpením
pohľadávky došlo k zhoršeniu postavenia dlžníka. V tejto súvislosti poukázal na názor doc. Csacha

publikovaný v Súkromnom práve č. 1/2015. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92
ods. 8 nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky, s nedoručením takejto výzvy môžu byť
spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB, nemôže s tým byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávok. Odvolateľ v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 8C/67/2013, ako aj na ďalšie rozhodnutia súdov. Odvolateľ tiež poukázal na to, že v konaní

predložil platobnú históriu úveru, v ktorej sa opakovane vyskytuje položka „poplatok za upomienku“,
čím bolo preukázané, že žalovaní boli opakovane právnym predchodcom žalobcu vyzývaní na úhradu
dlžných splátok, a teda právny predchodca žalobcu konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB. Ku dňu
postúpenia pohľadávky boli žalovaní v omeškaní po dobu 1226 dní, teda súčet všetkých omeškaní
presiahol jeden rok

7. Žalovaní odvolanie nepodali a ani sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.06.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).

Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto

postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), protirozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP, akt. §
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP,
akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2

OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a

dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

10. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného
dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní
dostatočným spôsobom preukázané, že návrh žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný, keď aj podľa

odvolacieho súdu je na daný prípad potrebné aplikovať ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s.,
IČO: 00 151 653, so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava ako veriteľ a žalovaní 1 a 2 ako dlžníci uzatvorili dňa
11.09.2007 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0285052217, na základe ktorej zmluvy obchodná spoločnosť

Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava
poskytla žalovaným 1 a 2 úver vo výške 6.638,78 Eur (pôvodne 200.000,- Sk) s dohodnutou premenlivou
úrokovou sadzbou, ktorej výška v deň uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere bola 12,35% ročne a
s ročnou percentuálnou mierou vo výške 14,97%. Žalovaní 1 a 2 sa zaviazali zaplatiť uvedený úver
s príslušenstvom v 59 mesačných splátkach vo výške 152,73 Eur (pôvodne 4.601,- Sk) s dátumom

splatnosti prvej mesačnej splátky dňa 20.10.2007 a dátumom splatnosti poslednej mesačnej splátky
dňa 20.08.2012, pričom zaplatili z poskytnutého úveru v období od 11.09.2007 do 01.10.2008 celkom
sumu 1.268,24 Eur. Dňa 28.09.2011 uzavreli obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke
SLSP, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava ako postupca a žalobca ako postupník
Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE, predmetom ktorej zmluvy o postúpení pohľadávok

bolo mimo iného i postúpenie peňažnej pohľadávky vo výške 10.445,15 Eur s príslušenstvom voči
žalovaným 1 a 2 zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0285052217 zo dňa 11.09.2007. Listami zo dňa
28.09.2011 oznámila obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., IČO: 00 151
653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/
CE zo dňa 28.09.2011 postúpila pohľadávku vo výške 10.445,15 Eur s príslušenstvom na žalobcu.

Listom zo dňa 25.10.2011 oznámil žalobca žalovaným 1 a 2, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
poskytnutého na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0285052217 a vyzval ich na zaplatenie sumy
10.658,52 Eur najneskôr do 05.11.2011.

12. Tak ako súd prvej inštancie správne skonštatoval, aj podľa odvolacieho súdu bolo potrebné, aby sa

súd v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

13. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide

(por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

14. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sa žalobcovi
nepodarilo preukázať jeho aktívnu legitimáciu, keď síce predložil zmluvu o postúpení pohľadávok,nepreukázal však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného
veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. voči žalovanému ako dlžníkovi.

15. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

16. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone
o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými
obchodnými podmienkami. Banka túto možnosť v danom prípade zrejme nevyužila a žalobcovi postúpila
pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol
inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ

zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že
by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé
splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní.

17. Z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť

pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne
išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej
pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda banka
postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods.
8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý

úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku
z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok je preto
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ (pre rozpor so zákonom).

18. Podľa názoru odvolacieho súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli

oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek
písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby
podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru
dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky,
poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie

banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane
spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek,
počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá
napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu
zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom

upravenou činnosťou.

19. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,
ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne

spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky
a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky
z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsahprávneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-
postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525
ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých

je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú
zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky
voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom
postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní
aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,

pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Obč. zák.
Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané),
potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je
neplatné v zmysle § 39 Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok,
voči dlžníkovi. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej
identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no

voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Obč. zák. účinné, ak mu ho oznámi postupca,
v prípadoch uvedených v § 525 Obč. zák. ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Obč.
zák. nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol
oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

20. Z už uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 Obč. zák., ktoré má za následok
absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z toho
vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr.
tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., bol postupník v súdnom konaní pred súdom prvej
inštancie,vktoromtaktopostúpenúpohľadávkuuplatňuje,povinnývzmysle§120ods.1O.s.p.účinného

do 30.06.2016 tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie
podmienok platného postúpenia. Postupník, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v
zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka)
písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením
svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej

legitimácie postupníka.

21. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nedokázal, že by v
čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovaným 1 a 2 postúpená naňho,
boli tieto podmienky postúpenia splnené. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90-dňového

omeškania,nebolovšakdokázané,žebyboližalovaníajpísomne(porov.§92ods.8cit.zákona)vyzvaní
na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému
bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o
postúpení bola účinná) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom.

Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom
uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, a preto bolo
potrebné z tohto dôvodu žalobu zamietnuť.

22. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd sa nemohol stotožniť s odvolacími námietkami

žalobcu, poukazujúcimi na dostatočné preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie, a s tým spojenú
rozhodovaciu činnosť označených súdov. Podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky
nie je daná viazanosť právnym názorom vysloveným skorším rozhodnutím súdu rovnakého stupňa,
pričom všeobecne záväzný charakter nemajú ani judikáty. V zmysle záverov ústavnoprávnej judikatúry
však Ústavný súd akceptuje práve teleologický výklad právnej normy, ako aj interpretačný postup

všeobecných súdov, ktorý je spôsobilý v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný
korektív pri zisťovaní jej obsahu, účelu a zmyslu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 650/2013). Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie je daná tiež povinnosť
eurokonformného výkladu národného práva, so zachovávaním nepriameho účinku jednotlivých smerníc
(pri naplnení cieľov vysokej ochrany spotrebiteľa garantovaných komunitárnym právom). Preto vo svetle

eurokonformného výkladu dotknutých právnych noriem nebolo možné sa so žalobkyňou uvádzanými
rozhodnutiaminapodporujejtvrdení(vdanomprípade)stotožniť.Uvedenésavzťahujeajnažalobkyňou
citovanú odbornú literatúru ako aj rozhodnutia odvolacích súdov vo vzťahu k preukázaniu aktívnej
legitimácie žalobcu na základe postúpenia pohľadávky.23. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade
s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

24. Žalovaní majú voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovaníbolivodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešní. Z dôvodu, že žalovaní ale preukázateľne a účelne nevynaložili žiadne výdavky v súvislosti s
týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd im náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

25. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).