Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. august 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/315/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115200043
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7115200043.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. J. nar. X.X.XXXX toho času
bývajúceho u navrhovateľov, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov W. J. trvale bývajúcej K. S. W. Č.. XX toho času v X. Q. Č. B. Č..
XXX okres Z. Č. X. zastúpená JUDr. Ivanom Michalom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie
na Alžbetinej 15 v Košiciach a A. J. bývajúceho v X. Č.. XX na návrh O. J.Š. nar. X.X.XXXX a Š. J.

nar. XX.XX.XXXX obaja bývajúci v D. na K.W. Q. Č.. X zastúpených JUDr. Kristínou Piovarčíovou ml.
advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 v konaní o nariadenie
predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 21P 62/2015-99
z 24.4.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením z 24.4.2015 č.k. 21P 62/2015-99 dočasne zveril maloletého T. J. nar.
X.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, starých rodičov maloletého, O. J. a
Š. J., ktorí sú oprávnení maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach až do
právoplatnosti rozhodnutia v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
inej osoby ako rodiča. Právne vychádzal z ust. § 75 ods. 4 a 8 O.s.p., § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
a § 77 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. a § 102 ods. 1 O.s.p. a vykonaného dokazovania, kedy dospel k

záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je v danom prípade dôvodný. Konštatoval, že
maloletý sa nachádza vo faktickej starostlivosti navrhovateľov už od obdobia zimných prázdnin v roku
2014 a z obsahu lekárskych správ, správy z psychologického vyšetrenia a správy kolízneho opatrovníka
je nepochybné, že maloletý odmieta návrat k matke do Českej republiky. Uviedla, že na Slovensku
absolvoval hospitalizáciu v detskej fakultnej nemocnice v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu.
Zo záverov lekárskych správ a vyjadrenia detského psychológa a v neposlednom rade z vyjadrenia

samotného maloletého bolo dôvodné vyvodiť záver, že maloletý odmieta návrat do Českej republiky
k matke, v súčasnom prostredí sa cíti dobre, je v psychickej pohode a v dobrom fyzickom zdraví. Z
uvedeného dôvodu konajúci súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov bol dostatočne osvedčený a
rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia bolo dôvodné.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa. Vyslovila

presvedčenie, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu.
Poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Košice II z 6.9.2009, kedy bol maloletý zverený do osobnej
starostlivosti matky a následne došlo k zmene úpravy styku otca s maloletým rozsudkom Okresného
súdu Bratislava V v konaní sp. zn. 22P 140/2012. Uviedla, že s maloletým dieťaťom žije v jednej
domácnosti so svojim druhom, s ktorým majú harmonický vzťah zabezpečujúci potrebnú starostlivosť a
výchovu maloletého smerujúcu k jeho vývoju a rozvoju jeho osobnosti. Zdôraznila, že otec maloletého

dieťaťa o neho neprejavuje žiaden záujem, nakoľko po rozvode manželstva si založil novú rodinu a
narodilo sa mu maloleté dieťa. Poukázala na skutočnosť, že styk otca s maloletým sa realizoval dodecembra 2014 výhradne prostredníctvom navrhovateľov, t.j. starých rodičov maloletého dieťaťa, ktorí
majú záujem o výchovu maloletého, pričom svojimi návrhmi ako aj výchovou postupne zabezpečujú
odcudzenie maloletého od matky. Uviedla predovšetkým, že konanie starých rodičov navrhovateľov v

tomto konaní je výslovne účelové, aby získali maloletého do svojej výhradnej osobnej starostlivosti a
aby obmedzili kontakty maloletého s matkou. Pedopsychiatrické vyšetrenie a lekársku správu z tohto
vyšetrenia predloženú MUDr. X. označila za účelovú a ovplyvnenú navrhovateľkou, ktorá niekoľko rokov
pracovala ako psychologička na oddelení v nemocnici v Košiciach, preto je spojenie s vyšetrujúcou
lekárkou opakovane vystupujúcou vo veci starostlivosti o maloletého a s neustálym vyšetrovaním

maloletého pedopsychiatrom zrejmé. Matka v odvolaní vyslovila presvedčenie, že v danom prípade
nebola splnená podmienka na zariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 75 ods. 2 O.s.p. spočívajúca v záujme maloletého dieťaťa a rozhodnutie bolo vydané na základe
nesprávneho právneho posúdenia tým, že súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla preto, aby odvolací

súd zrušil predbežné opatrenie, resp. návrh zamietol.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadrili navrhovatelia, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Vyslovili presvedčenie, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je rozhodnutie predovšetkým v záujme maloletého, ktorý je prioritný. Samotné dieťa preukázateľne

a nepochybne vyjadrilo svoju vôľu ostať žiť u starých rodičov, čo by podľa ich názoru mala matka
rešpektovať, a to aj s prihliadnutím na zhoršený fyzický i psychický zdravotný stav dieťaťa, ktorý
je dôsledkom zanedbávania starostlivosti o dieťa matkou a konfliktného vzťahu medzi maloletým a
priateľom matky. Konštatovali, že daná situácia je zrejmá z obsahu spisu a fakticky stav, ktorý je daný, by
mal byť v súlade aj so stavom právnym, a to až do rozhodnutia vo veci samej. Vyslovili presvedčenie, že

boli splnené predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia a boli osvedčené základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj
osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Zdôraznili, že matka neprejavuje skutočný
záujem o maloleté dieťa, ide o záujem len formálny, navyše nemá vytvorené vhodné materiálne ani
emočné prostredie pre dieťa a skutočnosti uvádzané v písomnom odvolaní matky sú nepravdivé a

hrubýmspôsobomzavádzajúcesúd.Poukázalinato,žematkadieťaod27.1.2015nekontaktovala,ničím
neprispela na jeho výživu, nezaujíma sa o jeho zdravotný stav. Uviedli, že maloletý je od 19.12.2014
v ich starostlivosti. Po prepustení z hospitalizácie sa postupne jeho fyzický i psychický stav stabilizuje,
navštevujú s ním všetky odporúčané odborné ambulancie vrátane psychologickej poradne. Dieťa
nastúpilo na základnú školu na I. Q. K. D., popri tom chodí na doučovanie z dôvodu veľkého vymeškania

vyučovacíchhodínakoajšpecifickýchproblémovpriučení.Vovoľnomčasesavenujekarate,navštevuje
športový klub. Prostredie u starých rodičov mu je dôverne známe, po celé roky je jeho jediným stabilným
a nemenným miestom v jeho živote. Pre úplnosť v odvolaní poukázali na závery znaleckého posudku č.
5/2013 PhDr. Ľ. M. z 18.2.2013, ktorý bol vypracovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
V sp. zn. 22P 140/2012, z ktorých vyplýva, že školské prostredie, zmeny, ktorými v minulosti často

prechádzal, nestabilita výchovného prostredia priniesli maloletému T. stres a formovanie negatívneho
sebapoňatia s naznačenými pocitmi menejcennosti a zníženého sebavedomia. Dieťa strácalo citovo
významné osoby vo svojom živote, tieto závery znalkyne je možné overiť aj diagnostikov ošetrujúcej
psychiatričky dieťaťa, sú v logickom súhrne totožné a navzájom sa podporujú, čo vylučuje aj absurdné
tvrdenie matky o účelovosti lekárskych správ MUDr. X.. Rovnaké zistenia sú obsiahnuté aj v aktuálnej

správe z psychologického vyšetrenia v súkromnom centre špeciálno-pedagogického poradenstva z
25.5.2005.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania matky maloletého dieťaťa preskúmal napadnuté uznesenie aj s
konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §214 ods. 2 O.s.p. a dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil
ho podľa správnych zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v súlade s § 132 O.s.p. a
pretože odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom

rozsahu stotožnil, obmedzil sa iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a
na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dopĺňa, že v tejto právnej veci boli splnené zákonné podmienky
pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože bola dostatočne preukázaná potreba dočasne upraviť
pomery účastníkov so zreteľom na priebeh udalostí v rodine a ingerencia súdu formou nariadenia
predbežného opatrenia bola nevyhnutná.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri
nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V

dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia (vo veci samej) a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.).
Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna
úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho

inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúce okamžitý zásah
súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho
vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože
základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti
je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že

nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia
nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až
v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Vo veci
starostlivosti súdu o maloleté deti nevyhnutnosť nariadiť predbežné opatrenie je potrebné posudzovať
vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to potreba dočasnej úpravy
pomerov maloletého dieťaťa nariadením predbežného opatrenia. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva,

že maloletý sa nachádza vo faktickej starostlivosti starých rodičov, navrhovateľov v tomto konaní, už od
decembra 2014, pričom matka maloletého dieťaťa nepodnikla žiadne výrazne kroky smerujúce k návratu
maloletého dieťaťa do Českej republiky, kde toho času žije so svojim priateľom. Zo správy kolízneho
opatrovníka podanej k veci samej, ktorá bola vypracovaná na základe dôsledného šetrenia pomerov v
maloletého počas pobytu u starých rodičov nepochybne vyplýva, že samotný maloletý si výrazne nepraje

návrat do Českej republiky, v súčasnom prostredí sa cíti veľmi dobre, je v psychickej pohode, navštevuje
školu, zlepšuje sa v prospechu, ktorý výrazným spôsobom bol zanedbaný v dôsledku vynechaného
veľkého počtu vyučovacích hodín. V prostredí u starých rodičov sa cíti dobre a dôrazne nepripúšťa
návrat do Českej republiky. Odvolací súd preto tak, ako aj súd prvého stupňa dospel k záveru, že
súčasné prostredie je pre maloletého vhodným prostredím a až do rozhodnutia vo veci samej, kedy

bude vykonané dôsledné dokazovanie v zmysle návrhu starých rodičov, ale aj návrhov na vykonanie
dokazovania uvedených v odvolaní matky, bude v prospech maloletého dieťaťa, ak zotrvá v terajšom
prostredí. Odvolací súd na záver zdôrazňuje, že nariadenie predbežného opatrenia predstavuje len
dočasnú ingerenciu súdu do pomerov účastníkov a nemá prejudikovať rozhodnutia vo veci samej, ktoré
môže byť po úplnom zistení skutkového stavu a z hodnotení vplyvu tejto dočasnej úpravy na psychický

stav maloletého úplne odlišné od rozhodnutia o predbežnej úprave. Z uvedených dôvodov odvolací súd
potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.