Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617010123
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4617010123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu

JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci proti obžalovanému R. X., pre pokus zločinu
ublíženianazdravípodľa§14odsek1k§155odsek1Trestnéhozákonaainé,oodvolaníobžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 26.07.2017, č.k. 2T/35/2017-271, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 17. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovaný R. X., narodený XX.XX.XXXX v X., trvale bytom W. G., nezamestnaný, rozvedený, t.č.
vo väzbe v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra od 06.02.2017

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :

1/ obžalovaný dňa 06.02.2017 približne o 21.30 hod. v G. na Ul. B. v byte č. X obytného bloku p.č. XXXX/
XX, fyzicky napadol poškodeného Y. D., nar. XX.XX.XXXX tak, že poškodený ako sedel na stoličke
v miestnosti kuchyne, prišiel k nemu od chrbta z obývacej miestnosti bytu, priložil mu nôž ku krku a
následne mu ním urobil v prednej polovici krku na pravej strane reznú ranu s hĺbkou do 1 cm s dĺžkou
rezu do 8 cm, zasahujúcou do podkožného tkaniva, úraz ľahký s dobou liečby a práceneschopnosti
do 14 dní, pričom k priamemu ohrozeniu života poškodeného nedošlo iba z toho dôvodu, že intenzita
pôsobiacej sily, na preniknutie noža do hĺbky, v ktorej sa nachádzajú dôležité krčné tepny a žily, ktorých

prerezaním by mohlo dôjsť k vykrvácaniu poškodeného, bola slabá,

2/ obžalovaný v krátkom časovom slede po spáchaní skutku v bode 1/ rozsudku dňa 06.02.2017
bezprostredne po 21.30 hod., v G. na Ul. B. v byte č. X obytného bloku č. XXXX/XX, v miestnosti
obývačky, po tom ako poškodený V. K. (nevlastný brat poškodeného Y. D.) sa opýtal obžalovaného prečo
porezal jeho brata, mu obžalovaný priložil špičku kuchynského noža z ľavej strany na krk so slovami
„když se ti nelíbí podříznu aj teba“, na čo sa začal poškodený V. K. brániť tak, že ľavou rukou - dlaňou

uchopil čepeľ noža a vytrhol ju obžalovanému z ruky, čiastočne zlomil nôž v oblasti rúčky a zahodil ho
na zem, s obžalovaným sa začal chvíľu fyzicky sácať až spadli spolu na zem, poškodený V. K. utrpel
drobnú reznú ranu na ľavej strane krku asi 1 cm dlhú, za kývačom hlavy, poškodzujúcu povrchovú vrstvu
kože a povrchové rezné ranky dlani ľavej ruky, v počte štyri, dĺžky do 1 cm, poškodzujúce povrchovú
vrstvu kože, úraz ľahký s dobou liečenia do 7 dní, uvedeným konaním vzbudil u poškodeného V. K.
obavu o svoj život a zdravie,

t e d a :v bode 1 rozsudku

konal spôsobom, ktorý bezprostredne smeroval k dokonaniu trestného činu a ktorého sa páchateľ

dopustil v úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo

v bode 2 rozsudku

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal taký čin

závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

t ý m s p á c h a l :

v bode 1 rozsudku
pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 155 odsek 1 Trestného

zákona,

v bode 2 rozsudku

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. a/ Trestného zákona

Za t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 1, 2 Trestného zákona, za zistených
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, l/ Trestného zákona, zistenej priťažujúcej okolnosti podľa §
37 písmena g/ Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona nepodmienečný

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodenú spoločnosť Dôvera zdravotná poisťovňa a.s., IČO:
35 942 436, so sídlom Cintorínska 5, 949 01 Nitra, s jej nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný
proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej „súd I. stupňa“) uznal obžalovaného R. X. za

vinného pre
- v bode 1/ pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 155 odsek 1
Trestného zákona,
- v bode 2/ prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno a/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona,

na tom skutkovom základe, že
1/ obžalovaný dňa 06.02.2017 približne o 21.30 hod. v G. na Ul. B. v byte č. X obytného bloku p.č. XXXX/
XX, fyzicky napadol poškodeného Y. D., nar. XX.XX.XXXX tak, že poškodený ako sedel na stoličke
v miestnosti kuchyne, prišiel k nemu od chrbta z obývacej miestnosti bytu, priložil mu nôž ku krku
a následne mu ním urobil v prednej polovici krku na pravej strane reznú ranu s hĺbkou do 1 cm s

dĺžkou rezu do 8 cm, zasahujúcou do podkožného tkaniva, úraz ľahký s predpokladanou dobou liečby,
príp. práceneschopnosti podľa znaleckého posúdenia do 14 dní, pričom k priamemu ohrozeniu života
poškodeného nedošlo iba z toho dôvodu, že intenzita pôsobiacej sily, na preniknutie noža do hĺbky,
v ktorej sa nachádzajú dôležité krčné tepny a žily, ktorých prerezaním by mohlo dôjsť k vykrvácaniu
poškodeného, bola slabá,2/ obžalovaný v krátkom časovom slede po spáchaní skutku v bode 1/ rozsudku dňa 06.02.2017
bezprostredne po 12.30 hod., v G. na Ul. B. v byte č. X obytného bloku č. XXXX/XX, v miestnosti
obývačky, po tom ako poškodený V. K. (nevlastný brat poškodeného Y. D.) sa opýtal obžalovaného prečo

porezal jeho brata, mu obžalovaný priložil špičku kuchynského noža z ľavej strany na krk so slovami
„když se ti nelíbí podříznu aj teba“, na čo sa začal poškodený V. K. brániť tak, že ľavou rukou - dlaňou
uchopil čepeľ noža a vytrhol ju obžalovanému z ruky, čiastočne zlomil nôž v oblasti rúčky a zahodil ho na
zem, s obžalovaným sa začal chvíľu fyzicky sácať až spadli spolu na zem, poškodený V. K. utrpel drobnú
reznú ranu na ľavej strane krku asi 1 cm dlhú, za kývačom hlavy, poškodzujúcu povrchovú vrstvu kože

a povrchové rezné ranky dlani ľavej ruky, v počte štyri, dĺžky do 1 cm, poškodzujúce povrchovú vrstvu
kože, úraz ľahký s dobou liečenia podľa znaleckého posudku do 7 dní, uvedeným konaním vzbudil u
poškodeného V. K. obavu o svoj život a zdravie.
Za to mu uložil podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 1, 2 Trestného zákona, za
zistených poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j/, l/ Trestného zákona, zistených priťažujúcich
okolností podľa § 37 písmeno g/, h/ Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona,

nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
(s) minimálnym stupňom stráženia.
V adhéznom výroku podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodenú spoločnosť Dôvera zdravotná
poisťovňa a.s. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný, a to proti výroku o vine a
treste, ktoré následne odôvodnil prostredníctvom obhajcu.
V písomných dôvodoch odvolania namietal, že súd I. stupňa pri ustálení právnej kvalifikácie jeho
konania pochybil a jednotlivé dôkazy náležite nevyhodnotil a nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie.
S poukazom na všetky vykonané dôkazy, najmä na svedecké výpovede Y. D., V. K., W. W. a R. W., ale
najmä na znalecký posudok súdneho znalca MUDr. Mariána Pamulu, týkajúci sa rozsahu a charakteru
zranenia poškodeného, mal súd I. stupňa jeho konanie uvedené v bode 1/ napadnutého rozsudku
kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.

Z výpovedí svedkov ako aj zo záverov znaleckého posudku MUDr. Mariána Pamulu je bez akýchkoľvek
pochybností zrejmé, že zranenia, ktoré mal utrpieť poškodený neboli spôsobené väčšou intenzitou
pôsobiacej sily, keďže on (obžalovaný) viedol útok s nožom na poškodeného iba slabou intenzitou.
Menovaný znalec z odvetvia chirurgia a traumatológia okrem iného uvádza v záveroch svojho posudku,
že poškodený pri fyzickom incidente, ku ktorému došlo dňa 06.02.2017 utrpel povrchovú reznú ranu na

ľavej strane krku asi 1 cm dlhú za kývačom hlavy poškodzujúcu povrchovú vrstvu kože a povrchové
rezné rany v dlani ľavej ruky v počte 4, dĺžky do 1 cm poškodzujúce povrchovú vrstvu kože, pričom
intenzitapôsobiacejsilyprivznikuzraneniabolalenveľmislabáažslabá(zranenievzniklojednorazovým
tlakovým pôsobením takýmto predmetom na ľavej strane krku a zranenie v oblasti dlane ľavej ruky
vzniklo priamym pôsobením ostrého a špicatého predmetu, pričom toto zranenie dlane nevzniklo

pri uchopení noža ale ešte predtým). Ďalej sa v dotknutom znaleckom posudku uvádza, že daným
mechanizmom pri pôsobení danej intenzity pôsobiacej sily, na dané miesta, došlo ku vzniku ľahkého
zranenia, nedošlo priamo k ohrozeniu ani k zraneniu životne dôležitého orgánu ľudského tela.
Zranenie poškodeného si nevyžadovalo špeciálnu liečbu a ani práceneschopnosť, pričom poškodený
pre zranenie nebol výraznejšie obmedzený v bežnom spôsobe života (doba liečenia a hojenia úrazu do

jedného týždňa).,
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa potom aj napadnutým rozsudkom uložený trest javí ako
neprimeraný, uložený v rozpore s ustanoveniami Trestného zákona, ktoré upravujú zásady ukladania
trestov.
Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Odvolací súd za účelom rozhodnutia o odvolaní obžalovaného proti napadnutému rozsudku
vykonal 17.10.2017 verejné zasadnutie v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a
prokurátora (v neprítomnosti poškodených).

Obžalovaný zotrval na podanom odvolaní a argumentácii v ňom uvedenej s tým, že svoj pôvodný návrh
na rozhodnutie modifikoval tak, že navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine
a treste a sám vo veci rozhodol.ProkurátorKrajskejprokuratúryNitrasavyjadrilvtomzmysle,žeodvolanieobžalovanéhonepovažujeza
dôvodné, pričom upozornil na niektoré vady výroku napadntého rozsudku o ukladanom treste, z ktorých
nie všetky aj z dôvodu absencie odvolania prokurátora nebude možné napraviť.

V prvom rade poukázal na to, že ak súd I. stupňa ukladal trest za viac trestných činov podľa tzv.
asperačnej zásady, teda podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, okolnosť, že spáchal viac trestných
činov preto s poukazom na § 38 odsek 1 Trestného zákona nemohol vyhodnotiť aj ako priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona. Na druhej strane vyjadrenie obžalovaného, že si na
priebeh skutku nepamätá, nemožno považovať za jeho priznanie a oľutovanie trestného činu, a preto

súd I. stupňa pri ukladaní trestu nemal a nemohol konštatovať poľahčujúcu okolnosť ustanovenú v §
36 písmeno l/ Trestného zákona. Taktiež 4 predchádzajúce hoci zahľadené odsúdenia obžalovaného
bránili vysloviť záver, že viedol riadny život a v dôsledku toho aj konštatovaniu poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona.
Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/, odsek 3 Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby v súlade s § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol

sám tým spôsobom, že obžalovanému podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 41 odsek 2
a § 38 odsek 2 konštatujúc poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a priťažujúcu
okolnosť uvedenú v § 37 písmeno g/ Trestného zákona uloží rovnaký druh trestu a v rovnakej výmere
ako súd I. stupňa.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovaným-nezistiacdôvodynapostupvzmysle §316odsek1,3Trestnéhoporiadku,preskúmal
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je
dôvodné.

Súd I. stupňa po vykonanom dokazovaní dospel pri hodnotení dôkazov k správnu záveru, že oba
žalované skutky sa stali, tieto napĺňajú znaky skutkovej podstaty trestných činov v napadnutom rozsudku

uvedených a týchto sa dopustil obžalovaný.

Hoci obžalovaný vypovedal spôsobom, že na priebeh žalovaných skutkov si nepamätá, zo spáchania
žalovanej trestnej činnosti (v oboch bodoch) bol bez pochybností usvedčený výpoveďami priamych
svedkov jeho fyzických útokov (na oboch poškodených ako i vyhrážok adresovaných na poškodeného

V. K. v skutku v bode 2/), okrem samotných poškodených (Y. D. a V. K.) i svedkyňou W. W., a nepriamo
aj svedkom R. W..

V konečnom dôsledku uvedený záver nevyvolal sporným ani sám obžalovaný, a to ani v priebehu
prvostupňového konania ani v rámci odvolacích námietok.

Zranenia oboch poškodených, ako i mechanizmus ich vzniku boli dôkazne zdokumentované znaleckým
posudkom znalca MUDr. Mariána Pamulu (chirurga a traumatológa).
Pokiaľ ide o podstatu odvolacích námietok, je zrejmé že obžalovaný sa domáhal zmeny právnej
kvalifikácie skutku v bode I/ napadnutého rozsudku v tom zmysle, že jeho konanie nesmerovalo (v štádiu

pokusu) k spôsobeniu poškodenému Y. D. ťažkej ujmy na zdraví, pričom dosiahlo len intenzitu prečinu
ublíženia na zdraví v intenciách § 156 odsek 1 Trestného zákona.

Odvolacie námietky majúce podporiť tento záver sú rozporuplné v tom, že odvolateľ v konkrétnostiach
poukazuje na znalecké závery (zranenia a mechanizmus ich vzniku), ktoré sa týkali poškodeného V. K.,

t.j. poškodeného skutkom v bode II/, vo vzťahu ku ktorému inkriminované konanie obžalovaného bolo
súdom I. stupňa právne kvalifikované ako prečin nebezpečného vyhrážania (nie ublíženia na zdraví).
Ujma na zdraví (v akejkoľvek forme) pritom vo vzťahu k skutku v bode II/ nie je kvalifikačným momentom.

Pokiaľ ide o konanie obžalovaného v skutku v bode I/ napadnutého rozsudku, ktorým bol poškodený

Y. D., súd I. stupňa správne ustálil, že ide o pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 k §
155 odsek 1 Trestného zákona, teda pokus z pohľadu následku smerujúci k spôsobeniu ťažkej ujmy na
zdraví, hoci k takémuto následku preukázateľne nedošlo.Pri posudzovaní úmyslu páchateľa pri jeho konaní vo vzťahu k spôsobeniu konkrétneho škodlivého
následku, v danom prípade ťažkej ujmy na zdraví, pokiaľ k takému následku nedošlo, je nevyhnutné
zohľadňovať všetky okolnosti prípadu vrátane spôsobu vedenia útoku, použitej zbrane, intenzity útoku

aj časti ľudského tela, voči ktorej útok smeruje, ako aj osobu útočníka a obete útoku, aby bolo možné
zodpovedať z akých dôvodov k dokonaniu činu (v danom prípade spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví)
nedošlo, najmä z pohľadu, či tieto možno pričítať z hľadiska zavinenia útočníkovi alebo majú svoj pôvod
v objektívnych okolnostiach, nezávislých od vôle útočníka.

Posudzujúc uvedené kritéria v intenciách skutku v bode I/ napadnutého rozsudku, nadriadený súd
zdôrazňuje, že obžalovaný konal v stave silnej alkoholovej opitosti (opisovanej svedkami prítomnými
v predmetnom byte aj samým obžalovaným, ktorý jej vysokú mieru vyjadruje až tým, že si na skutok
nepamätá, vyplývajúcej aj z výsledku dychovej skúšky, keď aj 1 a pol hodiny po skutku mal v prepočte
ešte 2,08 alkoholu v krvi).

V uvedenom stave útočil na poškodeného zozadu, bez tohto, aby poškodený mohol na tento útoku
vopred obranne reagovať, nožom na oblasť krku poškodeného, na ktorom spôsobil reznú ranu v dĺžke
8 cm zasahujúcu do podkožného tkaniva.

Závery znalca je nevyhnutné hodnotiť v intenciách jeho dvoch zásadných záverov :

Znalec stanovil, že oblasť do ktorej bol útok smerovaný, a predmet, ktorým bolo útočené (nôž), za
určitých okolností mohol poškodeného ohroziť na živote.
Uvedené vyplýva z toho, že po stranách krku, na predno-bočnej strane, tesne pod kožou v riedkom
podkožnom tkanive prebiehajú dôležité krčné tepny a žily, ktoré môžu byť pomerne ľahko zranené.
Zranenie tepny pacienta ohrozuje z nadmerných strát krvi, keď pri neposkytnutí rýchlej odbornej pomoci

hrozí vykrvácanie. Zranenie žíl ohrozuje pacienta z možnej aspirácie vzduchu a následnej vzduchovej
embólie. Obe takéto zranenia ohrozujú pacienta na živote.
Znalec súčasne ako dôvod, pre ktorý k uvedenému následku nedošlo v danom prípade stanovil,
že intenzita pôsobiacej sily bola slabá na preniknutie predmetu - noža - do hĺbky, v ktorej sa cievy
nachádzajú. Intenzita pôsobiacej sily pri vzniku zranenia bola prevažne slabá. V stupnici 1 - 5 by sa

dala označiť číslom 2.

Zo stavu ovplyvnenia obžalovaného alkoholom ako aj fyziologickými predispozíciami poškodeného
(tuková vrstva na krku), ako aj spôsobu a intenzity útoku nožom na krk poškodeného, vyplýva, že k
následku na zdraví poškodeného minimálne vo forme ťažkej ujmy na zdraví (poškodenia dôležitého

orgánu - § 123 odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona) nedošlo z dôvodov nachádzajúcich sa mimo
vôľovej stránky obžalovaného.

SúdI.stupňavšakpochybilpriustálenískutkuvbodeII/napadnutéhorozsudku,keďčasspáchaniatohto
skutku vymedzil tým, že sa stal „v krátkom časovom slede po spáchaní skutku v bode I/ dňa 06.02.2017

po 12.30 hod.“

Zo skutku v bode I/ napadnutého rozsudku i z vykonaného dokazovania vyplýva, že k útoku na
poškodeného D. došlo približne o 21.30 hodine a skutok v bode II/, charakterizovaný útokom na
pokodeného K. sa stal v bezprostrednej časovej nadväznosti, z čoho je zrejmé, že skutok v bode II/ bol

spáchaný po 21.30 hodine (nie o 12.30 hod.).

Hoci nemožno vylúčiť, že pri formulovaní skutku v bode II/ došlo v tomto smere k pisárskej chybe, treba
zdôrazniť, že správne časové vymedzenie skutku je podstatné už len pre jeho nezameniteľnosť s iným
skutkom (nejde len o formálne pochybenie) a uvedené pochybenie nemožno napraviť ani tzv. opravným

uznesením, nakoľko napadnutý rozsudok s týmto chybným časovým údajom bol rovnakým spôsobom
aj vyhlásený, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Uvedené skutkové pochybenie bolo v odvolacom konaní napraviteľné odvolacím súdom, avšak len
pri zrušení napadnutého rozsudku aj vo výroku o vine v oboch skutkoch (pre ich logickú a časovú

nadväznosť), bez potreby doplnenia dokazovania, nakoľko uvedený skutkový záver možno urobiť na
podklade súdom I. stupňa vykonaného dokazovania.
Zákonné podmienky na vrátenie veci súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie z tohto dôvodu
splnené neboli (§ 322 odsek 1 Trestného poriadku).V nadväznosti na zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o vine, nahrádzajúc ho novoformulovaným
odsudzujúcim výrokom, odvolací súd obligatórne rozhodoval o treste obžalovaného.

V tomto smere konštatuje, že súd I. stupňa sa dopustil chýb pri hodnotení tak poľahčujúcich ako aj
priťažujúcich okolností.

Vo vzťahu k poľahčujúcim okolnostiam podľa § 36 písmeno l/, j/ Trestného poriadku, už obžalovanému
napadnutým rozsudkom priznaným, odvolaciemu súdu bránila zásada zákazu reformatio in peius (zákaz

zmeny k horšiemu) tieto obžalovanému opätovne nepriznať, nakoľko odvolanie v jeho neprospech
prokurátorom podané nebolo.

Obžalovaný sa totiž k spáchaniu žalovaných trestných činov nepriznal (i keď ich priamo nepopieral,
tvrdil, že si na ne nepamätá). Taktiež neviedol pred ich spáchaním riadny život. Aj štyri jeho skoršie
zahladené odsúdenia totiž možno hodnotiť z pohľadu jeho sklonov k páchaniu trestnej činnosti i záveru,

že s ohľadom na ne neviedol riadny život.

Na strane druhej v prospech obžalovaného súd I. stupňa pochybil ak hodnotil ako priťažujúcu, okolnosť
uvedenú v § 37 písmeno h/ Trestného zákona. Hoci odsudzoval obžalovaného za dva trestné činy (t.j.
viac trestných činov), bránila mu zohľadňovať uvedený fakt tá skutočnosť, že viacčinný súbeh trestných

činov, z ktorých jeden je zločinom odôvodňuje ukladať obžalovanému trest pri aplikácii tzv. asperačnej
zásady (§ 41 odsek 2 Trestného zákona), v dôsledku ktorej sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby
odňatia slobody u obžalovaného o jednu tretinu, čím je už zohľadnená v neprospech obžalovaného
skutočnosť, že spáchal viac trestných činov. Nemožno mu preto s ohľadom na § 38 odsek 1 Trestného
zákona uvedenú skutočnosť v jeho neprospech zohľadňovať duplicitne v posudzovaní tejto okolnosti

súčasne ako priťažujúcej (§ 37 písmeno h/ Trestného zákona).

Z pohľadu uvedeného odvolací súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody (z hľadiska druhu trestu
obligatórne v zmysle § 34 odsek 6 veta druhá Trestného zákona) vo výmere 4 rokov, t.j. na samej dolnej
hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, nakoľko v intenciách už vyššie uvedenej zásady zákazu

reformatio in peius, z podnetu odvolania obžalovaného (t.j. odvolania podaného len v jeho neprospech)
v odvolacom konaní neprichádzalo do úvahy sprísnenie jeho trestu oproti napadnutému rozsudku.

Na strane druhej odvolací súd nezistil u obžalovaného akékoľvek mimoriadne okolnosti odôvodňujúce
zníženie mu trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 39 Trestného

zákona.

Odvolací súd preto obžalovanému ukladal z pohľadu druhu i výmery rovnaký trest aký mu bol uložený
napadnutým rozsudkom, obligatórne zo zákona ako nepodmienečný, trest odňatia slobody vo výmere
4 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom

stráženia, čo zodpovedá § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona (v posledných 10 rokoch pred
spáchaním súdenej trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody mu uloženom pre úmyselný
trestný čin).

Takto ukladaný trest vzhľadom na okolnosti prípadu aj osobné pomery obžalovaného možno hodnotiť

ako primeraný a spôsobilý naplniť účel trestu v zmysle dikcie § 34 odsek 1 Trestného zákona.

Zmena adhézneho výroku o odkázaní poškodeného - spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa a.s., s
jej nárokom na náhradu škody na civilný proces, neprichádzala do úvahy už len vzhľadom na zásadu
zákazu reformatio in peius.

Na tom základe odvolací súd napadnutý rozsudok z dôvodov uvedených v § 321 odsek 1 písmeno b/, d/
Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol spôsobom uvedeným
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.