Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/226/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714210864
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714210864.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v právnej veci
žalobcu PD - MEFA, s. r. o., so sídlom Pijavice, 963 01 Krupina, IČO: 31 605 109, zastúpený advokátom
JUDr. Baltazárom Mucskom, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, proti žalovanému HORAGRO,
s. r. o., so sídlom 963 01 Žibritov, IČO: 31 602 011, zastúpený advokátkou JUDr. Vierou Novákovou,
so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 8 955,74 € s príslušenstvom
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/165/2014-192 z 15. 12. 2015,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel v plnom rozsahu žalobe o zaplatenie dlžného
nájomného na základe zmluvy o nájme nehnuteľností uzavretej medzi stranami sporu dňa 15. mája
2002. Predmetom nájmu boli nehnuteľnosti - stavby zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. G. vo výlučnom
vlastníctve žalobcu konkretizované v prílohe č. 1 k nájomnej zmluve. Nájomný vzťah zanikol na základe
jednostranného právneho úkonu žalobcu odstúpením od zmluvy zo dňa 19. 02. 2013, ktoré bolo

žalovanému doručené 20. februára 2013. Medzi stranami sporu neexistovali rozpory ohľadne predmetu
nájmu a doby trvania nájomného vzťahu, jedinou obranou žalovaného proti uplatnenej pohľadávke
bolo tvrdenie, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním pohľadávky žalovaného proti pohľadávke
žalobcu v rozsahu 8 091,10 €. Súd prvej inštancie zistil, že nájomná zmluva o nájme nehnuteľností
bola uzavretá medzi podnikateľskými subjektami. Nehnuteľnosti využíval žalovaný na podnikanie, z
tohto dôvodu posudzoval obranu žalovaného o zániku pohľadávky žalobcu jednostranným započítaním
podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Súd skúmal, či žalovaný mal voči

žalobcovipohľadávkyspôsobilénazapočítanieaakáno,vakomrozsahuaoaképohľadávkysajednalo.
Žalovaný tvrdil, že pohľadávky voči žalobcovi vznikli z dôvodu odberu elektrickej energie žalobcom zo
zdroja patriacemu žalovanému. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k názoru, že
medzi žalobcom a žalovaným neexistoval žiaden právny vzťah odôvodňujúci účtovanie nákladov na
odber elektrickej energie zo strany žalovaného žalobcovi. V minulosti medzi štatutárnym zástupcom
žalobcu ako fyzickou osobou a samostatne hospodáriacim roľníkom existovala dohoda uzavretá so
štatutárnou zástupkyňou žalovaného o tom, že môže na stredisku Žibritov využívať elektrickú energiu,

ktorú od dodávateľa elektrickej energie žalovaný odoberal a bývalý konateľ žalobcu H. W. aj prispieval
žalovanému na náklady za dodávku elektrickej energie z dôvodu, že na stredisku G. mal svoje vlastné
ovce. Nešlo však o záväzok spoločnosti žalobcu voči žalovanému, ale o súkromný záväzok konateľa
spoločnosti žalobcu. Žalovaným predkladaná „Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok podľa §364 Obchodného zákonníka“ uzavretá nebola. Z tejto listiny nebolo podľa názoru súdu prvej inštancie
zistiteľné, ktoré pohľadávky sa mali započítať z dôvodu, že mali byť špecifikované v prílohe č. 1
navrhovanej dohody o vzájomnom započítaní, ale tieto prílohy priložené neboli. Žalovaný doložil do

spisu kópiu oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok a záväzkov ku dňu 15. januára 2012 so
zoznamom variabilných symbolov, dňom úhrady, uhradenou sumou, podpisom a pečiatkou žalovaného,
pri ktorej je podpis hlavnej účtovníčky žalovaného Q. F.. Prvoinštančný súd poukázal na ustanovenie
§ 358 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sú na započítanie spôsobilé iba také pohľadávky,
ktoré možno uplatniť na súde. Žalovaný nepreukázal v konaní, že mal voči žalobcovi pohľadávky

uplatniteľné na súde. Ani svedkyňa Q. F., hlavná účtovníčka žalovaného nepotvrdila existenciu dohody
o zápočte vzájomných pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným, dokonca ani existenciu pohľadávok
voči žalobcovi titulom odberu elektrickej energie. Pred súdom vypovedala, že podklady na vyúčtovanie
odberu elektrickej energie dostávala vždy od konateľky žalovaného. Či v dôsledku jednostranného
právneho úkonu žalovaného došlo k zániku pohľadávky žalobcu do výšky tvrdených pohľadávok
žalovaného posudzoval súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník (ďalej aj „OZ“) a dospel k názoru, že k zániku pohľadávky žalobcu nedošlo ani čiastočne,
preto je žaloba na zaplatenie dlžného nájomného v celom rozsahu dôvodná. Predmetom konania bolo
nájomné za obdobie od 01. 07. 2010 do 20. 02. 2013 v celkovej výške 8 955,74 €, spolu s úrokom z
omeškania odo dňa splatnosti nájomného. V zmluve o nájme nehnuteľností si účastníci zmluvy dohodli
výšku nájomného sumou 331,94 € mesačne bez dane z pridanej hodnoty. I keď žalovaný neuhrádzal

nájomné už od roku 2009, žalobca si v konaní uplatňoval nájomné počnúc mesiacom júl 2010, ktoré bolo
splatné 31. 07. 2010. Dlžné sumy nájomného v jednotlivých mesiacoch od júla 2010 až do skončenia
nájmu sa líšia z dôvodu vzájomných zápočtov pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným v období rokov
2010 až 2011, čiastočných úhrad nájomného v niektorých mesiacoch a rozdielnou sadzbou dane z
pridanej hodnoty. Len od apríla 2012 bolo účtované nájomné v dohodnutej výške 331,94 € + DPH, za

mesiac február 2013 bolo účtované nájomné len v alikvotnej čiastke ku dňu odstúpenia od zmluvy 20.
februára 2013. Úroky z omeškania z dlžných súm nájomného priznal súd prvej inštancie žalobcovi podľa
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013 a vo výške upravenej Nariadením
vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, rovnako v
znení účinnom do 31. 01. 2013. O trovách prvoinštančného konania nebolo rozhodnuté s odkazom na

ustanovenie § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“), podľa
ktorého mohol súd odložiť rozhodnutie o trovách konania na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním doručeným Okresnému súdu Zvolen 15. januára

2016 žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c) - súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistení rozhodujúcich
skutočností, d) - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a f) O. s. p. - rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný
zotrval na tvrdení, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému zanikla v rozsahu 8 091,10 € v dôsledku

jednostranného započítania pohľadávok zo strany žalovaného, ktoré žalovaný evidoval voči žalobcovi
titulom nákladov za poskytnutú službu - odber elektrickej energie počas obdobia od roku 2007 až
do júla 2011 vrátane. Žalobca ako účtovná jednotka si bol vedomý existencie svojho záväzku voči
žalovanému vo výške 8 091,10 € titulom náhrady nákladov za odber elektrickej energie a tento záväzok
aj riadne uznal čo do výšky a právneho dôvodu tým, že žalobca predložil žalovanému písomný návrh

dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 31. 12. 2011. Žalobcom predložený návrh dohody
o započítaní obsahuje aj jeho pečiatku, je teda zrejmé, že svoj záväzok voči žalovanému evidoval
ku dňu zaslania tejto dohody vo svojom účtovníctve. Žalovaný potvrdil, že dohoda o vzájomnom
zápočte pohľadávok uzavretá nebola, ale za podstatné považoval, že predložením tohto návrhu na
započítanie pohľadávok došlo zo strany žalobcu k písomnému uznaniu záväzku vo výške 8 091,10 €

voči žalovanému. Podľa ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj
určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Písomné
uznanie záväzku podľa § 407 Obchodného zákonníka má za následok plynutie novej štvorročnej
premlčacej doby na uplatnenie nárokov od tohto uznania. Keďže následne žalobca prestal so žalovaným
komunikovať, žalovaný pristúpil k jednostrannému započítaniu vzájomných pohľadávok a záväzkov,

pretože v tom čase existovala na jeho strane započítaniaschopná pohľadávka, ktorej existenciu čo
do výšky a právneho dôvodu žalobca uznal. Po doručení oznámenia o jednostrannom započítaní
pohľadávok žalobca tento zápočet nijakým spôsobom nespochybnil, nenamietal a nerozporoval. Až
neskôr, zrejme pod vplyvom zmien v spoločnosti žalobcu sa žalobca začal domáhať zaplatenianájomného. V minulosti medzi žalobcom a žalovaným bola prax taká, že si vzájomné záväzky
vysporiadavali započítaním. Uvedené preukazujú aj dôkazy vykonané v konaní.
2.1 Konanie žalobcu pri uplatňovaní si nárokov súdnou cestou považuje žalovaný okrem iného za

konanie v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor so zásadami poctivého obchodného styku vidí žalovaný
v tom, že žalobca porušil dohody a pravidlá vzájomného fungovania. Ústne dohody uzavreté medzi
konateľmi žalobcu a konateľmi žalovaného do zmeny štatutárnych zástupcov boli rešpektované. Výkon
práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva podľa § 265 Obchodného
zákonníka právnu ochranu. Žalobca vykonáva svoje právo šikanózne, nie za účelom realizácie vlastných

oprávnených hospodárskych záujmov a hospodárskeho cieľa determinovaného obchodným záväzkom,
ale ide o snahu výkonom práva znevýhodniť žalovaného a spôsobiť mu ujmu. Žalobca bezodplatne
užíval a užíva majetok žalovaného práve na základe ním navrhovanej ústnej dohody a teraz trvá na
úhrade nájomného. Žalovaný v dobrej viere súhlasil s touto dohodou, pretože bola výhodná pre všetkých
zúčastnených a zaručovala dobré obchodné vzťahy medzi stranami sporu. Noví majitelia a štatutárni
zástupcovia žalobcu sa však rozhodli nerešpektovať túto dohodu a to s jediným cieľom obohatiť sa na

úkor žalovaného. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že elektrickú energiu odoberali
ako fyzické osoby V. W. a H. W.. Obaja menovaní pri každom rokovaní vystupovali ako konatelia
spoločnosti žalobcu, nikdy nie ako fyzické osoby a ako fyzické osoby nikdy nevstúpili so žalovaným
do žiadneho záväzkového vzťahu. V konaní nebolo žiadnym spôsobom zdokladované, že by H. W. v
rozhodnom čase mal vo vlastníctve ovce.

2.2 Výsluch svedkyne H.. Q. Q., hoci bol naplánovaný, sa neuskutočnil. Upustením od výsluchu
tejto svedkyne nevykonal súd prvej inštancie navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Práve navrhnutá svedkyňa H.. Q. Q. mohla uviesť pred súdom skutočnosti týkajúce sa
započítavania pohľadávok medzi stranami sporu, keďže ona ako jediná komunikovala za žalobcu so
žalovaným v ekonomických a účtovných veciach.

2.3 Súd prvej inštancie sa dopustil aj procesných pochybení v súvislosti s vedením súdneho konania,
keď na pojednávaní dňa 29. 09. 2015 pripustil, aby v mene žalobcu vystupoval p. Y. Y., ktorý nie
je štatutárnym zástupcom žalobcu a nebol ani splnomocneným zástupcom žalobcu, napriek tejto
skutočnosti súd umožnil tejto osobe viesť výsluch svedka Q. F.. Súd prvej inštancie nesprávne
protokoloval v zápisnici o pojednávaní z 24. 11. 2015 namiesto textu, že si „podnikateľské subjekty

odsúhlasovali koncom roka záväzky“, že si „odsúhlasovali koncoročné zápočty a vzájomné započítania“.
2.4 Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalovaného podal žalobca vyjadrenie, v ktorom navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny s odôvodnením, že žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti
a vecné argumenty, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal vo svojom rozhodnutí. Zopakoval
svoje tvrdenia z konania pred súdom prvej inštancie, že nebola preukázaná existencia pohľadávky
žalovaného na zaplatenie ceny za odber elektrickej energie, že žalovaný nepreukázal uzavretie dohody
o odbere elektrickej energie či už v písomnej alebo ústnej forme medzi žalobcom a žalovaným, ani

že žalobca reálne odoberal elektrickú energiu, v akom rozsahu a za akú cenu. Rovnako žalovaný
nepreukázal, že došlo k platnému jednostrannému započítaniu pohľadávky žalovaného voči pohľadávke
žalobcu a že by v dôsledku tohto započítania zanikla pohľadávka žalobcu, ktorej zaplatenia sa žalobca
domáha v tomto súdnom konaní. Tvrdenie žalovaného, že predložením dohody o vzájomnom započítaní
pohľadávok zo dňa 31. 12. 2011 žalobcom došlo z jeho strany k uznaniu záväzku v zmysle § 323

Obchodného zákonníka je účelovou konštrukciou žalovaného, ktorá nemá žiadnu oporu v príslušných
právnychpredpisochanivovykonanomdokazovaní.Žalobcaodmieta,žebypredmetnúdohodupripravil
a predložil žalovanému. Návrh dohody nie je zo strany žalobcu podpísaný, dohoda nešpecifikuje žiadne
konkrétne vzájomné pohľadávky strán sporu a odkazuje na prílohy, ktoré neboli žalovaným v konaní
doložené, preto tento listinný dôkaz predložený žalovaným nemá žiadnu výpovednú hodnotu a nemožno

ho považovať za listinu spôsobilú vyvolať účinky uznania záväzku predpokladané právnymi predpismi.
Žalobca sa domáha v konaní zaplatenia nájomného za obdobie od 01. 07. 2010 do 20. 02. 2013.
Žalovaný namieta zánik pohľadávky žalobcu údajným započítaním k 31. 12. 2011, to znamená, že v
konaní je sporná len časť žalobou uplatnenej pohľadávky žalobcu na zaplatenie nájomného a to za
obdobie od 01. 07. 2010 do 31. 12. 2011. Zvyšná časť pohľadávky žalobcu za obdobie od 01. 01.

2012 do 20. 02. 2013 sporná nie je. Žalobca považuje jednostranné započítanie pohľadávok zo strany
žalovaného za absolútne neplatné z dôvodu neexistencie pohľadávky spôsobilej na započítanie na
strane žalovaného a neurčitosti právneho úkonu započítania. Žalobca odmieta tvrdenia žalovaného o
šikanóznom výkone práva žalobcom. Žalovaným vytýkané procesné pochybenia súdu prvej inštancienemajú vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Zo zápisnice z pojednávania z 29. 09. 2015 nevyplýva, že
by osoba p. Y. vystupovala v mene žalobcu. Na tomto pojednávaní boli prítomní štatutárni zástupcovia
žalobcu, ktorí za žalobcu konali. Súd prvej inštancie v rámci zákonných limitov upustil od výsluchu

svedkyne H.. Q. ako dôkazu nepodstatného po zistení, že p. Q. nebola zamestnankyňou žalobcu ani
nemala oprávnenie konať v mene a na účet žalobcu tak, aby žalobcu právne zaväzovala.

4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.
s. p.“), ktorý v § 470 ods. 1, 2 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona, ak nie je ustanovené inak a že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti C. s. p. zostávajú zachované.
4.1 KonanienasúdeprvejinštanciezačalopredúčinnosťouCivilnéhosporovéhoporiadkuaajodvolanie
žalovaného bolo doručené na súd prvej inštancie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. V
súlade s § 470 ods. 1, 2 C. s. p. prejednal odvolací súd vec na základe odvolania žalovaného už
podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Odvolací súd podľa § 381 C. s. p. nie je viazaný

odvolacím návrhom odvolateľa, iba dôvodmi jeho odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.) a skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 C. s. p.).
Odvolací súd nedoplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, i keď žalovaný v odvolaní namieta
nesprávne zistený skutkový stav v dôsledku nevykonania navrhovaného dôkazu, pretože dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie považuje za postačujúce pre správne rozhodnutie vo veci nielen na

súde prvej inštancie, ale aj na odvolacom súde. Ak odvolací súd nedopĺňa a neopakuje dokazovanie,
môže podľa § 385 ods. 1 C. s. p. prejednať vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Prejednanie
veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Po preskúmaní veci a postupu
súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne,
preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil stotožňujúc sa aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

v plnom rozsahu, ktorých správnosť konštatuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
uvádza len odpovede na odvolacie námietky žalovaného.

5. Proti rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalovanému uložil súd povinnosť zaplatiť dlžné nájomné
podľa zmluvy o nájme nehnuteľností z 15. 05. 2002 spolu s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho

po splatnosti mesačného nájomného sa bránil žalovaný v konaní len tým, že na základe jednostranného
právneho úkonu žalovaného zanikla pohľadávka žalobcu až do výšky 8 091,10. Účtovanie nákladov na
odber elektrickej energie žalovaným žalobcovi odoberanej cez podružný elektromer sa uskutočňovalo
na základe ústnej dohody medzi konateľmi spoločnosti žalobcu a žalovaného. Ak žalobca nerešpektuje
ústne dohody a zaužívanú prax medzi stranami sporu a uplatňuje si dlžné nájomné za určité obdobie,

koná v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a takéto konanie nepožíva právnu ochranu.
V odvolaní pridal žalovaný ďalšiu argumentáciu, prečo nemá súd žalobe vyhovieť a to s odkazom na
ustanovenie § 323 ods. 1 a § 407 Obchodného zákonníka s tvrdením, že návrh dohody na zápočet
vzájomných pohľadávok podľa § 364 Obchodného zákonníka s dátumom vyhotovenia 31. 12. 2011 bez
podpisu, ale s razítkom žalobcu a bez podpisu žalovaného je vlastne písomným uznaním pohľadávok

žalovaného čo do dôvodu aj výšky. Výsluch žalovaným navrhovanej svedkyne H.. Q. Q. (účtovníčky
žalobcu) bol podľa názoru odvolateľa potrebný z dôvodu, že obaja vtedajší konatelia žalobcu V. E. a H.
W. vo svojich výpovediach pred súdom prvej inštancie tvrdili, že ekonomické účtovné záležitosti mala
na starosti H.. Q. Q.. Preto sa konatelia k započítaniu záväzkov nevedeli kompetentne vyjadriť.

6. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že súd prvej inštancie posúdil správne právny vzťah medzi
stranami sporu podľa ustanovení § 663 a § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy
prenajímateľa a nájomcu zo zmluvy o nájme. Žalobca ako prenajímateľ si splnil svoju povinnosť,
keď podľa zmluvy nehnuteľnosti označené v prílohe 1 nájomnej zmluvy žalovanému prenajal a bolo
preukázané, že žalovaný si neplnil povinnosti nájomcu vyplývajúce mu z § 671 ods. 1 Občianskeho

zákonníka platiť nájomné v dohodnutej výške.

7. Žalobca bez poznania budúcej obrany žalovaného o započítaní vzájomných pohľadávok už v
žalobe uviedol, že medzi štatutárnymi zástupcami žalobcu pred zmenou spočívajúcou v nadobudnutí
majoritného podielu v spoločnosti spoločníkom CROPFARM s. r. o. existovala medzi štatutárnymi

zástupcami žalobcu a žalovaného dohoda o vzájomnom zápočte pohľadávok za odber elektrickej
energie z elektromeru žalovaného a skutočne sa náklady na odobratú elektrickú energiu započítavali
proti pohľadávke žalobcu na nájomné, ale v priebehu dokazovania bolo zistené, že sa tak dialo bez
zmluvného základu len na základe ústnej dohody medzi H. W., ktorý bol vo funkcii konateľa žalobcu vobdobí od 16. apríla 2003 do 15. 11. 2012, ktorý podľa pojednávaní dňa 24. 11. 2015 uviedol, že na
stredisku v X. Obchodný, kde sa odoberala elektrická energia z elektromeru žalovaného boli len jeho
vlastné ovce ako súkromne hospodáriaceho roľníka a teda elektrickú energiu odoberal on na základe

dohody s konateľkou žalovaného U. B.. Len tá skutočnosť, že H. W. elektrickú energiu odobratú pre
vlastné potreby samostatne hospodáriaceho roľníka zúčtovával s nájomným patriacom spoločnosti, v
ktorej bol konateľom, nedokazuje existenciu ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným o založení
vzájomnéhoprávnehovzťahu,zktoréhobymoholžalovanýodvodiťnároknapríspevoknaspotrebovanú
elektrickú energiu. Žalovaný v konaní ani neopísal tak skutkové okolnosti údajnej vzájomnej dohody

žalobcu a žalovaného, z ktorej by mohol súd vyvodiť oprávnenosť nároku žalovaného na fakturovanie
spotreby elektrickej energie žalobcovi.

8. Obchodný zákonník v § 358 výslovne ustanovuje, že na započítanie sú spôsobilé len také pohľadávky,
ktoré možno uplatniť na súde. Dohodou by podľa § 364 Obchodného zákonníka bolo možné započítať
akékoľvek vzájomné pohľadávky, avšak dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok medzi žalobcom

a žalovaným, ktorá by spôsobila zánik nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní preukázaná nebola
a tak ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný nepreukázal, že má
voči žalobcovi pohľadávku uplatniteľnú na súde a teda spôsobilú na započítanie. To sú nosné dôvody
rozhodnutia súdu prvej inštancie, pre ktoré považuje odvolací súd za správne rozhodnutie o uložení
povinnosti žalovanému zaplatiť dlžné nájomné za žalované obdobie.

9. Návrh dohody na započítanie vzájomných pohľadávok vyhotovený s dátumom 31. 12. 2011 v
žiadnom prípade nie je možné považovať za písomné uznanie určitého záväzku v zmysle § 323 ods.
1 Obchodného zákonníka z dôvodu, že nie je ani zrejmé, kto návrh dohody o vzájomnom započítaní
pohľadávok vyhotovil, aké pohľadávky mali byť započítané, keďže nie sú konkretizované v návrhu

dohody a v tejto listine nie je vyjadrená obsahom ani formou vôľa žalobcu uznať akýkoľvek záväzok
voči žalovanému.

10. Výkon práva uplatniť si svoj nárok vyplývajúci z dvojstrannej zmluvy na súde nie je možné
považovaťzavýkonprávavrozporesozásadamipoctivéhoobchodnéhostykupodľa§265Obchodného

zákonníka, ktorý by nepožíval právnu ochranu. Žalobca sa nevzdal svojho práva, žalovaným tvrdená
dohoda medzi žalobcom a žalovaným o tom, že sa nájomné za prenajaté nehnuteľnosti podľa zmluvy z
15. mája 2002 počnúc rokom 2012 účtovať nebude, preukázaná v konaní nebola.

11. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie neumožnil výsluch

svedka H.. Q. Q. a nevykonaním žalovaným navrhnutého dôkazu neúplne zistil skutkový stav veci.
Výsluch svedkyne H.. Q. Q. navrhla právna zástupkyňa žalovaného v písomnom podaní doručenom
Okresnému súdu Zvolen 06. 10. 2015 s tým, že navrhuje vypočuť účtovníčku žalobcu H.. Q. Q.,
ktorá v relevantnom čase pracovala ako účtovníčka žalobcu a teda aj komunikovala vo veci faktúr o
započítaní s účtovníčkou žalovaného, ale adresou pobytu, resp. inými identifikačnými údajmi svedka

žalovaný nedisponuje. Súd prvej inštancie zisťoval adresu H.. Q. Q. a zo spisu nie je zistiteľné, či pokyn
sudkyne z 18. 11. 2015 na predvolanie H.. Q. Q., ktorej adresu mal súd zisťovať lustráciou v Registri
obyvateľov Slovenskej republiky bol splnený. Na pojednávaní dňa 24. 11. 2015 súd skonštatoval, že sa
predvolaná svedkyňa H.. Q. Q. neustanovila na pojednávanie a doručenie vykázané nemá. Po výsluchu
svedka H.. W. a opakovaného vyjadrenia žalobcu, že H.. Q. nebola oprávnená konať v mene žalobcu,

vykonávala účtovnícke práce ako externá účtovníčka súd prvej inštancie uznesením rozhodol, že návrh
na doplnenie dokazovania výsluchom H.. Q. Q. zamieta. Tento postup súdu prvej inštancie bol v súlade
s § 120 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého bolo povinnosťou účastníkov označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení a súd rozhodoval o tom, ktorý z označených dôkazov vykoná. Výpoveď svedkyne
H.. Q., ktorá podľa návrhu žalovaného mala vypovedať len k priebehu jednania medzi účtovníčkou

žalobcu a účtovníčkou žalovaného vo vzťahu k odsúhlasovaniu vzájomných záväzkov ku koncu roku
2011 nemohla ovplyvniť výsledok sporu, keď H.. Q. nebola oprávnená konať v mene spoločnosti s
dôsledkami zaväzovať spoločnosť, keďže nebola štatutárnym zástupcom spoločnosti žalobcu ani jeho
zamestnancom, či splnomocneným zástupcom. Neuskutočnenie výsluchu svedkyne H.. Q. Q. nemalo
za následok neúplné zistenie skutkového stavu veci.

12. Listinu založenú v kópii na č. l. 97 a 98 spisu s textom: Oznámenie o jednostrannom zápočte
pohľadávok a záväzkov podľa Obchodného zákonníka ku dňu 15. 01. 2012, ktorá obsahuje len
identifikačné údaje nejakých faktúr, razítko žalovaného a podpis účtovníčky žalovaného nie je možnépovažovať za jednostranný právny úkon žalovaného smerujúci k zániku pohľadávky v zmysle § 580
Občianskeho zákonníka z dôvodu, že tento kompenzačný úkon nie je určitý do tej miery, aby z neho
bolo možné jednoznačne určiť, ktoré pohľadávky do akej ich výšky započítaním zanikajú (porovnaj

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Odo/932/2006) z dôvodu, že ide len o akýsi súhrn číselných
údajov neidentifikujúci pohľadávky dôvodom a výškou. Ak by sa malo jednať o faktúry za H. W.
spotrebovanú elektrickú energiu, táto listina ako správne záveroval súd prvej inštancie, by nemohla mať
za následok zánik pohľadávky žalobcu jednostranným započítaním pohľadávok žalovaného podľa § 580
Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaný nemal voči žalobcovi z tohto titulu na súde uplatniteľné

pohľadávky.

13. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 29. 09. 2015 nevyplýva, že by prítomný občan Y. Y.
akýmkoľvek spôsobom zasahoval do priebehu pojednávania a keby tomu tak aj bolo, žiaden vplyv to
na výsledok konania nemalo.

14. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné z dôvodov uvedených v predchádzajúcich častiach
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, z tohto dôvodu bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdený.

15. Súd prvej inštancie nerozhodol o nároku na náhradu trov konania medzi stranami sporu. Podľa § 262

ods. 1 C. s. p., ktoré sa podľa § 396 ods. 1 C. s. p. plne aplikuje aj na odvolacie konanie, je povinnosťou
odvolaciehosúdurozhodnúťonárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniamedzistranamisporu.Podľa
§ 255 ods. 1 C. s. p. priznal odvolací súd úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu jeho plného úspechu vo veci. O výške náhrady
trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).