Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/369/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413224973
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1413224973.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov
senátu: JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: Slovenská V. T.,
Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, proti žalovanej: Y.. X. Q., naposledy bytom:
N. XX, XXX XX F., o zaplatenie 5.615,94 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 01. júla 2015, č.k. 8C 35/2014-105, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 01. júla 2015, č.k. 8C 35/2014-105,
p o t v r d z u j e .

II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 01. júla 2015, č.k. 8C 35/2014-105, uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.615,94 € s 5,24 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej
sumy od 09.12.2013 do zaplatenia a súčasne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov

konania vo výške 336,50 €, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu
prvej inštancie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
11.12.2013 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 5.615,94 € z dôvodu, že žalovaná dňa 06.10.2013
zavinila na ulici M. - Y. v F. svojím motorovým vozidlom, značky Y., EČV: F. XXX C. dopravnú nehodu,

pričom došlo k poškodeniu motorového vozidla firmy Y., s.r.o., EČV: F. XXX A., a žalovaná bola uznaná
vinnou zo spáchania nehody. Následne bolo zistené, že v čase dopravnej nehody nebolo na motorové
vozidlo žalovanej uzavreté platné poistenie zodpovednosti za škodu (povinné zmluvné poistenie),
vzhľadom na túto skutočnosť žalobca plnil podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z.
z poistného garančného fondu poškodenej osobe poistné plnenie v celkovej sume 5.615,94 €, ktorá
predstavuje žalovanú istinu. Žalobca podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. listom zo
dňa 08.11.2013 vyzval žalovanú na úhradu žalovanej sumy titulom regresu. Žalovaná však žalobcovi

uvedenú náhradu nezaplatila.

3. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 30Ro/3675/2013-58, voči ktorému žalovaná
podala odpor, podaním zo dňa 13.08.2014, ktorý odôvodnila tým, že hlásenie o spôsobenej škode
nebolo žalovaným v čase nehody ani následne podpísané, ďalej žiadala preskúmať kto bol užívateľom
opravovaného vozidla, nakoľko ním mala byť E. - Slovenská T.E., a.s. čo nemalo korešpondovať s

udávaným užívateľom vozidla v čase nehody. V dôkaznom materiály nemala byť uvedená rýchlosť
akou sa poškodené vozidlo pohybovalo v čase nehody, taktiež nebol uvedený podiel zavinenia vodičom
poškodeného vozidla.4. Na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 01.07.2015, žalobca navrhol predvolať svedkov, vodiča
poškodeného motorového vozidla v čase nehody p. C. N. a konateľa poškodenej firmy Y., s.r.o., ktorý

hlásil dopravnú nehodu do poisťovne E. a.s. p. H.. Na uvedené pojednávanie sa nedostavila žalovaná,
napriek riadnemu vykázaniu predvolania na pojednávanie. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie
prejednal vec v neprítomnosti žalovanej podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

5. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaná spôsobila dopravnú

nehodu, pri ktorej vznikla iným účastníkom cestnej premávky škoda v celkovej výške uplatnenej žalobou.
Žalovaná si nesplnila svoju povinnosť v zmysle § 3 ods. 1, 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení,
tým že na motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda neuzavrela zmluvu o povinnom zmluvnom
poistení. Žalobca v rámci svojej zákonom vymedzenej kompetencie v zmysle zákona o povinnom
zmluvnompoisteníposkytolpoškodenýmpoistnéplnenie.Vkonaníboloriadnepreukázané,žežalovaná
spôsobila dopravnú nehodu, o čom svedčí najmä relácia dopravnej polície o priebehu nehody, č.

písomnosti V.-T.-XXX/BA-V.-XXXX, z ktorej vyplýva, že žalovaná nedala prednosť v jazde oproti
jazdiacemu vozidlu v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidiel a k vzniku škody. Z výpovedí predvolaných
svedkov p. N. a p. H. bol preukázaný dej dopravnej nehody, tak ako bolo uvedené v samotnom návrhu.
Z výpovede svedka p. N. vyplynulo, že žalovaná po dopravnej nehode nedokázala predložiť doklad
o povinnom zmluvnom poistení, vzhľadom k tomu bola privolaná aj polícia. Polícia danú dopravnú

nehodu vyšetrila. Na vozidle, ktoré riadil svedok p. N., bola poškodená predná časť vozidla čelným
nárazom, vystrelené airbagy a bola vytečená kvapalina na ceste, asi chladič. Škoda na ním vedenom
vozidle bola poisťovňou vyhodnotená ako škoda totálna. Žalovaná mala poškodené pravé predné dvere,
stredný stĺpik ako aj zadné pravé dvere. Svedok uviedol, že jeho maximálna rýchlosť v čase nehody bola
50 km/h. Z výpovede svedka p. H., ktorý je konateľom spoločnosti, ktorá bola vlastníkom uvedeného

vozidla vyplynulo, že poistnú udalosť riadne nahlásil poisťovni, kde má uzavreté havarijné poistenie,
kvôli odťahu, ktorý bol zabezpečený. Na mieste nehody počkal až do konca, kým to polícia nevyšetrila a
následne šiel do servisu, kde bolo vozidlo odtiahnuté. Poškodené vozidlo bolo pred nehodou v
leasingu, avšak v dobe dopravnej nehody už bol leasing vyplatený, vlastníkom auta bola spoločnosť
Y., s.r.o.

6. V rámci odôvodnenia svojho rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že základom nároku
uplatneného v tomto konaní bolo porušenie povinnosti žalovanej, ktorá jej vyplývala z § 3 ods.
1, 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení, tým že na motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená
škoda neuzavrela zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. K tejto skutočnosti sa žalovaná nijakým

spôsobom nevyjadrila. Spôsob obrany žalovanej v konaní považuje súd za irelevantný, nakoľko v konaní
bola preukázaná výška škody, ktorá vznikla žalobcovi vyplatením plnenia vo výške žalovanej sumy
poškodenej osobe.

7. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel a súčasne

priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,24 % ročne zo sumy 5.615,64 € od
09.12.2013 do zaplatenia, nakoľko tieto neboli uplatnené v rozpore s § 3 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania). O náhrade trov konania súd prvej
inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania vo výške 336,50 € (súdny poplatok),
ktoré mu boli súdom aj priznané.

8. Proti tomuto rozsudku, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá v
rámci svojho odvolania uviedla, že predkladá doklad o škodovom priebehu z havarijného poistenia a

poistenia pre prípad krádeže motorového vozidla, ktorý nebol doteraz pri zisťovaní skutkového stavu
uplatnený. Zároveň opätovne poukázala na skutočnosť, že dokument „hlásenie o spôsobenej škode“
použitýprepoistnéplneniebolpodpísanýlenvodičommotorovéhovozidlaL.sEVČ:F.XXXA..Žalovaná
taktiež uviedla, že nebola oboznámená s výsledkom vyšetrovanie nehody zo dňa 06.09.2013 políciou.
Tvrdenie účastníka nehody o rýchlosti poškodeného vozidla nie je ničím zdokladované, ako aj podiel

zavinenia vodičom motorového vozidla L. EVČ: F. XXX A. nie je uvedený. Následne žalovaná na výzvu
súdu odstránila vady odvolania a uviedla, že sa odvoláva voči celému rozsudku súdu prvej inštancie,
nakoľko súd prvej inštancie rozhodol na základe neúplných podkladov k škodovej udalosti (§ 205 ods.
2 O.s.p.). Poukázala na to, že hlásenie o spôsobenej škode nebolo žalovanou podpísanév čase nehody, ani následne žalovanej nebola doručená žiadna správa o výsledku vyšetrenia škodovej
udalosti políciou. Žalovaná uviedla, že súčasne žiada o došetrenie okolností škodovej udalosti, keďže na
základe týchto neúplných údajov bola uznaná vinnou zo spáchania nehody a následne bola stanovená

výška náhrady za dopravnú nehodu.

9. K odvolaniu žalovanej podal vyjadrenie žalobca, ktorý uviedol, že nemal vedomosť o nejakom
falšovaní podpisov účastníkov dopravnej nehody. K uvedenej skutočnosti sa vyjadril na pojednávaní
vodič poškodeného vozidla C. N.. Keďže zároveň žalovaná namieta aj zavinenie dopravnej nehody a

má za to, že by tam mala byť spoluvina poškodeného motorového vozidla k týmto tvrdeniam žalobca
poukázal na to, že čiastočná spoluvina bola stanovená poisťovňou AN.lianz a.s., ktorá danú poistnú
udalosť likvidovala a im zaslala vyúčtovací a sprievodný list. Čo sa týka šetrenia dopravnej nehody,
bolo zistené, že daná dopravná nehoda bola prejednávaná políciou, pričom vodička Q. bola uznaná
vinnou. Okrem toho vodička Q. mala ešte ďalšiu dopravnú nehodu dňa 17.10.2012, keď jazdila bez
platného povinného zmluvného poistenia. V priebehu súdneho konania súd prvej inštancie vykonal

výsluch svedkov a to M. H.Č. a C. N. a vykonal riadne dokazovanie. Žalobca má za to, že žaloba je v
celom rozsahu dôvodná, a preto navrhuje, aby odvolací súd odvolanie žalovanej zamietol a potvrdil
rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 01.07.2015.

10. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a

§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre
nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené
zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý
verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil
dňa 25.10.2017 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli

strany sporu t.j. žalobca a žalovaná upovedomení zákonným spôsobom.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd v zamietajúcej časti potvrdil, pretože je v napadnutom
výroku vecne správnym a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi,
rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

12. Na doplnenie odvolací súd iba zopakuje, že dôkazná povinnosť týkajúca sa (ne)zaplatenia poistného
žalovanou na rok 2013 postihuje žalovanú a nie žalobcu a pokiaľ tá nepreukáže zaplatenie poistného,
potrebné je mať za to, že poistné zaplatené nebolo. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa
týka povinnosť strany sporu tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou

hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje
rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného
bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú
(vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné
a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých

skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky; ide o toho účastníka konania, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Občiansky súdny
poriadok platný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ale aj v súčasnosti platný Civilný sporový
poriadok) v prípade bremena tvrdenia a bremena dôkazu ponecháva na účastníkovi, ako bude v konaní
postupovať. Pokiaľ účastník konania nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, ktoré

ho zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech. Procesná nečinnosť strany sporu
v tomto smere má (pre neho) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania,
čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre neho) nepriaznivého rozhodnutia. Obvykle platí, že
skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú
záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú

situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri
posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti (nie je možné preukázať, že niečo sa nestalo). V prejednávanej veci to potom

znamená, že žalovaná mala preukázať zaplatenie povinného zmluvného poistenia za rok 2013 (t.j.
v čase dopravnej nehody), čo však neurobila ani v konaní pred súdom prvej inštancie ani pred
odvolacím súdom. Skutočnosti tvrdené žalovanou v odvolaní nemajú žiaden význam pre rozhodnutie
prvoinštančného alebo odvolacieho súdu. Žalovaná ani v konaní pred súdom prvej inštancie ani vkonaní pred odvolacím súdom nepredložila doklad o tom, že v čase dopravnej nehody bolo motorové
vozidlo riadne poistené (PZP). Skutočnosť, že žalovaná predložila doklad o bezškodovom priebehu
havarijného poistenia, ktoré skončilo v roku 2013, svedčí iba o tom, že žalovaná do svojej poisťovne,

s ktorou má uzatvorené havarijné poistenie nenahlásila dopravnú nehodu, ktorú spôsobila. Pokiaľ ide
o fotokópiu hlásenia o spôsobenej škode, o ktorej žalovaná tvrdí, že nebolo riadne podpísané, v tejto
súvislosti odvolací súd uvádza, že podpisy oboch vodičov na dokumente označenom ako hlásenie
o spôsobenej škode sú jasne zdokumentované, pričom totožnosť vodičov overovala aj príslušníci
policajného zboru, ktorí prešetrovali priebeh dopravnej nehody. Samotná skutočnosť, či bola žalovaná

oboznámená s priebehom vyšetrovania alebo nie je pre toto konanie bezpredmetná. V závere je iba
možné skonštatovať, že žalovaná nevyvrátila tvrdenia žalobcu, a preto bolo potrebné žalobcovi priznať
úspech.

13. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária poskytuje z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba

bez poistenia zodpovednosti.

14. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody
podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu
škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

15. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/, na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti
poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c/. Kancelária je povinná
požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku

2 písm. e/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/.

16. Odvolací súd v závere poukazuje na ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorým bola
zriadená kancelária ako právnická osoba, a ktorá okrem iného poskytuje z poistného garančného fondu
poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby aj v tých prípadoch,

ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie
plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť
nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým
bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Zo znenia § 24 ods. 2 písm. b/
zákona vyplýva, že kancelária tu poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá (...“za ktorú zodpovedá osoba“..). Osobou bez poistenia
zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého
vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 zákona č. 381/2001 Z.z. (touto osobou
bude spravidla aj ten, kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ). V ustanovení
§ 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z

poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti
ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla,
ktoréhoprevádzkoubolaškodaspôsobená.Vprípadochpodľaodseku2písm.a/,b/,f/ag/mákancelária
právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá (veta prvá citovaného zákonného ustanovenia). V prípade
podľa odseku 2 písm. c/ má kancelária právo proti poisťovateľovi (veta druhá citovaného zákonného

ustanovenia) a napokon v prípade podľa odseku 2 písm. e/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/ zákona
má kancelária povinnosť požadovať náhradu toho, čo plnila poškodenému od príslušnej kancelárie
poisťovateľov (veta tretia citovaného zákonného ustanovenia). To znamená, že kancelária má v prípade
poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. právo
postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Ustanovenie § 24
ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať tak, že
kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má
teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá
na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič

povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené).
(uznesenieNajvyššiehosúduSRz24.júna2015,sp.zn.4Cdo190/2014).Nazákladevyššieuvedeného
potom odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná,a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdiť (387 ods. 1,
2 CSP).

17. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo

sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

18. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac

ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na
odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani
nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po

výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA
ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo
veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. a ich náhradu úspešnému žalobcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).