Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Tos/80/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215010082
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6215010082.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Jozefa Mikluša a Mgr. Rudolfa Ďurtu v trestnej veci odsúdeného G. W., za zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a/, ods. 2 písm.d/ Tr.zák. a iné, na neverejnom zasadnutí dňa
1.októbra 2015 o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 3Nt/8/2015
zo dňa 6.júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm.c/ Tr.por. sťažnosť odsúdeného G. W.
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sp.zn. 3Nt/8/2015 zo dňa 6.júla 2015 senát Okresného súdu Veľký Krtíš podľa
§ 399 ods. 2 Tr.por. zamietol návrh ods. G. W. na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu
Veľký Krtíš, sp.zn. 9T/135/2007 zo dňa 14.10.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici, sp.zn. 5To/69/2010 zo dňa 30.11.2010, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa
§ 394 Tr.por.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 6.7.2015
sťažnosť, ktorú dodatočne písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním doručeným
súdu dňa 11.9.2015. V sťažnosti v podstate uviedol, že s rozhodnutím o zamietnutí jeho návrhu nemôže

súhlasiťapovažujehozanesprávne.Vtejtosúvislostiobžalovanýnapadolargumentvypočutejznalkyne
W.. V. M., ktorá v pôvodnom konaní vypracovala znalecký posudok na mal. L. K. a ktorá uviedla,
že ani prípadné doplnenie dôkazného stavu pokiaľ sa týka vyšetrenia osoby mal. poškodeného by
nemalo vplyv na závery jej znaleckého posudku, podľa obžalovaného neobstojí. Podľa odsúdeného
jediným usvedčujúcim dôkazom v konaní , ktorého obnovu navrhol, bola výpoveď mal.poškodeného
L. Hajdúcha, pričom znalkyňa považovala jeho výpoveď za dôveryhodnú natoľko, že podľa nej pokiaľ

by poškodený nebol prežil sexuálne praktiky, z ktorých bol odsúdený usvedčený, tak nemal kde takéto
informácie a zážitky získať. V tejto súvislosti poukázal na súbežné vyšetrovanie, ktoré prebiehalo
na OR PZ v Lučenci, Úrade justičnej a kriminálnej polície PZ Lučenec, kde prebiehalo trestné
stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák., ktoré sa uskutočňovalo
v škole, ktoré vyšetrovala vyšetrovateľka PZ N.. W.. N. I.. Ďalej odsúdený poukázal na to, že svedok
poškodený trpí a trpel duševnou poruchou, pre ktorú mohla byť u neho znížená schopnosť správne

vnímať alebo vypovedať, pričom dňa 14.1.2008 uviedol, že pokiaľ hovoril o „sexuálnych praktikách“ v
škole, tak to si vymyslel. Podľa odsúdeného je teda minimálne problematické nebrať do úvahy tieto
fakty. Podľa odsúdeného práve ukončenie tejto trestnej veci bez akéhokoľvek vyhodnotenia vplyvu
dôkaznej situácie na jeho trestnú vec, nebolo správne. Preto zdôraznil, že s týmito problémami ohľadne
vierohodnosti výpovedi svedka poškodeného mal. L. K. sa doteraz nikto podrobnejšie nezaoberal okrem
jednoznačných záverov znaleckého posudku, že jeho výpoveď je dôveryhodná a nespochybniteľná.

Z uvedeného dôvodu z hľadiska vylúčenia akýchkoľvek pochybností by bolo potrebné v obnovenom
konaní tieto dôkazy - pripojenie trestného spisu, vykonať prípadne aj vypracovaním reposudkov sa spochybnosťami vysporiadať. Preto navrhol zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie
konanie alebo aby bola obnova konania povolená odvolacím súdom.

Podľa § 192 ods. 1 Tr.por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola

dôvodne podaná, pretože v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky obnovy konania podľa
§ 394 ods. 1 Tr.por.

VtrestnejveciodsúdenéhoG.W.bolrozsudkomKrajskéhosúduvBanskejBystrici,sp.zn.5To/134/2013
podľa § 321 ods. 1 písm.e/ Tr. por. zrušený rozsudok Okresného súdu Veľký Krtší, sp.zn. 9T/135/2007
zo dňa 14.10.2013. Obžalovaný G. W. pri právoplatnom uznaní viny za zločin týrania blízkej osoby a

zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a/, ods. 2 písm.d/ Tr.zák. a zločin sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák. rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 9T/135/2007 zo
dňa 17.12.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 5To/69/2010 zo dňa
30.11.2010 bol odsúdený podľa § 208 ods. 2 Tr.zák. s poukazom na § 41 ods. 2 Tr.zák. na úhrnný trest
odňatia slobody 12 rokov nepodmienečne, pričom podľa § 48 ods. 2 písm.b/ Tr.zák. bol pre výkon trestu

zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 319 Tr.por.
odvolanie obž. G. W. súd zamietol.

Podaním doručeným okresnému súdu dňa 16.4.2005 požiadal ods. G. W. o povolenie obnovy konania
vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš, pod sp.zn. 9T/135/2007 v spojení s konaním vedeným na

Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 5To/69/2010.

Podľa § 394 ods. 1 Tr.por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom , sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Skutočnosťou skôr neznámou v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné rozumieť určitý objektívne
existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom , ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu
veci. Dôkaz predtým neznámy môže byť taký dôkaz, ktorý v pôvodnom konaní nebol vykonaný alebo
taký, ktorý síce bol v pôvodnom konaní vykonaní, ale s novým obsahom. Existenciu nových skutočností

v konaní o povolení obnovy konania je zároveň potrebné preukázať.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu v tejto súvislosti konštatuje, že odsúdený Ľubomír W.
neuviedol žiadne také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by neboli súdu v pôvodnom konaní známe
a ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť

iné rozhodnutie o jeho vine alebo treste. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že Okresný súd vo
Veľkom Krtíši uznesením sp.zn. 9Nt/6/2011 zo dňa 22.04.2013 povolil obnovu vedeného na Okresnom
súde Veľký Krtší pod sp.zn. 9T/135/2007 z dôvodu zrušenia tzv. asperačnej zásady na základe nálezu
Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012, sp.zn. PL.ÚS 106/2011. V tejto súvislosti okresný súd správne
konštatoval, že už v tom čase pri rozhodovaní o povolení obnovy konania preskúmával dôkazy vykonané

v pôvodnom konaní a dospel k záveru pokiaľ ide o navrhované dôkazy odsúdeným, že tieto neboli takej
povahy, aby v spojení s dôkazmi vykonanými v pôvodnom konaní mohli priviesť súd k iným záverom
o vine odsúdeného.

Súčasné tvrdenia odsúdeného a jeho obhajoby sú v podstate opakovaním argumentácie odsúdeného

v pôvodom konaní a v predošlom konaní o povolení obnovy, kedy súdy hodnotili v rámci vykonávania
dokazovania zdravotný stav poškodeného Róberta K. a to aj znaleckým dokazovaním, skúmali
vierohodnosť jeho výpovedí, pričom konštatovali nezmenený stav veci. V uznesení o povolení obnovy
konania vo výroku o treste sp.zn. 9Nt/6/2011 zo dňa 22.04.2013 súd konštatoval, že vina odsúdenéhobola riadne preukázaná a obnova konania vo veci bola povolená len vo výroku o treste. Z uvedeného
dôvodu tvrdenia odsúdeného, že poškodený trpel duševnou poruchou, pre ktorú má byť u neho
znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, krajský súd musel vyhodnotiť ako účelové v snahe

dosiahnuť obnovu konania aj vo výroku o vine. Táto skutočnosť bola vyhodnotená ako v pôvodnom
konaní tak aj v konaní o obnove konania, kedy došlo k povoleniu obnovy konania vo výroku o treste. V
tomto smere zdravotný stav a duševný stav poškodeného maloletého skúmali znalci, ktorí svoje závery
nezmenili ani s odstupom času.

Záverom preto krajský súd konštatuje, že okresný súd postupoval správne a v súlade so zákonom,
keď návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol, pretože v tomto prípade neboli splnené
podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr.por. V tomto smere nadriadený orgán konštatuje,
že okresný súd podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom so skutkovými a právnymi závermi
okresného súdu aj nadriadený orgán stotožnil a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na uvedené skutočnosti preto krajský súd v súlade s citovaným ustanovením § 193 ods. 1
písm.c/ Tr.por. sťažnosť odsúdeného G. Michalíka ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.