Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. júl 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202944
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316202944.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: F. P., nar.

XX.XX.XXXX,bytomJ.XXXX/X,XXXXXZ.,zast.JUDr.IgoromŠafrankom,advokátom,AKSov.Hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35 807 598, o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 300,- eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 300,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 300,- eur od 10.06.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa súd dňa 31.03.2016 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil zaplatiť mu sumu 300,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne z tejto sumy odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému a
náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.
zn. 21C/156/2014 bol žalobca v postavení spotrebiteľa. Žalobou sa domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia a v konaní bol úspešný. Žalovaný bol v tomto konaní zaviazaný zaplatiť mu sumu 1 018,-

eur a súd určil, že napádaná zmluvná podmienka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozsah
porušenia jeho spotrebiteľského práva vyplýva z tohto rozsudku. Žalovaný ako dodávateľ zneužil svoje
postavenie, použil neprijateľnú zmluvnú podmienku, nedodržal zákon a obohatil sa na jeho úkor vo
výške 1 018,- eur. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odrádzajúcu, alebo aj relutárnu
funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Pri posudzovaní primeraného finančného zadosťučinenia
by mal súd prihliadnuť na všetky okolnosti veci, najmä na to, že znášal stav právnej neistoty. Žalovaný
nepostupoval s odbornou starostlivosťou keď od neho ako spotrebiteľa požadoval a prijal plnenie, na

ktoré nemal nárok a vyžadoval súhlas s neprijateľnou podmienkou za porušenie je spotrebiteľských práv
obchodníkom.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň
poukázal, že pokračovaniu v konaní bráni prekážka začatej veci a poukázal na konanie vedené na
tunajšom súde pod sp. zn. 5C/103/2016.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, spisom tunajšieho súdu sp.zn.
21C/156/2014, sp. zn. 5C/103/2016, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 11.05.2016, písomným
vyjadrením žalobcu zo dňa 20.05.2016, výsluchom žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:4. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 21C/156/2014 súd zistil, že na návrh žalobcu bolo vedené
konanie voči žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky. Rozsudkom č.k. 21C/156/2014-47 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove

č.k. 4Co/52/2015-79 zo dňa 21.10.2015 bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 1 018,- eur a zároveň bolo určené, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej
medzi účastníkmi konania zo dňa 21.2.2012, číslo zmluvy XXXXXXXXX, . uvedená vo všeobecných
obchodných podmienkach v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahrňujúce náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou

predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2015.
Súd právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako vzťah spotrebiteľský a z dôvodu absolútnej
neplatnosti dojednanej časti zmluvnej podmienky v zmluve o úvere uzavretej dňa 21.02.2012, č.
zmluvy XXXXXXXXX v časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahrňujúce náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy úveru spolu so všetkou administratívou, vyhlásil neprijateľnú zmluvnú podmienku
s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, a preto

následne právny vzťah posúdil ako vzťah z titulu bezdôvodného obohatenia. Na strane žalobcu zohľadnil
zaplatenie žalovanému celkom sumy 1 518,- eur, z toho výška poskytnutého úveru predstavovala 500,-
eur a preto k bezdôvodnému obohateniu došlo vo vzťahu k sume 1 018,- eur.

5. Na tunajšom súde je pod sp. zn. 5C/103/2016 vedené konanie na návrh žalobcu proti žalovanému

o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- eur ktorého sa žalobca domáha
titulom úspešného uplatnenia svojho práva v konaní vedenom na pod sp. zn. 15C/325/2014, v
ktorom súd rozsudkom zo dňa 30.04.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
konania 15Co/283/2015 zo dňa 28.10.2015 zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveského 8, Bratislava z

20.10.2014 pod sp. zn. SR 04517/14. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola úverová
zmluva zo dňa 21.02.2012, č. XXXXXXXXX, uzatvorená medzi účastníkmi konania. V danej právnej veci
súd ešte nerozhodol.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 20.05.2016 uviedol, že síce na tunajšom súde je vedené

konanie pod sp. zn. 5C/103/2016 medzi tými istými účastníkmi konania, ale v tomto konaní sa domáha
priznania finančného zadosťučinenia v súvislosti s úspešným uplatnením spotrebiteľského práva proti
žalovanému v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15C/325/2014 a v tejto právnej veci
sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v súvislosti s úspešným uplatnením
spotrebiteľského práva v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/156/2014.

7. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v zmysle zmluvy uzavretej so žalovaným bol nútený na
úhradu ním požadovanej sumy si požičať finančné prostriedky od iných osôb, tým sa dostal sám
do finančnej tiesne a následne musel tieto finančné prostriedky tretím osobám splácať, čo vlastne
nepriaznivo pôsobilo jednak na jeho psychický stav a jednak na jeho finančnú situáciu a finančnú situáciu

celej jeho rodiny. Zo strany žalovaného bol upomínaný na zaplatenie tejto dlžnej sumy a to podľa
neho nevhodným spôsobom, keď na jeho schránku, resp. na jeho dvere pracovník žalovaného lepil
oznámeniaotom,žejemudlžný.Týmmužalovanýspôsobilajurčitúmorálnuujmuvovzťahukostatným
spolubývajúcim, nakoľko býva bytovom dome, v ich očiach ho očiernil neprávom. Takýmto spôsobom na
neho žalovaný vyvíjal nátlak, aby zaplatil aj finančné prostriedky, ktoré povinný nebol platiť. Okrem toho

ho kontaktoval právny zástupca žalovaného, a to pán X. ktorý takisto na neho vyvíjal nátlak za účelom
zaplatenia dlžnej sumy, pričom on úver preplatil a ešte od neho požadovali zaplatenie sumy okolo 3
000,- eur plus nejaké trovy, ktoré nevie uviesť, pretože presne vyčíslené alebo špecifikované neboli.
Sám sa priamo u žalovaného dotazoval z čoho jednotlivé uplatnené nároky pozostávajú, pričom mu bolo
povedané, že tento ich nárok sa neustále zvyšuje a to jednak o úroky, úroky z omeškania, plus poplatky,

pričom mu nebolo vysvetlené na základe akého mechanizmu alebo na základe akých dôvodov si tieto
nároky voči nemu žalovaný uplatňuje a prečo sa každomesačne voči nemu tento nárok navyšuje. Po
vydaní rozhodnutia vo veci 21C/156/2014 sa bol v kancelárii spoločnosti Pohotovosť, ktorá sa nachádza
v Humennom, opýtať na daný stav, pričom mu bolo povedané, že ešte stále je v ich databáze vedený
ako dlžník a to aj napriek tomu, že zo strany súdu mu bol priznaný nárok na vyplatenie sumy 1 018,- eur,

pričom túto sumu mu už žalovaný aj uhradil. Z uvedeného je zrejmé, že aj takýmto spôsobom žalovaný
nepriaznivopôsobínajehopsychiku,nakoľkoonužžalovanémuniejeničdlžnýajeneustálepodakýmsi
nátlakom, že do budúcna zo strany žalovaného bude voči nemu možné vyvodiť ešte iné ďalšie dôsledky
z dôvodu úverovej zmluvy, ktorú s ním podpísal. Poukázal, že vzhľadom na to, že musel zabezpečiťfinančné prostriedky za účelom zaplatenia dlžnej sumy v prospech žalovaného, pričom žalovaný sa na
ňom aj obohatil a to v rozsahu 1 018,- eur, tak vlastne strádala aj jeho rodina z toho dôvodu, že on sa
v tom čase staral ešte aj o 2 maloleté deti a tým pádom vlastne aj na úkor svojej rodiny sa dostal do

finančnej tiesne, nakoľko nemohol zabezpečiť veci, ktoré boli pre rodinu v tom čase potrebné, pretože
považoval za nevyhnutné čo najskôr sa zbaviť dlhu voči žalovanému.

8. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že už v predchádzajúcom súdnom konaní
bolo preukázané, že žalovaný si voči žalobcovi uplatňoval nároky z neprijateľnej zmluvnej podmienky,

pričom žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil o sumu 1 018,- eur, čím vlastne spôsobil na strane žalobcu
finančnú stratu. Žalobca v predchádzajúcom súdnom konaní bol vystavený určitému nátlaku, nakoľko
sa musel dostaviť na súdne pojednávania, vznikli mu s tým aj určité trovy a aj tým je preukázaný jeho
nárok na priznanie finančného zadosťučinenia. V ďalšom uviedol, že finančné zadosťučinenie požadujú
iba vo výške 300,- eur. Podľa jeho názoru je to iba symbolická suma, ktorá mu vlastne patrí za tú ujmu,
ktorá mu bola spôsobená, nakoľko takýmto konaním zo strany žalovaného sa žalobca dostal do stavu

právnej neistoty, ktorý musel odstrániť tým, že sa domáhal svojich nárokov súdnou cestou.

9. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ,,Zákon o ochrane
spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa

môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže
na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy

spotrebiteľov").Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Podľa § 2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania
alebo povolania.

11. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

12. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie, ukladať povinnosti
bez právneho dôvodu, upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, používať nekalé obchodné praktiky a
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15.Podľa§53ods.1a5Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.16. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

17. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách čl. 3, zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a

to ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

21. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo

na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s
právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že
v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa

zákona č. 250/2007 Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o
spotrebiteľských úveroch. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom,
ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.

22. V danej súvislosti súd poukazuje aj na judikatúru týkajúcu sa oslobodenia spotrebiteľa

domáhajúceho sa svojho práva od súdneho poplatku. V uznesení Krajského súdu v Trenčíne č. k.
17Co/33/2010-116, tento súd uviedol, že: „Procesný úkon - odvolanie proti rozsudku prvostupňového
súdu,ktorépodalodporcaakospotrebiteľ,jemožnépovažovaťpodľanázoruodvolaciehosúdu,zaúkon,
ktorým sa domáha ochrany svojho práva spotrebiteľa zo zmluvy o preprave osôb, a preto sa naňho
vzťahuje osobné oslobodenie od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za/ zák. č. 71/1992 Zb.“

23. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 21C/156/2014, žalobca si úspešne uplatnil svoje právo ako spotrebiteľ a žalovaný
bol zaviazaný vydať mu bezdôvodné obohatenia ktoré nadobudol titulom plnenia zo strany žalobcu
na základe úverovej zmluvy, ktorá bola medzi nimi uzatvorená. Súd vychádzal z toho, že sa jedná

o spotrebiteľský právny vzťah, žalobca poskytol žalovanému peňažné plnenie na základe zmluvnej
podmienky, ktorú súd vyhlásil za neprijateľnú a teda neplatnú.24. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa,
súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek

problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa“.

25. Žalobcovijednoznačnevzniklaujmavnemajetkovejsfére,keďžekonaniežalovanéhobolospôsobilé
privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života. Možno prisvedčiť

žalobcovi, že tento znášal stav právnej neistoty, obával sa o výšku dlhu a jeho neustále narastanie,
keď si žalovaný voči nemu uplatňoval nároky, pozostávajúce zo súm, na ktoré nemal nárok. Žalobca
bol nedôvodne vystavený psychickému vypätiu zo strany žalovaného najmä vzhľadom na jeho praktiky,
spôsoby domáhania sa zaplatenia pohľadávky z úverovej zmluvy vyššie uvedenými spôsobmi, a tiež v
nemalej miere aj tým, že samotný žalobca musel na dosiahnutie stavu relatívnej právnej istoty iniciovať
viaceré súdne konania na ochranu svojich spotrebiteľských, pričom samotné súdne konanie je náramne

stresujúcim faktorom, odôvodňujúci priznanie finančného zadosťučinenia.

26. Vychádzajúc z uvedeného porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity
zásahu do práv spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžky trvania závadného
stavu a konania a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a

spoločenskom živote žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne
dôvodný a za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval sumu 300,- eur, na ktorej zaplatenie
žalovaného zaviazal.

27. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované

nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne
sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie sankcia za samotnú
existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v
zadosťučinení obsiahnutý.

28. Pokiaľ sa jedná o námietku žalovaného a to prekážku litispendencie, súd nie je toho názoru, že v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/103/2016 je vedené totožné konanie. Strany sporu
sú totožné, ale uplatnený nárok je založený na inom právnom základe ako v tomto konaní.

29. Nakoľko sa žalovaný s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania, pričom súd vychádzal z toho,

že žalobca si kvalifikovaným spôsobom svoj nárok voči žalovanému uplatnil dňom doručenia žaloby, t.j.
dňa 09.06.2016, dňom nasledujúcim po tomto dni sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcovi vznikol
nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Výška zákonného úroku ku dňu 10.06.2016 v zmysle vyššie
uvedených zákonných ustanovení bola 5 % ročne a súd nárok žalobcu iba pokiaľ sa jedná o zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 300,- eur od 10.06.2016 považoval za dôvodný a v tejto

časti žalobe vyhovel. Žalobu vo zvyšnej časti, pokiaľ sa jedná o nárok na zaplatenie úroku z omeškania
nad výšku 5 % ročne preto súd ako nedôvodnú zamietol.

30. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti

s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. V danej právnej veci súd je to názoru, že žalobca mal v konaní neúspech iba v nepatrnej časti a to

pokiaľ sa jedná u uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania nad výšku 5 % ročne a preto mu
priznal právo na plnú náhradu trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.