Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/401/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4206203098
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4206203098.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EXPRESS FINANCE, s.r.o., Grösslingova 45,
Bratislava, IČO: 35 775 165, proti povinnému: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X/XX, F., o vymoženie
sumy 497,91 eura (15.000,-- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Komárno č. k. 8Er/360/2006-13 zo dňa 06.06.2008, v časti trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/360/2006-13 zo dňa 06.06.2008 v

napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie a zároveň uložil oprávnenému
povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi, JUDr. Soni Stodolovej, Exekútorský úrad Nitra, Kmeťkova 25,
náhradu trov exekúcie vo výške 139,88 eura (4.214,- Sk).

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v časti zastavenia exekúcie odôvodnil s poukazom na ustanovenie
§ 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“). O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodol s poukazom na
ustanovenie § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14, § 15, § 22 vyhlášky č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška").

Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa § 14 vyhlášky vo výške
220,-Sk + DPH, podľa § 15 vyhlášky vo výške 1.000,- Sk + DPH + podľa § 22 vyhlášky ale iba vo výške
381,-Sk + 25,- Sk - bez DPH.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Uviedol, že výška trov exekučného konania priznaná súdnemu exekútorovi je

neprimerane vysoká vzhľadom na výšku pohľadávky a samotný fakt, že pohľadávka nebola vymožená,
a to ani sčasti a podnet na zastavenie exekúcie bol podaný súdnym exekútorom. Ďalej dodal, že výrok
rozhodnutia týkajúci sa náhrady trov exekučného konania s prihliadnutím na odôvodnenie rozhodnutia je
nezrozumiteľný, a teda nepreskúmateľný. Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie v časti
trov exekúcie zrušiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
t.j. v časti výroku o náhrade trov exekúcie a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa
§ 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodol tak bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd mal za preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 08.03.2006, kedy
bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa23.03.2006 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Soni Stodolovej, Exekútorský úrad Nitra, Kmeťkova 25,
poverenienavykonanieexekúcie.Písomnýmpodaním,doručenýmsúduprvéhostupňadňa18.04.2008,
navrholsúdnyexekútorzastavenieexekúcie,pričomsizároveňvyčíslilajtrovyexekúcievovýške139,88

eura (4.214,- Sk). Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

Podľa § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril

odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa§167ods.2OSP,akniejeďalejustanovenéinak,použijúsanauznesenieprimeraneustanovenia
o rozsudku.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia je podstatná časť rozhodnutia.
Je tomu tak najmä z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho

rozhodnutia. Súd by mal v odôvodnení rozsudku okrem iného výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil. Ďalej medzi povinnosti súdu patrí aj dbať na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Preto
je potrebné uviesť, že existencia náležitostí rozsudku, uvedených v citovanom ustanovení je dôležitým
prostriedkom preskúmania správnosti rozsudku účastníkmi konania a aj odvolacím súdom.

Odvolací súd pri preskúmaní spisu zistil, že súd prvého stupňa pri priznaní náhrady trov exekúcie
vychádzal iba z vyúčtovania vykonaného súdnym exekútorom bez toho, aby toto riadne prekontroloval
a zistil, či exekútor skutočne tieto úkony vykonal, a či exekútorovi skutočne vznikli hotové výdavky v
súvislosti s poštovným, ktorých náhradu si uplatnil. Preto je v danej veci potrebné, aby súd prvého stupňa

vyzval súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu EX 752/2006, pričom následne súd prvého
stupňa riadne preverí účelne vynaložené výdavky. Za účelne vynaložené výdavky možno považovať
iba výdavky, ktoré boli exekútorom preukázateľne vynaložené na uskutočnenie exekúcie a mohli viesť
k uspokojeniu nárokov oprávneného.

Okrem toho odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia zistil, že súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie aj nedostatočne odôvodnil, a preto je jeho rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné,
v rozpore so základným právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. V tomto
prípade,právonasúdnuainúprávnuochranuniejeúplnenaplnené,keďžeúčastníkkonanianemoholvo
svojom odvolaní uviesť konkrétne dôvody odvolania, nakoľko v napadnutom uznesení chýbajú. Odvolací

súd dospel k záveru, že týmto postupom súdu prvého stupňa sa účastníkovi konania odňala možnosť
konať pred súdom, nakoľko z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, za aké úkony bola priznaná odmena
podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 vyhlášky, na základe čoho nie je možné zistiť, či nedošlo k
duplicitnémupriznaniuodmeny.Kuvedenémujepotrebnédodať,žeajkeďustanovenie§14ods.1písm.
a) vyhlášky v znení účinnom do 30.4.2008 ani Exekučný poriadok neustanovujú, čo treba považovať za

jednotlivé úkony exekučnej činnosti, je zrejmé, že nevyhnutne sa musí jednať o úkony odlišné od tých,
ktoré sú odmeňované paušálnou sumou v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, odvolací súd rozhodnutie zruší len ak, účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.V zmysle § 226 OSP je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.
f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa nielen opätovne rozhodne,
ale aj svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP.

Súd prvého stupňa, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie podľa ustanovenia § 221 ods. 2 OSP, je

viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.