Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Vančová
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/12/1999
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417214195
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2008:1417214195.14
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom vo veci navrhovateľa :
H. M. S. B., P. N.. X, XXX XX. B., proti odporcom: 1/ R. H., bytom D. L. XXX,. 2/ J. H., bytom D. L.
XXX,. zast. JUDr. M. H., advokátkou so sídlom V. XX, B., 3/ JUDr. D. P., bytom J. XX,. H., 4/ Ing. J. P.,
bytom J. XX,. H., obaja zast. JUDr. I. N., advokátom so sídlom J. X,. B., 5/ S., s.r.o., S. XXX/XX,. H.,
m.č. Š., 6/ H. G. I. s.r.o., K. XX. B., IČO : XX. XXX. XXX,. 7/ T. B., a.s., S. G. X,. B., IČO : XX. XXX.
XXX,. zast. JUDr. M. T. B., advokátkou so sídlom Š. XX,. B., 8/ J. I., s.r.o., R. N.. X,. B., IČO : XX. XXX.
XXX,. zast. JUDr. M. B., advokátom so sídlom Š. XX,. B., 9/ T.-P., spol. s r.o., S. XXX/XX,. H. - Š., IČO :
XX. XXX. XXX,. 10/ T. P., a.s., S. G. X,. B., IČO : XX. XXX. XXX,. zast. JUDr. M. T. B., advokátkou
so sídlom Š. XX,. B., 11/ B., s.r.o., so sídlom S. G. X,. B., IČO : XX. XXX. XXX,. zast. JUDr. M. T. B.,
advokátkou so sídlom Š. XX,. B. o určenie vlastníckeho práva, určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o
určenie neplatnosti notárskej zápisnice takto
r o z h o d o l :
Súd určuje, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemkov v katastrálnom území K. V. parc. č. XXXX/
XX. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 468m2, parc. č. 2999/32 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 174m2, zapísaných na liste vlastníctva č. 2604 vedených Správou katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu, parc. č. 2999/47 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2 vytvoreného geometrickým
plánom č. 61/2006 vyhotoveným GKK - geodetickou službou, s.r.o. overeným Správou katastra pre
hlavné mesto SR Bratislavu dňa 30.10.2006 pod č. 754/06 zapísaného na liste vlastníctva č. 4162
vedeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu a pozemku parc. č. 2999/48 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 155m2 vytvoreného geometrickým plánom č. 61/2006 vyhotoveným GKK -
geodetickou službou, s.r.o. overeným Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu dňa 30.10.2006
pod č. 754/06 zapísaného na liste vlastníctva č. 3230 vedeného Správou katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil neplatnosť notárskej zápisnice zo dňa
22.3.1995 a následných kúpnych zmlúv uzavretých medzi odporcami, ktorých predmetom bol prevod
vlastníctvapozemkovparc.č.2999/21,2999/23,2999/32a2999/33asúčasneajurčenia,ženavrhovateľ
je vlastníkom predmetných nehnuteľností.
V návrhu a v ďalšom priebehu konania navrhovateľ vo svojich písomných podaniach a prednesoch na
pojednávaniach poukázal na to, že navrhovateľ bol pôvodne vedený na LV č. 1 ako vlastník predmetných
nehnuteľností pričom neskôr zistil, že tieto nehnuteľnosti boli na základe notárskej zápisnice č. NZ
115/95 zo dňa 22.3.1995 zapísané ako vlastníctvo odporcov 1/ a 2/ rade titulom vydržania. Navrhovateľ
namietal, že odporcovia v 1/ a 2/ rade nemohli predmetné pozemky vydržať z dôvodu, že tu nebol naplnený znak dobromyseľnosti, keďže tu neexistujú okolnosti na základe ktorých sa mohli odporcovia
v 1/ a 2/ rade domnievať, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, v tom čase ešte pozemkov parc.
č. 2999/21 a 2999/23. Poukázal tiež na to, že neprichádza do úvahy vydržanie pozemku, ktorý má
reálneho vlastníka. V súvislosti s kúpnou zmluvou, od ktorej odvodzovali odporcovia v 1/ a 2/ rade ich
dobromyseľnosť poukázal navrhovateľ tiež na to, že predmetom tejto kúpnej zmluvy neboli pozemky ale
len záhradná chatka. Keďže odporcovia v 1/ a 2/ rade neboli vlastníkmi predmetných pozemkov, nemohli
vlastníctvo tým previesť na ďalšie osoby, teda na odporcov v 2/ a 3/ rade, takýto prevod je neplatný
a neplatné sú aj všetky ďalšie prevody, ku ktorým došlo až doposiaľ, keďže žiaden z prevádzajúcich
odporcov nebol vlastníkom predmetných pozemkov, a teda nemohol svoje vlastníctvo platne previesť
na iného. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto navrhovateľ žiadal, aby súd určil neplatnosť notárskej
zápisnice zo dňa 22.3.1995, ako aj všetkých ďalších zmlúv o prevode vlastníctva a súčasne, aby
určil, že navrhovateľ je vlastníkom predmetných pozemkov. Vo vzťahu k otázke totožnosti pôvodných
pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa a pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania navrhovateľ
uviedol, že z pôvodných pozemkov parc. č. 20582/1, 20582/2 a 20582/15 boli v súvislosti so zápisom
vlastníctva odporcov v 1/ a 2/rade geometrickým plánom č. 240-221-641-92 vytvorené, resp. odčlenené
pozemky parc. č. 2999/21 a 2999/23. Po vypracovaní grafickej identifikácie pozemkov parc. č. 2999/21,
23, 32, 33 navrhovateľ zistil, že tieto pozemky vznikli odčlenením nielen z pôvodných pozemkov,
ktoré neboli vo vlastníctve navrhovateľa v celosti, avšak len čiastočne. Preto si navrhovateľ nechal
vypracovať geometrický plán č. 61/2006, Ing. M. Š., ktorým bola časť pozemkov parc. č. 2999/23 a
2999/33 odčlenená, a to tak, aby pozemky, ku ktorým navrhovateľ žiada určiť vlastníctvo boli totožné s
pozemkami, ktoré mali vo vlastníctve pôvodne. Takto vznikli pozemky parc. č. 2999/47, 48, ktoré spolu
s pozemkami parc. č. 2999/21, 32 tvoria predmet vlastníctva navrhovateľa a vo vzťahu ku ktorým žiadal
navrhovateľ vlastníctvo určiť.
Na preukázanie svojich tvrdení žiadal navrhovateľ vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi:
rozhodnutie NV Hl. mesta Bratislavy zo dňa 4.9.1968, výpis z LV č. 1 zo dňa 17.10.1995, notárska
zápisnicaJUDr.M.K.č.Nz115/95zodňa22.3.1995,geometrickýplánč.240-221-641-92,kúpnazmluva
zo dňa 11.5.1998, výpis z LV č. 2604 zo dňa 9.12.1998, tiež zo dňa 20.8.1999, listinami týkajúcimi sa
vydania stavebného povolenia na stavbu rodinných domov na predmetných pozemkoch z obdobia od
3.9.1998 do 2.11.1998, výpis z LV č. 2604 z 26.6.2001, ako aj zo 6.5.2002, ako aj z 9.12.2002, kúpnou
zmluvou, uzavretou medzi E. H. a odporcovi v 1/ a 2/ rade, potvrdením o pridelení súpisného čísla na
rodinný dom z 15.11.2003, ako aj čestným vyhlásením E. H. zo dňa 15.3.1991, grafická identifikácia na
predmetné pozemky zo 4.6.2004, kompletný obsah zbierky listín týkajúcej sa predmetných pozemkov
katastra nehnuteľností, vrátane kúpnych zmlúv a s tým súvisiacich listín.
Odporcovia v 1/ a 2/rade žiadali návrh ako nedôvodný zamietnuť, a to vzhľadom na skutočnosť, že
nadobudli predmetné pozemky do vlastníctva vydržaním. Odporca v 1/rade uviedol, že kúpili od p. H.
záhradný domček, aj s priľahlým pozemkom, „lebo to inak nejde“. Súčasne uviedol, že keď tam p. H.
býval, bol tento pozemok v bytovom družstve a v roku 1991 bol na evidenčnom liste na parcelu 2999/1
zapísaný rektorát S. a nie M. H. M.. Oslovil preto rektorát S., tí však povedali, že tam nič nevlastnia.
Priľahlý pozemok sa však vtedy nedal špecifikovať. Vzhľadom na všetky okolnosti počas ich užívania
pozemku boli v tom presvedčení , že keď tam p. H. býval, musel byť podielnikom v tom bytovom družstve
a podiel bol reprezentovaný tým užívaným pozemkom. Celý proces z ich strany považuje za správny,
po celý čas sa k nehnuteľnostiam správali ako k ich majetku, nikdy nikým, ani zo strany magistrátu v
užívaní neboli rušení.
Odporcovia v 3/ a 4/ rade v konaní namietali, že pred realizáciou kúpy predmetných pozemkov si
vyžiadali stanovisko navrhovateľa, ako aj Okresného úradu Bratislava IV, ktorí sa písomne vyjadrili,
že nemajú výhrady k realizácii kúpy a že na pozemkoch bude možné postaviť dva rodinné domy.
Navrhovateľ mal teda možnosť riešil vec už vtedy a tiež počas stavebného konania. Poukázali na to,
že tu neexistuje žiaden dôvod na určenie neplatnosti napadnutej notárskej zápisnice, ako aj na to, že
boli splnené všetky predpoklady pre vydržanie predmetných nehnuteľností. Napokon namietali, že aj v
prípade úspechu navrhovateľa sa pre existenciu stavieb na predmetných pozemkoch v jeho právnom
postavení v zásade nič nezmení, nakoľko ak by aj chcel pozemky riadne užívať, bude musieť podať
ďalšiu žalobu. Preto tu nie je prípustná žaloba o určenie, táto vec sa dala vyriešiť žalobou na plnenie
proti odporcom v 1/ a 2/ rade a určením navrhovateľa ako vlastníka predmetných pozemkov sa umelo
rozmnoží počet súdnych sporov medzi účastníkmi. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadali návrh v celom
rozsahu zamietnuť. Odporcovia v 7/,10/, 11/ rade taktiež žiadali návrh ako nedôvodný zamietnuť, pričom rovnako ako
odporcovia v 1/ až 4/rade navrhli v konaní vypočuť svedkov E. H. a notára JUDr. M. K..
Zvyšní odporcovia sa v priebehu konania k návrhu nevyjadrili.
Súd v konaní vykonal dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko skutkový stav ustálený vykonanými dôkazmi poskytol súdu
dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie v prejednávanej veci a vykonaním ďalších dôkazov nemohli
byťzistenéžiadneskutočnosti,ktorébymohliznamenaťprenavrhovateľovpriaznivejšívýsledokkonania
a iné rozhodnutie súdu vo veci samej.
Notára JUDr. M. K. súd nevypočul z toho dôvodu, že z jeho výpovede nemohli vyplynúť žiadne
skutočnosti, ktoré by mali význam pre rozhodnutie súdu. Ak by aj notár bol zbavený mlčanlivosti, mohol
vypovedať len o priebehu spísania zápisnice, čo je však pre účely posúdenia, či boli splnené zákonné
predpoklady pre vydržanie, bez významu.
Rovnako ani z výpovede svedka E. H., ktorý predal odporcom v 1/ a 2/ rade záhradný domček nemohli
vyplynúť žiadne skutočnosti, spôsobilé privodiť iné rozhodnutie súdu, priaznivejšie pre ktoréhokoľvek
z účastníkov. Z kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že predmetom prevodu bola len stavba a nie
aj pozemky a na tejto skutočnosti nemôže zmeniť nič ani prípadný úmysel alebo zámer previesť na
odporcov aj pozemky. Napokon, v predmetnej veci nemalo dôjsť k vydržaniu pozemkov p. H., ale
odporcami v 1/ a 2/ rade.
Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti ustálil nasledovný
skutkový stav podstatný pre rozhodnutie súdu :
Navrhovateľ bol vlastníkom pôvodných pozemkov parc. č. 20582/1, 20582/2 a časti pozemku 20582/15,
v k.ú. K. V.. Navrhovateľ to v konaní preukázal najmä pôvodným výpisom z LV č. 1 v spojení s grafickou
identifikáciou predmetných pozemkov a geometrickým plánom. Z týchto listín nesporne vyplynulo, že
predmetné pozemky, vo vzťahu ku ktorým sa domáha ochrany vlastníctva, sú totožné s pozemkami,
ktorých vlastníkom bol pôvodne.
Z kúpnej zmluvy uzavretou medzi E. H. a odporcovi v 1/ a 2/ rade je zrejmé, že predávajúci E. H. predal
odporcom v 1/ a 2/ rade ako kupujúcim rodinný dom na predmetných pozemkoch, pričom predmetom
prevodu vlastníctva podľa tejto kúpnej zmluvy neboli pozemky, na ktorých bola táto stavba postavená.
Na základe notárskej zápisnice o vydržaní Nz 115/95 zo dňa 22.3.1995 spísanej notárom JUDr. M.
K. boli odporcovia v 1/ a 2/ rade napísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci pozemku parc. č.
2999/21 a 2999/23. Tento pozemok bol v ďalšom období odporcami rozčlenený na pozemky parc. č.
2999/21,23,32,33, pričom na týchto pozemkoch boli postavené dve stavby rodinných domov. Tieto
pozemky boli na základe kúpnych zmlúv postupne prevedené na odporcov, a to spolu so stavbami, ktoré
boli na nich postavené, avšak aj bez nich, pričom k niektorým prevodom vlastníctva došlo v priebehu
tohto konania.
V vykonaných listinných dôkazov vyplynulo, že každý z odporcov bol v katastri nehnuteľností aspoň na
určitýčaszapísanýakovlastníkaspoňniektoréhozpredmetnýchpozemkov.Hocizvykonanýchdôkazov
nesporne vyplynulo, ktorý z odporcov, vo vzťahu ku ktorému pozemku a v akom období bol zapísaný
ako vlastník, je nadbytočné a neúčelné podrobne tieto zistenia v odôvodnení popisovať, keďže pre účely
posúdenia otázky pasívnej vecnej legitimácie postačuje už aj skutkový stav ako bol popísaný vyššie.
Takto ustálený skutkový stav veci súd po právnej stránke posúdil nasledovne.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, cit. : „Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú“. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka : „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom“
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka : „Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.“.
Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka : „Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca“.
V konaní o určenie podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku súd rozhoduje o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
S poukazom na citované ustanovenie § 80 O.s.p. je základným predpokladom úspešnosti návrhu
na určenie neplatnosti právneho úkonu existencia naliehavého právneho záujmu na takomto určení.
Dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu pritom zaťažuje výhradne
navrhovateľa.
Navrhovateľ sa v tomto konaní v prvej časti petitu návrhu domáhal určenia, že notárska zápisnica a ďalšie
právne úkony, ktorými bolo prevádzané vlastníctvo na ďalších nadobúdateľov. Určovacia žaloba má
opodstatnenie len vtedy, ak sa rozhodnutím súdu, ktorým takejto žalobe vyhovie, vytvorí pevný právny
základ pre účastníkov daného právneho vzťahu (prípadne aj pre inú osobu) a ak by takýto výsledok
konania mal priaznivý dopad na ich právne postavenie. V danej veci by však samotné určenie neplatnosti
predmetných právnych úkonov nemohlo vytvoriť pevný právny základ vo vzťahoch medzi účastníkmi.
To bolo možné dosiahnuť len žalobou o určenie vlastníctva, čoho si bol zrejme vedomý aj navrhovateľ,
keď sa domáhal aj takéhoto určenia. Otázka platnosti daných právnych úkonov je tu len predbežnou
otázkou, ktorú si musel súd vyriešiť pred rozhodnutím o otázke vlastníctva. Za takéhoto stavu preto súdu
nezostalo iné, než návrhu v časti o určenie neplatnosti napadnutých právnych úkonov zamietnuť pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení.
Čo sa týka návrhu v časti o určenie vlastníctva navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam, tu bol v
konaní riadne preukázaný naliehavý právny záujem na takomto určení, keďže navrhovateľ, ktorý tvrdil,
že je vlastníkom, nie je v katastri nehnuteľnosti ako vlastník aj zapísaný a odporcovia existenciu jeho
vlastníctva spochybňujú, pričom zmenu v katastri nehnuteľností nie je možné dosiahnuť inak.
V nadväznosti na obranu odporcov v 3/ a 4/ rade, ktorý namietali, že, ak by súd návrhu vyhovel, nedôjde
k nastoleniu právnej istoty medzi účastníkmi, ale iba k ďalšiemu rozmnoženiu sporov a preto tu nie je
daný naliehavý právny záujem, možno konštatovať, že súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. V
predmetnej veci síce nie je vylúčené, že dôjde k vzniku ďalších sporov medzi účastníkmi, avšak už nie o
otázke vlastníctva predmetných pozemkov. Spory môžu vzniknúť len o otázkach vysporiadania vzťahov
medzi vlastníkom pozemkov a vlastníkmi stavieb, prípadne iné spory súvisiace s opätovným zápisom
navrhovateľa ako vlastníka v katastri nehnuteľností.
Pre úplnosť sa žiada poukázať tiež na to, že odporcovia mohli byť pri uzatváraní napadnutých
zmlúv v dobrej viere, že predmetné pozemky kupujú od vlastníka, táto okolnosť však nemá v danej
veci rozhodujúci význam. Dostávajú sa tu do kolízie záujem na rešpektovaní ochrany dobromyseľne
nadobudnutých práv odporcov s vlastníckym právom navrhovateľa. Vzhľadom na okolnosť, že k
„obnoveniu“ pôvodného vlastníckeho práva, presnejšie zápisu jeho vlastníctva v katastri nehnuteľností,
tu nedochádza v dôsledku ďalšieho právneho úkonu navrhovateľa (napr. odstúpenia od zmluvy,
ktorou by navrhovateľ previedol vlastníctvo na prvého nadobúdateľa), ale v dôsledku nenadobudnutia
vlastníctva od počiatku, záujem na ochrane vlastníctva navrhovateľa tu prevažuje a je nevyhnutné
poskytnúť ochranu vlastníckemu právu navrhovateľa, chráneného Dohovorom, Ústavou Slovenskej
republiky a tiež Občianskym zákonníkom. Čo sa týka vecnej stránky sporu, rozhodujúcou bolo posúdenie otázky nadobudnutia predmetných
pozemkov odporcami v 1/ a 2/ rade titulom vydržania. Vo vzťahu k tejto otázke súd, vychádzajúc zo
skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním, dospel k záveru, že odporcovia sa na základe
vydržania, avšak ani iného právneho titulu, nestali vlastníkmi (bezpodielovými spoluvlastníkmi) týchto
nehnuteľností.
Pre vydržanie Občiansky zákonník počas celej doby užívania nehnuteľností odporcami v 1/ a 2/ rade,
avšak aj počas predchádzajúcej doby, vo svojich ustanoveniach § 134 vyžadoval, aby držitelia boli
so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že im nehnuteľnosti patria. Judikatúra všeobecných
súdov týkajúca sa tejto otázky je pomerne obsiahla, pričom nepochybne panuje zhoda v tom, že držiteľ
musí svoje presvedčenie opierať o konkrétne skutočnosti, právny dôvod, na základe ktorého môže byť
dôvodne v presvedčení, že nehnuteľnosti mu skutočne patria. Pokiaľ takýto dôvod neexistuje, nemožno
tu hovoriť o kvalifikovanej oprávnenej držbe podľa § 134 Občianskeho zákonníka, vedúcej napokon k
vydržaniu vlastníctva.
Súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že hoci to odporcovia v 1/ a 2/ rade tvrdili a zahrnuli to aj
do vyhlásenia o vydržaní spísaného v notárskej zápisnici, neboli a nemohli byť so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že im predmetné pozemky patria. Ako totiž výslovne vyplýva z kúpnej zmluvy
uzavretej s p. E. H., na základe ktorej sa odporcovia v 1/ a 2/ rade stali vlastníkmi záhradnej chatky,
predmetom prevodu neboli pozemky, na ktorých bola chatka postavená. Aj samotný odporca v 1/ rade
na pojednávaní uviedol, že predmetné pozemky reprezentovali akúsi účasť ich právneho predchodcu v
podielnickom družstve v podobe jeho užívacieho práva k týmto pozemkom. Odporcovia v 1/ a 2/ rade
ani ich právny predchodca preto nemali k dispozícii žiadny rozumný dôvod (žiadne skutočnosti), aby
sa mohli oprávnene domnievať, že od ich právneho predchodcu E. H. nadobudli aj pozemky a nie iba
záhradnú chatku, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, prípadne, že ich právny predchodca predmetné
pozemky užíval ako svoje vlastné v domnení, že sú jeho vlastníctvom. Naviac,, ako to vyplynulo aj z
vyjadrenia odporcu v 1/ rade, mali vedomosť o tom, že predmetné pozemky sú evidované v katastri
nehnuteľností, dokonca sa aj obrátili na subjekt (rektorát S.), o ktorom sa domnievali, že je v katastri
zapísaný ako ich vlastník.
Možno preto uzavrieť, že odporcovia v 1/ a 2/ rade sa nikdy titulom vydržania, avšak ani na základe iného
právneho dôvodu, nestali vlastníkmi (resp. bezpodielovými spoluvlastníkmi) predmetných pozemkov.
Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je zrejmé, len vlastník veci je v medziach zákona
oprávnený nakladať s vecou, pričom súčasťou práva nakladať s vecou je aj právo previesť vlastnícke
právo k danej veci na iného. Ak prevedie vlastníctvo veci ten, kto nemá právo toto vlastníctvo previesť,
ide s poukazom na ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 39 a § 123 Občianskeho
zákonníka o neplatný právny úkon.
Keďžesaodporcoviav1/a2/radenikdynestalivlastníkmipredmetnýchpozemkov,nemohlivlastníctvok
týmto pozemkom platne previesť na odporcov v 2/ a 3/ rade. Kúpna zmluva zo dňa 11.5.1998 a následne
z rovnakého dôvodu aj všetky ďalšie zmluvy prevode vlastníctva sú preto neplatnými právnymi úkonmi,
pričom ide o neplatnosť absolútnu.
Keďže sú teda neplatné všetky právne úkony, na základe ktorých boli odporcovia zapísaní v katastri
nehnuteľností ako vlastníci predmetných nehnuteľností a navrhovateľ v konaní riadne preukázal, že
sa je stále vlastníkom týchto nehnuteľností, súd návrhu v tejto časti vyhovel a určil, že navrhovateľ je
vlastníkom predmetných nehnuteľností tak, ako sú špecifikované vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Na strane odporcov existovalo v konaní
samostatné spoločenstvo a preto bolo potrebné aj otázku úspešnosti v konaní pre účely rozhodnutia
o trovách konania posudzovať vo vzťahu ku každému z nich samostatne, presnejšie vo vzťahu k
odporcom v 1/ a 2/ rade a 3/ a 4/ rade spoločne a vo vzťahu k zvyšným odporcom samostatne. Pri
takomto posúdení bol potom navrhovateľ v časti o určenie neplatnosti napadnutých právnych úkonov
voči každému z odporcov neúspešný a v časti o určenie vlastníctva úspešný. Takýto výsledok konania
potom predstavuje prakticky totožný úspech i neúspech každého z účastníkov tohto konania. Preto súd
žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia na tunajšom súde
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP)
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 2 OSP)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.