Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. máj 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/329/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208900
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815208900.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobkyne:
R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. M. XXX, t.č. U. XXXX, XXX XX X. O. Z., zast. JUDr. Igor Šafranko,
advokát, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, Svidník p r o t i žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 zast. Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o neplatnosť
právneho úkonu a o vydanie bezdôvodného obohatenia s prísl. eur, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o určenie neplatnosti žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru - zmluvy o revolvingovom
úvere číslo 8300027474 zo dňa 24.02.2010 z a s t a v u j e.

Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 347,13 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 347,13 eur od 01.03.2016 do zaplatenia a to všetko v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania na účet právneho zástupcu žalobkyne vo
výške 267,06 eur a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.09.2015 domáhala toho, aby súd určil, že
žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy 8300027474 zo
dňa 24.02.2010, je neplatná. Zároveň sa domáhala toho, aby súd žalovaného zaviazal vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie vo výške 347,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo
sumy 347,13 eur, odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia, ako aj
náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 22.02.2010 žiadosťou požiadala žalovaného
o poskytnutie revolvingového úveru ( bod 5.zmluvy) vo výške 1095,40 eur. Na základe tejto žiadosti
jej bol schválený revolvingový úver č. 8300027474 ( bod 6.Zmluvy) vo výške 365,13 eur s ročnou
úrokovou sadzbou 68,07%. Žalovaný si okamžite započítal poplatok 40,53 eur. V ďalšom citovala ust.
§ 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy, ako aj § 40 ods. 1
a § 44 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V ďalšom uviedla, že podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001
v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru, ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Predložená zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania tieto náležitosti neobsahuje, preto sa podľa §4
ods. 3 písm. b) veta druhá úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa prehľadu platieb jej
žalovaný vyplatil 324,60 eur a ona mu doposiaľ uhradila čiastku 671,73 eur. Žalovaný sa tak na jej úkor
bezdôvodne obohatil o sumu 347,13 eur, ktorú prijal bez právneho dôvodu a ktorú musí vydať. O tom, že
sa žalovaný bezdôvodne obohatil sa dozvedela od združenia na ochranu občana spotrebiteľa, v mesiaci
august 2015, kde ju informovali o tom, že predmetná zmluva o úvere je neplatná. Vo vzťahu objektívnej

premlčacej dobe, Krajský súd Prešov a Žilina vo viacerých rozhodnutiach posúdil konanie dodávateľov,
ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu tým, že nedávajú svoje zmluvy do súladu
so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Objektívna premlčacia doba je 10 ročná, pričom poukázal aj
na rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 2Co/9/2012 z 21.01.2013 a rozsudok Krajského súdu Žilina
sp.zn. 9Co/648/2013 z 20.02.2014.

Právny zástupca žalobkyne pred začatím pojednávania uviedol, že v časti určenia neplatnosti
revolvingového úveru berú žalobu späť. V ostatnej časti na žalobe trvajú.

Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, písomným vyjadrením
žalovaného spolu s prílohami, výpoveďou žalobkyne, prednesom právneho zástupcu žalobkyne a zistil
nasledovný skutkový stav:

Žalovaný ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť neospravedlnili
ani nežiadali odročiť pojednávanie.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v letáku si našla, že žalovaná spoločnsoť poskytuje úvery a
preto sa na ňu nakontaktovala. Následne k nej domov prišla pani, ktorej povedala, že potrebuje úver
1000 eur z dôvodu finančnej tiesne. Nepamätá sa vzhľadom na dĺžku doby, čo všetko sa udialo, avšak
pamätá si to, že jej povedali, že jej poskytnú sumu 1000 eur. Pri podpise zmluvy jej povedala, že má čakať
na informáciu o sume, ktorú jej schvália s tým, že tá môže byť nižšia alebo vyššia. Po podpise zmluvy
jej následne prišla sms správa, kde pravdepodobne bolo uvedené, že jej schválili úver vo výške 1000
eur. Pred podpisom zmluvy si ju prečítala, avšak všetkému nerozumela. Má viacero úverov, predmetnej
zmluve nerozumie, avšak vie o tom, že úver na túto zmluvu mala rozdelený na dve splátky a to po 66
eur a 22,21 eur.

Právny zástupca žalobkyne vo svojom prednese uviedol, že podanou žalobou sa domáhajú vydania
bezdôvodného obohatenia a to z toho titulu, že predmetná úverová zmluva neobsahuje všetky
náležitosti, ktoré vyžadoval v tom čase platný zákon č. 258/2001 Zákon o spotrebiteľských úveroch.
Konkrétne sa jedná o náležitosť podľa § 4 ods. 2, písmeno g) konečná splatnosť spotrebiteľského úveru
a taktiež náležitosť podľa § 4, ods. 2, písmeno i) i výška, počet a termín splátok istiny úrokov a iných
poplatkov. Tvrdenie žalobcu, že v zmluve sú uvedené tieto údaje, resp. údaje po konečnej splatnosti tak
s tým sa nemôžu stotožniť, lebo v zmluve je uvedený údaj 30/11 a táto formulácia nespĺňa zákonom
požadované uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ďalej žalovaný tvrdí, že zákon platný
v čase uzatvorenia zmluvy nevyžadoval údaj podľa § i) avšak je presvedčený o tom a súd takisto
môže si to overiť, že zákon platný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy túto požiadavku, tento údaj
vyžadoval. Z dôvodu, že v úverovej zmluve absentujú tieto náležitosti je predmetný úver podľa § 4 ods. 3,
písmeno, odsek 3, písmeno b), odsek 2 bezúročný a bez poplatkov. Preto sa žalobkyňa domáha vydania
bezdôvodného obohatenia a toto bezdôvodné obohatenie je rozdiel medzi sumou, ktorá bola reálne
vyplatená žalobkyni od žalovaného a sumou ktorú doposiaľ žalovanému zaplatila, čiže je to rozdiel medzi
sumou 671,73 eur, ktoré zaplatila a 324,60 eur, ktoré jej poli poskytnuté. To, že jej bolo poskytnutých
324,60 eura a nie 365,13 eura, ako je to uvedené v úverovej zmluve, k tomu doložili dôkaz a to prehľad
splátok k predmetnému úveru. Ďalej v tom prehľade sa nachádzajú jednotlivé čiastky, ktoré boli zo
strany žalobkyne žalovanému zaplatené. Z týchto dôvodov vlastne navrhujú, aby súd ich žalobe v plnom
rozsahu vyhovel a v prípade úspechu si uplatňujú trovy konania. Čo sa týka premlčania tu poukázal na
rozsudok Krajského súdu Prešov 2Co/9/2012 a rozsudok Krajského súdu Žilina 9Co/648/2013, podľa
ktorých je potrebné na predmetnú vec aplikovať objektívnu 10ročnú premlčaciu lehotu, lebo žalovaný
je spoločnosť, ktorá dlhodobo ponúka úverové produkty na Slovensku. Ponúka ich vo veľkom a mala a
musí si byť vedomá svojich povinností. Na otázku súdu, aby sa vyjadril k úroku z omeškania, kde je v
petite uvedené, že odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému uviedol, že oni žalobu
žalovanému nedoručovali, preto ho žiadajú podľa dátumu, kedy bola doručená zo súdu žalovanému.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 03.02.2016 prostredníctvom právneho zástupcu
poukázal na nedostatok naliehavého záujmu na určení, že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru /
zmluva o revolvingovom úvere č. 8300027474 zo dňa 24.02.2010 je neplatná. Nedostatok naliehavého
právneho záujmu vyplýva a je daný samotným obsahom podanej žaloby, kedy sa žalobca domáha

vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa sa domáha podanou žalobou vydania bezdôvodného
obohatenia na základe tvrdenia o tom, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatnou. Právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia teda odvodzuje od posúdenia rovnakej otázky, ako je v návrhu na
rozhodnutie o určení. Je tak zrejmé, že medzi navrhovanými výrokmi je vzťah predbežnej otázky k
posúdeniu, či tu právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je alebo nie je. V dôsledku toho je žaloba
v časti navrhovaného určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere neprípustná pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu. Žalovaný namieta tvrdenie žalobcu, že pri poskytnutí úveru bol okamžite
započítaný poplatok vo výške 40,53 eur. Suma 40,53 eur nie je poplatok za poskytnutie úveru, ale
odplata za poskytnutie služby. Predmetom dohody o poskytnutí služby je prevzatie záväzku veriteľom
( žalovaný) poskytnúť odklad splatnosti maximálne troch splátok a záväzok dlžníka zaplatiť odplatu za
túto službu. ide o zmluvne nadobudnuté právo, ktoré je v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka
predmetom občianskoprávneho vzťahu. Tvrdenie žalobkyne je nesprávne aj preto lebo túto službu
žalobca aj využil a to odkladom splátok č. 13,14,15. Ako dôvod bezúročnosti úveru žalobkyňa uviedla
chýbajúce náležitosti podľa §4 ods. 2 písm. g) a i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ ZoSÚ). V prvom rade a ako základnú skutočnosť žalovaný
uvádza, že zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej
strane listiny a tiež zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny. Zároveň
obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré sa v zmysle čl. 7 ods. 7.1 zmluvných dojednaní sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmluvy majú v zásade dispozitívnu
povahu, čo vyplýva zo základnej zásady civilného práva- zmluvnej slobody. Tento princíp okrem iného
znamená aj to, že zmluvné strany vzájomným prejavom vôle môžu určiť, čo obsah zmluvného vzťahu
má a nemá tvoriť, ako má byť vyjadrený, atď. V zmysle uvedeného teda Oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy ale
je súčasťou ako takej. Ako dôvod bezúročnosti úveru žalobca poukazuje na to, že táto neobsahuje údaj
o termíne konečnej splatnosti úveru ( t.j. náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ). Ani tento záver
žalobkyne nie je dôvodným s tým, že v ďalšom citoval čl. 4 bod 4.6 zmluvných dojednaní. Údaj o dni
splatnosti poslednej splátky vyplýva nielen zo splátkového kalendára, ale aj z oznámenia veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi. Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. V ďalšom
uviedol, že ZoSÚ účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania
nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo
popri sebe. Táto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by istina, úroky
a poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie
je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky,
termín splatnosti splátky a počet splátok, teda aj náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ. Na podporu
uvádzaného poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014-166 ( str.
10 a 11), ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
o náležitostiach zmluvy o revolvingovom úvere a o výklade príslušných zákonných ustanovení, ktoré ich
upravujú. Žalovaný uplatňuje voči tvrdenému nároku v podanej žalobe aj námietku premlčania. Tvrdenia
žalobkyne o úmyselnom bezdôvodnom obohatení sú založené na nesprávnej interpretácii zákonných
ustanovení a ich popieraní, pričom v ďalšom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k.
13Co/111/2014, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline, č.k. 9Co/516/2015 zo dňa 29.10.2015. Na
základe uvedeného sú tak tvrdenia žalobkyne o úmyselnom bezdôvodnom obohatení skutkovo i právne
nesprávne. žalovaný spochybňuje aj tvrdenie o momente, kedy sa žalobkyňa dozvedela o údajnom
bezdôvodnom obohatení. Potvrdenie vydávané súkromnou organizáciou je súkromnou listinou, o ktorej
obsahu neplatí predpoklad správnosti a pravdivosti.

Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom došlo dňa 24.02.2010 k uzavretiu zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8300027474, na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a
oznámenia o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 24.02.2010. Podľa zmluvy bol poskytnutý úver vo výške
365,13 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v splátkach po 22,21 eur pri splatnosti 30/11. Ročná
úroková sadzba úveru bola dohodnutá vo výške 68,07%, RPMN vo výške 64,54% a poskytnutá čiastka
revolvingu vo výške 179,88 eur, s tým, že odmena za poskytnutie revolvingu predstavuje 219,84 eur,
predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu je 54,54% a ročná úroková sadzba revolvingu vo výške
67,18%.

V zmysle bodu 7. zmluvy sa v ďalšom odkazovalo na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach
zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, účastníci zmluvy prehlásili, že
sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.

Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom tejto
dohody je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu
poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka
zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
úveru vo výške 108,44 eur a b) za poskytnuté služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
revolvingu vo výške 59,15 eur ( bod 8.1. zmluvy).

Podľa bodu 13. zmluvy riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými
zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú zmluvné dojednania. Zmluvné strany prehlásili, že si žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných
dojednaní prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto
skutočnosti pripojujú nižšie svoje podpisy.

Podľa bodu 1.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. (ďalej len „Zmluvné dojednania“) tieto vymedzujú vzťahy medzi spoločnosťou PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. ako Veriteľom na strane jednej a Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom
2 na strane druhej, ktoré vznikli v súvislosti s uzatvorením tejto Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej
len „Zmluva o RÚ“).

Zmluva o RÚ sa uzatvára na predtlačenom formulári Veriteľa. Vyplnená Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2 je návrhom na
uzatvorenie Zmluvy o RÚ. Zmluva o RÚ je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu
Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa. ( bod 2.1 Zmluvných dojednaní).

Podľa bodu 2.2 Zmluvných dojednaní Veriteľ je povinný odoslať Dlžníkovi Oznámenie Veriteľa o
schválení úveru Dlžníkovi.

Veriteľ poskytne dlžníkovi schválenú výšku úveru na účet dlžníka uvedený v zmluve o RÚ v deň
nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy o RÚ ( bod 2.3 Zmluvných dojednaní).

V zmysle bodu 3.1 Zmluvných dojednaní celková výška úveru bude Dlžníkovi oznámená v oznámení
podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ. Celková výška úveru je spolu s úrokmi splatná v pravidelných
splátkach, vo výške a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára.

Revolving je automatické navýšenie schváleného úveru o sumu schválenej výšky revolvingu uvedenú v
bode 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere a oznámenú dlžníkovi
v oznámení veriteľa podľa čl. 2 ods. 2.2 tejto zmluvy o revolvingovom úvere ( bod 4.1 Zmluvných
dojednaní).

Podľa bodu 5.1 Zmluvných dojednaní za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú
odmenu.

Ako vyplýva z bodu 8.2 Zmluvných dojednaní Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa zaväzujú
poskytnutý úver podľa tejto Zmluvy o RÚ v dohodnutých termínoch splatnosti uhradiť na bankový účet
Veriteľa. Splátka úveru s úrokom alebo iný peňažný záväzok Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2
sa pre účely tejto Zmluvy o RÚ považuje za riadne splatený dňom pripísania príslušnej čiastky v plnej
výške so správnym variabilným symbolom na bankový účet Veriteľa.

V zmysle bodu 18.1 Zmluvných dojednaní, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2 tejto
zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi.

Z prehľadu platieb k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300027474 vydaného žalovaným vyplýva, že
žalovanej bola poskytnutá čiastka 324,60 eur, pričom žalovaná uhradila sumu 671,73 eur.

Podľa § 96 ods. 1 a ods 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť
návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj
je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie
návrhu na rozvod manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu pred začatím pojednávania zobrala žalobu v časti
určenia neplatnosti revolvingového úveru späť, preto súd v tejto časti konanie zastavil.

V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím
návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah
navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov ( ďalej
len ,,Zákon“), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

V zmysle § 4 ods. 1 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona účinného v čase uzatvorenia zmluy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať:
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení
pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7 ,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .

Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ( § 4 ods. 3 Zákona).

V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Ako vyplýva z § 107 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko,
čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol
premlčanie namietať.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný
ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok
bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný
právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že by
na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia
žalobkyne ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako
dodávateľom bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
žalobkyni, ktorá sa ho zaviazala vrátiť za stanovených podmienok.

Súd vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný
zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) a to údaj o termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto
znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným
ustanovením. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška celkovej mesačnej splátky bez rozdelenia
istiny a úrokov. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade
s uvedeným zákonným ustanovením.

V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. 7Co/220/2014 Krajský súd v Prešove uviedol -„Jednou
z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve
absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná
suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje
ako bezúročný a bez poplatkov.“

V uzatvorenej zmluve nie je uvedený ani údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý
sa vyžaduje podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď lehota splatnosti
je uvedená ako „Splatnosť úveru 30/11“. Takéto určenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
nemožno považovať za súladné s dotknutým ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch, keď
významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako
dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa
teda presná časová, dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená
na základe vstupných údajov. Pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj
o konečnej splatnosti úveru, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním
na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
matematickými operáciami s iných v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak je potrebné trvať
na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom
zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho
trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi
( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.12.2012,
sp. zn. 16Co/315/2012, sp.zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19.09.2012, Krajského súdu v Trnave sp.zn.
11Co/101/2013 zo dňa 22.05.2013).

V predloženej zmluve je však uvedená splatnosť úveru len na 30/11, bez uvedenia konkrétneho dňa v
mesiaci, ku ktorému má byť úver splatený. Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd nepovažuje
za dojednanie v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a preto vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 4 ods. 3 zákona o
spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Aj v prípade, že by súd nepovažoval úver za bezúročný a bez poplatkov, zaoberal by sa výškou
dohodnutého úroku z úveru, ktorého sadzba v danom prípade predstavovala 68,07 % ročne (bod 6.
zmluvy).

Z internetovej stránky O. súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov (30 splátok) vo februári 2012 činil úrok 13,11 %
p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako
päťnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 5 násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru,
preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.
Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu
bezúročný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci
žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v
odôvodnení svojho rozsudku uviedol:
„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

Z prehľadu platieb k zmluve o revolvingovom úvere vyplýva, že žalobkyni bola poskytnutá suma
324,60 eur, pričom uhradila sumu 671,73 eur. Keďže pri závere o tom, že predmetný úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa uhradila žalovanému vyššiu sumu, než na aký
mu vznikol nárok, je žalovaný povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 347,13 eur
predstavujúceho rozdiel medzi poskytnutou sumou vo výške 324,60 eur a uhradenou sumou 671,73 eur.

Žalobkyňa si zároveň uplatnila úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 347,13 eur odo dňa
nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia. Podľa zistenia súdu sadzba úroku z
omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č.
87/1995 Z. z., bola ku dňa 01.03.2016 ( deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému) vo výške 8,05
% p.a. Žalobkyňou požadovaná sadzba úroku z omeškania tak neprevyšuje zákonnú sadzbu úroku z
omeškania. Vzhľadom na žalobkyni priznaný nárok, súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 347,13 eur od 01.03.2016 do zaplatenia.

Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovaným súd uvádza, že predmetný nárok nepovažuje
za premlčaný, nakoľko za premlčaciu lehotu považuje plynutie 10-ročnej lehoty podľa § 107 ods.2
Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k úmyselnému bezdôvodnému
obohateniu a tým je deň 21.10.2011, čo vyplýva z prehľadu platieb vydaného žalovaným, keď k
uvedenému dňu žalobkyňa uhradila žalobcovi celkovo sumu 355,36 eur, teda viac ako jej bolo
poskytnuté, čím došlo k vzniku bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Žalovaný poznal
skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal a poznal ich aj v čase vzniku, napriek tomu, že vedel, že takáto
zmluva nie je v poriadku prijal finančné prostriedky nad poskytnutý úver, čím sa dopustil bezdôvodného
obohatenia. Konal tak úmyselne. Je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ sa nedozvie o tom, že zmluva

má vady predtým, než sa bude dopytovať subjektu znalého veci, ktorým sú spotrebiteľské združenia a
takto postupovala aj žalobkyňa, ktorá až po oboznámení s touto zmluvou a jej vyhodnotení združením
na ochranu spotrebiteľa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia. Z vyššie uvedených dôvodov
súd nepovažuje námietku premlčania vznesenú žalovaným za dôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého aj
keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia.

Žalobkyňa mala neúspech len v nepatrnej časti a to v časti, v ktorej zobrala žalobu späť a z procesného
hľadiska nesie zodpovednosť za trovy konania, preto má súd za to, že jej patrí plná náhrada trov konania.
Tarifnou hodnotou na účely určenia odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov ( ďalej len „cit. vyhl.“ ) v spojení s § 142 ods. 3 OSP je potom suma súdom
priznaného plnenia, teda suma 347,13 eur. Odmena z výšky súdom priznaného plnenia a odmena za
jeden úkon právnej služby potom predstavuje sumu v zmysle cit. vyhl. predstavuje sumu 26,56 eur.

Žalobcovi tak vznikol nárok na odmenu za tri úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie
konania, účasť na pojednávaní dňa 11.05.2016 podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d) cit. vyhl., teda spolu
odmena v sume 79,68 eur a na režijný paušál za 3 úkony v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. a to za dva úkony
v roku 2015 po 8,39 eur a jeden úkon v roku 2016 po 8,58 eur teda spolu 25,36 eur.

Súd taktiež priznal náhradu za stratu času za 6 začatých polhodín v roku 2016 ( jedna polhodina 14,30
eur ) na ceste Svidník - Vranov nad Topľou a späť za účasť zástupcu na pojednávaní dňa 11.05.2016
a to v sume 85,80 eur a cestovné za cestu na pojednávanie na tunajší súd dňa 11.05.2016 motorovým
vozidlom - Svidník - Vranov nad Topľou a späť pri počte 124 kilometrov, priemernej spotrebe 5,9 l/100 km
( čo vyplýva z technického preukazu vozidla a nie 6,2 l/100km ako uviedol právny zástupca žalobkyne)
a cene pohonných hmôt 1,234 eur /l a základnej náhrade 0,183 eur vo výške 31,71 eur.

Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej
z odmeny 79,68 eur, režijného paušálu 25,36 eur, náhrady cestovného v sume 31,71 eur a náhrady za
stratu času v sume 85,80 eur. Právny zástupca je platcom DPH preto mu priznal súd aj DPH v sume
44,51 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. zo sumy 222,55 eur ( odmena + režijný paušál +náhrada za stratu
času+ cestovné), teda spolu 267,06 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.