Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/799/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311225440
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2311225440.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: Ing. R. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. Q. J., Q. R. XXXX, zastúpeného spoločnosťou: ATTORNEYS GROUP s.r.o.,
Banská Bystrica, Kláry Jarunkovej č. 2, IČO: 36 863 998, proti žalovanému: P. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. č. XX, zastúpený spoločnosťou: Nagy & Partners, s.r.o., Galanta, Športová 470/11, IČO: 36

869 341, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Galanta zo dňa 23. októbra 2014, č.k. 8C/294/2011-283, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania za advokátske zastúpenie
1.019,29 Eur k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcim Q. F.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom X. č. XXX a kupujúcim P. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom
X. č. XX, na základe ktorej predávajúci ako výlučný vlastník previedol na kupujúceho vlastnícke právo
k parcele č. KN „C“ 266/2 zastavené plochy a nádvoria o výmere 177 m2, parcela č. 266/3 zastavené
plochy a nádvoria o výmere 91 m2 a stavbe - rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele
č. KN „C“ 266/3, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX vedeného Správou katastra Galanta

pre okres Galanta, Obec X. katastrálne územie X. a ktorej vklad bol povolený pod číslom V 3251/2010
zo dňa 26.10.2010 - v.z. 183/2010 je voči žalobcovi právne neúčinná. Titulom náhrady trov konania
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 132,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
2.852,16 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 42 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že z vykonaného
dokazovania mal preukázané a uviedol to aj sám žalovaný, že v čase keď kupoval dom od svojho

brata bývali spolu na rovnakej adrese u svojich rodičov. Brat mu hovoril o svojich problémoch a o
svojej insolventnosti. Žalovaný kúpil od brata dom preto, aby boli vyporiadané jeho záväzky k bankám,
nakoľko hrozilo, že dom pôjde do dražby. Žalovaný teda vedel o insolventnosti svojho brata, čo sa
týka banky. Keby došlo k predaju nehnuteľnosti na dražbe, finančne by bola uspokojená tak banka
za poskytnutý hypotekárny úver a z výťažku by bol uspokojený aj žalobca. Poukázal na judikatúru
českých súdov, podľa ktorých k odporovateľnému kráteniu vedie len zmenšenie dlžníkovho majetku.

Ako vyplýva z kúpnej zmluvy medzi žalovaným a jeho bratom, tak kupujúci zaplatil kúpnu cenu tak, že
uhradil dlhy predávajúceho, tzn. jeho úvery voči bankám a svojmu bratovi - predávajúcemu vyplatil
v hotovosti sumu 10.222,62 Eur. Predávajúci napriek tomu, že obdržal tieto finančné prostriedky vuvedenej sume, neuspokojil z nich svojho veriteľa, tzn. žalobcu. Súd prvého stupňa zdôraznil, že
uplatnenie odporovateľnosti je právne relevantné len to, že veriteľ je skutočne veriteľom dlžníka a dlžník
učinil skracovací úkon. Predávajúci nepoužil ani časť plnenia na dlh voči samotnému žalobcovi, teda

nemožno tu hovoriť o transformácii majetku. Súd prvého stupňa sa stotožnil s vyjadrením žalobcu v
tom zmysle, že sa jednalo o kvalifikované zmenšenie majetku, nakoľko z kúpnej ceny nebo vyrovnaný
len dlh voči banke, ale zostali aj finančné prostriedky vo výške 10.222,62 Eur, ktoré dlžník žalobcu
použil iným spôsobom ako na uspokojenie svojich záväzkov bez toho, aby dlžník žalobcu neodpredal
nehnuteľnosť, nedostal by sa k sume 10.222,62 Eur. Žalovaný vedel o tom, že jeho brat má okrem

banky aj záväzky voči iným osobám. Poukázal na to, že dlžník žalobcu od 10.07.2010, kedy nadobudol
právoplatnosť platobný rozkaz žiadnym spôsobom neuspokojoval svoj dlh voči žalobcovi a nie je možné
iným spôsobom dlh vyrovnať a to len tým, že sa určí odporovateľnosť právneho úkonu, nakoľko dlžník
žalobcuinýspeňažiteľnýmajetoknemá.Jenaúvaheexekútoraakýmspôsobomzmožnýchalternatívsa
uspokoja nároky žalobcu. O trovách konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi
ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 132,50 Eur

a z trov právneho zastúpenia, ktoré súd prvého stupňa špecifikoval a ktoré spolu s náhradou hotových
trov advokáta predstavujú 2.852,16 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaný a žiadal,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému

prizná náhradu trov tak prvostupňového ako aj odvolacieho konania. Poukázal na to, že podstatnou
podmienkou odporovateľnosti je krátenie veriteľa, ktoré spočíva v obmedzení alebo v strate veriteľovej
schopnosti uspokojiť sa z dlžníkovho majetku. V judikatúre a v literatúre vzťahujúcej sa na túto
problematiku prevláda názor, že k odporovateľnému kráteniu vedie len zmenšenie dlžníkovho majetku.
V danom prípade sa prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia naplnením tohto predpokladu

odporovateľnosti dostatočne nezaoberal. Z predmetnej zmluvy, prípade i z pripojených listinných
dôkazov ku vkladovému konaniu, vzhľadom k tomu, že ide o ekvivalentný právny úkon, potom zostalo
predovšetkým nezodpovedaným, či kúpna cena za nehnuteľnosti bola primeraná a tiež, či kúpna cena
bola žalovaným aj reálne vyplatená. Z uvedeného je totiž možné vyvodiť, či došlo, resp. nedošlo
ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku veriteľa žalobcu, ako úspešnej odporovateľnosti právneho

úkonu. Zdôraznil, že aj napriek tomu, že odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesením zo dňa
07.08.2013 upriamil pozornosť súdu prvého stupňa na zložitosť dôsledného posúdenia odporovateľnosti
právneho úkonu so zameraním sa na jednotlivé vyššie popísané zákonné hľadiská, súd prvého stupňa
si tento názor neosvojil a dostatočne sa nevysporiadal s argumentáciou a obranou žalovaného, že
predmetný právny úkon je odplatný, že predávajúcemu za odpredaný podiel zaplatil kúpnu cenu a že

predmetný právny úkon bol urobený v zlej ťaživej situácii dlžníka, ktorý nemal finančné prostriedky na
zaplatenie svojich dlhov, ktoré chcel uhradiť. Súd prvého stupňa výsledky vykonaného dokazovania
nevyhodnotil tak, ako to vyžaduje § 132 O.s.p. Má za to, že predchádzajúcimi zrušujúcimi uzneseniami
Krajský súd v Trnave uznesením (č.k. 24Co/334/2012-148 a 24Co/49/2014-260 zo dňa 18.06.2014)
jednoznačne uviedol pochybenia Okresného súdu Galanta pri jeho rozhodnutiach a ako aj konaniach ich

predchádzajúcim a usmernil súd prvého stupňa akým spôsobom a čo má v ďalšom konaní dokazovať,
čím sa má zaoberať a následne na tomto základe rozhodnúť. Súd prvého stupňa sa týmto právnym
názorom krajského súdu neriadil a pri rozhodovaní sa dopustil rovnakých chýb, ktoré mu boli vytýkané
citovanými zrušujúcimi uzneseniami. Z doteraz vykonaného dokazovania vyplynulo, že kúpna cena,
ktorá bola dohodnutá medzi žalovaným a jeho bratom ako predávajúcim bola primeraná. Predajom

nehnuteľnosti došlo k transformácii majetku ekvivalentným právnym úkonom, pričom odplata za tento
úkon bola rovnocennou náhradou. Už táto skutočnosť samo o sebe je dostačujúca k tomu, aby
bola predmetná žaloba zamietnutá, nakoľko kúpnou zmluvou bola vec nahradená jej zodpovedajúcim
peňažným plnením a teda nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka, čím zároveň nedošlo ani k ukráteniu
uspokojenia pohľadávky žalobcu. Tiež si uplatnil náhradu trov konania.

Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolanie sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom adôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a po uskutočnení odvolacieho pojednávania dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa pre jeho vecnú nesprávnosť je potrebné zmeniť.

Na odvolacom pojednávaní odvolací súd zopakoval dokazovanie vypočutím žalobcu a žalovaného ako
aj svedka Q. F., pričom všetci vypočutí vypovedali zhodne ako pred súdom prvého stupňa.

V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi i nesporné, že platobným rozkazom Okresného súdu
Galanta zo dňa 11.06.2010, č.k. 23C/151/2010-35, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

10.07.2010 Q. F. (brat žalovaného) zaviazaný zaplatiť žalobcovi dlh vo výške 4.785,- Eur s 9%-ným
úrokom z omeškania od 12.11.2009 do zaplatenia a 9%-ným úrokom z omeškania zo sumy 626,54 Eur
od 23.03.2010 do zaplatenia a trovy konania 406,91 Eur do 15 dní od právoplatnosti platobného rozkazu.
Nakoľko dlžník svoj dlh voči žalobcovi nesplnil, žalobca dňa 25.08.2010 podal proti dlžníkovi u súdneho
Exekútora JUDr. Soni Spišákovej so sídlom v Banskej Bystrici návrh na vykonanie exekúcie, vedenej
pod sp. zn. EX 36/10.

Rovnako bolo preukázané a medzi účastníkmi i nesporné, že dlžník žalobcu Q. F. kúpnou zmluvou,
ktorej vklad bol povolený Správou katastra Galanta pod č. V 3251/2010 zo dňa 26.10.2010 odpredal
dňa 18.06.2010 žalovanému nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, kat. úz. X., parc. č. 266/2 zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 177 m2, parc. č. 266/3 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 91 m2

a rodinný som súp. č. XXX postavený na parc. č. č. 266/3 za kúpnu cenu 99.000,- Eur. Z výsluchu
účastníkov potom vyplýva, že kúpna cena za odpredanú nehnuteľnosť mala byť medzi účastníkmi
zmluvy dohodnutá na podklade vyhotoveného znaleckého posudku vyhotoveného pre účely poskytnutia
úveru bankou pre žalovaného. Z kúpnej ceny boli uhradené dlhy predávajúceho voči peňažným
ústavom, čo vyplýva priamo z čl. III. kúpnej zmluvy.

V osobách predávajúceho a kupujúceho ide o súrodencov - bratov, ktorí v čase uzavretia napadnutej
zmluvybývalispoluusvojichrodičovakupujúci,tzn.žalovanýnepopiera,ževedelozlejfinančnejsituácii
brata, vedel o jeho dlhoch, pričom svedok pred odvolacím súdom v rozpore s tvrdením žalovaného
uviedol, že tento vedel aj o jeho dlhu voči žalobcovi.

V zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol
veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu
blízkou (§ 116 a § 117 Občianskeho zákonníka), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech
osôb uvedených v písmenách a) až d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri

náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Vzmysle§116Občianskehozákonníkablízkouosoboujeokreminýchvymenovanýchosôbisúrodenec.

Podľa § 42b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ

žalobou.Právoodporovaťprávnemuúkonusauplatňujeprotitomu,ktomalzodporovateľnéhoprávneho
úkonu dlžníka prospech.

Účelom ust. § 42 a nasl. Občianskeho zákonníka o odporovateľnosti právnych úkonov je
zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Podstatou

odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe - veriteľovi, ktorá znamená, že veriteľ
môžepožadovaťuspokojeniesvojejpohľadávkyzpredmetuodporovanéhoprávnehoúkonutak,akobyk
tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, ktorých okruh zákon nijako
neobmedzuje. Dlžníkov právny úkon pritom musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa. Vymáhateľnou pohľadávkou je pohľadávka splatná, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom

v základnom konaní (pozri rozsudok NS SR 3Cdo 102/99) a teda o to skôr i pohľadávka, ktorej svedčí už
vykonateľný exekučný titul, ako je tomu i v danom prípade. V danej veci bolo preukázané, že platobným
rozkazom platobným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 11.06.2010, č.k. 23C/151/2010-35,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.07.2010 Q. F. (brat žalovaného) zaviazanýzaplatiť žalobcovi dlh vo výške 4.785,- Eur s 9%-ným úrokom z omeškania od 12.11.2009 do zaplatenia
a 9%-ným úrokom z omeškania zo sumy 626,54 Eur od 23.03.2010 do zaplatenia a trovy konania 406,91
Eur do 15 dní od právoplatnosti platobného rozkazu.

Podľa názoru odvolacieho súdu je teda nesporné, že predmetná pohľadávka žalobcu ako veriteľa voči
dlžníkovi je v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka vymáhateľná.

Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky v zmysle citovaného ustanovenia predpokladá také

zmenšenie majetku dlžníka, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti.
Dôkazné bremeno preukázať, že táto podmienka úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu bola
splnená je na žalobcovi. Nestačí pritom preukázať, že majetok dlžníka sa zmenšil. Musí byť preukázané,
že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku, teda že
došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu jeho majetku.

Aj v predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach odvolací súd poukázal na zmysel odporovateľnosti,
ktorým je zabezpečiť občianskoprávnu ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré
vedú k úmyselnému zmenšeniu majetku dlžníka a tým i k zmareniu možnosti uspokojenia veriteľa z
majetku dlžníka. Nie je pritom rozhodujúce o aký druh právneho úkonu ide. Môže ísť o úkon úplatný
alebo bezúplatný, o právny úkon dvojstranný, či jednostranný, resp. o úkon, ktorým bol majetok

scudzený (napr. kúpna alebo darovacia zmluva). Spoločným základným predpokladom odporovateľnosti
právnych úkonov je, že právnym úkonom došlo k skráteniu uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej
pohľadávky, pričom ukracovanie predpokladá kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka (jeho majetok
sa zmenšil do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku). Na strane
dlžníka musí ísť o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť svojho veriteľa (veriteľov) a súčasne druhej

strane odporovateľného právneho úkonu (žalovanému) musí byť úmysel dlžníka odporovaným právnym
úkonom ukrátiť veriteľa známy (žalovaný o tomto úmysle dlžníka v čase, kedy bol právny úkon urobený,
vedel alebo musel vedieť). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere je na veriteľovi
(žalobcovi). Preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou
právneho úkonu sú osoby jemu blízke (§ 116 a § 117 Občianskeho zákonníka). V takomto prípade

zákon úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá. Treba zdôrazniť, že úmysel dlžníka ukrátiť
svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sú v obidvoch prípadoch psychickým
stavom (podobne ako napr. dobrá viera), ťčo znamená, , že samy o sebe nemôžu byť predmetom
dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom
ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti,

z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom dôvodiť.

Podľa ust. § 42a Občianskeho zákonníka je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnuť rozhodnutie
súdu, ktorým by bolo určené, že voči nemu je neúčinný dlžníkom vykonaný právny úkon, ktorý
ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej

žalobe vyhovené, tak predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu
vydaného proti dlžníkovi, domáhať exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným)
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v prospech
ktorej bol právny úkon uskutočnený. Pre uplatnenie odporovacej žaloby je významné len to, že veriteľ
skutočne má voči dlžníkovi pohľadávku (t.j. že je jeho veriteľom) a že dlžník uskutočnil právny úkon v

úmysle ukrátiť jej uspokojenie, t.j. že svojím právnym úkonom úmyselne nastolil taký stav, ktorý veriteľovi
znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku.

Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú
k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za

následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by
nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. K ukráteniu uspokojenia
pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak dlžník vlastní napriek odporovanému právnemu úkonu a
ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil (NS ČR, sp. zn.
21 Cdo 2791/99).

Súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétnev danej veci spočíva v tom, súd prvého stupňa síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval a na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

Odvolací súd zotrváva na svojom názore, čo je v danom prípade rozhodujúcim, že odporovateľnými
nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku
dlžníka.Jevšaknevyhnutné,abyišlooreálneekvivalentnéprávneúkony.Vkonaníoodporovacejžalobe
musí byť preto záver, že napadnutý právny úkon je úkonom ekvivalentným, vždy bezpečne preukázaný,
a to nielen odkazom na samotné znenie právneho úkonu, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník

stratil, nadobudol iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy (NS ČR, sp. zn. 30 Cdo 2435/2006, pozri
aj NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 2426/1999).

K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší
majetok dlžníka, avšak ak vlastní dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom
taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil (takým majetkom môžu

byť aj peniaze, ktoré dlžník reálne získal z predaja svojich vecí). V prípade, že dlžníkov právny úkon
nemal za následok zmenšenie jeho majetku, nakoľko za prevedené veci, práva alebo iné majetkové
hodnoty obdržal ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná)
náhrada, rovnako nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Aj keď dlžník keď
má dlhy, nenastalo v dôsledku tzv. ekvivalentného právneho úkonu zmenšenie dlžníkovho majetku a k

uspokojeniu veriteľovej pohľadávky môže slúžiť dlžníkov majetok - aj keď zmenil podobu svojich aktív
- v rovnakej hodnote (cene), ako keby k týmto právnym úkonom nedošlo. Rozhodujúcim okamihom
pre posúdenie ekvivalentnosti prevodu dlžníkových vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt je jeho
účinnosť, pri nehnuteľnostiach zapisovaných do katastra nehnuteľností je ním deň, ku ktorému nastali
účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Pre záver, že sa dlžníkov majetok následkom prevodu

veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty na iného neznížil, nie je bez ďalšieho významný len obsah
zmluvy či iného dojednania. O tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka ide len vtedy, ak za prevedené
veci, práva alebo iné majetkové hodnoty sa dlžníkovi naozaj (reálne) dostala ich obvyklá cena alebo iná
skutočne primeraná (rovnocenná) náhrada.

Vdanomprípademalsúdnespornepreukázané,žežalobcomnapadnutýúkonžalovanéhoažalobcovho
dlžníka bol úkonom odplatným, ekvivalentným, keď dlžníkovi bola za jeho podiel na scudzenej
nehnuteľnosti poskytnutá finančná protihodnota, ktorej výška z hľadiska primeranosti žalobcom
spochybnená nebola. Takýto právny úkon nemal za následok zmenšenie majetku dlžníka, ale išlo len o
transformáciu nehnuteľného majetku na finančnú hodnotu.

Aj keby súd zohľadnil, že dlžník prednostne uspokojil pohľadávky, ktoré mali voči nemu banky a to tak,
že priamo z kúpnej ceny boli tieto ich pohľadávky čiastočne uspokojené, ešte aj tak obdržal sumu, ako
zvyšok kúpnej ceny, ktorá v čase uzavretia kúpnej zmluvy so žalovaným postačovala na úhradu dlhu,
ktorý mal predávajúci voči žalobcovi.

Po zhrnutí rozhodujúcich skutočností a vyhodnotení vykonaného dokazovania, keďže v konaní bolo
nesporne preukázané, že dlžník žalobcu dlžník práve v snahe uhradiť svoje dlhy speňažil svoj podiel na
nehnuteľnosti a tento predal žalovanému za kúpnu cenu, ktorá bola primeraná hodnote tohto podielu,
že reálne obdržal za odpredaný podiel na nehnuteľnosti primeranú finančnú protihodnotu, odvolací súd

je názoru, že ide o ekvivalentný právny úkon s preukázaním reálneho plnenia od žalovaného, preto
neboli splnené podmienky na to, aby súd vo vzťahu k žalobcovi určil neúčinnosť žalobou napadnutého
úkonu - kúpno-predajnej zmluvy žalovaného a dlžníka žalobcu zo dňa 18.06.2010.

Nakoľko súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobu zamietol.

V konaní bol úspešný žalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania pred prvostupňovým i
odvolacím súdom v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.. Právny zástupca žalovaného si návrhom
podľa § 151 O.s.p. uplatnil náhradu trov konania len za právne zastúpenie, tzn. úkony zastupujúcej

spoločnosti a náklady spojené s cestovným a stratou času. Odvolací súd potom priznal žalovanému
náhradu trov konania za právne zastúpenie v súlade s vyhláškou č. 655/2004 za 13 úkonov právnej
pomoci + ku každému úkonu režijný paušál (podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3 a§ 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.) spolu celkom: 1.019,29 Eur, pričom ide o nasledovné
úkony a náklady:

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 15.02.2012
58,69 Eur + 7,63 Eur + 13,26 Eur (DPH) = 79,58 Eur
- pojednávanie pred Okresným súdom Galanta dňa 16.02.2012
58,69 Eur + 7,63 Eur + 13,26 Eur (DPH) = 79,58 Eur
- pojednávanie pred Okresným súdom Galanta dňa 24.04.2012

58,69 Eur + 7,63 Eur + 13,26 Eur (DPH) = 79,58 Eur
- pojednávanie pred Okresným súdom Galanta dňa 21.06.2012
58,69 Eur + 7,63 Eur + 13,26 Eur (DPH) = 79,58 Eur
- pojednávanie pred Okresným súdom Galanta dňa 12.07.2012
14,67 Eur (1/4 z 58,69 Eur) + 7,63 Eur + 4,46 Eur (DPH) = 26,76 Eur
- odvolanie zo dňa 23.07.2012

58,69 Eur + 7,63 Eur + 13,26 Eur (DPH) = 79,58 Eur
- pojednávanie pred Okresným súdom Galanta dňa 29.10.2013
60,07 Eur + 7,81 Eur + 13,58 Eur (DPH) = 81,46 Eur
- pojednávanie pred Okresným súdom Galanta dňa 03.12.2013
60,07 Eur + 7,81 Eur + 13,58 Eur (DPH) = 81,46 Eur

- pojednávanie pred Okresným súdom Galanta dňa 19.12.2013
30,04 Eur (1/2 z 60,07 Eur) + 7,81 Eur + 7,57 Eur (DPH) = 45,42 Eur
- odvolanie zo dňa 30.12.2013
60,07 Eur + 7,81 Eur + 13,58 Eur (DPH) = 81,46 Eur
- pojednávanie pred Okresným súdom Galanta dňa 02.10.2014

61,85 Eur + 8,04 Eur + 13,98 Eur (DPH) = 83,87 Eur
- odvolanie zo dňa 03.11.2014
61,85 Eur + 8,04 Eur + 13,98 Eur (DPH) = 83,87 Eur
- pojednávanie pred Krajským súdom v Trnave dňa 28.10.2015
64,54 Eur + 8,39 Eur + 14,59 Eur (DPH) = 87,52 Eur

- cestovné dňa 28.10.2015: Galanta - Trnava - Galanta - 56 km; amortizácia: 0,183 Eur/km; cena PHM:
1,089 Eur/l; strata času - 2 polhodiny; DPH = spolu vo výške 49,57 Eur

Náhradu trov žalovaného súd zaviazal žalobcu zaplatiť k rukám zástupcu žalovaného (§ 149 ods. 1

O.s.p.), do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.