Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114222102
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114222102.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobkyne C. E., nar. XX. XX.
XXXX, bytom N. XXXX/XX, C. C., štátnej občianky SR, v konaní zastúpenej Mgr. Alenou Gregorovou,
advokátkou so sídlom Horná 54, Banská Bystrica proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.055,20 EUR, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/198/2014-103 zo dňa 30.
06. 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/198/2014-103 zo dňa 30. 06. 2016 vo výroku,
ktorýmsúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobkyni1.055,20EURvlehote3dníodprávoplatnosti
rozhodnutia a vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo
výške 63,- EUR a súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- EUR na
účet Slovenskej pošty a.s. - prevádzkovateľ systému so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9,
IČO: 36 631 124 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia p o t v r d z u j e .

II. Vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 457,04
EUR na účet jej právnej zástupkyne Mgr. Anny Gregorovej vedený v R. C. a.s., pobočka C. C., číslo účtu:
IBAN: K. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXX v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia
zrušuje a v tejto časti vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobkyni
sumu 1.055,20 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.). Žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 457,04 EUR (výrok II.). Žalovanému uložil
tiež povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 63,- EUR a súdny poplatok z návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- EUR na účet Slovenskej pošty a.s. (výrok III.). Súd prvej
inštancie po pripustení zmeny žaloby uznesením č. k. 7C/198/2014-68 zo dňa 25. 11. 2015 rozhodoval o
nároku žalobkyne, ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 1.055,20 EUR titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.055,20 EUR je dôvodná. Medzi stranami sporu bola dňa 29. 06.
2012 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Súd konštatoval,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. K uzavretiu zmluvy došlo

tým spôsobom, že žalobkyňa dňa 26. 06. 2012 podpísala a vyplnila body 1 až 5 žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru / zmluvy o revolvingovom úvere ako jednostranného právneho úkonu. Následne
zástupca žalovaného dňa 29. 06. 2012 podpísal a vyplnil bod 6 predmetnej žiadosti (údaje o schválenom
revolvingovom úvere) a vystavil oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré mali byť prijatímnávrhu, a teda uzavretím zmluvy. Keďže údaje v žiadosti (bod 5) a údaje v prijatí návrhu (bod 6) a
oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie sú totožné, keď sa líšia v údaji o RPMN pre úver,
súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

1 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z., a to údaj o RPMN. Ďalej súd vyhodnotil, že zmluva neobsahuje ani
náležitosti § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, keď v zmluve je uvedená iba suma mesačnej splátky bez toho, aby bolo zrejmé,
aká časť mesačnej splátky je určená na úhradu istiny, aká časť na úhradu úrokov, prípadne poplatkov.
Nakoniec súd mal za to, že v zmluve nie je uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z., ktorý je uvedený iba v oznámení veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi zo dňa 29. 06. 2012, ktoré oznámenie však nie je podpísané žalobkyňou. Súd vzhľadom
na horeuvedené považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm.
a/ zák. č. 129/2010 Z. z. z dôvodu chýbajúcich náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, j/ a
k/ zák. č. 129/2010 Z. z., resp. v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona pre nesprávny údaj
o RPMN v neprospech spotrebiteľa. Súd mal preukázané, že z úveru vo výške 840,- EUR žalobkyni

bola reálne vyplatená čiastka 719,42 EUR, pretože žalovaný zrazil sumu 120,52 EUR ako odplatu za
poskytnutie odkladu splatnosti splátok podľa článku 8.1 zmluvy hneď pri poskytnutí úveru, bez ohľadu
na to, či vôbec v budúcnosti žalobkyňa inštitút odkladu splátok využije, alebo nie, čo je jednoznačne
v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 OZ a takáto podmienka v zmysle § 53 ods. 5 OZ
je neprijateľná. Uvedenú podmienku (bod 8.1 zmluvy - dohoda o poskytnutí služby) už vyhlásili za

neprijateľnú už viaceré súdy (napr. Okresný súd Prešov v rozsudku č. k. 10C/291/2014-36 zo dňa 05.
12. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 15Co/70/2015 zo dňa 27. 05. 2015).
Súd mal preukázané, že žalobkyňa žalovanému zaplatila sumu 1.774,62 EUR, z toho 1.170,26 EUR
v mesačných splátkach, 604,36 EUR zrážkami zo mzdy vykonávanými jej zamestnávateľom v období
od novembra 2014 do septembra 2015, preto žalovaný je titulom bezdôvodného obohatenia povinný

zaplatiť žalobkyni sumu 1.055,20 EUR ako rozdiel medzi sumou 1.774,62 EUR a sumou 719,42 EUR.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP, úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov
konania v celom rozsahu, pričom priznal žalobkyni trovy konania titulom trov právneho zastúpenia podľa
vyčíslenia právnou zástupkyňou žalobkyne spolu za 7 úkonov právnej služby + režijný paušál, z toho
za 7 úkonov právnej služby po 61,41 EUR za každý úkon, za jeden úkon právnej služby, a to návrh na

vydanie predbežného opatrenia vo výške 30,71 EUR a prislúchajúci režijný paušál. Uviedol, že trovy
právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z., pričom vykonané
úkony súd považoval za účelné, preto žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia priznal v uplatnenom
rozsahu.Keďžežalobkyňajeoslobodenáodsúdnychpoplatkov,súdvsúlades§2ods.2zák.č.71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch zaviazal v konaní neúspešného žalovaného na zaplatenie súdnych poplatkov.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal odvolanie
žalovaný. V odvolaní napádal záver súdu o chýbajúcej hodnote RPMN, poukazujúc na to, že zákon
č. 129/2010 Z. z. určuje spôsob výpočtu RPMN. Údaj o RPMN sa v zmysle zákona dohodnúť nedá.
Zákon neurčuje, že pôjde o dohodnutý údaj, ale o vypočítaný ukazovateľ, pričom zákon určuje aj to,

kedy sa tento údaj má vypočítať - v čase uzavretia zmluvy o úvere. Ak tento údaj nie je možné dohodnúť,
potom sa nedá použiť ani ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na čo poukazuje súd. Aj
únijné právo jednoznačne určuje okamih, kedy a ako sa má určiť hodnota RPMN, keď smernica výslovne
uvádza, že údaj bude vypočítaný v čase uzavretia zmluvy, teda nie, že tento údaj bude dohadovaný
stranami. Ďalej napádal záver súdu o chýbajúcej náležitosti spočívajúcej v rozpise splátky na čas, istina,

úrok a iné poplatky. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy nevyplýva takáto požiadavka, táto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len
vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch
splátok a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Zmluva uzavretá
medzi stranami sporu obsahuje výšku splátky, termíny jej splatnosti, ako aj počet splátok. Závery

súdu o náležitostiach zmluvy nie sú v súlade ani s ustanoveniami Smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/EH z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zrušení Smernice Rady 87/102/
EHS. Podľa článku 10 ods. 1 písm. h/ smernice má zmluva obsahovať výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Vnútroštátne ustanovenie nie je

súd oprávnený vykladať spôsobom, ktorý by presahoval únijnú úpravu, pretože by tým porušil článok
22 smernice. Rozhodnutie súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, a teda je vecne
nesprávne. Žalovaný ďalej v odvolaní napadol záver súdu o tom, že uzavretá zmluva neobsahuje údaj
o konečnej splatnosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. tvrdiac, že tento záver nie jev súlade so skutočnosťami, ktoré vyplývajú zo súdneho spisu. Poukázal na to, že súčasťou uzavretej
zmluvy o revolvingovom úvere bolo okrem iného aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré
predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy v podobe žiadosti

o poskytnutie revolvingového úveru, ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku
7 ods. 7.1 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Údaj o dni
splatnosti poslednej splátky vyplýva zo splátkového kalendára, ale aj z oznámenia veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi, zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Rozhodnutie súdu
o bezúročnom charaktere úveru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nesprávnych

a predčasných skutkových zistení, ktoré nemajú oporu v uzavretej zmluve o revolvingovom úvere.
Žalovaný napadol aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov právneho zastúpenia
s poukazom na to, že žalobca nebol v konaní v celom rozsahu úspešný, pretože vykonal čiastočné
späťvzatie návrhu na začatie konania, súd o náhrade trov konania rozhodol teda podľa nesprávneho
ustanovenia upravujúceho náhradu trov konania. Z rozsudku nie je zrejmé, v čom spočíva účelnosť
právneho úkonu - zmena žaloby, ak túto zmenu žalovaný nezapríčinil a žalobca sám menil pôvodne

uplatnený nárok. Ak pôvodne uplatnený nárok nebol dôvodný, potom súd nemal priznať nárok na
náhradutrovprávnehozastúpeniazapodaniežalobynasúd.Nedôvodnéjeajpriznanienárokuzaúkon-
čiastočné späťvzatie. Žalobca tak nepostupoval na základe správania sa žalovaného, uznania nejakého
nároku z jeho strany a podobne. Rozhodnutie o náhrade trov právneho zastúpenia a rozhodnutie o
ich výške odporujú zákonu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a žalobu

zamietol.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že údaj o výške RPMN je v zmluve
uvedený len v časti 6 - údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktorá časť je vyplnená obchodným
zástupcom žalovaného až potom, ako sú schválené požiadavky spotrebiteľa/žalobcu. Žalobca pri

podpise zmluvy z obsahu zmluvy nevie zistiť reálnu výšku RPMN jeho zmluvného vzťahu. Argumentáciu
žalovaného nie je možné považovať za správnu. Napriek tomu, že výška RPMN nemôže byť výsledkom
dohody zmluvných strán, nie je akceptovateľný stav, kedy spotrebiteľ pri podpise zmluvy nie je o výške
RPMN oboznámený. Výška RPMN je povinnou náležitosťou zmlúv o spotrebiteľskom úvere, aj Smernica
Rady2008/48/ESuvádza,žeúdajovýškeRPMNmábyťvypočítanývčaseuzavretiazmluvy,tedavčase

uzavretia zmluvy aj zo strany spotrebiteľa. Údaj o výške RPMN v zmluve nie je riadne uvedený, a teda
zmluva je bezúročná a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z., pričom výška
RPMN uvedená v časti 6 zmluvy, ktorá sa spravuje zákonom č. 258/2001 Z. z. znenie § 4 ods. 2 písm. i/
Zákona o spotrebiteľských úveroch definuje, že takáto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, inak sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. § 4 ods. 2

písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch uvádza, že povinnou náležitosťou zmluvy je údaj o konečnej
splatnosti úveru. S absenciou takéhoto údaju zákon spája skutočnosť, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Zmluva o revolvingovom úvere vyššie uvedené povinné náležitosti neobsahuje. Navrhla
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že so závermi žalobcu uvedenými v
predmetnom vyjadrení nesúhlasí, nakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, trvá na
doterajších vyjadreniach. Žalobca absolútne nerešpektuje argumentáciu žalovaného v oblasti spôsobu,
akým sa určuje ročná percentuálna miera nákladov. Výpočet RPMN ovplyvňuje suma úveru, celkové
náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti jednotlivých splátok.

Namieta odkaz žalobcu na § 4 ods. 2 písm. g/ a i/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
zmluva o revolvingovom úvere bola stranami sporu uzavretá dňa 29. 06. 2012, teda za účinnosti zákona
č. 129/2010 Z. z. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že odkaz na
ustanovenie zákona č. 258/2001 Z. z. bol uvedený len v časti 2 vyjadrenia k odvolaniu žalovaného, vo
zvyšných častiach je použité znenie zákona č. 129/2010 Z. z. Vyjadrenie žalovaného ako celok považuje

za zmätočné, ktoré sa nezaoberá podstatnými spornými skutočnosťami vo veci, ako sú neuvedenie
RPMN v zmluve o úvere v čase podpisu zmluvy a absencia ďalších povinných náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

5. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie vo
veci samej podľa ust. § 387 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.6. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

7. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom

odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na obsah napadnutého rozhodnutia, rozsah odvolania
a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovaného preskúmal odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyňou žalovanú istinu,
trovy konania a rozhodol o povinnosti zaplatiť súdne poplatky. K odvolacej námietke žalovaného
vo vzťahu k záveru súdu o chýbajúcej hodnote RPMN odvolací súd uvádza, že s odôvodnením
rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti sa v plnom rozsahu stotožňuje, pričom v tejto časti odvolací

súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. V konaní pred súdom prvej inštancie
bolo preukázané, a to z listinného dokladu (žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o
revolvingovom úvere v spise na č. l. 5 a 6), že táto listina bola podpisovaná. Táto listina obsahuje
v bode 5 údaje o požadovanom revolvingovom úvere, kde je uvedená iba predpokladaná RPMN za
úver v percentách vo výške 70,02 %. V bode 6, ktorý obsahuje údaje o schválenom revolvingovom

úvere je uvedená RPMN za úver v percentách vo výške 66,94 EUR. Listina, žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere je podpísaná tak žalobkyňou, ako aj žalovaným.
Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že keďže žiadosť/zmluva obsahuje rozdielne údaje o
revolvingovom úvere, v konečnom dôsledku to znamená, že zmluva neobsahuje údaj o revolvingovom
úvere. Sú teda splnené podmienky pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru v zmysle

§ 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Námietku
žalovaného spočívajúcu v tom, že namieta, že v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. údaj o RPMN sa
dohodnúť nedá a ani zákon neurčuje, že pôjde o dohodnutý údaj, ale o vypočítaný ukazovateľ, považuje
odvolacísúdzaúčelovú.Zodôvodneniarozsudkusúduprvejinštancienepochybnevyplýva,žesúdprvej
inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že uzavretá zmluva neobsahuje údaj o

RPMN, a to práve z dôvodu, že v žiadosti/zmluve sú uvedené dva údaje o RPMN. Odvolací súd je toho
názoru, že takéto situácie nemožno mať za to, že by zmluva takýto údaj obsahovala, pričom zároveň je
nespochybniteľné, že údaj o RPMN má byť v zmluve uvedený spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti
v čase uzatvárania zmluvy zmluvnými stranami, a to z dôvodu predovšetkým právnej istoty spotrebiteľa,
ktorý s prihliadnutím aj na tento údaj má možnosť rozhodnúť sa, či zmluvu o spotrebiteľskom úvere

uzavrie, alebo takúto zmluvu neuzavrie. Odvolací súd je tiež v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že
v zmluve nie je uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/
zák. č. 129/2010 Z. z., keďže tento údaj je uvedený iba v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
zo dňa 29. 06. 2012, ktoré oznámenie však nie je podpísané žalobkyňou. Aj v tejto časti odvolaciu
námietku žalovaného odvolací súd považuje len za účelovú. Je nepochybné, že v čase uzatvárania

zmluvy o revolvingovom úvere, listina označená ako žiadosť/zmluva takýto údaj vôbec neobsahovala.
Konvalidovanie obsahu zmluvy o tento údaj nemožno nahradiť listinou žalovaného - oznámením veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 29. 06. 2012, a to ani za situácie, že v zmluvných dojednaniach
zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT SLOVAKIA s. r. o. (verzia platná 01. 10.
2011) v bode 7 sú uvedené prílohy, pričom v bode 7.1 je uvedené, že súčasťou tejto zmluvy o RÚ

sú prílohy, konkrétne ako príloha č. 7 Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi s prihliadnutím
k tomu, že sa nepochybne jedná o zmluvné dojednania vypracované žalovaným, pričom aj žiadosť/
zmluva je formulárového charakteru bez možnosti ovplyvnenia textu zmluvných dojednaní spotrebiteľom
vrátane bodu 13 žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere. Z tohto dôvodu neobstojí tvrdenie žalovaného,
že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, z čoho

následne vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje zákonnú náležitosť v zmysle § 9 ods.
2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z.

8. Odvolací súd prisviedča právnemu názoru súdu prvej inštancie, že zmluva o revolvingovom úvere
neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ a j/ zák. č. 129/2010 Z. z., keď neobsahuje

dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
ročnú percentuálnu mieru nákladov. Z týchto dôvodov sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov.9. Hoci odvolací súd prisvedčuje odvolacej námietke žalovaného vzťahujúcej sa k právnemu posúdeniu
súdom prvej inštancie, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom

s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia s poukazom na rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, z ktorého vyplýva, že Smernica Európskeho parlamentu
a Rady č. 48/2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere bráni členským štátom, aby vo svojej
vnútroštátnejúpravestanoviliakopovinnosťdozmluvyoúvereinénáležitosti,nežsútie,ktorévymenúva
Smernica v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, nie je potrebné,

aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala aj údaj o tom, aká časť splátky bude započítaná na
istinu a aká na úroky. Teda námietku žalovaného, že právny názor súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovostiúveruzdôvodu,žepodľanázorusúduprvejinštancievzmluveospotrebiteľskomúvere
absentujeúdajvzmysle§9ods.2písm.k/zák.č.129/2010Z.z.vzneníplatnomvčaseuzavretiazmluvy
o úvere (v súčasnosti § 9 ods. 2 písm. l/ citovaného zákona), treba z hľadiska nutnosti eurokomfortného
výkladu súdmi Slovenskej republiky považovať za dôvodnú. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie

dospel k právnemu názoru, že zmluva uzatvorená stranami sporu neobsahovala náležitosti v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. f/ a j/ zák. č. 129/2010 Z. z. rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej je vecne
správne. Pre záver o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru postačí, ak predmetná zmluva neobsahuje
čo i len jednu z náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Keďže zmluva uzavretá medzi
stranami sporu neobsahovala zákonné náležitosti, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a

termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a ročnú percentuálnu mieru nákladov, v súlade s ust.
§ 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Výšku
vyčísleného bezdôvodného obohatenia žalovaný v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nenamietal.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej v zmysle § 387 ods. 1 CSP
z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

10. Odvolací súd podrobil preskúmaniu aj závislý výrok súdu prvej inštancie v časti trov konania
a povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh a z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci zaplatenia súdnych poplatkov
správne aplikoval ustanovenie § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. a zaviazal v konaní neúspešnú stranu sporu

na zaplatenie súdnych poplatkov vzhľadom k tomu, že žalobkyňa je oslobodená od súdnych poplatkov.

11. Čo sa týka rozsudku súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania, žalovaný v podanom
odvolaní namietal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Predovšetkým poukazoval na nesprávnu
aplikáciu ust. § 142 ods. 1 OSP z dôvodu, že čiastočné zastavenie konania zavinila procesne žalobkyňa,

pričom namietal aj výšku priznaných trov konania titulom trov právneho zastúpenia za úkony právnej
služby, a to čiastočné späťvzatie návrhu a úpravu návrhu podaním zo dňa 08. 09. 2015 z dôvodu,
že z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, v čom spočíva účelnosť právneho úkonu zmena žaloby, ak
zmenu žalovaný nezapríčinil a žalobkyňa sama menila pôvodne uplatnený nárok. Rovnako namietal,
že čiastočné späťvzatie žaloby žalobkyňa nevykonala z dôvodu správania sa žalovaného, uznania

nejakého nároku z jeho strany a pod. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa
30. 06. 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku
súdu prvej inštancie vrátane rozhodnutia v časti trov konania už za účinnosti Civilného sporového
poriadku odvolaním podaným na pošte dňa 30. 08. 2016. Je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke
žalovaného vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, že z

rozsudku vôbec nie je zrejmé, v čom mala spočívať účelnosť právnych úkonov zo strany právnej
zástupkyne žalobkyne vo vzťahu k úkonu čiastočné späťvzatie návrhu a zmena žaloby. Rovnako je
potrebné prisvedčiť, že súd prvej inštancie vo veci nesprávne aplikoval ust. § 142 ods. 2 CSP, keďže
z obsahu spisu nevyplýva, že by k zmene žaloby, ako aj k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo v
dôsledku správania sa žalovaného; za situácie, že od účinnosti nového procesného predpisu, a to

Civilného sporového poriadku je odvolanie prípustné len proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku
na náhradu trov konania (pričom rozhodovanie o trovách konania má vždy povahu rozhodovania formou
uznesenia), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov konania (výrok II.) zrušil v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP z dôvodu nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti,
keď z odôvodnenia rozsudku vôbec nevyplýva, z akých dôvodov súd vo veci aplikoval ustanovenie §

142 ods. 1 OSP s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby žalobkyňou. V ďalšom konaní súd prvej
inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodne o nároku na náhradu trov konania, pričom vzhľadom
na čiastočné späťvzatie žaloby žalobkyňou vo veci pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
je povinný aplikovať jednak ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, ako aj ustanovenie § 256 ods. 1 CSP. Poprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 1 CSP, o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník postupom v
zmysle § 262 ods. 2 CSP, pričom dôsledne posúdi odôvodnené a účelne vynaložené výdavky vzniknuté

žalobkyni v zmysle § 251 CSP.
12. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, aj o náhrade trov odvolacieho
konania v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP.

13. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).