Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416210092
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416210092.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.
Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobkyne: Ing. G. C., D. XX, R.,
zastúpenej advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, Zámocká 18, Bratislava, proti žalovanému: JUDr. D.
C., D. XX, R., zastúpenému advokátkou JUDr. Norou Víglaskou, Laurinská 18, Bratislava, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava

IV č.k. 9C/172/2016-51, zo dňa 6.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a

žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že návrhom z 3.11.2016 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vyhotovovania
akýchkoľvek zvukových a obrazovo zvukových nahrávok, týkajúcich sa žalobkyne a jej prejavov
osobnej povahy. Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že na súde prvej inštancie prebieha konanie sp. zn.

25P/191/2016 o rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po
rozvode, ďalej konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do
rozvodu a o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vedené pod sp. zn. 13P/192/2016, a konanie
o nariadenie výchovného opatrenia, ktoré je vedené pod sp. zn. 25P/192/2016. Všetky tieto konania
začali na základe návrhov podaných zo strany žalovaného; žalobkyňa z týchto žalôb zistila, že žalovaný
ju už takmer rok nahráva. Predmetom nahrávok sú predovšetkým hádky, prípadne aj bežné situácie,

v ktorých samozrejme žalovaný, keďže o nahrávaní vedel, pôsobil neutrálne, resp. komunikáciu viedol
ním požadovaným smerom. Uvedené nahrávky používa ako dôkaz v konaniach a v ním upravenej verzii
ich prepisuje do svojich podaní. K vyhotovovaniu nahrávok sa žalovaný vo svojich podaniach priamo
priznáva, nakoľko podľa jeho tvrdení by inak bol „v dôkaznej núdzi“. Ďalej uviedla, že vzhľadom na
to, že so žalovaným žije v spoločnej domácnosti spolu s ich dvomi maloletými deťmi, nemôže si byť
nikdy istá, či ju manžel nahráva alebo nie, resp. za akej situácie tak urobí, čo výrazným spôsobom

zasahuje do jej súkromia a práva na ochranu osobnosti. Dodala, že žalovaný s vyhotovovaním nahrávok
neprestal, a to napriek tomu, že sa k jeho podaniam obšírne vyjadrila a poukázala na to, že to, čo
sa dialo nebolo nič iné, len manželské nezhody a rozvrat manželstva. Nahrávky mal zachytené na
mobilnomtelefóne.Žalovanýjejtakýmtosprávanímakonanímspôsobovalznačnúpsychickúnepohodu,
nerovnováhu a nesústredenosť, čo malo v konečnom dôsledku vplyv aj na maloleté deti G. a G.. Toto
správanie a konanie takisto spôsobovalo v rodine neprirodzenú, nezdravú a napätú situáciu. Bola toho

názoru, že toto svojvoľné nahrávanie je morálne (zrejme myslela „amorálne“) ako aj právne neprijateľné.
Vzhľadom na vyššie uvedené mala za to, že súd prvej inštancie nariadením neodkladného opatrenia,ktorým prikáže žalovanému zdržať sa nahrávania či odpočúvania rozhovorov so žalobkyňou, a rovnako
tak všetkých jej ústnych prejavov, zabezpečí ochranu jej súkromia, ako aj jej psychickú pohodu a zmierni
napäté vzťahy v domácnosti, v ktorej žije so svojimi maloletými deťmi.

3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne
vecou účastníka navrhujúceho nariadenie neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia aspoň osvedčil
listinnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti jeho návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodil, že neodkladným opatrením má žalobca navrhnúť takú

dočasnú úpravu vzťahov medzi účastníkmi, ktorou dosiahne legitímny cieľ a objasnil, že dočasná
úprava právnych vzťahov predpokladá, že neodkladné opatrenie svojimi účinkami ovplyvňuje budúce
konanie účastníkov sporu, chráni pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá v čase vydania neodkladného
opatrenia. V súvislosti s navrhovaným neodkladným opatrením, ktorým sa žalobkyňa domáha uloženia
povinnosti žalovanému zdržať sa vyhotovovania akýchkoľvek zvukových a obrazovo zvukových
nahrávok týkajúcich sa jej prejavov osobnej povahy poukázal na § 11 a § 12 ods. 1 Občianskeho

zákonníka; uviedol, že základnou zásadou pre vyhotovenie prejavov osobnej povahy je, že sa môžu
vyhotoviť len so súhlasom osoby, ktorej sa týkajú, s tým, že ak by došlo k vytvoreniu prejavov osobnej
povahy uvedených v § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka bez súhlasu oprávnenej osoby, došlo by k
neoprávnenému zásahu do jej práv.

4. Súd prvej inštancie zdôraznil, že podstata neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d)
C.s.p. sa sústreďuje do troch aktivít, a to, že žalovaný má niečo vykonať, niečoho sa zdržať a že
má niečo znášať. V prípade, že sa žalovaný má niečoho zdržať, vznikne mu povinnosť zdržať sa
presne vymedzeného rušenia, ktorým zasahuje do právnych vzťahov žalobcu, bez toho, aby súd
žalovanému uložil nejaké konkrétne opatrenie. Žalovaný je povinný prijať účinné opatrenie a jeho

dôslednosť sa skúma až v prípadnom nútenom výkone takéhoto predbežného opatrenia. V nadväznosti
na vyššie uvedené mal súd prvého stupňa za nepochybné, že vyhotovovanie akýchkoľvek zvukových
a obrazovo zvukových nahrávok, týkajúcich sa žalobkyne a jej prejavov osobnej povahy je možné
len s jej súhlasom; na druhej strane však podčiarkol, že sú situácie, kedy je možné, aby si žalovaný
vyhotovil zvukovú nahrávku žalobkyne i bez jej súhlasu napr. záznam z pojednávania súdu, alebo

iné. Pretože žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nešpecifikovala, kde konkrétne
navrhuje uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa zvukových a obrazovo zvukových nahrávok týkajúcich
sa žalobkyne a jej osobných prejavov (napr. v domácom prostredí a pod.), súd prvej inštancie nemal
ku dňu rozhodovania preukázanú potrebu neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami a uzavrel,
že žalovanému nie je možné vo všeobecnosti zakázať vyhotovovať zvukové nahrávky týkajúce sa

žalobkyne. Na uvedenom základe súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v
zmysle § 324 ods. 1 v spojení s § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) C.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu v súvislosti s
predmetným konaním žiadne trovy nevznikli.

5. Proti uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a neodkladné
opatrenie nariadiť. Považovala závery súdu prvej inštancie za zmätočné; z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutiajejjasnevyplynulo,žedôvodomzamietnutiajejnávrhubolonešpecifikovanie,kdekonkrétne
navrhuje uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa vyhotovovania zvukových a obrazovo zvukových
nahrávok týkajúcich sa jej osobných prejavov (napr. v domácom prostredí a pod.) a nie nepreukázanie

potreby neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu. Tento záver je v rozpore s dôvodmi
zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré vyplývali z odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie. S odkazom na § 12 Občianskeho zákonníka poukázala na to, že možnosť
vyhotovovať záznamy prejavov osobnej povahy je daná výlučne so súhlasom osoby, ktorej sa tieto
záznamy týkajú; v konaní mala za preukázané, že žalovaný vyhotovuje záznamy jej prejavov bez

súhlasu, čím mala preukázanú potrebu bezodkladne upraviť pomery. Žiadala, aby súd prvej inštancie
nariadilneodkladnéopatrenie,ktorýmuložížalovanémupovinnosťzdržaťsavyhotovovaniaakýchkoľvek
nahrávok týkajúcich sa žalobkyne a jej prejavov osobnej povahy; bližšie nešpecifikovala, na ktorých
miestach a kedy sa má žalovaný zdržať takéhoto konania, nakoľko mala za to, že možnosť vyhotovovať
záznamy prejavov osobnej povahy v zmysle § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je ničím

podmieňovaná (napr. miestom, časom). Za neakceptovateľnú považovala argumentáciu súdu prvej
inštancie, že nariadením neodkladného opatrenia tak, ako ho navrhovala, by došlo k všeobecnému
zákazu žalovaného vyhotovovať zvukové nahrávky týkajúce sa žalobkyne. Vyslovila názor, že ak
by prijala takéto tvrdenie, znamenalo by to, že už samotný § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníkapredstavuje všeobecný zákaz vyhotovovania prejavov osobnej povahy bez zákonných výnimiek, čo by
malo za následok rozpor § 175 ods. 3 C.s.p. (o ktorý súd prvej inštancie opieral svoju argumentáciu)
s predmetným ustanovením Občianskeho zákonníka. V predmetnej veci bola podľa jej názoru splnená

podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladne upraviť pomery, nakoľko
žalovaný svojím konaním porušuje právo na ochranu jej osobnosti, najmä súkromia. Záverom uviedla,
že pokiaľ by sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nedostatočnej špecifikácii
petitu návrhu, upresňuje petit v tejto časti oproti pôvodnému návrhu. Dôvodila, že v danom prípade
nejde o zmenu žaloby, ktorá v odvolacom konaní nie je prípustná (§ 371 C.s.p.), nakoľko nejde o

rozšírenie uplatneného práva alebo o uplatnenie iného práva (§ 140 ods. 1 C.s.p.), či o podstatnú
zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (§ 140 ods. 2 C.s.p.). Ak by
odvolací súd nepripustil upresnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti miesta, bude
nútená podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s petitom, ktorý bude oproti pôvodnému
doplnený len o miesto týkajúce sa zákazu. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd zmenil
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému

uloží povinnosť zdržať sa vyhotovovania akýchkoľvek zvukových a obrazovo zvukových nahrávok
týkajúcich sa žalobkyne a jej prejavov osobnej povahy v domácom prostredí, t.j. v byte č. XXX na 2.
poschodí na D. XX v Bratislave a na všetkých iných miestach a vo všetkých situáciách, kde sa pri
vyhotovovaní zvukových a obrazovo zvukových nahrávok týkajúcich sa žalobkyne a jej prejavov osobnej
povahy vyžaduje jej súhlas.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdiť. Uviedol, že v súdnych konaniach, tak ako ich vymedzila žalobkyňa v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, predkladal celý rad dôkazov v podobe výhražných SMS správ zo strany
žalobkyne, v podobe policajných potvrdení o žalovaným podaných oznámeniach o priestupkoch proti

občianskemu spolunažívaniu proti žalobkyni. Okrem fyzických útokov ho žalobkyňa veľmi často slovne
dehonestovala, ponižovala a vulgárne osočovala; dialo sa tak najmä pred deťmi. Bránil sa, že toto sú
dôvody, pre ktoré si musí vyhotovovať zvukové záznamy, pretože inak nemá šancu dokázať a preukázať
agresívne, hrubé správanie, ktorého adresátom je on a taktiež ich spoločné maloleté deti. Vyslovil
názor, že domáce násilie v takto závažnej forme je dostatočným dôvodom na prípadné vyhotovovanie

záznamov, a to najmä v prípade, ak jedna zo strán odmieta, že by sa druhá strana dopúšťala domáceho
násilia, ako v tomto prípade. Poznamenal, že je na zváženie, či dať prednosť právu na ochranu osobnosti
žalobkyne (v podobe jej osobných prejavov) alebo na druhej strane právu na ochranu osobnosti
žalovaného a detí (najmä nedotknuteľnosť ich fyzickej stránky) a právu na spravodlivý proces. Vzhľadom
na povahu týchto práv a vzhľadom na skutočnosti, ktoré sú obsahom spisu, prevažuje podľa jeho názoru

právo žalovaného a detí nad právom žalobkyne. Ak by sa mu uložil zákaz vyhotovovať nahrávky, mohlo
by to mať podstatný dopad najmä na jeho fyzickú integritu alebo fyzickú integritu maloletých detí, a
naviac by tým bolo vážne ohrozené jeho právo ako aj právo detí na spravodlivý proces. Dodal, že
nikdy nevyhotovoval záznamy na svoju ochranu a ochranu detí tak, že by tým mohlo dôjsť k zásahu
do intímnych sfér žalobkyne alebo detí. Zvukovú nahrávku považuje za jediný reálne možný dôkaz, ako

preukázať protiprávne konanie žalobkyne v tak závažnej veci ako je trvajúce domáce násilie. Ozrejmil,
že jeho konanie (nikdy si nenecháva voľne položený mobil, nosí ho stále vo vrecku riflí, v ktorých má
tiež kľúče a doklady od auta; keď sa ide sprchovať, zatvára si rifle s vecami v kúpeľni a zatvára dvere,
ktoré podopiera stoličkou a podobne sa správa, keď ide spať) vyplýva práve z dôvodu možného násilia
žalobkyne. Okrem strachu z prípadného napadnutia žalobkyňou je nútený chrániť si aj svoje osobné

veci a veci, ktoré slúžia na výkon jeho zamestnania, ktoré mu žalobkyňa, pokiaľ sa dostanú do sféry
jej dispozície, odcudzí, skryje a následne tvrdí, že o nich nič nevie. Napriek uvedenému správaniu
žalobkyne odmieta opustiť spoločnú domácnosť z dôvodu, že agresia žalobkyne voči deťom by sa mohla
v prípade jeho neprítomnosti stupňovať a z dôvodu, že matka sa snaží pôsobiť na deti, aby sa vzájomné
väzby medzi žalovaným a deťmi pretrhli.

7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C.s.p. je možné, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných
opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie,
že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade
je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá
je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh
na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy
na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení
žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda

záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

14. Do prijatia C.s.p. neexistovali ustálené a jednoznačné doktrinálne ani judikatúrne názory na otázku
procesnej prípustnosti nezákonne získaných dôkazov v predprocesnom štádiu a ich použiteľnosti v
občianskom súdnom konaní; po novom však C.s.p. expressis verbis upravuje limity ich použiteľnosti

v civilnom procese v rámci základných princípov. V čl. 16 ods. 2 C.s.p. je upravený princíp legality,
podľa ktorého súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré
boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je
odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1. Z uvedeného vyplýva, že v zásade je súd viazaný zákonom, pričom
pojem zákon tu je potrebné vykladať širšie zohľadňujúc hierarchiu právnych predpisov - pod pojmom

zákonom preto treba rozumieť aj Ústavu SR, ústavné zákony, úniové (európske) právo, medzinárodné
zmluvy a pod. Odvolací súd má zato, že čl. 16 ods. 2 C.s.p. je potrebné vykladať a aplikovať v
spojení s čl. 3 ods. 1 C.s.p., ktorý stanovuje, že každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým
zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Vo výnimočných prípadoch je však odôvodnený (ústavne
ospravedlniteľný) aj postup mimo rámca princípu legality, ktorý vyplýva z tzv. testu proporcionality
vzájomnekolidujúcichústavnýchpráv.DôvodovásprávakC.s.p.vtomtosmereuvádza,žesúdtakmôže
vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany ústavnokonformne posúdené ako

v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva. Ak
teda napríklad súd vezme do úvahy elektronickú komunikáciu či zaznamenanie obrazu a zvuku , ktoré
boli získané bez súhlasu osoby, ktorej prejavy boli takto zachytené, musí to odôvodniť tým, že právo
na ochranu osobnosti tohto subjektu je v konkrétnom prípade proporčne slabšie oproti tomu ústavnému
právu, ktorého porušenie sa má takto získaným dôkazným prostriedkom preukázať.

15. Žalobkyňa sa proti žalovanému neodkladným opatrením v záujme dosiahnutia trvalej úpravy
pomerov medzi stranami (§ 336 ods. 1 C.s.p.) domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať
sa vyhotovovania akýchkoľvek nahrávok - zvukových a obrazovo zvukových týkajúcich sa žalobkynea jej prejavov osobnej povahy. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňovala tým, že na súde
prvej inštancie prebieha konanie sp. zn. 25P/191/2016 o rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ďalej konanie o úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu vedené pod sp. zn. 13P/192/2016 a konanie o
nariadenie výchovného opatrenia, ktoré je vedené pod sp. zn. 25P/192/2016. Všetky tieto konania začali
na základe návrhov podaných zo strany žalovaného; žalobkyňa z týchto žalôb zistila, že žalovaný ju už
takmer rok nahráva. Predmetom nahrávok sú predovšetkým hádky, prípadne aj bežné situácie, v ktorých
žalovaný pôsobil neutrálne, resp. komunikáciu viedol ním požadovaným smerom. Uvedené nahrávky

používa ako dôkaz v konaniach a v ním upravenej verzii ich prepisuje do svojich podaní. Bola názoru, že
takéto svojvoľné nahrávanie je nemorálne a právne neprijateľné; nariadením neodkladného opatrenia by
bola zabezpečená ochrana jej súkromia, ako aj jej psychickej pohody a zmiernili by sa aj napäté vzťahy
v domácnosti, v ktorej žije so svojimi maloletými deťmi.

16. Žalobný petit (návrh na výrok neodkladného opatrenia súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný.

Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má rozhodnúť, lebo súd nemôže
stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Uvedené požiadavky nie sú
formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby
mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané. Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom
je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah podania; zo žiadneho ustanovenia C.s.p.

nevyplýva povinnosť súdu v záujme úspešnosti návrhu alebo žaloby nahrádzať prejav vôle jedného
zo subjektov konania o tom, ako má správne znieť žalobný petit a jeho skutkové odôvodnenie. V
predmetnej veci súd prvej inštancie napadnutým uznesením správne zamietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia na tom základe, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nešpecifikovala, kde konkrétne navrhuje uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa zvukových a obrazovo

zvukových nahrávok týkajúcich sa žalobkyne a jej osobných prejavov (napr. v domácom prostredí a
pod.); náležite tak uzavrel, že nakoľko ku dňu rozhodovania nie je preukázaná potreba neodkladnej
úpravy vzťahov medzi stranami, žalovanému nie je možné vo všeobecnosti zakázať vyhotovovať
zvukové nahrávky týkajúce sa žalobkyne. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v petite
neodkladného opatrenia na ochranu osobnosti by mal byť v prvom rade dostatočne presne vymedzený

subjekt neoprávneného zásahu, práve tak ako subjekt, ktorému je poskytovaná ochrana; v rámci
pravdivého opísania skutkového deja (rozhodujúcich skutočnosti) by mal byť ďalej dostatočne určite
vymedzený spôsob neoprávneného zásahu, tiež zásahom postihnutý osobnostný statok - hodnota,
ako i miesto, čas a obsah neoprávneného zásahu. Petit navrhovaného neodkladného opatrenia (bez
špecifikácie konkrétneho miesta, kde sa má žalovaný zdržať vyhotovovania zvukových a obrazovo

zvukových nahrávok týkajúcich osobných prejavov žalobkyne) je formulovaný neprimerane všeobecne
a široko, lebo nezohľadňuje skutočnosť, že protiprávnosť v prípade zásahu do osobnostných práv je
okrem iných vylúčená pri uplatnení zákonných licencií v zmysle § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd považoval skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak za dostatočne odôvodnené a
po relevantnom vyhodnotení právne významných skutočností konštatuje aj správnosť právneho záveru

o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených dôvodov.

17. A aj keď v podanom odvolaní žalobkyňa upresnila petit neodkladného opatrenia s tým, že nejde
o zmenu žaloby, ktorá v odvolacom konaní nie je prípustná (§ 371 C.s.p.), nakoľko nejde o rozšírenie
uplatneného práva alebo o uplatnenie iného práva (§ 140 ods. 1 C.s.p.), či o podstatnú zmenu alebo

doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (§ 140 ods. 2 C.s.p.); a žiadala napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uloží
povinnosť zdržať sa vyhotovovania akýchkoľvek zvukových a obrazovo zvukových nahrávok týkajúcich
sa žalobkyne a jej prejavov osobnej povahy v domácom prostredí, t.j. v byte č. XXX na 2. poschodí
na D. XX v Bratislave a na všetkých iných miestach a vo všetkých situáciách, kde sa pri vyhotovovaní

zvukových a obrazovo zvukových nahrávok týkajúcich sa žalobkyne a jej prejavov osobnej povahy,
vyžaduje jej súhlas. Odvolací súd na takto opravený a doplnený petit neodkladného opatrenia nemohol
z povahy veci reflektovať; cieľom a úlohou odvolacieho konania je prieskum rozhodnutia a konania,
ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Ide teda o preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia v konaní o
predmete konania tak, ako bol vymedzený v čase vydania napadnutého uznesenia. Ak by bolo možné

pripustiť úpravu petitu neodkladného opatrenia v tomto štádiu konania, znamenalo by to, že prieskum,
ktorý má uskutočniť odvolací (opravný) súd, sa stáva irelevantným, nakoľko by sa stal irelevantným
doterajší procesný postup, ako aj napadnuté rozhodnutie. Uvedené by malo za následok zrušenie
napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na opätovné prejednanie súdu prvej inštancie. Takýto postupby odporoval základnému účelu civilného sporového konania, ktorým je poskytnutie rýchlej, efektívnej
a spravodlivej ochrany ohrozeným a porušeným právam za súčasnej vysokej miery zodpovednosti
strán sporu za výsledok konania. V nadväznosti na uvedené potom platí, že na posúdenie správnosti

rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúce to, či boli splnené všetky
zákonom ustanovené predpoklady na vydanie takého rozhodnutia v čase rozhodovania, t.j. v čase
vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nezakladá vo vzťahu k prípadnému novému návrhu so zmeneným petitom
prekážku právoplatne rozhodnutej veci a žalobkyni nič nebráni v uplatnení pôvodných subjektívnych

práv novým (materiálne vykonateľným) návrhom.

18. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností
zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila splnenie zákonných
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. C.s.p. a preto napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).