Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10Cpr/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113232666
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4113232666.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

E. súd A. sudcom U.. H. Q. v právnej veci navrhovateľa: T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Q. č. XX,

občan SR, zastúpeného v konaní advokátom: U.. X. U., so sídlom W., O. č. XX, proti odporcovi: I. U. A.,
spotrebné družstvo, so sídlom A., Štefánikova č. XX, G.: XXXXXXXX, zastúpeného v konaní advokátom:
U.. P. P., so sídlom A., O. č. 2, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu
mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. X. návrh na začatie konania z a m i e t a.

II. Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

A. doručeným E. súdu A. dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľka je fyzická
osoba, ktorá bola v trvalom pracovnom pomere u odporcu, ktorý je právnickou osobou. Navrhovateľka
založila s odporcom pracovný pomer na dobu neurčitú na pracovnú pozíciu „vedúca prevádzkovej
Jednotkyč.XX/XXXQ.“.Dňa29.07.2013bolonavrhovateľkedoručenéOkamžitéskončeniepracovného
pomeru zo dňa 29.07.2013 zo strany odporcu (ďalej aj len „skončenie pracovného pomeru), v ktorom
ako dôvod odporca uvádza, že dňa 05.02.2013 bola na prevádzkovej jednotke č. 02-199 Q. vykonaná
inventarizácia tovarových zásob a pokladne za inventúrne obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX

a po jej konečnom zúčtovaní dňa XX.XX.XXXX bol údajne vyčíslený rozdiel na tovarových zásobách
v spotrebiteľských cenách (manko) v sume 144,72 eur a v nákupných cenách (škoda) v sume 13
296,58 eur. Odporca ďalej v skončení pracovného pomeru uviedol, že navrhovateľka dňa 18.07.2012
na doklade „Výpočet inventarizačného rozdielu (výsledku) zásoby Inv. č. XX/Kontrol./XXXX“ potvrdila
výsledok inventúry. Odporca poukazuje na to, že bolo údajne zistené, že navrhovateľka mala vykonávať
zámeny tovarov s neohrozenou garančnou lehotou a úmyselné precenenia tovarov za účelom zakrytia
manka v spotrebiteľských cenách a likvidovala tovary bez škodných protokolov v rozpore s internými

smernicami družstva. Navrhovateľka mala údajne porušiť: čl. 2 ods. c písm. c) pracovného poriadku
I. U. A., SD, účinného od 01.01.2011 v časti týkajúcej sa nekalých praktík pri využívaní informačného
systému družstva, čl. 7 ods. 3 Prevádzkového poriadku platného dňom 02.01.2001 v časti týkajúcej
sa evidencie na prevádzkovej jednotke, nakoľko mala likvidovať tovar bez škodných protokolov a inej
evidencie a nevedela uviesť, kde tovary sú, čl. 10 ods. 1 Prevádzkového poriadku platného dňom
02.01.2013 v časti týkajúcej sa povinností zamestnancom, ktorí si majú počínať tak, aby nedochádzalo
ku škodám ani k neoprávnenému majetkovému prospechu na úkor družstva, vnútropodnikovú smernicu

pre spôsob zisťovania, likvidácie a zaúčtovania škôd z titulu poškodeného a znehodnoteného tovaru v
I. U. A., SD zo dňa 01.09.2009 v znení dodatku č. 1 zo dňa 01.12.2009, a teda mala údajne spôsobiť
škodu vo výške 10000,- eur. Zamestnávateľ v skončení pracovného pomeru uvádza, že pracovná
zmluva bola uzatvorená dňa 01.11.2001 spolu s dohodou o hmotnej zodpovednosti. Navrhovateľkakonania ako aj údajné spôsobenie škody v uvedenej výške, porušením vyššie vedených ustanovení
popiera, čo odôvodňuje tým, že neporušila pracovnú disciplínu, postupovala v súlade s platnými a
účinnými internými predpismi a zároveň poukazuje na skutočnosť, že zamestnávateľ sa v liste zo

dňa 29.07.2013 odvoláva na neplatné interné predpisy. V súlade s uvedeným navrhovateľka listom
zo dňa 30.07.2013 oznámila podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce odporcovi, že trvá na
tom, aby ju ďalej zamestnával a zároveň ho vyzvala, aby jej bezodkladne umožnil vykonávať prácu. V
prvom rade poukazuje na skutočnosť, že inventarizácia skladových zásob a pokladne za inventúrne
obdobie od 21.02.2012 do 05.02.2013 na prevádzkovej jednotke č. 02 - 199 Velčice bola vykonaná dňa

05.02.2013, a teda má za to, že dňom vykonania inventarizácie sa zamestnávateľ mohol dozvedieť o
údajnom vzniknutom rozdiele na tovarových zásobách v spotrebiteľských cenách ( manko ) v sume
144,72 eur a v nákupných cenách ( škoda ) v sume 13296,58 eur, a teda nie dňa 27.06.2013, po
údajnom zúčtovaní, ako sa uvádza v skončení pracovného pomeru, z čoho navrhovateľka vyvodzuje, že
dvojmesačná prekluzívna lehota, v ktorej odporca mohol s navrhovateľkou okamžite skončiť pracovný
pomer, začala plynúť v deň nasledujúci po inventarizácii, t. j. dňa 06.02.2013 a uplynula dňa 06.04.2013.

Ďalej má navrhovateľka za to, že odporca nepreukázal, že vytýkaného konania, t.j. vykonávania
zámenytovarovsneohrozenougarančnoulehotouaúmyselnéhopreceneniatovarovzaúčelomzakrytia
manka spotrebiteľských cenách, likvidovania tovarov bez škodných protokolov a v rozpore s internými
smernicami družstva sa dopustila navrhovateľka. Taktiež máme za to, že údajná dohoda o hmotnej
zodpovednosti nebola uzavretá v súlade s § 182 a nasl. ZP, a teda takáto dohoda je neplatná.

Zamestnávateľ taktiež nepredložil dôkaz o tom, či okamžité skončenie pracovného pomeru vopred
prerokoval so zástupcami zamestnancov, tak ako to má na mysli ust. § 74 ZP. Navrhovateľka dňa
30.07.2013 doručila zamestnávateľovi oznámenie, že trvá na ďalšom zamestnávaní a vyzvala ho, aby
jej umožnil vykonávanie práce. Z uvedeného dôvodu navrhovateľka žiada, aby súd zaviazal odporcu
uhradiť náhradu mzdy odo dňa doručenia oznámenia, t. j. odo dňa 30.07.2013 až do dňa, keď jej

zamestnávateľ umožní pokračovať v práci.

Navrhovateľ svoj návrh doplnil dňa 20.01.2014, pričom poukazuje na skutočnosť, že od 01.08.2011
bol zavedený nový evidenčný systém tovarov - softvérový program P., (ďalej len „systém ), ktorý
nahradil predtým zaužívaný systém evidencie tzv. U.. N. v súvislosti s prácou v novom programe

dostali pokyn k práci (ďalej aj len „pokyn“), ktorý určoval postup evidencie tovarových pohybov, pre
ktoré nie je žiadny doklad, tzn. pre tovary odcudzené, tovary poškodené a taktiež tovary po dátume
spotreby určené na likvidáciu. Uvedená evidencia sa vykonávala pomocou položky „Doklady - prírastky
- XXXX N. pozícií“ a prostredníctvom nej bolo možné evidovať tovarové pohyby v prípade, ak došlo k
nesprávnemu predaju na pokladni, ak bolo potrebné upraviť množstvo stavu zásob v prípade ich straty,

prebytku, resp. rozbalení skupinového balenia. V uvedenom pokyne v časti X Upravenie množstva
stavu zásoby z dôvodu straty sa uvádza: Na predajni dochádza ku krádežiam, prípadne k znehodnoteniu
tovaru z dôvodu uplynutia záruky. Tieto prípady sú straty, za ktoré je zodpovedný personál predajne
a je to prakticky manko. Z dôvodu úpravy stavu zásob na konečné, hlavne kvôli presným stavom pri
objednávaní tovaru, sa tieto doklady evidujú a pri inventúre sa dorátajú k inventúrnemu rozdielu v

sume v predajných cenách. Ako príklad je uvedený stav, kedy sa zistilo, že v predajni je namiesto
12 výrobkov T. M. len 8 výrobkov a T. mliečna je síce XX kusov, ale 8 kusov je po dátume spotreby,
pričom sa v pokyne uvádza, že uvedený stav možno riešiť precenením. Ďalej sa v pokynoch uvádza,
že potom môžeme chýbajúce stavy odťažiť bez dokladu, to znamená, že pri inventúre bude tento
doklad braný ako predbežne uznané manko a rozdiel sa priráta k inventúrnemu rozdielu. Takto

postupovala aj navrhovateľka. Od zavedenia systému MOP zamestnanci nevystavovali škodné, resp.
likvidačné protokoly až do 15.01.2013, kedy boli upozornení, aby nevykonávali precenenie tovarov
pomocou evidencie MOP, položky 840. Následne mala byť prijatá nové smernica, a to s účinnosťou
od 01.03.2013. Navrhovateľka teda realizovala likvidáciu podľa pokynov zamestnávateľa, pričom
zamestnávateľ mesačne tento postup kontroloval a nikdy jej uvedený postup nevytkol. Preto konanie

navrhovateľky nie je možné kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko jej konanie
bolo v súlade s pokynom zamestnávateľa a tiež v súlade so zaužívanou praxou od 01.08.2011, teda
viac ako rok a šesť mesiacov.

Na pojednávanie E. súdu A. v predmetnej právnej veci sa nedostavil odporca, ktorý mal predvolanie

na pojednávanie riadne doručené prostredníctvom právneho zástupcu odporcu, tento svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.S ohľadom na uvedené skutočnosti súd vec prejednal v neprítomnosti odprocu podľa § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku a prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy. Uvedený postup
je zároveň v súlade so zásadou hospodárnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu E. súdu A. sp. zn. XXCpr/X/
XXXX a v ňom predložených listinných dôkazov, ako aj výsluchom navrhovateľky a svedkov: G.. F. M.
- predseda inventarizačnej komisie, U. N. - členka výboru odborového zväzu odporcu a hospodárka, N.
J. - zamestnankyňa odporcu na personálnom oddelení, P. O. - vedúca predajne v S. P. a radová členka

OZ odporcu, U. F. - vedúci oddelenia kontroly a členských vzťahov u odporcu, Y. O. - vedúca PJ Q.,
predtým zástupkyňa, G.. Y. O. - vedúci obchodného útvaru odporcu, B. O. - vedúca prevádzkovej učtárne
odporcu, D. J. - zamestnanec odporcu na oddelení IT, P. O. - bývalá pokladníčka na predajni vo Q..

Súd na pojednávaní oboznámil obsah listinných dôkazov ich prečítaním, a to v podstatnom obsahu
za súhlasu zúčastnených strán, najmä v prípade rozpisu položiek - tovarov zistených pri inventarizácii

dňa 05.02.2013, ktorých čítanie strany nežiadali. Súd na pojednávaní oboznámil nasledujúce listinné
dôkazy:Okamžitéskončenie pracovnéhopomeručl.16,VyjadreniePZNčl.25-26,Fotokópiapracovnej
zmluvy čl. 27, Dohoda o hmotnej zodpovednosti za schodok čl. 28 - 29, Záznam zo zasadnutia Komisie
Výboru OZO zo dňa 29.07.2013- čl. 30-58, Výpočet inventarizačného rozdielu čl. 31, Záznam o poučení
novoprijatého zamestnanca čl. 32-34, Smernica pre spôsob zisťovania, likvidácie a zúčtovania škôd

z titulu poškodeného a znehodnoteného tovaru v COOP U. SD čl. 35-39, Príloha č. 1 k smernici o
likvidácii a zúčtovania škôd čl. 40, Dodatok č. 1 k smernici o likvidácii a zúčtovania škôd čl. 41-42,
Rozpis položiek podľa tovarov čl. 43-44, Mesačná rekapitulácia za pohyb podľa jednotlivých mesiacov
a rokov čl. 45-58, Predloženie podkladov ku konaniu čl. 69-198 - inventarizačný zápis 033, prehlásenie
033, inventúrny súpis rozsah zásob 05.02.2013, mesačná rekapitulácia za pohyb 05.02.2013, X.-F.,

výpočet podielov na úhradu manka 144,72 eur, príkaz na vykonanie inventúry, výpočet inventarizačného
rozdielu zásoby, PJ XXX-Velčice, Inv. č. 33 zo dňa 05.02.2013, zostavenie účtovných zásob pokladničnej
hotovosti, zostavenie účtovných zásob, mesačná rekapitulácia za pohyb podľa jednotlivých mesiacov
a rokov, inventúrny súpis - celá zásoba, predaj tovarov za obdobie 21.02.2012 - 29.02.2012, obrátka
zásob podľa X.-F. za marec 2012 - január 2013 a za február 2013 zo dňa 05.02.2013, inventúrne

rozdiely, výpočet nezavinených strát, zápisnica z riadneho zasadnutia Výboru E., prezenčná listina čl. 7
zo zasadnutia Výboru OZO, Prezenčná listina z 29.07.2013 čl. 202, Fotografie z facebookového profilu
čl.203-214, Oznámenie PZO o chybnom zápise a doloženie dokladov čl. 219-224 - inventarizačný zápis
033, Zápisnica č. 9/2010, Výpis zo zasadnutia OZO 13.12.2010, Návrh na doplnenie dokazovania čl.
227, 228-230, 245, Pracovný poriadok čl. 249-256, Prevádzkový poriadok spolu s prílohou čl. 257-265,

Oznámenie o krátení základného platu čl. 275, Upozornenie čl. 276, 278, 279, Výzva na odstránenie
nedostatkov čl. 272, Vyjadrenie a návrh na doplnenie dokazovania čl. 285-288, 290-291, Vyjadrenie
PZO ku konaniu čl. 292-296, Prílohy od PZO čl. 297 - grafy a tabuľky pohybu ( predaj/ nákup ) tovarov -
maslo, vajcia, múka za roky 2012, 2013, 2014, Vyjadrenie k predloženým dokladom odporcu s dokladmi
o pohyboch vybraných položiek čl. 306 - 312, Pohyby položiek podľa jednotlivých mesiacov a rokov

čl.309-312, Doklady predložené PZN na pojednávaní - Mesačná uzávierka MOP + pokyny k práci v
programe MOP čl. 354-364, E. U.. U. o doložení dokladov zo dňa 21.04.2016 na čl. 388, Vyjadrenie
kancelárie U.. P. P. zo dňa XX.XX.XXXX na čl. 389, Oznámenie navrhovateľky zo dňa 30.07.2013 na čl.
390, Oznámenie U.. X. U. zo dňa 25.09.2013 na čl. 391 a Podací hárok zo dňa 26.09.2013 na čl. 392.

Zo spisu E. súdu A. sp. zn. XXCpr/X/XXXX bolo zistené, že navrhovateľka s odporcom uzatvorili dňa
01.11.2001 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú so skúšobnou dobou tri mesiace, s miestom výkonu práce
obvod VIII., prevádzková jednotka č. 02 - XXX, obec Q., s dňom nástupu do práce 01.11.2001, pričom
dohodnutý druh práce bol vedúca s pracovnou dobou 42,5 hodín týždenne so mzdou podľa mzdového
predpisu.

Z uvedeného pracovného pomeru bola navrhovateľka okamžite prepustená dňa 29.07.2013, kedy
jej bolo doručené Okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že po konečnom zúčtovaní
inventarizácie zo dňa 05.02.2013 bol dňa 27.06.2013 vyčíslený rozdiel na tovarových zásobách v
spotrebiteľských cenách ( manko ) v sume 144,72 eur a v nákupných cenách ( škoda ) vo výške

13296,58 eur. Zamestnávateľ ďalej zistil, že navrhovateľka vykonávala zámeny tovarov s neohrozenou
garančnou lehotou a úmyselne preceňovala tovary za účelom zakrytia manka v spotrebiteľských cenách
a tiež likvidovala tovary bez protokolov v rozpore s internými smernicami družstva, čím navrhovateľka
porušila čl. 2 ods. C písm. c) Pracovného poriadku, čl. 7 ods. 3 Prevádzkového poriadku, čl. 10 ods.1 Prevádzkového poriadku a Vnútropodnikovú smernicu pre spôsob zisťovania, likvidácie a zúčtovania
škôd z titulu poškodeného a znehodnoteného tovaru v COOP Jednote A., spotrebné družstvo zo dňa
01.09.2009 v znení dodatku č. 1 zo dňa 01.12.2009, čím bola zamestnávateľovi spôsobená škoda vo

výške minimálne 10000,- eur, pričom takéto konanie zamestnávateľ kvalifikoval ako závažné porušenie
pracovnej disciplíny.

Zo spisu boli zistené ďalej tieto skutočnosti:

- Začiatok pracovného pomeru: dňa 01.11.2001
- Pracovná zmluva uzatvorená: dňa 01.11.2001
- Dohoda o hmotnej zodpovednosti uzatvorená: dňa 01.11.2001
- Inventúra vykonaná: dňa 05.02.2013
- Podanie vysvetlenia k zistenému rozdielu v nákupných a spotrebiteľských cenách navrhovateľkou:
dňa 11.06.2013

- Zistenie škody navrhovateľom a konečné zúčtovanie inventúry vykonanej dňa 05.02.2013: dňa
27.06.2013
- Výsledky konečného zúčtovania inventúry a výsledky zistenej škody/ manka oznámené navrhovateľke
a s ňou prejednané: dňa 18.07.2013
- Prejednanie návrhu na okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou na Zasadnutí

Komisie Výboru OZO: dňa 29.07.2013
- Zasadnutie Výboru OZO, kde bolo vzaté na vedomie prejednanie návrhu na okamžité skončenie
pracovného pomeru s navrhovateľkou Komisiou Výboru OZO: dňa 19.08.2013
- Okamžité skončenie pracovného pomeru doručené navrhovateľke T. M.: dňa 29.07.2013
- Oznámenie navrhovateľky, že trvá na ďalšom zamestnávaní u odporcu: dňa 30.07.2013

- Odpoveď odporcu na oznámenie navrhovateľky: dňa 05.08.2013
- Opätovné oznámenie navrhovateľky v zmysle § 79 Zákonníka práce spísaného právnym zástupcom
navrhovateľky: dňa 25.09.2013
- Podanie návrhu na začatie konania vo veci neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a
o náhradu mzdy: dňa 25.09.2013

Ohľadne Dohody o hmotnej zodpovednosti súd zistil, že táto bola s navrhovateľkou uzatvorená písomne
( č.l. 28 - 29 ) dňa 01.11.2001.

V prípade Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.07.2013 ( č.l. 229 - 230 ), o tomto

súd zistil, že bolo písomné, bolo doručené navrhovateľke ako zamestnankyni do vlastných rúk, bolo
prejednané zástupcami zamestnancov, závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo v okamžitom
skončení pracovného pomeru vyšpecifikované, toto konanie bolo tiež skutkovo vymedzené a dôvody
okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné v danom prípade zameniť s inými dôvodmi.

V prípade zákonných lehôt, tieto boli dodržané, keď o dôvodoch pre okamžité skončenie pracovného
pomeru sa zamestnávateľ dozvedel dňa 27.06.2013 a pracovný pomer okamžite skončil dňa 29.07.2013
( zákonná lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru bola dodržaná ). Inventúra bola vykonaná
dňa 05.02.2013, priamo na predajni vo Velčiciach, kde boli zistené stavy tovarov a zabezpečené
podklady pre ďalšie vykonávanie zúčtovania zistených stavov. To prebiehalo v učtárni zamestnávateľa,

keďže zúčtovanie sa na rozdiel od reálneho vykonávania inventúry vykonáva práve v učtárni, a
to v určitom časovom postupe. Až následne po konečnom zúčtovaní bol zistený objektívny stav
inventarizácie v nákupných a predajných cenách, a teda aj rozdiel. K priebehu inventúry vypovedal
svedok G.. F. M., ktorý potvrdil, že až následne sa vykonáva porovnanie spísaných zásob tovaru s
účtovným stavom zásob, ako aj pokladňa, pričom ak sa zistí vyšší úbytok a škoda ( tzv. stratné ) ako je

prípustná tolerancia, tak sa vykonáva nové prepočítanie. K záverom o zistených rozdieloch tak nemohlo
dôjsť na predajni vo Q. dňa XX.XX.XXXX, keďže následne bolo potrebné vykonať kontrolu s účtovnými
dokladmi v učtárni zamestnávateľa a v pokladni.
Výsledky inventúry boli s navrhovateľkou prerokované dňa 18.07.2013, pričom táto nenamietala spôsob
vykonania inventarizácie a ani proti výsledku inventúry nemala žiadne námietky. Uznala však len manko

v nákupných cenách, nie však škodu v spotrebiteľských cenách.
Lehota na podanie návrhu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru bola rovnako
dodržaná, keď k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo dňa 29.07.2013 a návrh bol na súd
podaný dňa 25.09.2013 ( zákonná lehota na podanie návrhu je v tomto prípade dva mesiace ).Dňa 18.07.2013 navrhovateľka podpísala „III/1. Výpočet inventarizačného rozdielu ( výsledku ) zásoby,
Inv. č. 33/ Kontrol./ 2013 ( č.l. 31, tiež č.l. 79 ), z ktorého vyplýva, že navrhovateľke bol oznámený

výsledok inventarizácie zistený dňa 27.06.2013 z inventúry vykonanej dňa 05.02.2013, pričom jej
bolo oznámené manko v nákupných a spotrebiteľských cenách. Obsahom tejto listiny je prehlásenie
hmotne zodpovednej osoby, t. j. navrhovateľky, že si je hmotne zodpovedný zamestnanec vedomý
zodpovednosti za vyčíslené manko na zásobách v dôsledku písomne prevzatej hmotnej zodpovednosti
za majetok zverený k vyúčtovaniu, že inventúra bola riadne prevedená podľa platných predpisov,

vyčíslené manko bolo preskúmané s navrhovateľkou a zástupcom kolektívu, p. Y. O., toto bolo osobne
prejednané a proti výsledku kontroly už nemá navrhovateľka žiadne námietky. Navrhovateľka ďalej
uznala manko vo výške 144,72 eur a neuznala iba záväzok uhradiť škodu vo výške 13296,58 eur.
Súčasťou inventarizačného záznamu je zoznam označený ako S. zásoby s vypočítanou účtovnou
zásobou a skutočnou zásobou ku dňu inventúry, ktorého obsah a výsledky navrhovateľka pri
prejednávaní nenamietala.

Dňa 18.07.2013 navrhovateľka podpísala ďalej „III/1. Výpočet inventarizačného rozdielu ( výsledku )
pokladňa, Inv. č. 33/ Kontrol./ 2013 ( č.l. 80 ), z ktorého vyplýva, že prebytok v pokladní je 19,17
eur a hmotne zodpovedná osoba prehlasuje, že inventúra bola vykonaná správne. Prítomní boli
navrhovateľka, B. O. a B. Q.. Okrem toho boli odsúhlasené všetky účtovné zápisy a tieto hmotne

zodpovedná osoba uznáva za správne.

Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované Komisiou Výboru OZO, z ktorej bol
vyhotovenýZáznamzozasadnutiaKomisieVýboruOZOzodňa29.07.2013(č.l.30),pričomzvýpovede
svedka U. N. je zrejmé, že im bol na Komisii prečítaný list, kde boli uvedené dôvody pre okamžité

skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou, pričom na Komisii bolo prítomných dostatočný počet
osôb. Prejednanie na Komisii ďalej potvrdila aj svedkyňa N. J.. K prejednaniu došlo v administratívnej
budove odporcu, konkrétne v zasadačke. Prerokovanie návrhu potvrdil aj svedok U. F., ktorý sám
následne podal informáciu o prerokovaní návrhu aj Výboru OZO. Práve svedok F. zvolal zasadnutie
Komisie Výboru OZO, kde bol predložený návrh z personálneho oddelenia odporcu.

Oprávnenie Komisie Výboru OZO vyplýva zo Zápisnice č. 9/2010 z riadneho zasadnutia Výboru OZO
zo dňa 13.12.2010 - ( č.l. 221 - 223 ), podľa ktorej na zasadnutí Výboru OZO konaného dňa 13.12.2010
bol schválený vznik Komisie Výboru OZO na riešenie požiadaviek a stanoviska, ktoré sú potrebné prijať
v časovom období medzi dvoma zasadnutiami Výboru OZO. Členmi Komisie sú pp.F., P., J. a ešte
najmenej ďalší dvaja členovia Výboru OZO.

Z prezenčnej listiny Komisie Výboru OZO ( č.l. 202 ) zo dňa 29.07.2013 bolo zistené, že na tejto sa
nachádzajú štyri podpisy - F., O., N., J..

Z bodu 4/ zápisnice č. 7/2013 z riadneho zasadnutia Výboru OZO ( č.l. 197 ), konaného dňa 19.08.2013
je zrejmé, že výbor OZO prerokoval a schválil záznam zo zasadnutia Komisie Výboru zo dňa 29.07.2013,

kde bol prerokovaný návrh vedenia organizácie na okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle
§ 68 ods. l písm. b) ZP s p. M. T., PJ XXX Q., pričom Komisia konštatovala, že vzhľadom na uvedené
dôvody nemá námietok voči návrhu organizácie. Výbor OZO vzal na vedomie prerokovanie okamžitého
skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou dňa 19.08.2013, pričom toto potvrdila aj svedkyňa P.
O. ako členka OZ.

Súčasťou tejto zápisnice je aj Prezenčná listina č. 7 zo zasadnutia Výboru OZO dňa 19.08.2013 ( č.l.
198 ), z ktorej vyplýva, že prítomní na zasadnutí boli jedenásti členovia, ktorí prezenčnú listinu podpísali
a okrem toho je podpísaná aj revízorka účtov.
Zloženie Výboru OZO vyplýva z Výpisu zo zasadnutia Výboru OZO zo dňa 13.12.2010 ( č.l. 224 ),
z ktorého je zrejmé, že generálnemu riaditeľovi odporcu bolo dňa 13.12.2010 oznámené, že sa

funkcionármi Výboru OZO stali - U. F. - predseda, T. P. - tajomníčka, N. J. - revízorka účtov. Členmi
Výboru OZO sa stali Y. V., P. W., P. O., P. O., D. D., P. P., P. F., U. N., B. N., Y. J..

Z oznámenia navrhovateľky zo dňa 30.07.2013 ( č.l. 384 ) vyplýva, že podľa § 79 ods. 1 ZP oznámila,
že trvá na tom, aby ju odporca naďalej zamestnával z dôvodu neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru zo dňa 29.07.2013, nakoľko neporušila pracovnú disciplínu, postupovala v súlade
s platnými a účinnými internými predpismi spoločnosti a preto vyzvala odporcu, aby jej bezodkladne
umožnili vykonávať prácu.Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný

pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
Podľa § 68 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s
tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou

a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým
zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne
stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou
zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke ( § 166 ods. 1) z
dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.
Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný

prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,

c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok

pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám,
g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú

pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu
alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so
súhlasomzamestnancapoukazujevýplatanaúčetvbankealebovpobočkezahraničnejbanky,ajzmenu
bankového spojenia.Podľa § 82 Zákonníka práce vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 povinný najmä
a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,

b) utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
c) zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv a dodržiavať zásadu poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú
prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty podľa § 119a,
d) utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich

sociálnych potrieb,
e) zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,
f) zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

Podľa § 178 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k
ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie
škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť
nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba
alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné
pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.

Podľa časti III. bod 8 Pracovnej zmluvy ( č.l. 27 ) pracovník je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví a majetku, ani k neoprávnenému obohateniu na úkor spoločnosti a jednotlivca. Ak
hrozí škoda, je povinný na ňu pracovník upozorniť svojho nadriadeného pracovníka. Ak pracovník zistí,
ženemávytvorenépotrebnépracovnépodmienky,jepovinnýoznámiťzávadusvojmunadriadenému.Ak

je potrebný na odvrátenie škody hroziacej organizácii neodkladný zákrok, pracovník je povinný zakročiť,
nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo, ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu
seba alebo spolupracovníkov, prípadne osoby sebe blízke.

Podľa časti III. bod 9 Pracovnej zmluvy pracovník sa zaväzuje, že bude riadne konať zverené práce,

dodržiavať pracovnú disciplínu (pracovný poriadok), plne využívať pracovnú dobu, zvyšovať svoju
kvalifikáciu a dodržiavať zdravotné a bezpečnostné predpisy. Pracovník sa zvlášť zaväzuje dodržiavať
základné predpisy vydané pre prácu prevádzkových jednotiek a podrobiť sa predpísaným zdravotným
prehliadkam. V prípadoch, kde je predpísané jednotné pracovné oblečenie, pracovník sa zaväzuje toto
nosiť.

Podľa časti III. bod 10 Pracovnej zmluvy pracovník je povinný riadne hospodáriť s prostriedkami
zverenými mu organizáciou a ochraňovať majetok vo vlastníctve Jednoty pred poškodením, zničením,
stratou a zneužitím.

Podľa časti I. bod 1 Dohody o hmotnej zodpovednosti za schodok ( č.l. 28 - 29 ) touto dohodou preberá
pracovník hmotnú zodpovednosť za schodok na zverenom tovare, obaloch, hotovostiach, ceninách,
materiáli a iných hodnotách, ktoré prevezme k vyúčtovaniu buď on sám (hmotná zodpovednosť
individuálna) alebo spoločne s pracovným kolektívom určitej prevádzkarne alebo pracoviska (hmotná
zodpovednosť kolektívna), ktorého bude členom. Hodnotami zverenými k vyúčtovaniu sa rozumejú

všetky hospodárske prostriedky (napr. zásoby tovaru, materiálu a obalov, peňažné prostriedky a iné
ceniny a p.), ktoré pracovník alebo pracovný kolektív prevezme na základe inventárneho zoznamu na
začiatku hospodárenia v určitej prevádzkarni alebo na určitom pracovisku, a ktoré prevezmú v priebehu
svojej činnosti v prevádzkarni kedykoľvek neskoršie.

Podľa časti I. bod 2 Dohody o hmotnej zodpovednosti za schodok hmotnú zodpovednosť podľa tejto
dohody preberá pracovník počas trvania pracovného pomeru s Jednotou, pokiaľ v tomto čase bude
pracovať vo funkciách spojených s hmotnou zodpovednosťou za schodok, bez toho, že treba uzavrieť o
tom novú dohodu, v prípade preloženia do inej prevádzkarne alebo preradenia do inej funkcie. Hmotná
zodpovednosť bude trvať i v prípade zaradenia do inej funkcie. Hmotná zodpovednosť bude trvať i v

prípade zaradenia do kolektívu hmotne zodpovedných osôb, v ktorom jednotliví pracovníci zodpovedajú
spoločne (porov. podrobnejšie v čl. 8 až 10 tejto dohody).Podľa časti II. bod 3 druhý odsek Dohody o hmotnej zodpovednosti za schodok ako náhle zistí pracovník,
ženemávytvorenépotrebnépracovnépodmienky,jepovinnýoznámiťnedostatoksvojmunadriadenému
(porov. § 171 ods. 3 Zák. práce). Ak pôjde o nedostatky vážnejšieho rázu, najmä také, ktoré by mohli

ohroziť zdravie alebo hospodárenie s hodnotami zverenými k vyúčtovaniu, zaväzuje sa pracovník
oznámiť ich tiež písomne, a to doporučeným listom zaslaným predsedovi predstavenstva. Ak oznámi
pracovník zistené nedostatky inštruktorovi prevádzkarní ústne, vyžiada si od neho písomné potvrdenie.

Podľa časti II. bod 4 prvý odsek Dohody o hmotnej zodpovednosti za schodok pracovník je povinný

počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, ani k neoprávnenému majetkovému
prospechu na úkor družstva alebo jednotlivca. Ak hrozí škoda, má na ňu pracovník upozorniť vedúcich
pracovníkov.

Podľa časti II. bod 5 Dohody o hmotnej zodpovednosti za schodok pracovník sa zaväzuje, že bude
po všetkých stránkach svedomite hospodáriť so zverenými hospodárskymi prostriedkami, a že urobí

opatrenia potrebné k zabráneniu schodkov a iným škodám na tovare a ostatnom zverenom majetku.
Zaväzuje sa najmä, že riadne prevedie predpísanú administratívu, že bude v stanovených lehotách
podávať predpísané výkazy a hlásenia, že poskytne akúkoľvek spoluprácu pri súpisoch a vyúčtovaní
zverených hodnôt, a že podá informácie potrebné k vysvetleniu inventarizačných rozdielov. Za tým
účelom sa kedykoľvek v stanovenej lehote dostaví na konanie na ústredie Jednoty.

Zo Záznamu o poučení nového zamestnanca zo dňa 13.09.2012 ( č.l. 32 ) vyplýva, že v záujme
zabezpečeniariadnehochoduprevádzkovejjednotkyhmotnezodpovedný/á/vedúci/a/azástupca/kyňa/
zodpovedá za:
Bod 1/ - ochranu zverených tovarových zásob a majetok I. U. A., v zmysle § 178, § 182 Zákonníka práce

v platnom znení.
Bod 4/ prvá veta - vrátenie neobjednaného tovaru, pokazeného a poškodeného tovaru formou
reklamácie.
Bod 10/ - rozdelenie zodpovednosti písomným protokolom za skladovaný a vystavený tovar jednotlivým
zamestnancom predajne na sledovanie doby spotreby s tým, že v prípade vzniku škody na zverenom

úseku z tohto titulu budú zodpovedať v rozsahu stanovenom zákonníkom práce.
Bod 14/ - okamžité nahlásenie skazeného a poškodeného tovaru, nezodpovedajúceho potravinárskej
legislatíve na ústredie COOP U. A., na ústredie v A., hygieničke telefonicky na linku č. XXX/XXXXXXX,
prípadne inštruktorom PJ linka č. XXX/XXXXXXX a v závode S. na linku č. XXX/XXXXXXX,
Bod 31/ - zabezpečenie dopredaja tovarov s ohrozenou dobou spotreby v zmysle vnútropodnikových

smerníc.
Bod 33/ druhá veta - storná môžu vykonávať len vedúci a zástupca PJ.
Bod 34/ -
Bod 35/

Podľa Vnútropodnikovej smernice pre spôsob zisťovania, likvidácie a zúčtovania škôd z titulu
poškodeného a znehodnoteného tovaru v I. U. A., spotrebné družstvo zo dňa 01.09.2009 ( č.l. 35 - 39 )
vyplýva:
Článok 1 bod 2 písm. d) druhý odsek - štvrtý odsek: Precenenie tovarov s označením dátumu spotreby a
dátumom minimálnej trvanlivosti je možné vykonať tak, aby nedošlo k jeho znehodnoteniu, t. j. uplynutiu

dátumu minimálnej trvanlivosti ako aj prekročeniu dátumu spotreby. Prvé precenenie sa vykoná do
výšky nákupnej ceny bez DPH. V prípade, že tovar nebol dopredaný za zníženú SC/NC bez DPH/,
tovar treba opätovne preceniť v zmysle prílohy č. 1 k smerniciam. Precenenie je v právomoci hmotne
zodpovedných osôb alebo poverených zamestnancov z ústredia I. U. A., SD, ktorí vykonajú precenenie
pri návšteve PJ. N. tovar je nutné nahlásiť kvalitárke na COOP U. A., SD. Do vykonania fyzickej likvidácie

sa tovar oddelene sústredí v sklade PJ na vyhradené miesto, s označením, že sa jedná o znehodnotený,
nepredajný tovar.
Článok 4 bod 5: Fyzická likvidácia znehodnoteného tovaru, čiže materiálu kategórie č. 3 ( podľa
nariadenia ES č. 1774/2002 sú to pokazené, znehodnotené tovary živočíšneho charakteru) a bývalých
potravín, t.j. potravín po DS, DMT znamená, že HZO alebo ním poverený zamestnanec zbaví tovary

obalov, vloží do vyhradenej nádoby na zber živočíšneho odpadu kategórie č. 3 a bývalých potravín,
uzavrie a nahlási na oddelenie údržby zvoz odpadu. Nádobu s odpadom je potrebné až do zvozu
uskladniť na chladené alebo mrazené miesto oddelene od ostatného tovaru.Článok4bod6:Predsedakomisie,členkomisie,alebopoverenýzamestnanecjepovinnýpovykonanom
precenení poškodeného tovaru a tovaru s ohrozenou DMT a DS a fyzickej likvidácii znehodnoteného
tovaru predložiť referentovi, zamestnancovi obchodnoprevádzkového úseku, poverenému vedením

evidencie škodných protokolov, zhotovené „Protokoly o poškodení, zničení a strate zásob“ v 3
vyhotoveniach do 5 dní a preceňovacie súpisy v jednom vyhotovení do 5 dní.
Článok 11 bod 2: Náležitosti a dokumentácia k protokolu pozostávajú najmä z toho:
a) že vedúci PJ v zmysle ustanovenia prevádzkového poriadku telefonicky ihneď alebo elektronickou
poštou oznámi príslušnému nadriadenému zamestnancovi výskyt škody na zásobách obchodného

tovaru s uvedením príčin vzniku škody. ( Kópiu listu je vedúci PJ povinný predložiť komisii ).
b) že vedúci PJ písomne predložil požiadavky na vytvorenie priaznivých pracovných podmienok a
odstránenie nedostatkov za účelom zamedzenia škôd, že mu neboli splnené požiadavky vznesené pri
uzatváraní zmluvy o hmotnej zodpovednosti, ako aj ďalšie doklady, ktoré dokumentujú, že vzniku škody
nemohol zabrániť (napr. Oznámenie o nedostatočnom vykonaní opravy zariadenia a pod.).
Článok 9 Likvidácia znehodnoteného tovaru sa vykoná najmä týmito spôsobmi:

1. potraviny - urýchleným odpredajom na kŕmne účely pre kožušinovú zver - odovzdaním pri zvoze
živočíšneho odpadu (pripojiť dodací list) na zberné miesto COOP U. SD A. - odovzdaním do asanačného
ústavu (pripojiť dodací list) - vyliatím do výlevky
2. Priemyselný tovar- odovzdaním do separovaného zberu
3. Tovary obsahujúce chemické prvky / drogistický tovar, farby, laky, iné nebezpečné látky / - likvidáciu

tohto tovaru zabezpečí externá firma zaoberajúca sa likvidáciou nebezpečného odpadu v príslušnej
spádovej oblasti.
Článok 10 bod 1 prvá časť prvej vety a posledná veta:
Po ukončení súpisu poškodeného, znehodnoteného tovaru a tovaru po uplynutí DMT a DS, komisia
vyhotoví „Protokol o poškodení, zničení a strate zásob“.

Na protokole bude vyznačené, či bol tovar poškodený alebo znehodnotený.

Podľa Prílohy č. 1 k Vnútropodnikovej smernici pre spôsob zisťovania, likvidácie a zúčtovania škôd
z titulu poškodeného a znehodnoteného tovaru v COOP Jednote A., spotrebné družstvo zo dňa
06.08.2009 ( č.l. 40 ), ak sa tento tovar nedopredá za NC bez DPH, musí sa znížiť jeho cena

postupne o 30%, 50% až na cenu, za ktorú je možné tovar dopredať, aby nedochádzalo k jeho úplnému
znehodnoteniu.
Uvedená smernica stanovuje v jednotlivých bodoch počet dní, podľa ktorých sa určuje, kedy môže dôjsť
k zníženiu ceny jednotlivých tovarov, najskôr o 30% a následne o 50%, resp. precenenie na minimálnu
cenu.

Dodatok č. 1 k Vnútropodnikovým smerniciam pre spôsob zisťovania, likvidácie a zúčtovania škôd z titulu
poškodeného a znehodnoteného tovaru pre PJ so zavedením centrálneho číselníka tovarov v COOP
Jednote A., spotrebné družstvo zo dňa 01.12.2009 ( č.l. 41 - 42 ) stanovuje v jednotlivých bodoch počet
dní, podľa ktorých sa určuje, kedy môže dôjsť k zníženiu ceny jednotlivých tovarov, najskôr o 30% a

následne o 50%, resp. o 75%.
Podľa poslednej vety bodu E článok II Dodatku o precenení týchto tovarov a PO, BO tovarov
nepotravinárskeho charakteru rozhodne inšpektorka a pri väčšom množstve ved. útvaru obchodu.
Prvá veta čl. III Dodatku - Po vyčerpaní všetkých možnosti precenených zásob na prípadný zostatok sa
vystaví škodný protokol do ERP.

Článok IV - určuje postupné precenenie tovarov v systéme JAP aj v systéme MOP
Článok V - upravuje výkon kontroly
Článok VI - Upozornenie: pri bežnej prevádzke vedúci PJ môže preceniť iba potravinársky tovar. Vopred
upozorňujem všetkých vedúcich PJ, aby nepreceňovali akékoľvek drogistické a priemyselné tovary,
pokiaľ to nebolo určené príslušným zamestnancom obchodnoprevádzkového úseku. Porušenie týchto

smerníc sa bude považovať za porušenie pracovnej disciplíny.

Z článku 1 časť B bod 2 písm. c) Pracovného poriadku ( č.l. 249 - 256 ) vyplýva, že okamžitým skončením
môže skončiť pracovný pomer zamestnanec podľa § 69 ZP a družstvo podľa § 68 ZP. Podľa § 68 ods. 1
písm.b)ZPmôžedružstvookamžiteskončiťpracovnýpomer,akzamestnaneczávažneporušilpracovnú

disciplínu. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje okrem iného:
- nekalé praktiky pri využívaní informačných systémov družstva.

Článok 3 časť A bod 2 Pracovného poriadku - Zamestnanci sú povinní predovšetkým:písm. c) - dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú.
písm. e) - riadne hospodáriť s prostriedkami, ktoré mu zverilo družstvo, strážiť a chrániť družstevný
majetok pred poškodením, stratou, zničením, zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami

družstva.
písm. h) - dodržiavať pracovný a prevádzkový poriadok družstva.
písm. ch) - všetky straty, závady či škody na majetku hlásiť ihneď po zistení svojmu nadriadenému a
zakročiť k odvráteniu hroziacej škody na tomto majetku.

Článok 3 časť B bod 1 Pracovného poriadku - Vedúci zamestnanci, ktorí sú poverení vedením na
jednotlivých stupňoch riadenia družstva sú povinní, okrem všeobecných povinností zamestnancov
najmä:
písm. b) - oboznámiť novoprijatých zamestnancov s ich úlohami, platnými predpismi vzťahujúcimi
sa na prácu stanovenú pracovnou zmluvou, pracovnou náplňou, prevádzkovým poriadkom družstva,
predpismi na zabezpečenie BOZP a požiarnej ochrany, ako i s pracovným poriadkom družstva,

písm. c) - o.i. dodržiavať organizačný poriadok, pracovný a prevádzkový poriadok, interné rozhodnutia
zamestnávateľa,
písm. f) - zabezpečovať dodržiavanie právnych a iných predpisov, najmä viesť zamestnancov k
disciplíne, zabezpečovať, aby nedochádzalo k neplneniu povinností a vyvodzovať dôsledky z porušenia
pracovno-právnych povinností,

písm. g) - zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku družstva (§ 82 ZP).

Článok 3 časť D bod 2 Pracovného poriadku - Za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považujú
skutočnosti uvedené v ČI. 2/C., bod 1. písm. c) tohto pracovného poriadku.

Podľa článku 10 bod 1 Prevádzkového poriadku ( č.l. 257 - 265 ) ochrana majetku v družstevnom
vlastníctve patrí medzi najdôležitejšie povinnosti zamestnancov prevádzkových jednotiek, ktorí sú
povinní pracovať tak, aby nedochádzalo ku škodám, ani k neoprávnenému majetkovému prospechu na
úkor družstva.

Podľa článku 10 bod 2 Prevádzkového poriadku družstvo je povinné vytvárať zamestnancom
prevádzkových jednotiek také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné povinnosti.
Zamestnanci sú povinní upozorniť na nedostatky na svojich pracoviskách a družstvo je povinné urobiť
opatrenia na ich odstránenie.

Podľa článku 2 bodu 2 Prílohy Prevádzkového poriadku o. i., vedúci prevádzkovej jednotky, zástupca
vedúceho prevádzkovej jednotky a vedúci oddelenia v obchodnom dome má najmä tieto práva a
povinnosti:
- dodržiavať pri svojej riadiacej a organizátorskej práci všetky predpisy a pokyny týkajúce sa činnosti
prevádzkovej jednotky, pracovný a prevádzkový poriadok družstva,

- vytvárať optimálne pracovné podmienky pre plnenie ú1oh prevádzkovej jednotky,
- zabezpečovať ochranu družstevného majetku,
- starať sa o zásoby tovaru a majetok, dbať o ich zabezpečenie proti vzniku mánk a škôd, sledovať dobu
spotreby tovaru,
- podieľať sa na vyhotovovaní škodných protokolov, resp. preceňovacích súpisov na znehodnotený a

poškodený tovar,
- zamestnancov prevádzkovej jednotky pravidelne informovať o obsahu smerníc a pokynov vydaných
družstvom.

Podľa článku 7 bod 2 prvá veta Prevádzkového poriadku - prevádzkovej jednotky alebo ním poverený

zamestnanecjepovinnýpridodávketovaruvykonaťvšetkyopatrenia,abybolidodržanépokynydružstva
pre kvalitatívnu a kvantitatívnu prebierku tovaru od dodávateľov.

Podľa článku 7 bod 3 prvá veta Prevádzkového poriadku - vedúci prevádzkovej jednotky zodpovedá za
riadne, včasné a preukázateľné vedenie a úplnosť celej evidencie prevádzkovej jednotky podľa platných

predpisov a pokynov družstva.

Okamžité skončenie pracovného pomeru treba považovať za mimoriadne skončenie pracovného
pomeru, ktoré prichádza do úvahy iba výnimočne. Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorýsmeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného
vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný
pomer výnimočne, a to len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone, ktoré sú svojím charakterom

vážnymi dôvodmi. Právne účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru nastanú už doručením
zamestnancovi bez akejkoľvek výpovednej doby.

Jedným z dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob skončenia
pracovného pomeru, je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom. Zákonník

práce nedefinuje pojem závažné porušenie pracovnej disciplíny. Naplnenie skutkovej podstaty
ustanovenia§68ods.1písm.b)Zákonníkaprácejepretonutnéposudzovaťindividuálnepodľaokolností
konkrétneho prípadu. Závažným porušením pracovnej disciplíny je aj napríklad také úmyselné konanie
zamestnanca, ktorým v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa využil poznatky a informácie
získané pri práci. Tento spôsob okamžitého skončenia pracovného pomeru prichádza do úvahy vtedy,
ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na všetky okolnosti považovať za tak závažné, že od

zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Pri skúmaní
intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca,
ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k
porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych
povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, a to či svojím

konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu.

Formálnoprávnymi predpokladmi platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
zamestnávateľom je jeho písomná forma, skutkové vymedzenie jeho dôvodu tak, aby nebolo možné ho
zameniť s iným dôvodom a jeho doručenie zamestnancovi v lehote podľa § 70 Zákonníka práce.

Zákon ukladá povinnosť zamestnávateľovi vopred prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru
so zástupcami zamestnancov, to znamená ešte pred doručením tohto právneho úkonu zamestnancovi.
Ak zamestnávateľ nedodrží svoju povinnosť s príslušným zástupcom zamestnancov prerokovať
skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru, porušuje tým síce právnu

povinnosť, za čo môže byť sankcionovaný, ale porušenie uvedenej povinnosti nemá za následok
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Pracovnýpomerjeskončenýneplatne,akprávnyúkon,ktorýsmerujekuskončeniupracovnéhopomeru,
nespĺňa náležitosti alebo formu, ktorú vyžaduje pre takýto úkon Zákonník práce, alebo ak nie sú splnené

iné podmienky jeho platnosti a ak je v príslušnom ustanovení Zákonníka práce postihnutý pre ten
prípad neplatnosťou. Nároky z neplatne skončené pracovného pomeru okamžitým skončením môže
zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer
skončiť, pričom sa jedná o prekluzívnu lehotu.

Základné povinnosti zamestnanca tvoria obsah pracovného pomeru. Porušenie týchto povinností je
porušením pracovnej disciplíny a zamestnávateľ môže z ich porušenia vyvodiť opatrenia. Prameňom
povinností sú napríklad kolektívne zmluvy, pracovné poriadky, pracovné zmluvy, pokyny nadriadených
zamestnancov.

Okrem povinností, ktoré sú spoločné pre všetkých zamestnancov, Zákonník práce ustanovuje aj
základné povinnosti vedúcich zamestnancov, ktoré vyplývajú z ich postavenia. Vedúci zamestnanci majú
v pracovnoprávnych vzťahoch dôležitejšie postavenie a väčšiu zodpovednosť, preto im Zákonník práce
ukladá aj ďalšie povinnosti, ktoré radoví zamestnanci nemajú.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca. Na okamžité
skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to
aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom.
Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za
porušenie pracovnej disciplíny.

Zamestnancom je okrem všeobecnej povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, uložená aj
oznamovacia a zakročovacia povinnosť. Predchádzanie škodám ( prevencia ) je jednou zo základných
zásad.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka bola v pracovnom
pomere s odporcom odo dňa 01.11.2001, a to v pozícii vedúcej predajne, pričom okrem pracovnej

zmluvy s odporcom uzatvorila aj dohodu o hmotnej zodpovednosti rovnako dňa 01.11.2001. Dňa
29.07.2013 bolo navrhovateľke doručené do vlastných rúk okamžité skončenie pracovného pomeru v
lehote určenej zákonom dva mesiace od kedy sa o dôvode dozvedel. Týmto okamihom bolo zistenie
výsledkov inventúry s následným zúčtovaním a porovnaním stavu tovarových zásob s účtovnými
dokladmi ako aj zistenie rozdielov nákupných a spotrebiteľských cien dňa 27.06.2013. O výsledku

zistenom z inventúry bola navrhovateľka osobne informovaná a priebeh ani výsledky nenamietala,
pričom manko z inventúry uznala a iba vzniknutú škodu neuznala. Okamžité skončenie pracovného
pomeru bolo riadne prerokované so zástupcami zamestnancov dňa 29.07.2013. Zároveň bola dodržaná
aj lehota podania na súd, t.j. do dvoch mesiacov, odkedy sa mal pracovný pomer skončiť - návrh na
začatie konania bol podaný elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu dňa 25.09.2013 a
doplnený podaním doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 26.09.2013 ( podaným na poštovú prepravu

dňa 24.09.2013 ); tieto skutočnosti neboli sporné.

Navrhovateľka sa v návrhu na začatie konania bránila tým, že zamestnávateľ sa v okamžitom
skončení pracovného pomeru odvoláva na neplatné interné predpisy. Ich neplatnosť však v konaní
preukázaná nebola a navrhovateľka túto skutočnosť ani neskôr nerozporovala. Ako vedúca predajne

mala navrhovateľka dokonca povinnosť pravidelne o obsahu smernice a pokynov zamestnávateľa
informovať zamestnancov prevádzkovej jednotky. Platnosť interných predpisov potvrdil právny zástupca
odporcu, pričom z výpovedí jednotlivých svedkov, ako aj samotnej navrhovateľky je zrejmé, že ich obsah
poznali a týmito sa aj riadili.

Ďalej navrhovateľka poukazovala na skutočnosť, že odporca sa dňom inventarizácie, t. j. dňom
05.02.2013 mohol dozvedieť o údajne vzniknutom rozdiele v tovarových zásobách v spotrebiteľských
cenách a v nákupných cenách, čím podľa navrhovateľky nebola dodržaná prekluzívna lehota dvoch
mesiacov na okamžité skončenie pracovného pomeru. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrenie
právneho zástupcu odporcu, ako aj na výpovede svedkov ( F. M. ako vedúci inventarizačnej komisie a B.

O.akoúčtovníčka),ktorípopísalipriebehzisťovaniarozdielov,tedažedňomvykonaniainventarizáciena
predajni nie je inventúra ukončená, ale je potrebné následné zúčtovanie a kontrola účtovných dokladov
a pokladne, ktoré sa však nerobia priamo v predajni, ale v učtárni odporcu. Z výpovede svedkyne Y.
O. ( predavačka ) je zrejmé, že výsledky inventúry neboli známe v deň inventarizácie na predajni ani v
minulosti, išlo teda o štandardný postup. K dĺžke času zistenia výsledkov súd tiež uvádza, že v danom

prípade sa jednalo o preceňovanie tovarov prostredníctvom nesprávnej položky v systéme MOP, na
ktorý sú napojené jednotlivé prevádzky odporcu a odporca preveroval jednotlivé tovarové položky v
nákupných a spotrebiteľských cenách, aby mohlo dôjsť k zisteniu skutočného stavu nielen reálne v
tovarových zásobách, ale aj v účtovných dokladoch, dodacích listoch, reklamačných protokoloch, a.
i., čo vzhľadom na množstvo položiek predstavuje istý stupeň náročnosti ( podľa vyjadrenia právneho

zástupcu odporcu sa jednalo asi o 1000 strán položiek ). Konaním navrhovateľky vznikla účtovná strata,
ktorú je náročnejšie zistiť. Z výpovede svedkyne B. O. - účtovníčky, súd tiež zistil, že sa jednalo o
prvý takýto prípad a najskôr predpokladali, že na predajni bude vysoké manko, preto aj bola nariadená
inventúra dňa XX.XX.XXXX. Toto sa však nepotvrdilo, ale stále vyskakovali neúmerne vysoké nákupné
ceny oproti predajným. Dôvod, pre ktorý sa tak stalo, sa podarilo zistiť až po náročnom kontrolovaní

jednotlivých položiek v účtovníctve, kde sa účtuje v nákupných cenách, čo učtáreň nie je povinná
zamestnancom na predajniach odôvodňovať, prečo účtujú v nákupných cenách. Dĺžku zisťovania toho,
čo sa skutočne na predajni vo Q. stalo, ovplyvnilo aj to, že v tom čase prechádzali postupne všetky
prevádzky odporcu na systém MOP. Súd preto uznal náročnosť zistenia výsledkov inventúry a s tým
súvisiacu dobu, ktorá bola potrebná na zistenie výsledku inventúry a z toho vyplývajúceho skutočného

manka a škody a tieto dôvody považoval za objektívne. Odporca sa o škode dozvedel dňa 27.06.2013.

Námietka navrhovateľky, že odporca nepreukázal, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
prerokované so zástupcami zamestnancov, bola vyvrátená predložením listinných dôkazov, z ktorých
jednoznačne vyplýva, že k prerokovaniu došlo a o tomto sú riadne záznamy ( č.l. 30, č.l. 202, č.l. 197

a č.l. 198 ). Prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zástupcami zamestnancov bolo
potvrdené tiež výpoveďami viacerých svedkov ( U. N., Zuzana J., U. F. ), ktorých vierohodnosť nebola
ničím spochybnená. Sama navrhovateľka nakoniec na pojednávaní uviedla, že pri doručení okamžitého
skončenia pracovného pomeru, jej povedali, že to prejednali, ale nedali jej o tom žiaden doklad. Kprejednaniu došlo na Komisii Výboru OZO ( ide o užší orgán ) a následne svedok F. podal informáciu
na Výbor OZO, ktorý prejednanie vzal na vedomie. Podľa svedka dôvodom bolo vykonávanie zámien
tovarov a likvidácia tovaru.

Navrhovateľka tiež uvádzala, že odporca nepreukázal, že navrhovateľka sa dopustila vytýkaného
konania v okamžitom skončení pracovného pomeru. K tomuto súd uvádza, že z vykonaných výsluchov
a z predložených listín je zrejmé, že k preceňovaniu tovarov na predajni navrhovateľky dochádzalo,
pričom oprávnenie na preceňovanie v systéme mala jedine navrhovateľka. Toto vyplýva jednak z listín

( č.l. 35 - 39 - čl. 1 bod 2 písm. d) smernice ) a tiež z výpovedí svedkov ( Y. O., P. O. ). Obe
svedkyne uviedli, že „papierovačky“ mala na starosti vedúca, ako aj objednávanie tovarov, preceňovanie
a likvidáciu tovarov. Navrhovateľka sama potvrdila, že vykonávala preceňovanie. Vzhľadom k tomu,
že u niektorých tovarov dochádzalo k preceňovaniu neprípustným spôsobom ( nie podľa smerníc, keď
preceňovanie malo určený presný kľúč o 30%, o 50%, resp. 75% ), je zrejmé, že tohto sa mohla na danej
predajni dopustiť iba navrhovateľka ako jediná oprávnená na tento úkon. Súd na návrh navrhovateľky

vykonal dôkaz výsluchom svedka D. J., ktorý u odporcu pracuje ako IT pracovník. Ten však potvrdil, že
uvedený zásah do systému môže urobiť iba osoba na predajni, pričom z vedenia nemá nikto prístup
do systému. A hoci svedok ako IT pracovník má možnosť dostať sa do systému, tento využíva na
kontrolu systému a odstránenie problémov v súvislosti s obsluhou systému, najčastejšie na problémy
s tlačiarňou, alebo ak sa nepodarí uložiť aktuálne nahrávaný údaj. Súd nemal dôvod pochybovať o

výpovedi svedka a neosvojil si navrhovateľkou prezentovanú fiktívnu možnosť zásahu nezistenej osoby
do systému v centrále. Prístup IT pracovníkov do systému je bežnou praxou organizácii, kde je potrebné
spravovať počítačovú sieť. Svedok J. tiež uviedol, že okrem IT pracovníkov mala prístup do systému na
predajni navrhovateľka a ten, komu navrhovateľka dala prístupové práva. Tvrdenie právneho zástupcu
navrhovateľa, že navrhovateľke bolo chodené do počítača a že niekto šikovný mohol tovar cez PC

nahodiť do systému rozhádzaním na jednotlivé prevádzky, kde by to nepostrehli a takto si následne
na úrovni ústredia mohli vyťahovať financie, sa v konaní nepreukázalo a nebolo ničím podložené. Ide
len o hypotézu bez reálneho podkladu a o vykonštruované tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľky
a samotnej navrhovateľky. V každej organizácii, kde je systém práce viazaný na intranet, musí byť
daná istá miera dôvery v pracovníkov IT oddelenia. Navrhovateľka počas svojho pracovného pomeru u

odporcu nikdy nenamietala, že jej niekto neoprávnene zasahoval do systému, videla pohyb myšou na
monitore, avšak toto nehlásila a neoznamovala zamestnávateľovi ako neoprávnený zásah do systému.

Podľa navrhovateľky odporca ďalej nepreukázal, že navrhovateľka likvidovala tovar bez škodných
protokolov. V tomto prípade však navrhovateľka sama potvrdila, že bolo jednoduchšie tovar hádzať do

kontajnera bez hlásenia a následného vytvárania škodových protokolov. Obrana navrhovateľky, že to
tak robili bežne a že to tak robia aj na iných predajniach a nikto nevyhotovuje škodový protokol, nie je
dôkazom, že sa navrhovateľka tohto konania nedopustila a nezbavuje navrhovateľku zodpovednosti za
takýto postup. Navrhovateľka sama v minulosti dvakrát protokol vyhotovovala, a teda mala vedomosť o
postupe, ktorý vyplýva z interných predpisov. Svedkyňa P. O. ( vedúca inej PJ ) uviedla, že ona tovar

nelikvidovala, lebo by musela privolať komisiu. V tomto smere zároveň právny zástupca navrhovateľky
uviedol, že konanie, ktoré je u iných tolerované a u zamestnávateľa zaužívané a tolerované, nemôže byť
porušením pracovnej disciplíny iba u navrhovateľky, inak by odporca konal v rozpore s dobrými mravmi.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zamestnávateľ u iných netoleruje tento spôsob
likvidácie tovaru, ale na ostatných prevádzkach sa snažia zabrániť tomu, aby nemuseli tovar likvidovať

a následne vyhotovovať škodové protokoly, a to nižšími objednávkami tovarov a tiež precenením tak,
aby sa tovar za nižšiu cenu predal. X. Y. O. ( súčasná vedúca PJ Q. ) tiež uviedla, že tovar postupne
preceniananajnižšiuhodnotu,aaksanáhodouajtaknepredá,taktozaplatia.Toznamená,žehovlastne
svedkyňa kúpi, aby sa vyhla hláseniu vzniknutej škody a následného postupu likvidácie so škodovým
protokolom, pričom to koriguje nižšími objednávkami. X. P. O. ( bývalá predavačka vo Q., kolegyňa

navrhovateľky ) ďalej potvrdila, že za čias, keď vedúcou bola navrhovateľka, sa tovary likvidovali
hodením do kontajnera bez protokolov, čo však robila navrhovateľka, ktorá to vraj konzultovala s
hygieničkou. Z vykonaných dôkazov je tak zrejmé, že navrhovateľka postupovala v rozpore s vnútornými
predpismi odporcu pri likvidácii tovaru a že takéto konanie nie je u odporcu tolerované.

Sama navrhovateľka potvrdila aj to, že do bežného kontajnera hádzala aj tovar, ktorý mal ísť do
špeciálnej nádoby. Navrhovateľka v konaní ani raz nenamietala, že by však také veľké množstvo tovaru
neobjednala. Oponovala len v tom smere, že ten tovar nevzala a nevie, kde je, aj to až v druhej polovici
prebiehajúceho súdneho konania. X. O. potvrdila, že za čias navrhovateľky sa v predajni likvidovaloviacej. Nadmerné objednávky navrhovateľka neoprela ani potom, ako bolo v konaní preukázané, že v
predajni ani neboli také veľké skladové priestory.

Súd mal k dispozícii aj údaje o množstvách objednaného a predaného tovaru aj po sledovanom období a
z týchto je zrejmé, že na predajni bol podstatne nižší obrat tovaru. Je nepochybné, že ak má predajňa byť
zisková, musí v nej byť tovar, ktorý je možné predávať, avšak ak navrhovateľka musela veľké množstvo
tovaru likvidovať pre skončenie doby spotreby, mala tomu prispôsobiť objednávky. O aké množstvo
zlikvidovaného tovaru na predajni sa jedná, nie je možné zistiť práve pre konanie navrhovateľky, ktorá

neoznamovala v zmysle predpisov množstvo tovaru so skončenou zárukou a tento následne likvidovala
bez vyhotovenia potrebného škodového protokolu, z ktorého by bolo možné zistiť údaj o množstve
zlikvidovaného tovaru. O spôsobe a likvidácii tovaru a o postupe, ktorý bol upravený smernicou odporcu,
navrhovateľka vedela a tento nedodržiavala. Argument, že to tak robili bežne, nie je postačujúcim a
nebol ani preukázaný.

K zavádzaniu systému MOP na prevádzke navrhovateľka uviedla, že z pokynov v manuáli k tomuto
systému je položka 0840, ktorá jej umožňovala robiť zámeny tovarov a nahodiť chýbajúce tovary
bez dokladu. Teda navrhovateľka postupovala v zmysle pokynu zamestnávateľa a nemožno od nej
požadovať, aby posudzovala správnosť tohto pokynu. Z tohto pokynu si navrhovateľka vyvodila, že
nemusí pri likvidácii tovarov vyhotovovať škodové protokoly. Právny zástupca odporcu uviedol, že takéto

tvrdenie je vytrhnuté z kontextu manuálu. X. B. O. ( účtovníčka ) potvrdila, že zámeny tovarov boli u
navrhovateľky zistené aj v položke 0840, táto je sledovaná, avšak nekalé konanie navrhovateľky nebolo
cez túto položku, ale cez položku 0338, ktorá sledovaná nie je. Jedná sa o položku, ktorá zahŕňa
akciové tovary a táto nie je absolútne sledovaná, čo navrhovateľka vedela a preto sa domnievala, že
sa rozdiel v cenách nezistí. Položku 0840 bolo možné použiť napríklad na to, ak sa predal jogurt s

jahodou príchuťou ako jogurt s inou príchuťou ( vtedy sa v systéme vykonala zámena ). Školenia na
systém MOP boli vykonávané, a to aj opakovane, čo potvrdili viacerí svedkovia ( J., O., O. ) ako aj
navrhovateľka sama. Námietka navrhovateľky, že ju nikto neupozornil na to, že robí zle, hoci mesačne sa
na ústredí kontrolujú výstupy zo systému, bola vyvrátená práve výpoveďou svedkyne O., ktorá potvrdila,
že položka XXXX sa kontroluje mesačne a netreba pri nej robiť škodové protokoly, avšak toto nebola

tá položka, cez ktorú navrhovateľka robila preceňovania. Tou bola položka XXXX, ktorá sledovaná nie
je, a teda odporca nemal možnosť priebežne zistiť takéto praktiky. Že dochádzalo k preceňovaniu na
položke XXXX bolo zistené až po vykonaní inventúry. Kontrolu položky XXXX nevykonávajú, nakoľko
ide asi o milión položiek. X. O. v tomto prípade uviedla, že konanie navrhovateľky nespočívalo len v
znižovaní cien tovarov, ktoré nemala oprávnenie znížiť ( teda predávala ako akciový tovar taký tovar,

ktorý v akcii nebol ), ale aj v tom, že navrhovateľka tovar, ktorý mal byť v akcii znížený, neznížila, čím
dorovnávala tie rozdiely za tovary, ktoré neoprávnene predávala za nižšiu cenu. Týmto spôsobom však
navrhovateľka dorovnala len predajné ceny, tzv. spotrebiteľské ceny, nie však nákupné ceny, za ktoré
odporca tovar nakúpil. ( Uvedené potvrdil aj právny zástupca odporcu. ) Ako príklad svedkyňa uviedla,
že k neoprávnenému zníženiu cien došlo aj na rôznom priemyselnom tovare ( obliečky, nerezové lampy,

ponožky, prach na pranie ... ). Precenenie obliečok vyplýva aj z listinného dôkazu „Pohyb položky“ na č.l.
312, keď navrhovateľka mala v sklade 16ks obliečok, precenila 14ks obliečok tak, že 1ks na cenu 0,02
eur cez položku 0338 ( nesledovanú položku ) a následne vykonala zámenu pozícii pre 14ks obliečok.
Zvyšné dva kusy zase cez nesledovanú položku 0338 precenila na 12,50 eur. Navrhovateľka nevedela
uviesť k zámene a preceneniu obliečok nič, avšak ako už bolo uvedené a preukázané, precenenie

na predajni ako aj zámeny v systéme robila iba navrhovateľka. Rovnako sa nevedela navrhovateľka
vyjadriť k takémuto postupu napríklad pri precení vajec v počte 140ks zo dňa 24.04.2012. Tovar na
predajni vo Velčiciach sa tak kúpil za vyššiu cenu, ako sa predal, resp. ako sa vyhodil. Toto vyplýva
aj z výpovede svedka Jána F.. Navrhovateľka podľa neho dala cenu napríklad 2 - 5 centov, pričom
najnižšia suma, za ktorú bolo možné tovar predať, bola 50,- centov. Precenenie sa u odporcu neúčtuje,

len ovplyvňuje maržu. Podľa svedkyne O., navrhovateľka takto konala už od roku 2011, avšak svoje
konanie následne do roku 2013 vystupňovala a nákupné ceny boli neúmerné oproti predajným cenám.
Škoda, ktorá bola vyčíslená, podľa svedkyne vznikla za obdobie od predchádzajúcej inventúry. Keďže
navrhovateľka dorovnávala len predajné ceny, nie nákupné, je zrejmé, prečo nevedela inventarizačnej
komisii vysvetliť rozdiel v predajných a nákupných cenách. Ako však uviedla svedkyňa O. ( účtovníčka ),

odporca a učtáreň neboli povinní zamestnancom oznamovať, v akých cenách sa účtuje. Že väčšina
precenení šla práve cez položku 0338, teda nesledovanú položku, uviedol aj právny zástupca odporcu.
Právny zástupca odporcu zároveň uviedol, že po skončení navrhovateľky u odporcu sa na predaji vo Q.vyrovnal nákup voči predaju. Navrhovateľka nikdy nepoprela preceňovanie tovarov cez položku 0338,
ktorá nebola sledovaná.

To, že sa u odporcu jednalo o prvý takýto prípad, potvrdil aj svedok Y. O., ktorý vykonával hĺbkovú
kontrolu. Svedok tiež potvrdil, že navrhovateľka preceňovala najmä úzky okruh potravín, mlieko, maslo,
múku, vajcia, pričom jej postup bol nesprávny, keďže ak sa likviduje tovar, musí prejsť škodovou
komisiou. Navrhovateľka podľa jeho vyjadrenia mohla robiť len so spotrebiteľskými cenami. Ak podľa
svedka musela navrhovateľka opakovane preceňovať, resp. likvidovať tovar, mala na to upozorniť

inšpektorku. Na pohyb zásob upozorňovali navrhovateľku D. J. a inšpektorka X., keďže použitie položky
0840 systém evidoval. Skutočnosť, že použitie položky 0840 nie je dennou a bežnou záležitosťou,
vyplývazvýpovedísvedkov,keďnapríkladsvedkyňaP.O.sinepamätá,žebytútopoložkuvôbecpoužila.

Súd sa tiež zaoberal námietkou navrhovateľky, že nemala vytvorené vhodné pracovné podmienky, tovar
do predajne chodil za pochodu a stalo sa, že ho prevzali aj bez kontroly a neskontrolovali ani dodacie

listy prinesené s tovarom s tými, ktoré do systému boli nahodené v centrále. Na nevhodné pracovné
podmienky poukázal aj právny zástupca navrhovateľky, ktorý sa bol na predajňu aj osobne pozrieť. V
tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že počas svojho pôsobenia u odporcu navrhovateľka nikdy
nehlásila žiadne nedostatky, a teda odporca nemal vedomosť o tom, že by bolo potrebné niečo zmeniť.
Sama navrhovateľka pri svojej výpovedi uviedla, že nič nehlásila, neupozorňovala na nevyhovujúce

podmienky a túto skutočnosť spomenula až v prebiehajúcom súdnom konaní o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru.

K ďalšej z námietok navrhovateľky, že sama bola sankcionovaná za vzniknuté manko a že odporca aj
škodu žiada len od nej, súd uvádza, že z výpovedí svedkýň O. ( vtedajšia zástupkyňa ) a O. ( vtedajšia

predavačka ), je zrejmé, že časť zisteného manka zaplatili, a to vo výške podľa určeného rozpisu
odporcu, ktorý je zrejmý z dokladu Výpočet podielov na úhradu manka 144,72 eur zúčtovanom na
tovarových zásobách za PJ 199 Q. zo dňa 25.08.2013 ( č.l. 77 ), podľa ktorého navrhovateľka ako
vedúca mala uhradiť manko vo výške 64,39 eur, zástupkyňa vo výške 60,23 eur a predavačka vo
výške 20,01 eur. Ohľadne výšky vzniknutej škody súd poukazuje na skutočnosť, že náhrada škody je

uplatnená v inom súdnom konaní Okresného súdu A. a jej výška, spôsob jej určenia a úhrada, nemá
pre posúdenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru význam, nakoľko pre závažné
porušenie pracovnej disciplíny sa nevyžaduje, aby škoda vznikla v určitom rozsahu. V tomto konaní súd
posudzoval konanie navrhovateľky vo vzťahu k nekalým praktikám pri využívaní informačného systému,
vo vzťahu k likvidovaniu tovaru v rozpore s predpismi odporcu a vo vzťahu k povinnosti navrhovateľky

počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám ani k neoprávnenému majetkovému prospechu na úkor
družstva.Odporcaskončilpracovnýpomersnavrhovateľomprezávažnéporušeniepracovnejdisciplíny.
Predmetom konania nebola škoda, ktorú mala navrhovateľka spôsobiť.

Pre úplnosť súd dodáva, že používanie údajne zlikvidovaných tovarov na cukrárenskú výrobu, ktorej sa

navrhovateľka roky venovala, nebolo v konaní doposiaľ preukázané. Navrhovateľka zotrvala na tvrdení,
že suroviny potrebné pre pečenie tort jej nosili ľudia, ktorí si u nej pečenie objednali a väčšinou šlo o
príbuzných a známych. Odporcom predložené fotografie tort, ktoré získal zo sociálnej siete Facebook,
navrhovateľka označila ako fotografie vzniknuté za dlhé obdobie. V tomto smere súd nevykonával ďalšie
dokazovanie z dôvodu, že dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru boli dané a tieto boli

preukázané inými zabezpečenými a vykonanými dôkazmi.

Vzhľadom na vykonané rozsiahle dokazovanie, má súd za to, že konaním navrhovateľky, keď realizovala
nekalé praktiky pri využívaní informačného systému odporcu ( preceňovanie cien cez nesledovanú
položku 0338 ), vykonávala likvidáciu tovaru v rozpore s postupom upraveným vnútornými predpismi

navrhovateľa a nepočínala si tak, aby nedochádzalo ku škodám a k neoprávnenému majetkovému
prospechu na úkor odporcu, došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, s ktorým zákon spája
aj možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka
bola oboznámená s pracovnými predpismi platnými pre jej prácu na predajni ako aj s pracovným
poriadkom a predpismi BOZP ( toto potvrdenie je súčasťou pracovnej zmluvy na č.l. 27 a potvrdenie

navrhovateľka podpísala), teda k poučeniu navrhovateľky došlo pri nástupe do pracovného pomeru.
V pracovnom poriadku sú nekalé praktiky pri využívaní informačných systémov družstva považované
za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zaradenie takéhoto konania medzi závažné porušenie
pracovnej disciplíny, je podľa názoru súdu v súlade s charakterom vykonávanej práce, ku ktorej jenevyhnutné pracovať so systémom družstva na to určeným ( v danom prípade systém MOP ). Vzhľadom
na nevyhnutnosť manipulácie s tovarom priamo na predajni na to určenými osobami a potrebu evidencie
tejto manipulácie s tovarom fyzicky aj elektronicky ( vedenie skladového hospodárstva, preceňovanie

jednotlivých položiek a vystavovanie dokladov najmä pri predaji ), je zrejmé, prečo zaradil zamestnávateľ
medzi závažné porušenie pracovnej disciplíny nekalé praktiky s informačným systémom do pracovného
poriadku, teda aby si zamestnanci boli vedomí prípadných možných následkov takéhoto konania.

V prípade likvidovania tovarov v rozpore s vnútornými predpismi odporcu a porušenia povinnosti počínať

si tak, aby nedochádzalo ku škodám ani k neoprávnenému majetkovému prospechu na úkor družstva,
tieto nie sú v predpisoch odporcu špecifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd ale
dospel k záveru, že sa jedná o také konanie, ktoré svojou intenzitou dosahuje takú závažnosť, že
od odporcu nemožno spravodlivo požadovať, aby navrhovateľku ďalej zamestnával. Navrhovateľka
ako vedúca predajne mala z titulu svojej funkcie väčšiu zodpovednosť ako ostatní zamestnanci a o.
i. medzi jej povinnosti ako vedúcej, patrili aj objednávanie, preceňovanie a likvidovanie tovarov, ktoré

povinnosti však vykonávala nielen v rozpore s predpismi odporcu, ale tiež v rozpore s oprávnenými
záujmami odporcu. Navrhovateľka sa takéhoto konania dopúšťala dlhší čas, pričom využila poznatky
a informácie získané počas dlhoročného pôsobenia u odporcu. Miera zavinenia navrhovateľky je v
tomto prípade vysoká a je jednoznačná, keďže navrhovateľka bola jedinou oprávnenou osobou na
predajni na vykonávanie uvedených úkonov. Navrhovateľka o predpisoch odporcu vedela, o týchto

bola riadne poučená, no napriek tomu postupovala opakovane a dlhší čas v rozpore s vnútornými
predpismi, Povinnosti, ktoré navrhovateľka porušila ( predchádzanie škodám ), jej tiež vyplývali z
pracovnej zmluvy, z dohody o hmotnej zodpovednosti ako aj z ustanovení Zákonníka práce. Oba
uvedené dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru predstavujú závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Pre uvedené konštatovanie vzal súd do úvahy všetky skutočnosti a okolnosti - intenzitu

porušenia povinnosti pri plnení pracovných úloh, osobu zamestnanca s ohľadom na výkon funkcie
vedúcej predajne, postoj k plneniu úloh, čas a situáciu, za ktorej ku konaniu došlo, ako aj mieru
zavinenia navrhovateľky. V neposlednom rade súd prihliadol na spôsobený následok spočívajúci vo
vzniku škody, keď navrhovateľka predávala tovary za sumu nižšiu, ako bola ich nákupná cena a tiež
likvidovala tovary odporcu z dôvodu neúmerne vysokých objednávok. Ako dôsledok takejto likvidácie

boloajvhadzovanienevhodnýchpotravíndobežnejsmetnejnádoby,hocitakýtospôsoblikvidácienajmä
živočíšnych tovarov, je presne upravený predpismi.

Námietka navrhovateľky, že odporca skutkovo nevymedzil dôvody okamžitého skončenia pracovného
pomeru, tu neobstojí, pretože priamo v okamžitom skončení pracovného pomeru je konanie

navrhovateľky popísané ako: „dňa 05.02.2013 bola na prevádzkovej jednotke Č. 02-199 Q. vykonaná
inventarizácia tovarových zásob a pokladne za inventúrne obdobie od 21.01.2012 do 05.02.2013 a po jej
konečnom zúčtovaní bol vyčíslený rozdiel na tovarových zásobách v spotrebiteľských cenách / manko /
v sume 144,72 € a v nákupných cenách / škoda / v sume 13 296,58 €. Výsledok inventúry ste potvrdili
svojim podpisom na dňa 18.07.2013 na doklade „III/I Výpočet inventarizačného rozdielu / výsledku /

zásoby Inv. Č. 33/Kontrol./2013“ ....preverovaním dôvodov vzniku škody na tovarových zásobách
v nákupných cenách prostredníctvom účtovných dokladov a informačných systémov družstva bolo
zistené, že ste vykonávali zámeny tovarov s neohrozenou garančnou lehotou a úmyselné precenenia
tovarov za účelom zakrytia manka v spotrebiteľských cenách, likvidovali ste tovary bez škodných
protokolov a v rozpore s internými smernicami družstva, čím bola spôsobená škoda na tovarových

zásobách práve v nákupných cenách...“
Takéto vymedzenie dostatočne jasne a zrozumiteľne určuje konanie navrhovateľky, z tohto je zrejmé,
akým skutkom sa ho dopustila, resp. dopúšťala a s ohľadom na vykonanú rozsiahlu inventarizáciu je
nepochybné, že odporca nemal len podozrenie z porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou, ale
presne zistil, čo sa stalo. Konanie navrhovateľky nie je časovo vymedzené presným dátumom, kedy k

porušeniu, resp. porušovaniu pracovnej disciplíny malo dôjsť, nakoľko navrhovateľka svoje povinnosti
porušovala opakovane a dlhšiu dobu, pričom napríklad v prípade likvidácie tovarov sama navrhovateľka
znemožnila určenie okamihu likvidácie tovaru nevypracovaním škodových protokolov.

Ďalej súd uvádza k námietke právneho zástupcu odporcu, ktorý namietal, že navrhovateľka

nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru, že právny poriadok vo viacerých prípadoch priamo v hmotnoprávnej úprave pripúšťa, aby sa
ten ktorý subjekt domáhal určenia existencie ( neexistencie ) práva alebo určitej právnej skutočnosti.
Ak takúto možnosť zákon expressis verbis pripúšťa, procesný predpoklad spočívajúci v povinnostipreukázať naliehavý právny záujem nemožno vyžadovať. Typickým príkladom takýchto konaní je
konanie o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru ( § 77 Zákonníka práce ). Ak by návrh
podala osoba, ktorej takýto predpis toto právo expressis verbis nepriznáva, musela by táto osoba

preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu.

Záverom súd konštatuje, že v danom prípade nebol zistený žiadne z dôvodov pre uplatnenie zákazu
okamžitého skončenia pracovného pomeru ( § 68 ods. 3 Zákonníka práce ).

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané

a datované, odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.) a podľa § 205 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku sa v ňom musí tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.