Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. október 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/151/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203382
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616203382.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Kotrčovej a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Y. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, N. Y., I., o zaplatenie 14.892,11 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6C/102/2016-62 zo dňa 28.02.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol m e n í t a k , že
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,0 % p.a. zo sumy 37.960,45
Eur od 11.07.2013 do 19.04.2016, úrok z omeškania vo výške 8,0 % p.a. zo sumy 14.892,11 Eur od
20.04.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 15.779,78 Eur v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku, ponecháva rozsudok prvoinštančného súdu
n e d o t k n u t ý .

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu
55 %. O výške náhrady trov konania rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 15.779,78 Eur, úroky
z omeškania 8 % ročne zo sumy 14.892,11 Eur od 11.07.2013 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol.
Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26 %. Z výsledkov vykonaného dokazovania
mal preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o poskytnutí úveru č. 32/203/12 zo dňa 03.02.2012,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 38.600,00 Eur za účelom splnenia skôr
poskytnutého úveru. Úroková sadzba bola dojednaná na 5,7 % ročne s dobou fixácie tri roky, s lehotou
splatnosti 30 rokov odo dňa podpísania úveru. Predmetný úverový vzťah prvoinštančný súd posúdil

ako záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z.
v platnom znení vychádzajúc z toho, že žalovaný nespochybňoval skutkový základ tvrdený žalobcom.
Zohľadniac predložené listinné dôkazy, priznal žalobcovi ním uplatnenú čiastku 15.779,78 Eur ako
rozdielmedziposkytnutýmúveromaúhradoužalovanéhonasplatenieúveru.Zároveňuložilžalovanému
uhradiť i dohodnuté úroky z úveru vyčíslené na 864,59 Eur a úroky z omeškania, vyčíslené na 23,08
Eur. Pokiaľ sa týkalo uplatnených zmluvných úrokov uviedol, že tieto predstavujú odmenu za peňažné

prostriedky, ktoré boli poskytnuté dlžníkovi za podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Úroky sú
splatné v dohodnutej dobe, inak spolu so záväzkovom vrátiť použité peňažné prostriedky, to znamená,
že v dobe, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj zmluvné úroky.Pokiaľ žalobca žiadal priznať úroky z úveru 5,7 % ročne z dlžnej istiny aj po zosplatnení úveru, t.j. od
11.07.2013 do zaplatenia, v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalej uviedol, že zmluvné úroky,
ako i úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, pričom oneskoreným zaplatením zmluvných

úrokov nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania (R 70/1995). Podľa judikatúry Občiansky zákonník
ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania)
pre prípad omeškania s platením iného príslušenstva pohľadávky, t.j. zmluvných úrokov (Rc 5/2006).
Na podklade uvedeného ustálil, že žalobcovi patria úroky z omeškania iba z istiny a nie z príslušenstva,
t.j. zmluvných úrokov. Zamietol preto žalobu i v časti, pokiaľ sa žalobca domáhal priznania úrokov z

omeškania 8 % ročne zo sumy 864,59 Eur od 11.07.2013 do zaplatenia.

2. S prihliadnutím potom na pomer úspechu a neúspechu strán v spore priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 26 %.

3. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Nestotožnil sa

s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ priznal úrok z úveru iba do zosplatnenia úveru. Uviedol,
že skutočnosť, že za poskytnuté finančné prostriedky je žalovaný povinný zaplatiť úroky až do
vrátenia peňažných finančných prostriedkov, vyplýva priamo zo zákona, ako i z podstaty úveru ako
odplatného požičania peňazí. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn.
11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017 a ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré síce upravuje

situáciu predčasného splatenia úveru, avšak aj v tomto prípade je trvanie povinnosti platiť zmluvné
úroky viazané na vrátenie peňažných prostriedkov. Pokiaľ by si odvolací súd prisvojil argumentáciu
prvoinštančného súdu, žalovaný by sa porušením svojej povinnosti vrátiť požičané finančné prostriedky
do termínu stanoveného v zmluve, dostal do zjavne výhodnejšej pozície ako mal pred porušením
tejto svojej povinnosti. S poukazom na vývoj legislatívneho procesu uviedol, že do predloženia novely

OZ Národnej rade SR (10.01.2014), resp. schvaľovania tejto novely do 01.04.2014 neexistovalo v
právnom poriadku SR ustanovenie obmedzujúce možnosť požadovať od dlžníkov zmluvné úroky iba do
konečnej splatnosti úveru. Sám zákonodarca takúto iniciatívu v schválenom znení novely OZ nepodporil.
Argumentom a contrario preto prišiel k záveru, že zákonodarca súhlasí s možnosťou požadovať úroky
od dlžníkov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, resp. po konečnej splatnosti úveru až do jeho

zaplatenia. Ďalej vytýkal, že ani v odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd neuviedol, z akého dôvodu
žalobcovi nepriznal žalobou uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,0 % p.a. zo sumy 37.960,45 Eur od
11.07.2013 do 19.04.2016 a úrok z omeškania vo výške 8,0 % p.a. zo sumy 14.892,11 Eur od 20.04.2016
do zaplatenia. Ostalo tak neobjasnené, z akého dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo
výške 8,0 % ročne len zo sumy 14.892,11 Eur od 11.07.2013 do zaplatenia, keď v rozsudku uviedol, že

žalobcom špecifikovaná výška nároku nie je v konaní sporná. Ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. 11.07.2013
bolavýškadlžnejistiny37.960,45Eur,ktorásadňa20.04.2016znížilaoprijatývýťažokzdražbyvovýške
23.068,34 Eur. Žalovaný uznal žalobcom špecifikovanú dlžnú sumu, v nadväznosti na čo žalobca označil
rozhodnutie súdu v tejto časti za nejasné, súdom náležite neodôvodnené. Nesúhlasil ani s postupom
prvoinštančného súdu pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného konania s poukazom na platnú

právnu úpravu, ako i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Žiadal, aby sa pomer úspechu strán sporu
počítal z predmetu konania, t.j. zo sumy 14.892,11 Eur, v ktorom bol žalobca v plnom rozsahu úspešný,
a preto žiadal, aby súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odvolacom
návrhu žiadal zmeniť rozsudok prvoinštančného súdu a priznať mu úrok z úveru vo výške 5,70 % p.a. zo
sumy 37.960,45 Eur od 11.07.2013 do 19.04.2016, úrok z úveru vo výške 5,70 % p.a. zo sumy 14.892,11

Eur od 20.04.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,0 % p.a. zo sumy 37.960,45 Eur od
11.07.2013 do 19.04.2016, úrok z omeškania vo výške 8,0 % p.a. zo sumy 14.892,11 Eur od 20.04.2016
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,0 % p.a. zo sumy 864,59 Eur od 11.07.2013 do zaplatenia.
Ďalej žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne rozsudok prvoinštančného súdu
zrušiť v napadnutej časti a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania (podľa §
385 CSP a contrario) rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd ponechal rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým uložil
žalovanému zaplatiť žalobcovi 15.779,78 Eur, ako odvolaním strán sporu nenapadnutom, nedotknutý.
Žalobca za neobjasnený označil postup prvoinštančného súdu, pokiaľ mu priznal úrok z omeškania 8 %
ročne zo sumy 14.892,11 Eur od 11.07.2013 do zaplatenia a nestotožnil sa s jeho postupom, pokiaľ vozvyškužalobuzamietol.Nespornýmvkonanízostalo,žekudňuzosplatneniaúveru,t.j.11.07.2013výška
dlžnej istiny predstavovala 37.960,45 Eur, ktorá sa dňa 20.04.2016 znížila o prijatý výťažok z dražby
vo výške 23.068,34 Eur. Za odôvodnenú preto odvolací súd považoval námietku žalobcu o tom, že na

podklade uvedeného mu mal prvoinštančný súd priznať úrok z omeškania vo výške 8,0 % p.a. zo sumy
37.960,45 Eur od 11.07.2013 do 19.04.2016 a od 20.04.2016 do zaplatenia úrok z omeškania vo výške
8,0 % p.a. zo sumy 14.892,11 Eur. V tejto časti rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a žalobe žalobcu
vyhovel. V ostatnej časti, pokiaľ požadoval úrok z úveru vo výške 5,70 % p.a. zo sumy 37.960,45 Eur od
11.07.2013 do 19.04.2016, úrok z úveru vo výške 5,70 % p.a. zo sumy 14.892,11 Eur od 20.04.2016 do

zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,0 % p.a. zo sumy 864,59 Eur od 11.07.2013 do zaplatenia,
žalobe žalobcu nevyhovel, a v tejto časti ju ako nedôvodnú zamietol.

6. K námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní považoval za potrebné uviesť, že predčasnosť
zosplatnenia úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje
veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Podstatný

rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá
nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda
na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach)
vracia a spláca, a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje
jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorým tým, že

nemá istinu úveru k dispozícií, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva
veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav
tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok.

7.Inýstavjevšakpríznačnýprepredčasnéamimoriadnezosplatnenieúveru,kdeveriteľovivznikánárok
na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia
úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať
okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá

obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi,
ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré

právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky úveru. Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia,

a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktoré by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by
išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Takýto
stav v žiadnom prípade nemožno pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči

spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navodil by sa tiež stav, v ktorom
veriteľ by nebol nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky by mu nahrádzali stav jeho
potencionálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo.

Takéto konanie veriteľa nemôže užívať právnu ochranu, nakoľko s protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy spočívajúcej v
úhrade príslušných úrokov z omeškania, a pokiaľ existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom
stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu
spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným

stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s §
3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.8. Iným právnym posúdením ohľadne priznania úrokov z úveru po zosplatnení istiny by sa odvolací
súd dostal do rozporu s konštantnou judikatúrou. Za základ pre svoje rozhodnutie odvolací súd vzal
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30. júna 2015. Pokiaľ žalobca v

odvolaní poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/12/2017 zo dňa 31.01.2017,
išlo o ojedinelé rozhodnutie tohto senátu, ktorý následne zosúladil rozhodnutie o tejto otázke s ustálenou
súdnou praxou ostatných senátov Krajského súdu v Žiline, i na ostatných súdoch SR.

9. Požadovanému úroku z omeškania z úroku z úveru zaujal prvoinštančný súd podľa názoru

odvolacieho súdu správne právne stanovisko, ktoré odôvodnil i odkazom na platnú judikatúru, v
nadväznostinačoodvolacísúdsaplnestotožnilspostupomprvoinštančnéhosúdu,pokiaľnárokžalobcu
v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

10. Vychádzajúc potom zo skutočnosti, že odvolací súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu, bolo
jeho povinnosťou rozhodnúť i o nároku strán sporu na náhradu trov celého konania. Po prepočte istiny

uplatnených úrokov, či už úrokov z úveru alebo úrokov z omeškania z jednotlivých finančných čiastok,
bolo preukázané, že žalobca si uplatnil celkovo sumu 33.546,59 Eur. Z tejto sumy mu bolo priznaných
25.982,16 eur, nepriznaných 7.564,43 Eur. 25.982,16 Eur : 33.546,59 Eur x 100 predstavuje úspech
žalobcu 77,5 %. 100 % - 77,5 % predstavuje 22,5 %. 77,5 % - 22,5 % = 55 %, čo predstavuje čistý úspech
žalobcu v spore. V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok

na náhradu trov celého konania v rozsahu 55 %. O výške náhrady trov konania rozhodne prvoinštančný
súd samostatným uznesením.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)