Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115217864
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115217864.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobcu: J. B., V.. X.X.XXXX, P. R. V. XX,
Y., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Ul. Sovietskych hrdinov
163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a určenie, že úver je bezúročný
a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/295/2015-37
z 19.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že poplatok 367,49 eur v bode 8.1 Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 30.5.2014, ktorý bližšie špecifikoval vo výroku svojho rozsudku
je neprijateľnou podmienkou. Určil, že úver zo Zmluvy o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX z
30.5.2014 je bezúročný a bez poplatkov. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
vo výške 325,39 eur na účet jeho právneho zástupcu, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere medzi sporovými stranami
považoval súd za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho
podnikania úver žalobcovi ako fyzickej osobe, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo
inej podnikateľskej činnosti. Vychádzajúc zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je potrebné
konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení
neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobca musel tento naliehavý právny záujem na

určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo zo zákona v zmysle § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Poplatok vo výške 367,49 eur, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi, spočívajúci v možnosti
odkladu splatnosti v maximálne troch akýchkoľvek splátok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Tento
poplatok predstavuje viac ako 24 % z poskytnutého úveru, a to bez ohľadu na to, či žalobca službu
spočívajúcu v odklade splátok využije, alebo nie, pričom táto dohoda spôsobuje hrubú nerovnováhu

práv a povinností účastníkov v neprospech spotrebiteľa.

4. Pokiaľ ide o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, treba konštatovať, že zmluva o
revolvingovom úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona ospotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z citovaného ustanovenia jednoznačne

vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky mal žalovaný v úverovej zmluve presne stanoviť
mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene) tak, ako to predpokladá a stanovuje
Zákon o spotrebiteľských úveroch. Za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie
mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ má právo na informácie
o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačne dohodnutých splátkach. Zmluva neobsahuje

obligatórnu náležitosť, a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2
písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Táto síce je uvedená v oznámení veriteľa o schválení
úveru, avšak v zmluve sa nenachádza. V časti zmluvy o schválenom úvere sa nenachádza ani ďalšia
obligatórna náležitosť, a to údaj o RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Predmetný úver je bezúročný aj z dôvodu, že v zmluve uvedená ročná úroková sadzba vo výške 70,01
% je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa údajov Národnej banky Slovenska zverejnených na webovej

stránke tejto inštitúcie bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch
poskytovaných domácnostiam so splatnosťou od 1 do 5 rokov v mesiaci máj 2014 na úrovni 12,67
% ročne. Dohodnutá výška úrokov 70,01 % ročne uvedená v zmluve podstatne prekračuje priemernú
úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci
máj 2014. Preto je úver z predmetnej Zmluvy o revolvingovom úvere z 30.5.2014 bezúročný a bez

poplatkov. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého priznal
žalobcovi ako účastníkovi (podľa znenia O.s.p. platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie)
nárok na náhradu tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania
pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej sume 325,39 eur.

5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobu zamietol, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Poukázal na to, že dohoda o poskytnutí služby týkajúcej sa predmetného odkladu splátok, na ktorú
sa viaže predmetný poplatok je zároveň individuálnym dojednaním, a to nielen pokiaľ ide o jej vznik,

ale pokiaľ ide o výšku odplaty. Odplata a dojednanie preto nemôžu byť neprijateľnou podmienkou. V
súvislosti s posudzovaním predmetu plnenia a ceny, za toto plnenie podľa dohody o poskytnutí služby
ide o zložky vylúčené z testu neprijateľnosti podľa aktuálnej právnej úpravy. Predmet plnenia vyjadruje
právo spotrebiteľa svojím rozhodnutím využiť odklad splatnosti splátok. Cena tohto plnenia je preto
vylúčená z testu neprijateľnosti, lebo je vyjadrením ekonomickej stránky. Dohoda nevznikla zaradením

do nejakého formulára a jeho podpisom ako celku, pretože dohoda vznikla samostatným uzavretím.
Predmetný poplatok bez ohľadu na to, či sa týka hlavného alebo vedľajšieho predmetu plnenia, je v
zmysle zákonnej úpravy vylúčený z posudzovania ako neprijateľnej podmienky.

7. Súd sa nevyporiadal s posúdením dohody o poskytnutí služby z hľadiska toho, či ide alebo nejde o

individuálne ustanovenie, čo je ďalší predpoklad pre možnosť posudzovania z hľadiska neprijateľnosti.
Súd nevychádzal z písomného vyhotovenia dohody a zo svedeckej výpovede, s poukazom na to, že
svedkyňa u žalovaného pracuje, avšak táto skutočnosť nie je v zmysle zákona žiadnym diskvalifikačným
dôvodom na to, aby sa súd takouto svedeckou výpoveďou nezaoberal. Za individuálne treba považovať
nielen klauzuly, ktoré boli skutočne dojednané, ale aj tie, ktoré mohli byť dojednané, ale spotrebiteľ

nevyužil svoj vplyv na zmenu ich obsahu.

8. Predmetom dohody o poskytnutí služby je prevzatie záväzku veriteľom - žalobcom poskytnúť odklad
splatnosti maximálne troch splátok a záväzok dlžníka zaplatiť odplatu za túto službu. Z rozsudku
nevyplýva žiadne zdôvodnenie, aby žalobca platil za niečo, čo mu nie je dodané. Na základe dohody

o poskytnutí služby získava zmluvný nárok na poskytnutie odkladu splátok. Rovnako je nesprávny
záver súdu o tom, že úver neobsahuje údaj o konečnej splatnosti predovšetkým preto, lebo zmluva
je uzavretá na dobu neurčitú, kedy jej predmetom je poskytnutie úveru a za dohodnutých podmienok
poskytnutie revolvingu. O tejto skutočnosti bol dlžník riadne informovaný už v predzmluvnej fáze
prostredníctvom formulára - štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a rovnako vyplýva

z ustanovení bodu 4. zmluvných dojednaní, ktoré upravujú podmienky opakovaného poskytnutia
finančných prostriedkov tzv. revolving. Údaj o konečnej splatnosti úveru nie je z hľadiska podstatných
náležitostí úverového vzťahu informáciou rozhodujúcou. Z materiálnej stránky ide teda o údaj obsahovo
zhodným s údajom - dátumom splatnosti poslednej splátky.9. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, je
časť akceptačného prejavu veriteľa spolu s bodom 6. Zmluvy o revolvingovom úvere. Údaj o konečnej

splatnosti úveru vyjadrený dátumom splatnosti poslednej splátky je uvedený v oznámení veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi tvoriacemu súčasť zmluvy. Závery súdu, podľa ktorých zmluva neobsahuje
zákonom požadovanú náležitosť - podmienky upravujúce čerpanie spotrebiteľského úveru sú v priamom
rozpore s vykonaným dokazovaním, a to s predloženou fotokópiou zmluvy o revolvingovom úvere.
Odôvodnenierozhodnutiajenepreskúmateľnévčasti,vktorejsúdvyjadrilnázoroabsenciipredpokladov

na výpočet RPMN. Súd nepreskúmateľne neuviedol, o aké predpoklady sa jedná, ktoré konkrétne
predpoklady v zmluve absentujú a nie je možné zistiť, či súd zobral do úvahy skutočnosť, že zmluva
je tvorená aj ďalšími listinami.

10. Právny záver súdu o posúdení úveru ako bezúročného a bez poplatkov vyplýva z nedostatočného
dokazovania, neoboznámenia sa so spôsobom vzniku zmluvy a tým, čím je zmluva tvorená.

11. Zmluva obsahuje určenie počtu splátok, dátum ich splatnosti v mesiaci a výšku splátky, pričom sa
v nej uvádza, aká je výška splátky, počet splátok a ktorý deň v mesiaci je príslušná splátka splatná.
Vymedzenie uvedených náležitostí zodpovedá § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom
znení. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi

sporovými stranami nevyžadoval, aby sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacej jednu splátku boli
uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy,
ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti v rôznych počtoch splátok
a podobne. Ak sa jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaný sumy
úhrady na účet veriteľa. To znamená, že v prípade, ak splátkou sa uhrádza aj istina a úrok, nemá

rozlišovanie danej výšky splátky na časť istiny a časť úroku žiadny reálny a praktický význam.

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia, pretože
predmetná úverová zmluva je regulovaná § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na posúdenie otázky
odplaty a jej platnosti mal súd vychádzať z ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 53

ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 21.11.2011. V zmysle uvedených ustanovení však súd
predmetnú zmluvu neposudzoval, nakoľko v konaní nemal preukázané, aká je obvyklá výška odplaty
na finančnom trhu za obdobný spotrebiteľský úver. Údaje bánk takýmto údajom nie sú, pretože banky
netvoria finančný trh, ale len jeho časť. Zároveň súd rozhodol nesprávne z dôvodu, že v zmysle § 502
ods. 1 Obchodného zákonníka by mohol určiť len to, v akej časti je úroková sadzba neplatná. Z daného

ustanovenia vyplýva, že zákon výslovne predpokladá určenie najvyššej prípustnej výšky úrokov.

13. Súd vyhlásil určovacie výroky rozsudku bez toho, aby mal preukázanú existenciu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Oba výroky predstavujú po obsahovej stránke predbežné
posúdenie otázok pre výrok o návrhu na plnenie. Z rozsudku vyplýva, že súd na základe rozhodnutí

o určení neplatnosti úrokovej sadzby rozhodoval o posúdení nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Z právnej úpravy nesporne vyplýva, že nie je možné rozhodnúť o neplatnosti celej odplaty
(úrokov za úver) a prepisovať vôľu zmluvných strán tak, že pôjde o bezúročný úver.

14. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne

zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania
a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

17. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia
predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere medzi sporovými stranami) zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľsa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzavretia predmetnej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe, alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

19. V prejednávanej veci nemožno mať pochybnosti o naliehavom právnom záujme žalobcu na určení
oboch právne významných okolností, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo výroku svojho rozsudku. Tento
naliehavý právny záujem vyplýva nepochybne zo samotného znenia Zákona na ochranu spotrebiteľa
(§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.), pričom toto zákonné oprávnenie v prospech spotrebiteľa platí
bez toho, aby musel osobitným spôsobom preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení,

čo je plne v súlade s ustanovením § 80 písm. c) O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o právne posúdenie, je nepochybné, že súd prvej inštancie neaplikoval
ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je dlžník povinný platiť úroky v
dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona.
Súd prvej inštancie sa v tomto smere riadil ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (platného

a účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy medzi sporovými stranami), z ktorého vyplýva, že ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu

splatnosti. V tomto smere súd prvej inštancie správne poukázal na to, že úroková sadzba dohodnutá
medzi stranami, ktorá je v zmluve uvedená (70,01 % ročne) je v rozpore s dobrými mravmi, pretože
v tomto smere súd správne zistil, že úroková sadzba štandardne poskytovaná pri obdobnom type
úverov dosahovala 12,67 % ročne v prípade úverov poskytovaných bankami. Námietka žalovaného
týkajúca sa toho, že tento údaj nie je relevantný, pretože banky predstavujú len časť finančného trhu

nie je právne významná, pretože banky nepochybne sú významným faktorom na tomto finančnom trhu
a okolnosť výšky úrokovej sadzby, ktorú tieto inštitúcie poskytovali v danom období nemožno obísť,
pričom dojednaná úroková sadzba niekoľkonásobne prevyšuje uvedenú úrokovú sadzbu poskytovanú
bankami. Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy,
ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov , nesmie odplata podstatne

prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situácia spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti. Uvedené ustanovenie, ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov

finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne
nebolo vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov
finančných inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých
mravovupravenouvustanovení§3ods.1Občianskehozákonníka.Ustanovenie§3ods.1Občianskeho
zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých

hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho
uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu
neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je
v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať.
Rozhodnutieotom,čisúsplnenépodmienkyprepoužitieustanovenia§3ods.1Občianskehozákonníka

alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci
ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

20.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi

je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov,aktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom.Niejemožné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodovsvojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v

dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou
finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky,
rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru vo
výške 70,02 % skoro 6 - násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 11,91 % uplatňovanú bankami pri

poskytovaníúverovalebopôžičiek.Dohodnutáúrokovámieratedapodstatneprevyšujeobvyklúúrokovú
mieru, a preto je potrebné prijať záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi
podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

21. Odvolací súd má za to, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú ex offo súdnej
kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov (§ 39 OZ). Judikatúra súdov nikdy nespochybnila, že

neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere
uznávané a predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok (porov. právne veci NS SR sp. zn. 1MCdo
1/09z31.7.2009, NSSR sp.zn.5Cdo26/2011z26.4.2012,NSČRsp.zn.21Cdo1484/04z15.12.2004,
KS v Prešove sp. zn. 3Co 3/2011 z 12.10.2011, 3Co 67/2012 z 24.10.2012.

22. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).

23. Odvolací súd poukazuje na záväzok členských štátov k lojalite k aktom Súdneho dvora Európskej

únie (čl. 4 Zmluvy o Európskej únii).Súdny dvor v rozsudku C 484/08 - Caja de Ahorros y Monte de
Piedad de Madrid proti Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc) rozhodol: „Článok 4
ods. 2 a článok 8 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je
právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných

podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a
odmenou na jednej strane a službami, či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď
sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.“

24. Sporné úroky odvolací súd podrobil súdnej kontrole neprijateľnosti a ustanovenie čl. 6 ods. 1

smernice Rady 93/13/ES je treba považovať za ustanovenie rovnocenné vnútroštátnym kogentným
ustanoveniam právneho poriadku (porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C- 168/05
Mostaza Claro, C-618/10 Banco Espanol).

25. Odvolací súd z vlastnej činnosti (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 3Co

67/2008), ale aj z rozhodnutí iných súdov (porovnaj stránka MS SR, v časti: Komisia na posudzovanie
podmienok spotrebiteľských zmluvách) poukazuje na poznatky, že úverovanie nebankoviek je pridrahé
a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Ak žalovaní v
1/ a 2/ rade majú problémy splatiť istinu úveru, len ťažko si možno predstaviť, že zvládne splatenie aj
príslušenstva pohľadávky v násobkoch úveru. Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť

neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ
vystavený stresovým situáciám. Takýto stav je na úkor kvality života človeka a žalobca to vyvolal
neprimeranými úverovými podmienkami, pravdepodobne bez poznania reálnej schopnosti spotrebiteľa
splatiť úver, za podmienok vopred stanovených žalovaným, ktoré až na výšku úveru, žalobkyňa nemohla
nijako ovplyvniť.

26. Aj keby teda bolo možné predmetnú Zmluvu o revolvingovom úvere posúdiť tak, že nie je bezúročná
a bez poplatkov tak vo svetle všetkých vyššie uvedených skutočností je potrebné dospieť k záveru, že
úroky dojednané v Zmluve o revolvingovom úvere, nie sú platne dojednané, a teda žalovaný ich úhradu
od žalobkyne ani nemôže vyžadovať.

27. Súd prvej inštancie dôsledne aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.,
platného a účinného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy medzi sporovými stranami, pričom
z tohto ustanovenia vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľaObčianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Tieto náležitosti predmetná zmluva

uzavretá medzi sporovými stranami nespĺňa a nemožno v tomto smere akceptovať námietky žalovaného
uvedené v jeho odvolaní, spočívajúce v tom, že pri dohodnutom type úveru a spôsobe splácania tohto
úveru vlastne takýto údaj je aj nadbytočný, alebo nepotrebný, pretože ide o jednoznačné zákonné
ustanovenie, ktorého požiadavkám predmetná zmluva dohodnutá medzi sporovými stranami nenapĺňa.

28. Súd prvej inštancie sa odvolal v odôvodnení svojho rozhodnutia na dokazovanie v inej veci
(20C/39/2014), v ktorej vypočul ako svedka obchodného zástupcu žalovaného, z ktorého výpovede
vyplynulo, že podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere bolo uzavretie dohody o
poskytnutí služby, t.j. predmetného poplatku za eventuálny odklad splátok. Nemožno teda konštatovať
(v nadväznosti na odvolacie námietky žalovaného), že by súd prvej inštancie odmietol vykonať
dokazovanie, alebo nebral do úvahy výpoveď svedkyne - zamestnankyne žalovaného, pretože takáto

svedkyňa v tomto konaní (na súde prvej inštancie pod sp.zn. 20C/295/2015) ani vypočutá nebola.

29. V zhode so súdom prvej inštancie treba súhlasiť s názorom, že predmetný poplatok za eventuálne
poskytnutie odkladu splátok dojednaného revolvingového úveru je zmluvné dojednanie, ktoré v
skutočnostineposkytujedlžníkovi-žalobcovireálneprotiplnenie,amožnouzavrieť,žetakétodojednanie

mu je vnútené bez toho, aby mohol jeho obsah nejakým spôsobom modifikovať, alebo vylúčiť, ak chce,
aby mu bol poskytnutý predmetný úver. Naviac tento poplatok musí spotrebiteľ - dlžník zaplatiť vopred
bez toho, aby vôbec bolo isté, že budúcnosti túto tzv. službu využije. Treba súhlasiť s názorom súdu
prvej inštancie, že táto podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinnosti účastníkov tohto
právneho vzťahu v neprospech spotrebiteľa, a preto je neplatná.

30. Správne sú závery súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o pochybenia predmetnej zmluvy vo
vzťahu k RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v
čase uzavretia predmetnej zmluvy medzi sporovými stranami), pretože podľa tohto ustanovenia je
obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročná percentuálna miera nákladov a celková

čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej
percentuálnej miery nákladov. Súd prvej inštancie sa s predmetnou zmluvou náležite oboznámil a
konštatovať (v zhode s odvolacím súdom), že v samotnej zmluve, teda pod bodom 6 predloženého
tlačiva, v ktorom sa už úver schválil, chýba údaj o RPMN za úver v %, pričom sa uvádza iba údaj o

priemernej RPMN vo výške 49,67 %. Nemožno teda súhlasiť s odvolacou námietkou žalovaného, že súd
prvej inštancie sa neoboznámil s listinnými dôkazmi, najmä s uzavretou zmluvou o revolvingovom úvere.

31. Nemožno súhlasiť ani s argumentáciou žalovaného, uvedenou v jeho odvolaní, že ak ide o zmluvu
uzavretú na dobu neurčitú (tak, ako v prejednávanej veci), nemožno sa odvolávať na nutnosť údaju

o konečnej splatnosti úveru. Takýto právny názor vyslovený v odvolaní žalovaného nie je v súlade
s citovaným ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého
obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, z čoho vyplýva, že toto zákonné ustanovenie
sa musí vzťahovať aj na zmluvy o revolvingovom úvere a bolo potrebné takúto okolnosť do zmluvy

vhodným spôsobom implementovať, pretože aj keď ide o zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá je
uzavretá na dobu neurčitú, nie je predsa mysliteľné očakávať, že túto zmluvu bude spotrebiteľ využívať
nepretržite bez toho, aby ju mal možnosť ukončiť. Ak spotrebiteľ má možnosť túto zmluvu ukončiť a v
revolvingovom vzťahu nepokračovať, musí potom byť táto okolnosť v zmluve zakotvená a taktiež musí
potom zmluva spĺňať podmienku uvedenú v § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch.

32. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom analyzoval otázku bezúročnosti
predmetného úveru a okolnosť, že ide o úver, ktorý má byť poskytnutý bez poplatkov, práve s poukazom
na nespĺňanie zákonných požiadaviek uvedených v § 9 ods. 2 písm. f), k) a j) Zákona o spotrebiteľských
úveroch v predmetnej zmluve o revolvingovom úvere a ničím nepochybil súd prvej inštancie pri analýze

týchto nedostatkov.

33. V nadväznosti na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase
uzavretia predmetnej zmluvy, uzavrel súd prvej inštancie, že predmetná úroková sadzba dojednanámedzi sporovými stranami v uvedenej zmluve podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Nijakým spôsobom teda súd prvej
inštancie v tomto smere nepochybil.

34. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie len konštatuje uvedený hrubý nepomer medzi
úrokovou sadzbou dohodnutou medzi sporovými stranami v predmetnej zmluve a úrokovou sadzbou, za
ktorú sú poskytované obdobné úvery bankami, analyzuje hrubý nepomer, ku ktorému v danom prípade
došlo,pričomustanovenie§53ods.6výslovnenecituje.Niejepretopravdou,akousauvádzavodvolaní

žalovaného, že súd prvej inštancie použil nesprávne znenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Vyššie
uvedené znenie tu bolo v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy a zakotvovalo sankciu, ktorá
spôsobuje neplatnosť dojednaní v zmysle zákonného ustanovenia v prípade zistenia hrubého nepomeru
(podstatného prevýšenia) úrokovej sadzby dojednanej v zmluve o spotrebiteľskom úvere oproti úrokovej
sadzbe, ktorá je obvykle požadovaná na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

35. Zo všetkých týchto dôvodov treba konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v otázke
konštatovania o tom, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov je vecne správne.

36. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil so
zreteľomnato,žesprávnyjevýroknapadnutéhorozsudkuajotrováchkonania,pričomvpodrobnostiach

poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v
zmysle § 387 ods. 2 CSP.

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech má nárok na náhradu

trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).