Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 7P/99/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417206733
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vachulíková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4417206733.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch sudkyňou JUDr. Katarínou Vachulíkovou, vo veci starostlivosti o

maloleté dieťa: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. G. J., J. X., t.č. V.
G. J., M. C. XX a otec neuvedený, o vyslovenie osvojiteľnosti, obmedzenie výkonu rodičovských práv,
ustanovenie opatrovníka, nariadenie ústavnej starostlivosti a určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y s l o v u j e osvojiteľnosť maloletého E. Y., nar. XX.XX.XXXX.

II. Súd o b m e d z u j e výkon rodičovských práv a povinností matke maloletého E. Y., nar. XX.XX.XXXX

tak, že matka nie je oprávnená a povinná zastupovať maloleté dieťa počnúc od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Súd u s t a n o v u j e maloletému E. Y., nar. XX.XX.XXXX opatrovníka Obec Dvory nad Žitavou, ktorý
bude maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a v podstatných veciach počnúc od právoplatnosti
rozsudku.

IV. Súd n a r i a ď u j e u maloletého E. Y., nar. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť a maloleté dieťa
s a u m i e s t ň u j e do Detského domova Komárno.

V. Matka je p o v i n n á platiť výživné na maloletého E. Y., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého
mesiaca vopred na účet Detského domova Komárno, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
na odovzdanie maloletého E. Y. do Detského domova Komárno a súčasne návrh na nariadenie
výchovného opatrenia s tým odôvodnením, že maloleté dieťa pochádza z druhovského pomeru rodičov
a otcovstvo voči nemu dobrovoľne uznané ani určené nebolo. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že
matka sa na maloleté dieťa nepripravila a sama sa vyjadrila pri osobnom pohovore v nemocnici, že v
súčasnej dobe nemá vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie osobnej starostlivosti maloletému
a aj sama navrhla jeho umiestnenie do zariadenia na výkon rozhodnutia súdu.

2. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/99/2017 - 6 zo dňa 30.03.2017 bola neodkladným
opatrením nariadená Neonatologickej klinike FNsP Nové Zámky povinnosť odovzdať maloletého E. Y.,
nar. XX.XX.XXXX do starostlivosti Detského domova Komárno, Ulica Mieru 3, keďže maloletý pochádzaz mimomanželského pomeru, otcovstvo voči nemu doposiaľ určené ani uznané nebolo a matka sa na
príchod dieťaťa žiadnym spôsobom nepripravila. Matka maloletého žije v spoločnej domácnosti so
svojim partnerom U. L. na adrese V. G. J., M. C. XX v staršom rodinnom dome, ktorý je v schátralom

stave bez prívodu elektrickej energie a plynu. V dome nie je k dispozícii pitná voda. Uvedený dom
pozostáva z dvoch izieb, v ktorých je špina a neporiadok. Okolie rodinného domu je zanedbané, plné
smetí a odpadkov.

3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky podal podnet na začatie konania o vyslovenie

osvojiteľnosti maloletého E. Y., obmedzenie rodičovských práv a ustanovenie opatrovníka maloletému
dieťaťu z dôvodu, že maloletý pochádza z mimomanželského pomeru, otcovstvo voči nemu nebolo
doteraz uznané ani určené a matka ho zanechala v nemocnici z dôvodu, že nie je schopná mu
zabezpečovať osobnú starostlivosť a nemá vytvorené podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti
o novorodenca v rodinnom prostredí, ako aj s poukazom na to, že u maloletého dieťaťa bola
dňom XX.XX.XXXX splnená podmienka právnej voľnosti na základe kvalifikovaného dvojmesačného

nezáujmu matky o maloleté dieťa, ktorá ho od jeho umiestnenia do zariadenia na výkon ústavnej
starostlivosti nenavštívila a ani iným spôsobom sa o neho nezaujímala.

4. Podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku, súd pojednával v neprítomnosti Detského domova
Komárno, ktorý sa písomne vyjadril, že súhlasí s nariadením ústavnej starostlivosti u maloletého a

s určením výživného zo strany matky vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa na účet detského domova.

5. Matka na pojednávaní uviedla, že žiada maloletého umiestniť do Detského domova Komárno, pretože
nemá pre dieťa zabezpečené bývanie ani výbavičku. Zároveň súhlasila s vyslovením osvojiteľnosti u

maloletého, s obmedzením jej rodičovských práv a aj s ustanovením opatrovníka pre maloletého obce
Dvory nad Žitavou.

6. Zástupkyňa obce Dvory nad Žitavou na pojednávaní uviedla, že v prípade vyslovenia osvojiteľnosti
a obmedzenia rodičovských práv súhlasí s ustanovením obce Dvory nad Žitavou za opatrovníka pre

maloletého E. Y..

7. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla u maloletého E. Y. nariadiť ústavnú starostlivosť,
pričom poukázala na to, že matka od jeho umiestnenia do zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti
si nevytvorila podmienky pre zabezpečovanie jeho starostlivosti. V súčasnej dobe žije v podmienkach,

ktoré nie sú vyhovujúce pre to, aby maloleté dieťa sa vrátilo do rodinného prostredia. Navrhla u
maloletého nariadiť ústavnú starostlivosť s tým, že maloletý bude umiestnený v Detskom domove
Komárno, kde sa v súčasnej dobe už aj nachádza. Ďalej navrhla matku zaviazať na platenie výživného
v minimálnej výške. Taktiež navrhla, vzhľadom na to, že matka od narodenia maloletého neprejavila
o neho skutočný záujem, boli u neho splnené podmienky pre vyslovenie osvojiteľnosti, preto navrhla

u maloletého dieťaťa vysloviť osvojiteľnosť, obmedziť matke rodičovské práva voči nemu, pretože ich
nezabezpečuje a za opatrovníka maloletému ustanoviť obec Dvory nad Žitavou.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, písomným vyjadrením Detského domova
Komárno, rodným listom maloletého, správami Detského domova Komárno, správou Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo šetrenia pomerov u matky, ďalšími ku spisu pripojenými
dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Zo spisového materiálu súd mal preukázané, že maloletý E. Y., nar. XX.XX.XXXX pochádza z
mimomanželskéhopomeru,otcovstvovočinemudoposiaľurčenéaniuznanénebolo.Napríchoddieťaťa

sa matka žiadnym spôsobom nepripravila. Matka maloletého žije v spoločnej domácnosti so svojim
partnerom U. L. na adrese V. G. J., M. C. XX v staršom rodinnom dome, ktorý je v schátralom stave
bez prívodu elektrickej energie a plynu. V dome nie je k dispozícii pitná voda. Uvedený dom pozostáva
z dvoch izieb, v ktorých je špina a neporiadok. Okolie rodinného domu je zanedbané, plné smetí a
odpadkov.

10. Podľa § 137 odsek 1 Civilného mimosporového poriadku, návrh na začatie konania o osvojiteľnosti
môže podať zákonný zástupca dieťaťa, u ktorého sú splnené predpoklady na osvojenie podľa predpisovrodinného práva, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zariadenie, v ktorom je
dieťa umiestnené.

11. Podľa § 137 odsek 2 Civilného mimosporového poriadku, ak súd zistí, že sú splnené predpoklady
na osvojenie podľa predpisov rodinného práva, môže začať konanie aj bez návrhu, ak sa už nezačalo
skôr na návrh.

12. Podľa § 38 odsek 2 písmeno a), b), c) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého

dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak žijú trvalo neusporiadaným spôsobom
života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo
nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 38 odsek 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa
odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.

14. Podľa § 102 odsek 1, písmeno a), b), c), d) Zákona o rodine, na osvojenie nie je potrebný
súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa,
ak počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že
ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu

a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať
starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo počas
najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v prejavení
záujmu nebránila závažná prekážka, alebo je rodičom žena, ktorá požiadala o utajenie svojej osoby
v súvislosti s pôrodom podľa osobitného predpisu a počas najmenej dvoch mesiacov po narodení

dieťaťa neprejavila o dieťa žiadny záujem, alebo dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým
osvojiteľom.

15. Podľa § 102 odsek 4 Zákona o rodine, o splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého dieťaťa
uvedených v odseku 1 rozhoduje súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu.

16. Podľa § 139 Civilného mimosporového poriadku, súd v konaní môže vyslúchnuť toho, v koho
starostlivosti sa dieťa nachádza, alebo štatutárny orgán zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, v ktorom
je dieťa umiestnené. Súd v konaní o osvojiteľnosti skúma aj okolnosti na strane dieťaťa vylučujúce
splnenie účelu osvojenia.

17. Podľa § 39 odsek 3 Zákona o rodine, ak súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv
a povinností vo vzťahu k obidvom rodičom alebo k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom
rozhodnutí maloletému dieťaťu opatrovníka podľa § 60.

18. Podľa § 39 odsek 4 Zákon o rodine, vyživovacia povinností rodičov voči maloletému dieťaťu
rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o
pozastavení ich výkonu nezaniká.

19. Súd, vzhľadom na vykonané dokazovanie, ako aj vyššie citované ustanovenia dospel k záveru,

že je v prospech maloletého vyslovenie osvojiteľnosti, obmedzenie rodičovských práv a povinností
matky, ako aj ustanovenie opatrovníka maloletému, keďže matka sa o maloletého od jeho prijatia do
ústavného zariadenia nezaujímala a ani raz ho nenavštívila, čím u maloletého dňom XX.XX.XXXX boli
splnené predpoklady právnej voľnosti. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

20. Podľa § 54 odsek 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova
maloletého dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej
osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a
a)dieťajeosvojiteľnéaniejemožnéhozveriťdostarostlivostibudúcichosvojiteľovalebodostarostlivosti

fyzickej osoby podľa osobitného predpisu,
b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka,
c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 odsek 3 neviedlo k náprave alebo
d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.21. Podľa § 54 odsek 5 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí
presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti

a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a
iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných
a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.

22. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že bude v záujme maloletého a jeho ďalšieho

zdravého psychického a fyzického vývoja, keď bude u neho nariadená ústavná starostlivosť, keďže v
rodinematkyniesúvytvorenévhodnébytovéasociálnepodmienkyprejehovýchovu,pretosúdrozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zároveň rozhodol o jeho umiestnení do
Detského domova Komárno, kde sa už v súčasnej dobe aj nachádza.

23. Podľa § 81 odsek 1, 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do

náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o
uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť,
súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné, povinnosť,
aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

24. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

25. S poukazom na vykonané dokazovanie a vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine, súd matku
zaviazal, vzhľadom na jej sociálnu odkázanosť, na platenie výživného vzhľadom na to, že v súčasnej
dobe je nezamestnaná, vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa,
pričom toto životné minimum činí od 01.07.2017 91,06 eura mesačne podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o

životnom minime v znení neskorších predpisov a výživné 30 % z tejto sumy predstavuje 27,32 eura.

26. Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stavveci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.