Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. júl 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815010085
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815010085.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 06. Júla 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

Y. Q., W.. XX.XX.XXXX v Humennom, trvale bytom L. Č.. XXX,
okr. Vranov nad Topľou, zamestnaný vo firme K. L.
Vranov nad Topľou,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 16.06.2014, v čase okolo 16:40 hod., v budove miestneho Futbalového klubu v Sedliskách,
spojeného s pohostinstvom, napadol zamestnankyňu R. R., W.. XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že ju
štyrikrát udrel otvorenou dlaňou do tváre, potom ju chytil pod krk a škrtil ju, čím jej svojím konaním
spôsobil zranenia a to vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie krku a odreniny krku, s

dobou práceneschopnosti v trvaní od 16.06.2014 do 30.06.2014,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného,

t ý m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 38 ods.
3 Trestného zákona pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Trestného zákona
a neexistencii priťažujúcich okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona na úhrnný peňažný trest vo výške 200,00 Eur ( dvesto eur ).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ukladá

náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 ( dva ) mesiace.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný zaplatiť titulom nároku na náhradu škody :

a) poškodenej R. R., W.. XX.XX.XXXX U. U. W. M.I., M. F. L. XXX, I.. U. W. M., sumu 824,00 Eur

( osemstodvadsaťštyri eur ).

b) poškodenej U. A. T. E..L.., V. T. T., V. X, T., K.: XXXXXXXX, sumu 329,77 Eur ( tristodvadsaťdeväť
eur a sedemdesiatsedem eurocentov ).

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému Y. Q. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr.

poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného Y. Q., T. R. R., L. Y. Q.,
R. Y., E. Y., S.V. R., A. Y.. J., prečítaním svedeckých výpovedí splnomocnených zástupkýň Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a.s. a Sociálnej poisťovne či konfrontácie medzi obžalovaným a poškodenou z

prípravného konania, oboznámením listinných dôkazov, na základe čoho súd zistil nasledovné.

Obžalovaný Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v období od novembra 2013 približne do 17.06.2014
pracoval ako správca budovy futbalového klubu a že jeho manželka, svedkyňa Y. Q. pracovala v bare
ako barmanka. Vyjadril sa, že už pred samotným incidentom oznámil svedkovi Y. ako prezidentovi

futbalového klubu ako aj viceprezidentovi tohto klubu, že poškodená R. bezdôvodne uráža a vulgárne
nadáva jeho manželke, poškodenej R. a to prostredníctvom SMS správ. Uviedol, že poškodená R.
mala záujem, aby so svedkyňou Q. bol skončený pracovný pomer. Po opätovnom návrate poškodenej
R. do tejto prevádzky, keďže predtým niekedy v marci 2014 nakrátko odišla z baru, sa vzájomné
vzťahy medzi jeho manželkou a poškodenou R. ešte viac zhoršili. Z uvedeného dôvodu navrhol svojej

manželke, aby ukončila svoj pracovný pomer v tomto bare, s čím manželka aj súhlasila. Ešte pred
konaním futbalového zápasu v nedeľu dňa 15.06.2014 oznámila jeho manželka, svedkyňa Q. svedkovi
Y. ako prezidentovi klubu, že má záujem ukončiť svoj pracovný pomer. Nasledujúceho dňa, v pondelok
16.06.2014, poškodená R. prišla na dvor ich rodinného domu, ktorý sa nachádza oproti futbalovému
ihrisku kvôli tomu, že si nemohla otvoriť vchodové dvere do predmetného futbalového klubu. Tejto

poškodenej vysvetlil, že približne týždeň pred predmetným incidentom ním používané kľúče znehodnotil
tak, že ich prekosil kosačkou. Z uvedeného dôvodu kúpil nový zámok ako aj kľúče od vchodových
pancierových dverí futbalového klubu. Zdôraznil, že k uvedenej budove futbalového ihriska sú tri zväzky
kľúčov, pričom jeden zväzok kľúčov vlastní prezident klubu, druhý zväzok mal ako správca budovy a
poslednýzväzokmalikdispozíciijehomanželkaalebopoškodenáR.,ktorémalinastarostibar.Zdôvodu

výmeny zámku vymenil aj kľúče na všetkých troch zväzkoch kľúčov, pričom to oznámil aj svedkyni Y.
Q.. T. R. sa dňa 16.06.2014 v čase približne o 16:30 hod., keďže nevedela otvoriť pancierové dvere,
telefonicky informovala u jeho manželky, aké jej poskytla kľúče, pričom sa aj vulgárne vyjadrila, čo aj
sám počul v telefóne. Z uvedeného dôvodu odišiel za poškodenou R. na ihrisko a požiadal ju, aby jeho
manželke dala pokoj s tým, že by mohla byť jej matkou. Zdôraznil, že vzápätí na to zabuchol pancierové

dvere a odišiel preč. Po krátkej chvíli na dvor ich rodinného domu prišli policajti, ktorí mu oznámili, že
mal napadnúť poškodenú R. s nožom a z tohto dôvodu ho zobrali na policajnú stanicu, kde ho vypočuli.
Pri jeho odchode z policajnej stanice na túto stanicu prišla poškodená R. s bratom R. R., pričom v ruke
držala lekársku správu. Druhý brat poškodenej S. R. zas tvrdil, že poškodenú R. mal nájsť v bare v krvi.
Zdôraznil, že poškodená R. ho krivo obvinila z toho dôvodu, že keď vykonával funkciu poľovnej stráže a

to už v čase trvania pracovného pomeru poškodenej R. v tomto bare, si viackrát pri kontrole poľovného
revíru všimol, ako sa v noci svietilo v rôznych častiach budovy. Keď túto skutočnosť nasledujúceho
dňa ráno oznámil svedkovi Y., tak tento sa mal len pousmiať. Vyjadril domnienku, že poškodená R.
si pravdepodobne niekoho vodila na ihrisko, pričom nemohlo ísť o cudziu osobu. Ďalej vypovedal, že
keď ho po výsluchu vzali policajti k futbalovému klubu, tak sa policajt opýtal poškodenej R.j, ktorá sa

nachádzala v spoločnosti svojho brata S. R., či ju napadol nožom, na čo poškodená odpovedala, že
nie nožom, ale päsťou do tváre. Mal vedomosť o tom, že policajti si na obecnom úrade zabezpečili
videozáznam zachytávajúci priestor medzi ihriskom a budovou futbalového klubu, pričom príslušníci
polície mu tento záznam neposkytli. Na tomto zázname bol pritom zachytený len jeho príchod a odchod
z futbalového klubu a nebolo zaznamenané, že by mal v rukách nôž, ale len to, že mal oblečené krátke

nohavice a šľapky. V zhode so svojím tvrdením z prípravného konania potvrdil, že motívom takéhotokrivéhoobvineniapoškodenejR.mohlabyťtáskutočnosť,žesvedkyňaQ.vprípadepotrebyzastupovala
poškodenúR.akoajďalejokolnosť,žeoznámilsvedkoviY.,žesavpriestorochfutbalovéhoklubusvietilo
aj v skorých ranných hodinách. Vyjadril sa tiež, že poškodená R. na druhý deň pracovala, pričom aj v

deň incidentu normálne obsluhovala ľudí. Nevedel sa vyjadriť k skutočnosti, akým spôsobom poškodená
R. utrpela poranenia opísané v znaleckom posudku. V súvislosti s tvrdením svedkyne Anny Y., že
obžalovanýQ.užvminulostinapadoljednuženuzoSedlísknafutbaleatakistojednéhomužazoSedlísk
sa tento obžalovaný vyjadril, že táto svedkyňa zostala v bare na ihrisku sama, vyštvala jeho manželku
ako aj poškodenú R. a že si to celé vymyslela, pričom však nevedel uviesť konkrétny dôvod takéhoto

nepravdivého tvrdenia svedkyne Y.. Poprel, že by poškodenú R. akýmkoľvek spôsobom fyzicky napadol
atakisto,žebyjejvulgárnenadával.Potvrdilsvojevyjadrenieeštezprípravnéhokonania,žepriodchode
z priestorov chodby futbalového klubu mu poškodená R. povedala, že mu ešte ukáže. Vyjadril sa takisto,
že poškodená R. nahovárala na výpoveď v jeho neprospech svedkyňu Y.. Mal totiž vedomosť o tom,
že poškodená R. telefonicky oznámila svedkyni Y., že je práceneschopná desať dní a že ich rodine Q.
ešte ukáže, čo neskôr svedkyňa Y. poprela. Jeho manželka bola prítomná toho, keď svedkyňa Y. dala

na hlasný odposluch telefonický hovor s poškodenou R. a neskôr svedkyňa Y. zaslala svedkyni Q., jeho
manželke, SMS správu, v ktorej oľutovala, že dala telefón na hlasný odposluch a že teda jeho manželka
počula, čo svedkyni Y. povedala poškodená R..

Z výpovede poškodenej R. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že vo Futbalovom klube v obci Sedliská

pracovala ako čašníčka od marca 2013 s tým, že jej kolegyňou v tom čase bola svedkyňa Q.. Z tohto
zamestnania pritom odišla v marci 2014 a to kvôli svedkyni Q., avšak keď ju svedok Y. požiadal, aby sa
vrátila do zamestnania naspäť, tak opätovne nastúpila do toho klubu. Dňa 16.06.2014 v čase približne
okolo 16:35 hod. telefonicky požiadala svedkyňu Q., aby jej odovzdala kľúče od budovy futbalového
ihriska, pretože keď prišla pred vchodové dvere tejto budovy, tak si nemohla otvoriť tieto dvere, avšak

poprela, že by pritom použila nejaký vulgárny výraz. Keď potom zatelefonovala svedkovi Y., tak tento
jej oznámil, že obžalovaný Q. vymenil kľúče, lebo predchádzajúce kľúče prekosil a zároveň jej povedal,
ktorým kľúčom si môže otvoriť vchodové dvere. Po vojdení do budovy futbalového ihriska vchodové
dvere na chodbe neuzamkla, keďže sa jej to ani nepodarilo, ale len pretočila taký gombík. Vzápätí na
to na chodbu vošiel obžalovaný Q. a ihneď na ňu začal kričať, vulgárne jej nadávať a dožadovať sa od

nej oznámenia, čo presne povedala jeho manželke, svedkyni Q.. Následne k nej pristúpil obžalovaný
Q.Ý. a udrel ju otvorenou dlaňou po tvári, konkrétne po líci a to asi štyrikrát. Potom ju obžalovaný
chytil oboma rukami za krk a pritlačil ju k stene na konci chodby, pričom pôvodne sa s obžalovaným
nachádzali na začiatku chodby pri vchodových dverách. Obžalovaný ju najprv držal oboma rukami za
krk a potom, keďže sa bránila rukami, tak jej jednou rukou odťahoval jej ruky a druhou rukou ju držal pod

krkom. Obžalovaný ju pritom rukami škrtil. Celý incident trval asi dve minúty a počas neho obžalovaný
neustále kričal, avšak nevedela uviesť čo presne. Potom ju obžalovaný pustil a hodil jej mobilný telefón
o zem, avšak tento sa nerozbil. Po odchode obžalovaného Q.É. z budovy futbalového ihriska telefonicky
oznámila svedkovi Y., že ju napadol obžalovaný Q. a že privolá políciu. Takisto zatelefonovala svojmu
bratovi S. R., ktorý prechádzal firemným automobilom okolo ihriska a videl vychádzať obžalovaného Q.

z tejto budovy, avšak nemal vedomosť, čo presne sa tam odohralo a tomuto takisto oznámila, že bola
napadnutá obžalovaným Q.. Na to zavolala na miesto činu aj políciu. Poukázala na to, že ihneď vyvrátila
tvrdenie, že by obžalovaný mal v rukách nôž, ale zdôraznila, že príslušníkom polície len uviedla, že mala
zakrvavený krk a teda nevedela, či obžalovaný mal nejaký predmet v rukách. Po príchode jej ďalšieho
brata R.Á. R. do budovy futbalového klubu, ju tento odviezol na lekárske ošetrenie do Vranova nad

Topľou. Uviedla, že vtedy mala doškriabaný krk, pričom najprv ošetrujúci lekár stanovil dobu jej liečby na
maximálne päť dní. Na druhý deň ráno po prebudení však nevládala zdvihnúť hlavu od vankúša, pričom
ju veľmi boleli uzliny a z uvedeného dôvodu po návšteve lekára v Humennom jej bolo diagnostikované
vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice. Vyjadrila sa, že pôvodné ťažkosti s prehĺtaním ako aj zaľahnutie
v ušiach jej neskôr ustúpili. Na uvedené poranenia sa liečila asi pätnásť dní, pričom vtedy nemohla

otáčať krkom. Uviedla však zároveň, že jej obvyklý spôsob života nebol extrémne obmedzený a sťažené
mala len obliekanie, keďže si musela dávať pozor na oblasť krku a takisto si musela dávať pozor
pri pohyboch hlavy. Po uplynutí približne šiestich dní jej zmizli poranenia na krku. Vypovedala ďalej,
že sa podrobovala rehabilitácii s krčnou chrbticou a to počas svojej práceneschopnosti, na ktoré sa
dopravovala sama motorovým vozidlom a že počas tohto obdobia pätnástich dní nechodila do práce.

V súvislosti s tvrdením obžalovaného o jeho krivom obvinení jej osobou kvôli tomu, že mal oznámiť
svedkovi Y., že sa v skorých ranných hodinách svietilo v budove ihriska, sa poškodená vyjadrila, že ani
nemala vedomosť o tom, že by obžalovaný Q. takúto skutočnosť povedal svedkovi Y.I.. Poprela však
tvrdenie obžalovaného, že by sa v budove futbalového ihriska svietilo v skorých ranných hodinách apredovšetkým počas týždňa. Vypovedala tiež, že obžalovaný Q. otvoril vchodové dvere a potom tieto
dvere trochu privrel, avšak neboli úplne zatvorené. Uviedla, že pred vchodovými dverami do budovy
futbalového ihriska sa zvyčajne nachádzajú nejaké deti hrajúce sa na ihrisku a tiež sú tam aj dospelí

ľudia. Uviedla tiež, že uvedené pohostinské zariadenie sa otvára o 17.00 hod., pričom však niekedy
zákazníci do tohto pohostinského zariadenia prídu aj pred 17.00 hod. a že uvedený incident sa odohral
ešte pred otvorením prevádzky. Zdôraznila, že na krku mala celý odtlačok ruky, teda dlane aj prstov
obžalovaného Q.. V konaní pred súdom si uplatnila bolestné podľa znaleckého posudku vo výške 824,-
Eur, pričom škodu pozostávajúcu z nákladov na cestovné na rehabilitáciu, tak ako si ju uplatnila ešte v

prípravnom konaní, už na hlavnom pojednávaní nežiadala. Vypovedala tiež, že pred miestom incidentu
si nevšimla prítomnosť iných osôb a že ani pri privretých dverách pravdepodobne nebolo vidno, čo sa
odohráva na chodbe pred pohostinským zariadením. V súvislosti s vyplácanou mzdou sa vyjadrila, že
napriek tomu, že počas jej služby boli v uvedenom pohostinskom zariadení dosahované väčšie tržby,
tak táto skutočnosť nemala žiaden vplyv na výšku výplaty ako jej tak aj svedkyne Horskej. Uviedla tiež,
že v deň incidentu sa ešte vrátila do baru kvôli uzávierke tržieb a tiež poprela tvrdenie obžalovaného,

že by na ďalší deň preberala nejaký tovar od dodávateľa.

Z prečítanej svedeckej výpovede splnomocnenej zástupkyne Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. R..
F. z prípravného konania súd zistil, že v súvislosti s poskytnutou lekárskou starostlivosťou poškodenej
R. jej vznikli náklady v sume 329,77 eur.

Podľa výpovede splnomocnenej zástupkyne Sociálnej poisťovne z prípravného konania R.. Y. si táto
poškodená poisťovňa z titulu nároku na náhradu škody uplatnila sumu 5,50 eur. Neskôr v konaní pred
súdom z dôvodu nízkej sumy si už tento nárok na náhradu škody táto poisťovňa neuplatnila.

Svedkyňa Y. Q., manželka obžalovaného Q., na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala ako
čašníčka v bare na futbalovom ihrisku asi jeden a pol roka pred incidentom, pričom obžalovaný Q.
pracoval na tomto ihrisku ako hospodár od novembra roku 2013. Vyjadrila sa tiež, že zo začiatku mala s
poškodenou R. dobré vzťahy. Poškodená R.Á. jej dňa 14.06.2014 poslala SMS správu, že ju ohovára a
z tohto dôvodu preto nasledujúci deň oznámila svedkovi Y., že má záujem ukončiť svoj pracovný pomer,

pričom mu dala aj prečítať SMS správy, ktoré jej posielala poškodená R.. Poškodená R. dňa 16.06.2014
v čase približne okolo 16:30 hod. zašla ku nej domov po kľúče od vchodových dverí, keďže predtým sa
telefonicky u nej informovala, že aké kľúče jej poskytli, pričom použila aj nejaký vulgárny výraz. Keď to
obžalovaný Q. počul, tak odišiel poškodenej R. ukázať správne kľúče. Obžalovaný Q. totiž tri dni predtým
pri kosení ihriska znehodnotil kľúče od vchodových dverí tohto futbalového klubu a z tohto dôvodu preto

obžalovaný vymenil zámok od vchodových dverí, pričom nové kľúče dal na jej zväzok kľúčov. Uviedla, že
k budove ihriska existovali tri zväzky kľúčov, jeden zväzok mal svedok Y., druhý zväzok mal obžalovaný
Q. a jeden zväzok kľúčov prináležiaci k baru si striedala ona s poškodenou R.. Obžalovaný Q., keď
počul, ako jej poškodená R. nadáva do telefónu, tak jej povedal, že pôjde za poškodenou R. a ukáže
jej správne kľúče. Obžalovaný sa vzápätí na to vrátil naspäť domov a po krátkej chvíli k nim domov

prišli policajti s tým, že obžalovaný Q. napadol poškodenú R. s nožom v ruke. Jeden z príslušníkov
polície po ukončení telefonického rozhovoru im však povedal, že nechce už nič počuť o žiadnom noži.
Obžalovaného na to príslušníci polície vzali na futbalového ihrisko. Vyjadrila sa, že incident sa odohral
v pondelok a hneď v stredu, teda dňa 18.06.2014, poškodená R. telefonicky oznámila svedkyni Y.,
že bude práceneschopná dva týždne a že zariadi, aby obžalovaný bol umiestnený do výkonu trestu

odňatia slobody, pričom tento telefonický hovor počula, keďže svedkyňa Y. dala svoj telefón na hlasný
odposluch. Poukázala aj na skutočnosť, že poškodená R. telefonovala svedkyni Y. aj v deň incidentu
so žiadosťou, aby prišla svedčiť s tým, že ju obžalovaný Q. napadol s nožom v ruke. Vyjadrila sa, že
o výmene kľúčov od vchodových dverí informovala svedka Y. a on túto skutočnosť zabudol oznámiť aj
poškodenej R.. Obžalovaný jej pritom po incidente s poškodenou len oznámil, že túto požiadal, aby jej

dala pokoj, na čo sa im poškodená začala vyhrážať, že im ešte ukáže. Vyjadrila sa, že poškodená R.
obvinila obžalovaného z jej fyzického napadnutia z dôvodu, že chcela vyštvať ju ako aj jej manžela z
ihriska, keďže obžalovaný Q. oznámil svedkovi Y., že v nočných hodinách, po záverečnej hodine, sa
v bare svieti, na čo však tento svedok nijakým spôsobom nereagoval. Uviedla tiež, že si nevšimla, že
by poškodená R. bola nejakým spôsobom obmedzená v obvyklom spôsobe života a že nasledujúceho

dňa po incidente videla poškodenú R. preberať tovar, pričom poškodená R. aj viedla motorové vozidlo.
Vyjadrila sa tiež, že svedkyňa Y. jej telefonovala asi dvadsať minút po tomto incidente v čase, keď sa
u nich doma zdržiavali príslušníci polície a opýtala sa jej, čo presne sa odohralo na futbalovom ihrisku,
kvôli tomu, že ju poškodená JI. požiadala, aby jej dosvedčila, že obžalovaný Q. ju napadol, pričom tátosvedkyňa nebola prítomná tohto incidentu, keďže bola doma. Uvedená svedkyňa súdu aj predložila SMS
komunikáciu medzi ňou a poškodenou R..

Z výpovede svedka R. Y., štatutárneho zástupcu a prezidenta Futbalového klubu v Sedliskách, na
hlavnom pojednávaní vyplýva, že svedkyňa Q. a poškodená R. boli zamestnané v tomto futbalovom
klube ako čašníčky, pričom obžalovaný Q. bol zamestnancom Obecného úradu Sedliská a na tomto
futbalovom ihrisku pracoval ako hospodár. Vyjadril sa, že spočiatku vzájomný vzťah medzi svedkyňou
Q. a poškodenou R. bol bezproblémový s tým, že tieto svedkyne sa navzájom zastupovali. Vyjadril sa

tiež, že k budove futbalového ihriska existovali tri zväzky kľúčov, pričom držiteľom jedného zo zväzkov
bol on ako prezident klubu, druhý zväzok mal obžalovaný Q. ako hospodár a posledný zväzok kľúčov
mali čašníčky, ktoré si ho podľa služby striedali. Svedkyňa Q. mu v tom týždni, keď sa odohral uvedený
incident,oznámila,žeobžalovanýQ.poškodilkľúčetak,žeichprekosilkosačkouatedaobžalovanýkúpil
novú vložku a vymenil zámok, pričom najviac bol poškodený práve kľúč od pancierových vchodových
dverí. Poškodenej R. však túto skutočnosť nikto nepovedal, keďže on na to zabudol. V uvedený deň

16.06.2014 mu v čase približne okolo 16:40 hod. zatelefonovala poškodená R. s tým, že nemôže
otvoriť vchodové dvere do futbalového klubu, na čo jej oznámil, že obžalovaný Q. skosil tieto kľúče
a že sú nové kľúče, pričom poškodená R. tento kľúč mala na zväzku kľúčov. Poškodená mu neskôr
zatelefonovala aj tesne pred 17:00 hod. s tým, že ju obžalovaný Q. udrel, že privolala príslušníkov polície
a že ide na lekárske ošetrenie. Poškodená R. mu však neoznámila konkrétny spôsob jej fyzického

napadnutia obžalovaným Q. a on sa jej na to ani nepýtal. Vyjadril sa, že poškodená R. mu v deň
incidentu v čase asi okolo 20:00 hod. priniesla kľúče od baru a takisto urobila v ten deň aj uzávierku,
pričom nasledujúceho dňa bol bar zatvorený. Uviedol, že predmetný incident medzi obžalovaným Q. a
poškodenou R. vznikol kvôli kľúčom. Potvrdil, že svedkyňa Q.á mu ukázala SMS správu, ktorú jej mala
údajneposlaťpoškodenáR.,načosatejtosvedkyneQ.opýtal,žeodkiaľmávedomosť,žetútosprávujej

poslala poškodená R.. Potvrdil tiež vyjadrenie svedkyne Y., že pri jednom futbalovom zápase asi tri roky
pred predmetným skutkom si ako hráč futbalového družstva všimol, že sa na tribúne odohrala nejaká
roztržka medzi obžalovaným Q. a pánom Q. zo Sedlísk, pričom zaregistroval len to, že nejakí ľudia
rozťahovali obžalovaného Q. a pána Q.. Takisto raz v šatni obžalovaný Q. napadol pani Y. zo Sedlísk,
keďže synovia obžalovaného Q. hrali futbal a takisto syn pani Y. hral futbal, pričom sa to dozvedel od

ostatných spoluhráčov a on toho prítomný nebol. Vyjadril sa tiež, že predmetný bar sa otvára o 17:00
hod. a že pred uvedeným časom nie je prístupný verejnosti. Poprel tvrdenie obžalovaného, že by mu
niekedy oznámil, že sa svietilo v budove ihriska v skorých ranných hodinách s tým, že poprel takisto,
že by sa o takomto čase zdržiaval v priestoroch futbalového klubu. V uvedený večer po incidente mu
poškodená oznámila len to, že ju bolí krk. Nemal vedomosť o obmedzení obvyklého spôsobu života tejto

poškodenej a ani o tom, či táto poškodená šoférovala motorové vozidlo.

Svedkyňa E. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v deň incidentu jej poškodená R. zatelefonovala
v čase približne okolo 15:00 hod. či 15:30 hod. a oznámila jej, že nemôže otvoriť budovu ihriska.
Vyjadrila sa tiež, že v minulosti pracovala spolu s poškodenou R. ako aj so svedkyňou Q.. Neskôr ju

zas poškodená telefonicky požiadala, aby prišla na futbalového ihrisko, keďže ju napadol obžalovaný
Q., čo táto svedkyňa odmietla. Potom zatelefonovala svedkyni Q. a požiadala ju o vysvetlenie, čo
presne sa odohralo. Svedkyňa Q. jej vtedy povedala, že obžalovaný poškodil kľúče pri kosení a z toho
dôvodu vymenil zámky ešte v nedeľu dňa 15.06.2014. Svedkyňa Q. jej takisto oznámila, že poškodená
R. jej pred samotným incidentom telefonovala a požiadala ju o kľúče od budovy ihriska. Svedkyňa

Q. jej zatelefonovala aj neskôr s tým, že ju požiadala, aby nešla na futbalové ihrisko, keďže sa tam
nachádzali policajné autá, čo pritom táto svedkyňa ani nemala záujem urobiť. Keď jej pritom poškodená
R. telefonicky oznámila, že ju napadol obžalovaný Q., tak jej neuviedla aj spôsob tohto jej fyzického
napadnutia. Poškodená R. jej potom telefonovala aj asi tri či štyri dni po incidente s tým, že mala z
toho dojem, že táto poškodená sa chce pomstiť a oznámila jej takisto, že má poranenú krčnú chrbticu,

pričom si na fotografii zaslanej jej poškodenou všimla tri škrabance na jej krku, avšak túto fotografiu
už vymazala. Od nejakých ľudí sa pritom dozvedela, že poškodená R. po ošetrení u lekára pracovala
v bare na ihrisku. Vypovedala tiež, že pri jednom futbalovom zápase obžalovaný Q. napadol pána Q.
tak, že ho chytil za bundu a nejakým spôsobom ho udrel. Z počutia mala takisto vedomosť o tom, že
zas vo futbalovej šatni obžalovaný udrel pravdepodobne pani Y. otvorenou dlaňou po líci. Pripustila aj

tú skutočnosť, že jej poškodená R. mohla pri tom telefonickom rozhovore povedať, že ju obžalovaný
Q. napadol s nožom v ruke. Potvrdila pravosť SMS správ medzi ňou a svedkyňou Q. predloženou
svedkyňou Q. na hlavnom pojednávaní. Uviedla tiež, že bar sa otvára o 17:00 hodine, pričom pred
uvedenýmčasomchodbakbaruniejeverejnostiprístupná.Vyjadrilasatiež,žezpočutiamalavedomosťo tom, že poškodená R. v uvedený deň ešte pracovala. V súvislosti s obmedzením obvyklého spôsobu
života poškodenej R. sa táto svedkyňa vyjadrila, že túto poškodenú videla šoférovať motorové vozidlo
na ceste na rehabilitácie kvôli chrbtici. Uviedla tiež, že keď sedela v altánku spoločne so svedkyňou Q.,

tak jej vtedy zatelefonovala poškodená R. a to približne na tretí či štvrtý deň po incidente, omylom vtedy
zapla odposluch na mobilnom telefóne a vtedy jej poškodená R. povedala do telefónu, že to nenechá
len tak, že to nenechá bez ujmy a to vo vzťahu k obžalovanému Q..

Svedok S. R., brat poškodenej, sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že nebol priamym svedkom

incidentumedzijehosestrou,poškodenouR.R.aobžalovanýmQ..Vuvedenýdeňvčasepribližneokolo
17:00 hod. však prechádzal osobným motorovým vozidlom okolo ihriska a vtedy si všimol z uvedeného
futbalového ihriska vychádzať obžalovaného Q.. Keď prišiel domov, tak mu zatelefonovala poškodená R.
R. s tým, že ju napadol obžalovaný Q. tak, že ju škrtil. Z uvedeného dôvodu sa vrátil naspäť na futbalové
ihriskoakeďprišieldobaru,takjehosestraplakalaamalamodrofialovýkrk.Nakrkupoškodenejsipritom
všimol škrabance ako aj také bodky od krvi, pričom na krku poškodenej videl aj odtlačky prstov či ruky.

Poškodená R. R. mu pritom oznámila, že obžalovaný ju škrtil a pritlačil ju o obklad na chodbe, pričom
ju mal takisto udrieť fackami do tváre. Poškodená R. mu však neoznámila motív takéhoto jej fyzického
napadnutia obžalovaným Q.. Po príchode jeho ďalšieho brata R. R. už spoločne všetci vyčkali na príchod
polície. Neskôr na uvedené miesto prišli príslušníci polície aj s obžalovaným Q.. Poškodená R. R. odišla
s príslušníkmi polície na lekárske ošetrenie a pravdepodobne s ňou išiel aj jeho brat R. R.. Nemal

vedomosť o vzájomných vzťahov medzi mojou sestrou, poškodenou R. a rodinou Q.. Potvrdil svoje
tvrdenie z prípravného konania, kedy na otázku príslušníka polície poprel, že by svoju sestru fyzicky
napadol. Poškodená R. mala pritom pomliaždený krk a mala niečo aj s chrbticou, pričom nemohla otáčať
hlavou a bolela ju chrbtica. Poškodená R. bola práceneschopná asi desať dní. Potvrdil aj vyjadrenie
ostatných svedkov, že predmetný bar sa otvára o 17:00 hod., pričom niekedy poškodená R. chodbu

pred barom zamykala, niekedy nezamykala a to vtedy, keď umývala chodbu do baru a vtedy tam mohli
vojsť aj nejaký iní ľudia. Poškodená sa mu takisto sťažovala na zaľahnutie niektorého ucha, že jej hučí
v uchu a že ju takisto bolí hlava. Uviedol, že poškodená bola obmedzená v obvyklom spôsobe života
tak, že ju tri mesiace bolela chrbtica a mala aj problémy s krkom. Potvrdil, že poškodená R. šoférovala
auto vtedy, keď navštevovala lekára.

Znalkyňa Y.. A. J. na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku
vypracovaného v prípravnom konaní, ktorého zákonnosť namietala obhajoba. V konaní pred súdom
táto znalkyňa vypovedala, že poškodená R. utrpela podvrtnutie, tzv. distorziu krčnej chrbtice, krvné
podliatiny a kožné odreniny na prednej a bočných plochách krku viac vpravo, s pomliaždením mäkkých

častí hrtanu. Vyjadrila sa, že podvrtnutie krčnej chrbtice vo všeobecnosti vzniká prudkým extrémnym
pohybom hlavy voči krku, či už dopredu, dozadu alebo do bočných strán, u rôznych poranení, napríklad
pri dopravných nehodách, pri zásahu druhou osobu, pri úderoch otvorenou dlaňou, päsťou, pridržaním
krku, trasením hlavy a podobne, pričom málokedy takéto poranenia vznikajú jednoduchým pádom na
zem alebo prípadne nejakým udretím sa o nejaký predmet pri páde, keďže pri takomto mechanizme

by museli byť prítomné aj iné poranenia, napríklad vo forme tržných rán a podobne, ktoré neboli u
poškodenej zistené. V prípade poranení mäkkých častí krku u poškodenej boli v zdravotnej dokumentácii
popísané aj konkrétne krvné podliatiny, ktoré zodpovedali odtlačkom prstov druhej osoby, tak tieto
poranenia podľa názoru znalkyne vznikli stlačením krku poškodenej otvorenou rukou druhej osoby,
pričom uvedené poranenia sú svojou lokalizáciou, charakterom ako aj rozsahom typické pre zásah

druhej osoby, uchopením krku osoby druhou útočiacou osobou. Spolu s týmito poraneniami na krku,
ktoré boli povrchového charakteru, v dôsledku tlaku na krk a krčné orgány vzniklo aj ľahké pomliaždenie
hrtanu, resp. jeho mäkkých častí. V súvislosti s vyjadrením poškodenej R., že ju obžalovaný Q.
štyrikrát udrel otvorenou dlaňou po tvári znalkyňa uviedla, že zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva,
že by na tvári poškodenej boli prítomné nejaké poranenia v podobe začervenania alebo ako krvné

podliatiny či tržné rany, ktoré by nasvedčovali tomu, že bol vedený útok na jej tvár vyššie uvedeným
mechanizmom, dokonca opakovaným. Vo všeobecnosti by štyri takéto údery do tváre otvorenou dlaňou
ruky mali spôsobiť aspoň nejaké začervenanie, presiaknutie alebo aspoň pocit bolesti, ktorý menovaná
však v zdravotnej dokumentácii neuviedla a poranenia ani zistené neboli. Znalkyňa však nevylúčila
možnosť takýchto úderov na tvár poškodenej, avšak tieto údery museli byť vedené veľmi malou silou a

prudkosťou so zanedbateľným účinkom. V prípade poranení zistených na krku a pomliaždenia hrtanu
ide o zranenia typické pre mechanizmus škrtenia a hrdúsenia rukami druhej osoby. Znalkyňa sa
tiež vyjadrila, že v prípade poranení krku a vzhľadom na ľahký priebeh distorzie, podvrtnutia krčnej
chrbtice, sila pôsobiaca na krk poškodenej mohla byť tak stredná silná. Nevedela sa však s ohľadomna zdravotnú dokumentáciu a vzhľadom na pomerne nepresný opis jednotlivých poranení vyjadriť, či
krk poškodenej bol uchopený jednou alebo oboma rukami, avšak zo zdravotnej dokumentácie vyplýva,
že viac bola poškodená pravá bočná plocha krku. Znalkyňa však vylúčila možnosť vzniku poranení

iným spôsobom, keďže aj v zdravotnej dokumentácii lekár opísal krvné podliatiny po prstoch druhej
osoby na krku poškodenej, pričom tieto poranenia sú typické pre uchopenie krku druhou osobou a
pôsobenie tlaku, či už bruškami prstov alebo aj nechtami. Poranenia poškodenej si podľa záveru
znalkyne vyžiadali jej práceneschopnosť v trvaní 15 dní, keďže išlo o zranenie stredne ťažkého
charakteru a to vzhľadom na poranenie krčnej chrbtice. Doba liečenia poškodenej bola pritom totožná s

dobou jej práceneschopnosti, pričom poškodená R. sa podrobila aj rehabilitácii. Poškodená bola pritom
práceneschopná od 16.06.2014 do 30.06.2014, resp. 15 dní a uvedenú dobu znalkyňa posúdila ako
primeranú vzhľadom na rozsah poranenia a problémy, ktoré v súvislosti s týmito poraneniami poškodená
pociťovala. Obvyklý spôsob života poškodenej R. bol obmedzený bolesťami hlavy, bolestivosťou pri
pohyboch v krčnej chrbtici, pričom poškodená trpela aj pocitmi na zvracanie, bola zachrípnutá, mala
bolesti pri prehĺtaní, bolel ju krk, mäkké časti v úrovni poranení, ktoré príznaky trvali v tej maximálnej

intenzite do 10 dní a neskoršie ustupovali. Znalkyňa sa tiež vyjadrila, že pri ľahkej distorzii krčnej chrbtice
mohla poškodená viesť motorové vozidlo a mohla aj vykonávať prácu čašníčky v určitom obmedzenom
režime. Znalkyňa ďalej uviedla, že za predpokladu, ak by bol tlak na krk poškodenej silnejší alebo ak
by došlo k stlačeniu nervov a ciev, najmä nervus vagus, mohlo by dôjsť k ohrozeniu jej života v zmysle
kolapsu alebo okamžitej smrti pri zastavení centrálnej nervovej činnosti v dôsledku tlaku na nerv. Na

vznik takejto situácie by však bol potrebný väčší tlak, ktorý by mal zanechať aj tomu zodpovedajúce
rozsiahlejšie stopy. Vyššie uvedené poranenia podľa vyjadrenia znalkyne nezanechali u poškodenej
trvalé následky. Bolestné znalkyňa ohodnotila na 50 bodov, čo predstavovalo v dobe spáchania skutku
sumu824,-Eur.Vyjadrilasatiež,žeuvedenéporaneniakrkupoškodenejmohliunejvyvolaťajkrvácanie,
keďže na jej krku boli prítomné aj kožné odreniny, ktoré sa navonok prejavujú krvácaním. Pískanie v

ušiach mohlo byť u poškodenej spôsobené pri poškodení krčnej chrbtice a problémy pri prehĺtaní sú
typické pri pomliaždení krku, či už mäkkých častí alebo vnútorných orgánov, spôsobených tlakom na krk.
Za rozhodujúce poranenie na určenie dĺžky práceneschopnosti a liečenia poškodenej znalkyňa ustálila
poškodenie krčnej chrbtice. Znalkyňa skonštatovala, že poranenie tváre poškodenej nemuselo byť
viditeľné na tvári bezprostredne pri prvom ošetrení poškodenej, keďže presiaknutie ešte nemuselo byť

viditeľné a nikto si to nemusel ani všimnúť. Zdôraznila, že v danom prípade ide o dynamický proces a že
niekedy aj nejaký čas trvá, pokiaľ sa na tvári prejaví nejaké začervenanie a teda sa môže stať, že pacient
aj zabudne uviesť, že bol udretý fackou a až po uplynutí 5-tich hodín sa môže vytvoriť nejaký podkožný
krvný výron. Znalkyňa však nepripustila iný mechanizmus vzniku poranenia ako uviedla poškodená. Zo
zdravotnej dokumentácie ORL pritom vyplynulo, že v danom prípade išlo o odtlačky po prstoch druhej

osoby. Znalkyňa potvrdila, že poškodená mohla v deň incidentu vykonávať účtovnú uzávierku, keďže
ide o prácu vykonávanú v sede, navyše poškodená brala analgetiká, čiže bolesť bola zmiernená. V
súvislosti s inak určenou dĺžkou liečenia ako aj práceneschopnosti poškodenej inými lekármi ako ňou
samotnou sa táto znalkyňa vyjadrila, že lekárske správy vypracované v deň úrazu ošetrujúcimi lekármi
sú predbežného charakteru a nie je nič mimoriadne, vzhľadom na dynamiku jednotlivých poškodení

a úrazov, že sa veľmi často nezhodujú s údajmi znalcov o dĺžke liečby a práceneschopnosti, keďže
napríklad aj ťažké poranenie sú pôvodne klasifikované ako úraz ľahký.

V prípravnom konaní bola vykonaná konfrontácia medzi obžalovaným a poškodenou R., pri ktorej oba
aktéri zotrvali na svojich výpovediach. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj zápisnica o dodatočnej

ohliadke miesta činu s príslušnou fotodokumentáciou, lekárske správy na poranenia poškodenej a
vyčíslenie nárokov na náhradu škody oboma poškodenými poisťovňami.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval

súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný Y. Q. sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje svedecká výpoveď
poškodenej R. R., ktorá bola v priebehu celého trestného stíhania totožná a ktorá je jednoznačne
podporovaná aj závermi znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva a farmácie na poranenia tejto
poškodenej, v kontexte s ktorými dôkazmi potom nepriamo vyznievajú aj výpovede svedka S. R. E. E.

L. Y..

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodená R. bola spolu s manželskou obžalovaného,
svedkyňou Q. zamestnaná ako čašníčka v pohostinskom zariadení nachádzajúcom sa v priestorochFutbalového klubu v obci Sedliská. Obžalovaný pritom v tomto areáli vykonával funkciu správcu
futbalového ihriska. Opierajúc sa o výpovede ako poškodenej JI. tak aj svedkyne Q. je zrejmé,
že pôvodne vzťahy medzi poškodenou na jednej strane a obžalovaným a svedkyňou Q. na strane

druhej boli priateľské. Neskôr, približne v mesiaci marec či apríli roku 2014 došlo k zhoršeniu týchto
vzájomných vzťahov medzi poškodenou R. a svedkyňou Q., ktoré boli podľa vyjadrenia poškodenej
R.j zapríčinené konaním svedkyne Q., ktorá mala podľa presvedčenia poškodenej o nej rozširovať
nepravdivé informácie a to z dôvodu nespokojnosti tejto svedkyne so svojím nižším príjmom oproti mzde
poškodenej v miestnom pohostinskom zariadení. Je nepochybné, že v danom období si poškodená

R. a svedkyňa Q. vo vzájomnej SMS - ovej komunikácii vyčítali svoje správanie sa. Obžalovaný Q.
mal pritom v období tesne predchádzajúcom predmetnému incidentu kosačkou pri kosení trávnika
na futbalovom ihrisku poškodiť a znehodnotiť kľúče od vchodových pancierových dverí do areálu
uvedeného futbalového klubu, v ktorom sa nachádzalo aj predmetné pohostinské zariadenie. Opierajúc
sa o výpoveď obžalovaného Q. ako aj svedka Y. je zrejmé, že svedkyňa Q. informovala svedka Y. ako
prezidenta Futbalového klubu o tom, že obžalovaný Q. znehodnotil kľúče od vchodových pancierových

dverí a že z tohto dôvodu vymenil zámok na týchto vchodových dverách, pričom pochopiteľne vymenil
aj kľúče od vchodových dverí na všetkých troch zväzoch kľúčov, z ktorých jeden mal svedok Y. ako
prezident tohto klubu, ďalší mal obžalovaný Q. ako správca futbalového areálu a svedkyne Q. či
poškodená R. ako zamestnankyne miestneho pohostinského zariadenia mali takisto jeden takýto zväzok
kľúčov. Svedkyňa Q. ako aj svedok Y. totožne zas uviedli, že poškodená R. nemala vedomosť o výmene

zámku a tým ani kľúčov od vchodových verí do areálu predmetného futbalového klubu.

V uvedený deň 16.06.2014 poškodená R. ešte v dostatočnom časovom predstihu pred otvorením
tohto pohostinského zariadenia v čase približne okolo 16.30 hodiny prišla pred vchodové dvere budovy
futbalového klubu, ktoré však nevedela otvoriť. Z uvedeného dôvodu táto poškodená zatelefonovala

svedkyni Q., ktorá v uvedenom pohostinskom zariadení pracovala týždeň pred ňou a požadovala od
nej vysvetlenie, aké kľúče od vchodových dverí jej odovzdala, keďže sa jej nepodarilo tieto dvere
otvoriť. Poškodená JI. vzápätí na to telefonicky kontaktovala svedka Y., ktorý jej až vtedy oznámil, že
obžalovaný Q. vymenil kľúče od týchto vchodových dverí z dôvodu znehodnotenia predchádzajúcich
kľúčov pri kosení trávnika. Obžalovaný Q. ako aj svedkyňa Q. pritom potvrdili, že poškodená R. v

uvedený deň zatelefonovala svedkyni Q., ktorej sa opýtala, aké kľúče jej odovzdala a pri uvedenom
telefonáte sa poškodená mala vyjadriť aj vulgárne. Obžalovaný Q. zdôraznil, že keď počul vulgárne
vyjadrenie poškodenej na adresu svojej manželky, svedkyne Q., rozhodol sa odísť za poškodenou R.
do areálu futbalového klubu so zámerom ukázať jej presne kľúč od vchodových dverí od tohto areálu.

Z výpovede ako obžalovaného tak aj poškodenej, nepriamo aj svedka S. R., je pritom nepochybne
zrejmé, že obžalovaný Q. v inkriminovanom čase vošiel do budovy Futbalového klubu v Sedliskách a
to konkrétne na chodbu tejto budovy. Opis priebehu udalosti medzi obžalovaným Q. a poškodenou R.
však obaja títo aktéri už opísali odlišne. Poškodená R. tvrdila, že obžalovaný ihneď po príchode na
chodbu budovy futbalového klubu začal na ňu kričať a vulgárne na ňu nadávať. Obžalovaný Q.ý podľa

vyjadrenia poškodenej R. ku nej vzápätí aj pristúpil, udrel ju približne štyrikrát otvorenou dlaňou po tvári
a na to ju oboma rukami chytil za oblasť krku, pričom po takomto uchopení jej krku ju odtiahol a pritlačil
ju k stene nachádzajúcej sa na konci tejto chodby. Poškodená R. takisto zdôraznila, že obžalovaný
ju najprv pridržiaval za krk oboma rukami, avšak z dôvodu jej snahy uchrániť sa voči takémuto útoku
obžalovaného sa začala brániť a to takisto rukami, v dôsledku čoho jej obžalovaný naďalej pridržiaval

krk už len jednou rukou a druhou rukou sa jej snažil odťahovať jej ruky. Obžalovaný podľa výpovede
poškodenej R. jej teda rukami škrtil krk, celý čas na ňu kričal a keď ju nakoniec pustil, tak jej zhodil
mobilný telefón na zem, čím však nedošlo k jeho znefunkčneniu. Obžalovaný Q. naproti tomu zas tvrdil,
že po príchode na chodbu uvedeného futbalového klubu len vyzval poškodenú R., aby svedkyni Q.,
teda jeho manželke, dala pokoj s upozornením, že táto svedkyňa by mohla byť matkou poškodenej a

vzápätí na to za sebou ihneď zatvoril vchodové dvere a odišiel preč. Poškodená R. pritom vypovedala,
že po takomto fyzickom zaútočení obžalovaného Q., túto skutočnosť telefonicky oznámila svedkovi Y. a
potom aj svedkovi S. R., svojmu bratovi a neskôr aj privolala hliadku polície. Uvedená poškodená pritom
zdôraznila, že prítomným príslušníkom polície neuviedla, že by ju obžalovaný fyzicky napadol s nožom
v ruke, pričom na ich otázku im len odpovedala, že si nevšimla, či obžalovaný mal v čase útoku na jej

osobu v rukách nejaký predmet, avšak uviedla im, že v dôsledku takéhoto konania obžalovaného mala
zakrvavený krk.Skutočnosť, že poškodená R. bola fyzicky napadnutá obžalovaným Q. pritom jednoznačne preukazujú
výsledkyznaleckéhodokazovaniazodboruzdravotníctvaafarmácienaporaneniapoškodenej,zktorých
vyplýva, že táto poškodená utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice, krvné podliatiny a kožné odreniny na

predných a bočných plochách krku viac vpravo s pomliaždením mäkkých častí hrtanu. Znalkyňa sa na
hlavnom pojednávaní vo vzťahu k mechanizmu vzniku týchto poranení vyjadrila, že podvrtnutie krčnej
chrbtice vzniká predovšetkým pri prudkom extrémnom pohybe hlavy voči krku a to v rôznych smeroch,
pričom k takému mechanizmu dochádza pri úderoch otvorenou dlaňou či päsťou, pridržiavaním krku
alebo trasením hlavy. Znalkyňa zdôraznila, že málokedy takýto typ poranenia vzniká pri jednoduchom

páde na zem alebo v dôsledku úderu sa o nejaký predmet pri páde na zem, keďže v takomto prípade by
muselo dôjsť aj k vzniku tržných rán, ktoré však u poškodenej JI. zistené neboli. Jedným zo spôsobov
vzniku poranenia v podobe podvrtnutia krčnej chrbtice je teda podľa názoru príslušnej znalkyne aj
úder otvorenou dlaňou či päsťou, pridržiavanie krku alebo aj trasenie hlavy, teda takým spôsobom,
akým opísala útok obžalovaného na svoju osobu poškodená. Podľa názoru znalkyne poranenia v
oblasti krku poškodenej vznikli úderom rukou druhej osoby, pričom znalkyňa zdôraznila, že aj podľa

prvotnej lekárskej správy sa v čase prvého lekárskeho ošetrenia poškodenej na jej krku vyskytovali
krvné podliatiny po prstoch druhej osoby, čo je typické pre poranenia pri uchopení krku druhou osobou
a pôsobení tlaku na tento krk, či už bruškami prstov alebo aj nechtami. Uvedené krvné podliatiny a
kožné odreniny v oblasti krku sú podľa výpovede znalkyne svojou lokalizáciou, charakterom a rozsahom
typické pre zásah druhej osoby a to po uchopení krku poškodenej otvorenou rukou druhej osoby, pričom

v dôsledku tlaku na krk a na krčné orgány vzniklo aj ľahké pomliaždenie krku, resp. jeho mäkkých častí.
Znalkyňa vylúčila možnosť, že by tieto vyššie uvedené poranenia poškodenej vznikli iným spôsobom
ako útokom druhou osobou, keďže aj v prvej lekárskej správe poškodenej bolo skonštatované, že na
krku poškodenej sa nachádzali odtlačky prstov či dlane druhej osoby. Vo vzťahu k útoku na poškodenú
zo strany obžalovaného aj údermi otvorenou dlaňou po tvári sa táto znalkyňa vyjadrila, že zo zdravotnej

dokumentácie nevyplýva, že by u poškodenej boli pri prvotnom lekárskom ošetrení viditeľné nejaké
poranenia v podobe začervenenia alebo krvné podliatiny či tržné rany, ktoré by nasvedčovali tomu, že
na tvár poškodenej bol takýmto spôsobom vedený útok a to opakovane. Znalkyňa teda poukázala na
skutočnosť, že takýmto spôsobom vedený útok na poškodenú by mal vyvolať aj nejaké začervenanie,
presiaknutie alebo aspoň pocit bolesti, ktoré však poškodená pri svojom vyšetrení neuvádzala. Z

uvedeného dôvodu teda znalkyňa nemohla s jednoznačnou istotou vylúčiť, že poškodená neutŕžila aj
údery na oblasť tváre otvorenou dlaňou, avšak v takomto prípade by muselo ísť o údery s veľmi malou
silou a prudkosťou. Znalkyňa v tejto súvislosti však zdôraznila, že takéto poranenia poškodenej nemuseli
byť viditeľné pri prvotnom lekárskom vyšetrení, pretože v prípade, ak išlo len o tzv. preplesknutie tváre,
nemuselo byť viditeľné ani presiaknutie na tvári a takisto si takéto poranenie ani nemusel lekár všimnúť,

pričom takémuto zraneniu podľa názoru znalkyne ani lekári nevenujú pri prvotnom ošetrení pozornosť,
keďže sa zameriavajú predovšetkým na poranenia krku a krčnej chrbtice ako to bolo pravdepodobne
aj v danom prípade. Znalkyňa pritom ďalej poukázala aj na skutočnosť, že v prípade takýchto poranení
aj nejaký čas trvá, pokiaľ sa na tvári prejaví začervenanie a môže sa stať, že sa na tvári objaví
nejaký podkožný krvný výron aj s časovým odstupom piatich hodín od momentu úderu rukou po tvári.

Znalkyňa pritom v súvislosti s tvrdením poškodenej, že z poranenia krku aj krvácala potvrdila, že
na krku poškodenej boli prítomné aj kožné odreniny, ktoré sa navonok prejavujú krvácaním, takže z
takéhoto zranenia mohla poškodená aj krvácať. Znalkyňa vyhodnotila ako vysoko pravdepodobné aj
ďalšie príznaky poranení, ktoré opísala poškodená pri svojej výpovedi a to v podobe pískania v ušiach,
ktoré mohlo byť podľa názoru znalkyne spôsobené poranením krčnej chrbtice a problémy poškodenej

pri prehĺtaní sú zas podľa záverov znalkyne typické pri pomliaždení krku a to či už jeho mäkkých častí
alebo vnútorných orgánov spôsobené tlakom na krk.

Zohľadniac tak výsledky znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva a farmácie prednesené
znalkyňou na hlavnom pojednávaní mal súd za nepochybne preukázané, že poranenia poškodenej

boli zapríčinené konaním druhej osoby a to v prípade poranení na jej krku útokom druhej osoby,
teda pôsobením tlaku na krk a krčné orgány, pričom znalkyňa zároveň nevedela s jednoznačnou
istotou potvrdiť alebo vylúčiť, či poškodená bola fyzicky napadnutá aj približne štyrmi údermi otvorenou
dlaňou na oblasť tváre z dôvodu, že tomu zodpovedajúce poranenia neboli zadokumentované v
príslušných lekárskych správach, na druhej strane takýto spôsob fyzického ataku na poškodenú

nevylúčila poukazujúc na skutočnosť, že pokiaľ išlo len o úder otvorenou dlaňou malou silou a intenzitou,
tak takýto útok ani nemusel u poškodenej vyvolať žiadne viditeľné poranenie, resp. toto zranenie sa
mohlo na tvári poškodenej objaviť aj s istým časovým odstupom od momentu takéhoto úderu a teda
nemuselo byť viditeľné už v čase prvého lekárskeho ošetrenia poškodenej. Podvrtnutie krčnej chrbticenastalo pritom podľa názoru znalkyne práve pri pôsobení sily na oblasť krku poškodenej stredne silnou
intenzitou.

Existenciu incidentu medzi obžalovaným a poškodenou R., ktorého pritom neboli prítomné žiadne
ďalšie osoby, však nepriamo preukazuje aj svedecká výpoveď svedkyne Y.. Táto svedkyňa vypovedala
na hlavnom pojednávaní, že v inkriminovaný deň jej najprv poškodená R. telefonicky oznámila, že
nemôže otvoriť vchodové dvere do pohostinského zariadenia a po určitom čase ju poškodená zas
telefonicky vyzvala, aby za ňou prišla do priestorov areálu futbalového klubu, keďže ju fyzicky napadol

obžalovaný Q.. Uvedená svedkyňa, keďže priamo fyzického ataku obžalovaného Q. na poškodenú sa
nezúčastnila, po takomto telefonickom oznámení poškodenej, zatelefonovala svedkyni Q., manželke
obžalovaného, od ktorej sa dožadovala oznámenia, čo presne sa malo stať. Svedkyňa Y. zároveň
takisto potvrdila, že približne po uplynutí troch či štyroch dní od tohto incidentu, ju poškodená R. takisto
telefonicky informovala o tom, že má poranenú krčnú chrbticu a zaslala jej tiež fotografický snímok,
na ktorom boli viditeľné tri škrabance na krku poškodenej. Uvedená svedkyňa, čo potvrdil aj svedok

Y. ako prezident futbalového klubu a nepriamo aj samotný obžalovaný Q. vypovedala, že obžalovaný
už pred predmetným incidentom mal mať iné konflikty v priestoroch areálu futbalového klubu a to raz
na futbalovej tribúne s iným divákom futbalového zápasu a raz zas s matkou iných futbalistov v šatni
tohto futbalového družstva, keďže synovia tejto pani a aj synovia obžalovaného sa zúčastnili nejakého
futbalového zápasu. Svedkyňa Y. sa vyjadrila, že v prípade prvého incidentu obžalovaného na tribúne

sa nachádzala tiež na tejto tribúne, pričom svedok Y. čiastočne uvedený konflikt medzi obžalovaným
Q. E. T.. Q. zahliadol ako hráč futbalového družstva z ihriska, pričom tomuto incidentu nevenoval až
takú pozornosť. Svedok Y. mal takisto vedomosť od ostatných hráčov, že obžalovaný Q.ý mal nejakým
spôsobom napadnúť p. Y. z ich obce priamo v šatni futbalového družstva.

Fyzické napadnutie poškodenej obžalovaným Q. ďalej nepriamo preukazuje aj výpoveď svedka S. R.,
brata poškodenej, ktorý v momente spáchania žalovaného skutku prechádzal motorovým vozidlom pred
areálom futbalového klubu, z ktorého v tom čase videl odchádzať obžalovaného Q., aj keď vtedy ešte
nemal vedomosť o tom, že došlo k nejakému incidentu medzi obžalovaným Q. E. T. R.. Po príchode do
miesta jeho bydliska mu poškodená R. telefonicky oznámila, že na ňu fyzicky zaútočil obžalovaný Q. a že

jupritomškrtil,načouvedenýsvedokokamžiteprišieldopriestorovareálufutbalovéhoklubu.Poškodená
R. pritom neskôr aj privolala hliadku polície, ktorá do priestorov tohto areálu po určitom čase prišla aj s
obžalovaným Q.. L. S. R. zdôraznil, že po svojom príchode do budovy miestneho futbalového klubu si na
krku poškodenej všimol škrabance a modrofialové modriny, pričom na jej krku boli aj viditeľné odtlačky
prstov či ruky inej osoby a takéto vyjadrenie tohto svedka je v úplnej zhode so zabezpečenou lekárskou

správou pri prvotnom lekárskom ošetrení poškodenej. Uvedený svedok tiež uviedol, že poškodená R.
mu oznámila, že obžalovaný ju škrtil a pritlačil ju o obklad na chodbe, pričom ju mal aj udrieť otvorenou
dlaňou po tvári. Z výpovede tohto svedka, v zhode s tvrdením poškodenej, ďalej vyplýva, že na miesto
činu sa dostavil aj jeho ďalší brat R. R. a že poškodená po príchode príslušníkov polície s týmito a
pravdepodobne aj s bratom R. R. odišla na lekárske ošetrenie.

Obrana obžalovaného spočívala predovšetkým v tvrdení, že výpoveď poškodenej R. je nepravdivá
a motívom jej krivého obvinenia ako aj krivej výpovede mala byť predovšetkým tá skutočnosť, že
obžalovaný Q. mal oznámiť svedkovi Y., že v priestoroch areálu budovy futbalového klubu sa svieti aj
v skorých ranných hodinách, teda po záverečnej hodine pohostinského zariadenia. Obžalovaný Q.Ý.

totiž pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že počas svojich prechádzok v rámci výkonu
činnosti poľovnej stráže si všimol svetlo v priestoroch futbalového klubu v skorých ranných hodinách a
keď túto skutočnosť dvakrát po sebe oznámil svedkovi Y. ako prezidentovi futbalového klubu, tento sa
mal nad týmto vyjadrením obžalovaného len pousmiať. Svedok Y. pritom takéto tvrdenie obžalovaného
poprel a poškodená R.Á. sa v tejto súvislosti takisto vyjadrila, že nemala vedomosť o tom, že by

obžalovaný Q. upozornil svedka Y., že sa v skorých ranných hodinách svietilo v priestoroch futbalového
klubu. Poškodená pritom poprela, že by tieto priestory boli osvetlené v skorých ranných hodinách a
to predovšetkým počas pracovného týždňa. Súd dospel k záveru, že je málo pravdepodobné, aby
motívom nepravdivej výpovede poškodenej mala byť len tá skutočnosť, že obžalovaný Q. prezentoval
pred svedkom Y. svoje podozrenie, že v priestoroch areálu futbalového klubu sa niekto zdržiava

aj po záverečnej hodine pohostinského zariadenia a to aj s ohľadom na skutočnosť, že výpoveď
poškodenej je jednoznačne podporovaná ako výsledkami znaleckého dokazovania z príslušného
odboru na poranenia poškodenej tak aj nepriamo svedeckými výpoveďami svedkyne Y. E. L. S. R..
Motívom nepravdivej výpovede poškodenej okrem vyššie uvedenej skutočnosti mala byť podľa názoruobžalovaného aj tá skutočnosť, že poškodená R. mala záujem, aby so svedkyňou Q., manželkou
obžalovaného, bol ukončený pracovný pomer čašníčky v uvedenom pohostinskom zariadení. K tejto
obhajobnejnámietkesavyjadrilasamotnápoškodenáJI.tak,žesosvedkyňouQ.poberalirovnakúmzdu

bez ohľadu na tržbu, ktorú tá ktorá čašníčka utŕžila za ňou odpracované dni. Obrana obžalovaného,
odhliadnuc od nelogickosti a nepravdepodobnosti takéhoto motívu konania poškodenej, na podporu
ktorej vystúpila len jeho manželka, svedkyňa Q., nebola pritom podporovaná žiadnymi inými vo veci
zabezpečenýmidôkazmiatopredovšetkýmvpodobesvedeckýchvýpovedí.Zvykonanéhodokazovania
je pritom zrejmé, že svedkyňa Q. práve z dôvodu vzájomne narušených vzťahov s poškodenou R.,

ukončila svoj pracovný pomer v predmetnom pohostinskom zariadení ešte dňa 15.06.2014, teda pred
samotným incidentom medzi obžalovaným a poškodenou zo dňa 16.06.2014. Obžalovaný a svedkyňa
Q. pritom totožne vypovedali, že o tom, že bol vymenený zámok a teda aj kľúče od vchodových
dverí k predmetnému pohostinskému zariadeniu neinformovali priamo poškodenú R.ú, pričom túto
skutočnosť mala svedkyňa Q. oznámiť len svedkovi Y.. Je teda pochopiteľné, že keď v prvý deň
svojho nadchádzajúceho pracovného turnusu prišla poškodená do práce a nemohla si otvoriť vchodové

dvere, keďže ani nemala vedomosť o tom, že k vchodovým dverám prináležia už iné kľúče, pričom je
pravdepodobné, že na uvedenom zväzku kľúčov bol väčší počet kľúčov, bola poškodená nahnevaná.
Aj v prípade pravdivosti tvrdenia ako obžalovaného Q. tak aj svedkyne Q., Ž. T. R. sa v telefonickom
rozhovore so svedkyňou Q., od ktorej sa dožadovala oznámenia, aký zväzok kľúčov jej odovzdala,
mala vyjadriť vulgárne na adresu svedkyne Q., takéto jej konanie určite neoprávňovalo obžalovaného

Q. na fyzické napadnutie tejto poškodenej. Skutočnosť, že tesne pred samotným incidentom došlo k
ukončeniu pracovného pomeru svedkyne Q. ako čašníčky v tomto futbalovom klube skôr nasvedčuje
tomu, že protiprávne konanie obžalovaného Q. bolo motivované snahou tohto obžalovaného pomstiť
svoju manželku, svedkyňu Horskú. V tomto smere nelogicky vyznieva tvrdenie obžalovaného, že
poškodená R. mala záujem na ukončení pracovného pomeru svedkyne Q. v tomto pohostinskom

zariadení a že z tohto dôvodu by už po skončení tohto pracovného pomeru so svedkyňou Horskou, o
čom však zas poškodená R. v čase incidentu ešte nemusela mať vedomosť, poškodená krivo obvinila
obžalovaného z fyzického útoku na jej osobu a to s prihliadnutím aj na skutočnosť, že poškodená si
musela byť vedomá trestnoprávnych následkov takéhoto svojho konania. Nijakým spôsobom pritom
neznižuje vierohodnosť výpovede poškodenej R. ani výpoveď svedkyne Y., ktorej mala poškodená

najprv oznámiť, že nemôže otvoriť vchodové dvere do budovy futbalového klubu a neskôr ju mala
zas telefonicky informovať o tom, že bola fyzicky napadnutá zo strany obžalovaného Q.. Z výpovede
poškodenej ako aj svedkyne Y. je nepochybne zrejmé, že poškodená túto svedkyňu len telefonicky
informovala o tom, že bola fyzicky napadnutá obžalovaným Q. s tým, že táto svedkyňa ani nebola priamo
prítomná na mieste incidentu. Je pochopiteľné, že poškodená o takomto svojom fyzickom napadnutí

obžalovaným informovala aj iné osoby a to či už svedka Y. ako štatutárneho zástupcu predmetného
futbalového klubu ako aj svojho blízkeho príbuzného, svedka S. R., ktorý sa nachádzal v domácnosti
a neskôr pochopiteľne aj príslušníkov polície. Samotná poškodená pritom poprela, že by príslušníkom
polície uviedla, že obžalovaný mal mať pri útoku nôž a zdôraznila, že týmto uviedla len to, že si nevšimla,
či obžalovaný mal pri útoku na jej osobu v ruke aj nejaký predmet.

Opierajúc sa pritom o závery znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva a farmácie tak súd ustálil,
že poranenia poškodenej opísané v skutkovej vete tohto rozsudku si vyžiadali jej liečenie v trvaní od
16.06.2014 do 30.06.2014, t.j po dobu 15 dní, pričom vo všeobecnosti si takéto poranenia vyžadujú
dobu práceneschopnosti v trvaní od dvoch do štyroch týždňov. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti,

že pri posudzovaní obmedzenia obvyklého spôsobu života poškodeného je rozhodujúce predovšetkým
stanovisko znalca k tejto skutočnosti, pričom v danom prípade príslušná znalkyňa skonštatovala, že
utrpené poranenia u poškodenej vyvolali bolesti hlavy, bolesti pri pohybe v krčnej chrbtici, poškodená
trpela aj pocitmi na zvracanie, bola takisto zachrípnutá, pociťovala bolesti aj pri prehĺtaní a mala aj
bolesti krku či jeho mäkkých častí. Tieto bolesti podľa názoru znalkyne trvali maximálne po dobu 10

dní. Znalkyňa tak dospela k záveru, že takéto poranenia poškodenej obmedzili jej obvyklý spôsob
života po dobu cca 14 dní a utrpené poranenia sa u poškodenej prejavovali prvých 10 dní intenzívnou
bolestivosťou vyššie uvedených častí tela.

Súd považoval za účelovú aj obranu obžalovaného týkajúcu sa zranení, ktoré utrpela poškodená R.Á.,

namietajúc tú skutočnosť, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi ujmou na zdraví poškodenej
a konaním obžalovaného Q.. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že poškodená
utrpela poranenia, ktoré museli byť zapríčinené konaním inej osoby, keďže na krku poškodenej boli
pri jej prvotnom lekárskom ošetrení viditeľné aj odtlačky prstov inej osoby a tak v nadväznosti nacelkový komplex poranení poškodenej v zmysle záverov znaleckého dokazovania možno ustáliť, že tieto
museli byť zapríčinené inou osobou. Zo samotnej výpovede ako obžalovaného Q. tak aj poškodenej
JI.j pritom zas jednoznačne vyplýva, že iná osoba sa v priestoroch chodby v areáli predmetného

futbalového klubu v čase spáchania skutku nenachádzala a teda z toho tak jednoznačne vyplýva,
že poranenia poškodenej museli byť zapríčinené konaním obžalovaného. Účelom lekárskych správ a
pochopiteľne ani znaleckého dokazovania nie je identifikovať osobu páchateľa, ktorý spôsobil poranenia
poškodenej osobe, keďže rozhodujúcou úlohou predovšetkým znaleckého dokazovania je ustálenie
mechanizmu vzniku poranení s určením, či takto ustálený mechanizmus poranení zodpovedá opisu ich

vzniku podľa tvrdenia poškodenej osoby a prípadne aj iných osôb prítomných na mieste spáchania
skutku. V danom prípade príslušná znalkyňa jednoznačne skonštatovala, že mechanizmus vzniku
poranení u poškodenej jednoznačne zodpovedá opisu ich spôsobenia poškodenou R.. Znalkyňa sa
pritom nevedela s jednoznačnou istotou vyjadriť len k fyzickému násiliu na poškodenú v podobe
úderov obžalovaného na tvár poškodenej otvorenou dlaňou, keďže takto vedenému útoku zo strany
obžalovaného nezodpovedalo žiadne viditeľné poranenie na tvári poškodenej, aj keď znalkyňa zároveň

nespochybnila tú skutočnosť, že by takýmto spôsobom obžalovaný aj zaútočil na poškodenú R.. Pokiaľ
ide o ďalšiu obhajobnú námietku týkajúcu sa vykonávania istej pracovnej činnosti poškodenou po
utrpení poranení je potrebné uviesť, že okolnosť, že pri poruchách zdravia, ktoré majú mať povahu
ublíženia na zdraví a ktoré si vyžadujú aj práceneschopnosť, poškodený na vlastné riziko vykonáva
pracovnú činnosť, nemôže viesť k záveru, že nejde o ublíženie na zdraví. Z uvedeného dôvodu

súd preto ani nepovažoval za potrebné vypočuť svedkov N. Y. E. S. Y., ktorí v čase po spáchaní
skutku mali byť v uvedenom pohostinskom zariadení obsluhovaní poškodenou R., keďže skutočnosť,
že poškodená napriek utrpeným poraneniam vykonávala nejakú pracovnú činnosť je pre objektívne
posúdenie poruchy zdravia ako ublíženia na zdraví v zmysle ust. § 123 ods. 2 Tr. zákona nerozhodné. V
tejto súvislosti je potrebné takisto poukázať aj na ďalšiu okolnosť, že na posúdenie nejakého poranenia

ako ublíženia na zdraví nie je rozhodujúci subjektívny pocit poškodeného, ale tá skutočnosť, či zranenie,
ktoré utrpel poškodený si objektívne vyžaduje lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas
ktorého bol po dobu najmenej 7 dní obmedzený obvyklý spôsob života poškodenej osoby. Súd dáva
do pozornosti samotnú výpoveď poškodenej R., ktorá uviedla, že až nasledujúci deň po zobudení
sa zo spánku pocítila bolesť krčnej chrbtice a z tohto dôvodu aj vyhľadala odbornú lekársku pomoc,

keďže bezprostredne po incidente takýmito bolesťami netrpela. Záver súdu o utrpených poraneniach
poškodenej pritom nespochybňuje ani výpoveď svedka Y., ktorý uviedol, že poškodená v inkriminovaný
deň ešte vykonávala uzávierku, keďže aj samotná znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že utrpené
zranenia tejto poškodenej nebránili vykonávať takúto pracovnú činnosť, keďže táto činnosť sa vykonáva
v sede a navyše bolesť poškodenej bola zmiernená užitými liekmi. Podľa názoru súdu je nedôvodná

aj obhajobná námietka spochybňujúca lekárske vyšetrenie poškodenej Y.. I. len z toho dôvodu, že
malo ísť o príbuzného poškodenej R., keďže rozhodujúcim dôkazom na ustálenie poranení poškodenej
bolo nepochybne znalecké dokazovanie prezentované znalkyňou MUDr. J. na hlavnom pojednávaní.
Za nedôvodnú súd považoval aj námietku obhajoby, že vykonaným znaleckým dokazovaním nebolo
preukázané, že obžalovaný napadol poškodenú aj otvorenou dlaňou po líci a to z toho dôvodu, že

pôsobenie takéhoto mechanizmu násilia na oblasť tváre poškodenej možno ustáliť aj zo samotnej
výpovede poškodenej, keďže táto nebola v priebehu celého trestného stíhania žiadnym závažným
spôsobom spochybnená. V súvislosti s ďalšou námietkou obhajoby, že v predbežnej lekárskej správe
bola doba liečenia poškodenej odhadnutá na dobu dvoch až päť dní, pričom neskôr bola poškodená
liečená 15 dní, je potrebné poukázať na vyjadrenie znalkyne MUDr. J. na hlavnom pojednávaní, ktorá

uviedla, že takéto lekárske správy sú predbežného charakteru a vzhľadom na dynamiku poranení sa
často predbežná lekárska správa nezhoduje s údajmi znalcov o dĺžke liečenia a práceneschopnosti,
pričom aj napríklad v prípade ťažkých poranení je najprv v predbežnej lekárskej správe uvedené,
že ide o ľahké poranenia a neskôr sa takéto poranenie môžu vyvinúť až na stredne ťažké či ťažké
poranenie. V tomto smere je potrebné opätovne poukázať na výpoveď poškodenej R., ktorá sa vyjadrila,

že bolesťami krčnej chrbtice začala trpieť nie bezprostredne po útoku obžalovaného na jej osobu, ale
až nasledujúceho dňa ráno po prebudení sa zo spánku a keďže takýmito bolesťami teda netrpela v
čase prvého lekárskeho vyšetrenia, o takomto poranení tak prvotný ošetrujúci lekár pri stanovení doby
liečenia poškodenej ani nemohol mať vedomosť. V tomto smere je nedôvodné aj tvrdenie obhajoby, že
svedok S. R. uviedol, že poškodená mala poškriabaný krk a že v lekárskych správach nie je zmienka

o krvácaní, keďže príslušná znalkyňa sa jednoznačne vyjadrila, že na krku poškodenej boli prítomné
aj kožné odreniny, ktoré sa navonok prejavujú krvácaním, pričom pochopiteľne v čase prvotného
lekárskehoošetreniaužpoškodenánemuselaztýchtoporaneníkrvácať.Vtomtosmeresúdzarozhodný
dôkaz nepovažoval ani kamerový záznam zachytávajúci priestor pred samotným areálom futbalovéhoklubu, keďže je nepochybné, že priamo k fyzickému napadnutiu poškodenej obžalovaným Q. došlo na
chodbe predmetnej budovy a teda tento kamerový záznam nemohol zachytiť priebeh tohto incidentu.
Súd za nedôvodné v tomto smere považoval aj tvrdenie obhajoby, že znalecké dokazovanie z odboru

zdravotníctva a farmácie bolo vykonané nezákonným spôsobom a je teda nepoužiteľné pre rozhodnutie
vo veci, keďže príslušná znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie vypovedala v konaní pred súdom
a súd prihliadol predovšetkým na výpoveď tejto znalkyne na hlavnom pojednávaní.

Poškodená bola pritom fyzicky napadnutá na chodbe vedúcej do pohostinského zariadenia

nachádzajúceho sa v areáli futbalového klubu a to v čase pred jeho otvorením. V súvislosti s obranou
obžalovaného, že k jeho útoku na poškodenú nedošlo na mieste verejnosti prístupnom, keďže vchodové
dvere do priestoru areálu futbalového klubu boli uzatvorené, je potrebné opätovne poukázať na výpoveď
poškodenej R. ako aj samotného obžalovaného Q.. T. R. sa vyjadrila, že po odomknutí vchodových
dverí vošla do priestorov predmetného areálu, pričom sa jej tieto vchodové dvere ani nepodarilo
uzamknúť. Obžalovaný Q., ktorý aj v prípade uzamknutia týchto dverí mal vlastný zväzok kľúčov od

areálu, si otvoril predmetné vchodové dvere a vošiel do priestorov tohto futbalového klubu. Obžalovaný
Q. pritom neuviedol, že by po svojom vstupe do priestorov tohto areálu, tieto vchodové dvere opäť
uzamkol. Poškodená R. sa pritom ešte vyjadrila, že pred samotným otvorením prevádzky sa v priestorov
futbalového ihriska zdržiavajú ako maloleté osoby tak aj dospelé osoby. V tejto súvislosti je tak potrebné
uviesť, že za miesto verejnosti prístupnom je potrebné považovať každé miesto, kam má prístup široký

okruh ľudí individuálne neurčených a kde sa takisto spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť
alebo výtržnosť by mohlo postrehnúť viac ľudí. Prístupnosťou sa pritom myslí možnosť vidieť a počuť
prejav páchateľa, i keď miesto činu nie je priamo verejnosti prístupné ( napr. je za plotom, na lešení a
pod. ). Za miesto verejnosti prístupné však nie je potrebné považovať len tie priestory, ktoré sú bežne
dostupné verejnosti, ale za také priestory je potrebné považovať aj také miesta, ktoré v danom časovom

období neboli verejnosti prístupné. Z tohto dôvodu tak súd dospel k názoru, že priestor neuzamknutej
chodby vedúcej do pohostinského zariadenia v čase tesne pred otvorením tejto prevádzky je potrebné
považovať za miesto, ktoré bolo verejnosti prístupné, aj keď sa práve v okamihu spáchania skutku na
tomto mieste nenachádzali žiadne iné osoby ako obžalovaný a poškodená R..

Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd konanie obžalovaného Y. Q. právne kvalifikoval ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, ktorého objektívnu stránku obžalovaný naplnil tým,
že poškodenú R. štyrikrát udrel otvorenou dlaňou po tvári a vzápätí jej rukami začal škrtiť krk, čím jej
spôsobilporaneniavpodobevyvrtnutiaanatiahnutiakrčnejchrbtice,pomliaždeniekrkuaodreninykrkus
doboupráceneschopnostivtrvaní15dní,počasktorejbolobmedzenýobvyklýspôsobživotapoškodenej

predovšetkým bolesťami v mieste poranení v trvaní 10 dní. Keďže obžalovaný sa uvedeného skutku
dopustilnachodbevedúcejdopohostinskéhozariadenianachádzajúcehosavareálibudovyfutbalového
klubu, čo možno považovať za miesto verejnosti prístupné, obžalovaný svojím konaním zároveň spáchal
aj prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaného bola daná vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b)
Tr.zákona,keďžeobžalovanývedel,ževyššieopísanýmnapadnutímpoškodenejJI.tejtomôžespôsobiť
vznik nejakých zranení a takisto, že takýmto konaním môže vzbudiť na mieste verejnosti prístupnom aj
verejné pohoršenie a pre prípad, že takéto vyššie uvedené následky spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Nebezpečnosť konania obžalovaného pre spoločnosť videl súd v tom, že svojim konaním porušil, resp.
ohrozil ľudské zdravie ako aj záujem spoločnosti na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred
závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený tak, že tento vykonával prácu na chránenom
pracovisku Obecného úradu a to konkrétne na futbalovom ihrisku s tým, že s jeho prácou bol jeho

zamestnávateľ spokojný, aj keď jeho konanie sa prejavovalo istou mierou nerozvážnosti.Podľa odpisu z registra trestov tento obžalovaný bol v minulosti len jedenkrát súdne trestaný ešte v roku
1984 takisto za trestný čin ublíženia na zdraví, avšak uvedené odsúdenie je už zahladené. Obžalovaný,
opierajúc sa o výpis z ústrednej evidencie priestupkov, sa doposiaľ nedopustil žiadneho priestupku.

Obžalovanému Q. teda poľahčovalo, že v minulosti viedol riadny život, keďže súdne trestaný bol v
dávnejšej minulosti a nebol ešte ani priestupkovo postihnutý ( § 36 písm. j/ Tr. zákona ). Žiadne
priťažujúce okolnosti v zmysle ust. § 37 Tr. zákona na strane obžalovaného súd nezistil. U obžalovaného
tak bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami podľa § 38 ods. 3 Tr.

zákona.

Zohľadniac základnú trestnú sadzbu pri prečine výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, ktorá
ustanovuje len hornú hranicu trestu odňatia slobody v trvaní troch rokov a základnú trestnú sadzbu pri
prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý možno páchateľovi tohto trestného
činu uložiť trest odňatia slobody v trvaní od 6 mesiacov do 2 rokov, tak bolo potrebné vychádzať zo

základnej výmery trestu odňatia slobody v rozpätí od 6 mesiacov do 3 rokov. Po úprave tejto trestnej
sadzby v zmysle ust. § 38 ods. 3 Tr. zákona tak obžalovanému bolo potrebné ukladať trest odňatia
slobody v trvaní od 6 mesiacov do 2 rokov a 2 mesiacov. Obžalovaný pritom svojím konaním naplnil
skutkové podstaty dvoch trestných činov, konkrétne prečinov a z tohto dôvodu tak bolo nevyhnutné v
zmysle ust. § 41 ods. 1 Tr. zákona obžalovanému ukladať úhrnný trest.

Pri rozhodovaní o konkrétnom druhu a výmere trestu súd zohľadnil tú skutočnosť, že v danom prípade u
obžalovaného ide v podstate o doteraz netrestaného páchateľa za závažnejšiu trestnú činnosť, zároveň
súd prihliadol aj na jeho vek, ostatné okolnosti predchádzajúce predmetnému žalovanému konaniu
ako aj skutočnosť, že konaním obžalovaného neboli spôsobené poškodenej závažnejšie zdravotné

následky. Zohľadniac tak všetky tieto faktory súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného tak z
hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie je postačujúce uloženie iného druhu trestu než trestu
odňatia slobody. Za najadekvátnejší trest u tohto obžalovaného súd pritom považoval peňažný trest. Pri
určovaní konkrétnej výmery tohto peňažného trestu súd zohľadnil okolnosti spáchania skutku, keďže
je nepochybné, že samotnému protiprávnemu konaniu obžalovaného predchádzali konflikty medzi

poškodenou R. E. L. Q., manželkou obžalovaného, skutočnosť, že v prípade žalovaného konania išlo s
najväčšou pravdepodobnosťou o skratové konanie obžalovaného a teda o jeho neprimeranú reakciu na
konanie poškodenej R., ktorá nemala vedomosť o tom, že bol vymenený zámok na vchodových dverách
do budovy areálu predmetného futbalového klubu ako aj už vyššie uvedenú okolnosť, že spáchaním
žalovaného skutku nedošlo k závažnejším následkom na zdraví poškodenej, aj keď pochopiteľne sa

tým neznižuje závažnosť protiprávneho konania obžalovaného. Zohľadniac tak všetky vyššie uvedené
skutočnosti tak súd dospel k záveru, že primeraným a adekvátnym peňažným trestom bude tento trest
vo výške 200, eur. Súd pri určovaní konkrétnej výmery tohto trestu prihliadol aj na príjem obžalovaného,
keďže takto ustálená výmera peňažného trestu predstavuje približne polovicu ním dosahovaného
čistého mesačného príjmu s tým, že obžalovaný už v čase rozhodovania súdu nemal žiadne vyživovacie

povinnosti, keďže jeho deti sú už samostatné. Zároveň súd pre prípad, že by výkon tohto peňažného
trestu bol úmyselne zmarený, ustanovil aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Poškodená R. si pôvodne v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody pozostávajúci z
bolestného vo výške 824,00 eur ako aj z cestovných nákladov na rehabilitácie vo výške 1.200, eur. V
konaní pred súdom si však táto poškodená uplatnila už len bolestné v nezmenenej výške. Poškodená
Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. si uplatnila nárok na náhradu škody pozostávajúci z vynaložených

liečebných nákladov na ošetrenie poškodenej R. v sume 329,77 eur. Poškodená Sociálna poisťovňa si
takisto pôvodne v prípravnom konaní uplatnila z titulu vyplatených nemocenských dávok poškodenej
R. sumu 5,50 eur, avšak v konaní pred súdom z dôvodu nízkej sumy týchto nákladov, si už nárok na
náhradu škody neuplatnila. Keďže suma bolestného bola preukázaná znaleckým dokazovaním z odboru
zdravotníctva a farmácie na poranenia poškodenej R., súd tejto poškodenej priznal ňou uplatnenú sumu

824,00 eur. Poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. bola takisto priznaná náhrada škody v nej
uplatnenej výške, teda v sume 329,77 eur. O nároku na náhradu škody poškodenej Sociálnej poisťovni
súd už nerozhodoval, keďže táto poisťovňa sa svojho nároku už vzdala.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo
Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že
je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže
oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.