Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210126
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114210126.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: PERI, spol. s r.o., Šamorínska
18/4227, Senec, IČO: 35 696 541, zastúpený: Advokátska kancelária Pakanová, s.r.o., Mierová 26,
Bratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka Hedviga Pakanová, proti žalovanému: STAVHIT,
s.r.o. v likvidácii, M. Bela 61/2, Hlohovec, IČO: 44 743 050, zastúpený BEDNÁR & Partners, s.r.o.,
Rajská 7, Bratislava, v mene ktorej spoločnosti koná advokát a konateľ JUDr. Martin Bednár, o zaplatenie
39.781,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.
23Cb/146/2014-350 zo dňa 23.03.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 39.781,45 eur spolu s 9,5%
úrokom z omeškania od 1.11.2013 do zaplatenia zo sumy 1.425,48 eur, od 21.10.2013 do zaplatenia
zo sumy 152,28 eur, od 3.11.2013 do zaplatenia zo sumy 659,88 eur, od 1.11.2013 do zaplatenia zo
sumy 2.341,44 eur, od 1.11.2013 do zaplatenia zo sumy 2.235,06 eur, od 3.11.2013 do zaplatenia zo
sumy 1.496,77 eur, od 3.11.2013 do zaplatenia zo sumy 1.942 eur, s 9,25 % úrokom z omeškania

od 24.11.2013 do zaplatenia zo sumy 360 eur, od 24.11.2013 do zaplatenia zo sumy 1.798,19 eur,
od 1.12.2013 do zaplatenia zo sumy 1.203,54 eur, od 6.12.2013 do zaplatenia zo sumy 156,91 eur,
od 8.12.2013 do zaplatenia zo sumy 2.419,33 eur, od 14.12.2013 do zaplatenia zo sumy 432 eur, od
27.1.2014 do zaplatenia zo sumy 705,73 eur, od 28.12.2013 do zaplatenia zo sumy 487,50 eur, od
28.12.2013 do zaplatenia zo sumy 925,67 eur, od 30.12.2013 do zaplatenia zo sumy 1.273 eur, od
19.1.2014 do zaplatenia zo sumy 540 eur, od 19.1.2014 do zaplatenia zo sumy 576 eur, od 31.1.2014
do zaplatenia zo sumy 1.260,55 eur, od 31.1.2014 do zaplatenia zo sumy 1.059,85 eur, od 31.1.2014

do zaplatenia zo sumy 180 eur, od 6.12.2013 do zaplatenia zo sumy 1.526,11 eura, od 1.12.2013 do
zaplatenia zo sumy 1.708,60 eur, od 8.12.2013 do zaplatenia zo sumy 2.654,41 eur, od 8.12.2013
do zaplatenia zo sumy 1017,90 eur, od 28.12.2013 do zaplatenia zo sumy 1.782,79 eur, od 5.1.2014
do zaplatenia zo sumy 3.028,50 eur, od 5.1.2014 do zaplatenia zo sumy 983,98 eur, od 6.1.2014 do
zaplatenia zo sumy 675 eur, od 31.1.2014 do zaplatenia zo sumy 1.449,36 eur, od 31.1.2014 do
zaplatenia zo sumy 1.323,62 eur, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40 eur, povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške

2.386,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.768,34 eur, všetko to do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať
žalovaného k povinnosti uhradiť mu žalovanú istinu s príslušenstvom s poukazom na to, že vykonal pre
žalovaného dielo, za ktoré mu ale tento riadne a včas nezaplatil.

3. Žalovaný namietal, že medzi ním a žalobcom neexistovala písomná zmluva, z ktorej by vyplývalo
oprávnenie osôb P. Z., X. L. a P. R. podpisovať za žalovaného preberajúce a odovzdávajúce
protokoly, uvedené osoby neboli konateľom žalovanej spoločnosti k takémuto konania žiadnym úkonom
splnomocnení a teda ani oprávnení, boli v postavení stavbyvedúcich a ich pracovnou náplňou bola iba

koordinácia robotníkov na stavbe, takto boli predstavení aj žalobcovi. Okrem toho žalovaný poukázal
na to, že P. R. bol prepustený z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, pretože podpísal protokoly, v
ktorých uvádzané údaje nezodpovedajú skutočného stavu z hľadiska doby počas ktorej bolo potrebné
mať na stavbe lešenie.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi,

vypočul svedkyňu Ing. Y. F., ktorá pracuje u žalobcu v zaradení poradcu pre lešenie ktorá vypovedala,
že uvedené osoby jej boli predstavené ako zodpovedné za danú stavbu a s ktorými má otázky lešenia
komunikovať. Súd ďalej zistil z objednávok, na základe ktorých si žalovaný od žalobcu prenajímal
lešenie a z vystavených faktúru, ktorými si žalobca účtoval voči žalovanému montáž a demontáž lešenia
v spojení s odovzdávajúcimi protokolmi a z ktorých vyplýva i termín, ku ktorému došlo k montáži a

následnej demontáži lešenia, že ide o plnenie, ktoré podradil pod právnu úpravu uvedenú v ust. § 536 a
nasl. Obchod. zák. ako zmluvu o dielo v spojení s § 663 Obč. zák. k otázke nájmu, keď mal preukázané a
nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že na základe objednávok žalovaného, ktorý cenové ponuky
žalobcu akceptoval, došlo k uzatvoreniu zmlúv, predmetom ktorých bola kompletná dodávka lešenia
s montážou a demontážou a jeho prenájom. Záväzkový vzťah medzi stranami sporu teda zahŕňa dva

zmluvné typy a to zmluvu o dielo uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka a nájomnú zmluvu, ktorá sa
spravuje režimom Občianskeho zákonníka. Účastníci sa dohodli na predmete a cene diela, na nájme
lešenia a uzavretím zmluvy vznikol žalovanému ako objednávateľovi a nájomcovi záväzok zaplatiť
žalobcovi ako zhotoviteľovi cenu vo výške uvedenej v jednotlivých cenových ponukách. Z listinných
dokladov a to najmä z preberacích a odovzdávacích protokolov mal súd prvej inštancie preukázané,

že žalobca si svoje zmluvné povinnosti splnil riadne, žalovaný však svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť
dohodnutú cenu nesplnil a túto neuhradil v lehote splatnosti faktúr, ktoré žalobca vystavil.

5. Žalovaný na svoju obranu uvádzal, že mu nebolo poskytnuté plnenie v rozsahu fakturovaného plnenia
a tiež tým, že preberacie a odovzdávacie protokoly podpísali stavbyvedúci ako osoby neoprávnené

k takémuto úkonu. Súd vyhodnotením zistených skutočností dospel k záveru, že neobstoja tvrdenia
žalovaného o tom, že žalobca nedodal dielo a neprenajal lešenie vo fakturovanom rozsahu. Z
preberacích a odovzdávacích protokolov vyplýva termín, kedy došlo k montáži a demontáži lešenia,
druh poskytnutého lešenia rozmery a každý protokol je podpísaný. Žalovaný nekonkretizoval, v akom
rozsahu sú faktúry a v nich uplatnená cena nedôvodné, pričom súd nemal zo žiadneho z vykonaných

dôkazov preukázané, že by žalovaný namietal vady diela, prípadne dobu nájmu alebo by reklamoval iné
vady plnenia, preto tvrdenie žalovaného vyhodnotil ako účelové aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
prejavil vôľu uhradiť dlžnú sumu formou splátok, s čím žalobca nesúhlasil.

6. Prvoinštančný súd sa zaoberal i námietkou žalovaného ktorý tvrdil, že stavbyvedúci, nemali

osobitné poverenie konať za žalovanú spoločnosť a tak neboli oprávnení ani podpisovať preberacie
a odovzdávacie protokoly. Súd vzal do úvahy, že čl. III. písm. E bod 1 Všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú súčasťou zmlúv obsahuje dohodu, že každá zo zmluvných strán si určí svojho
zástupcu, ktorý je oprávnený ju zastupovať a robiť za neho úkony podľa zmluvy, najmä podpisovať
odovzdávacie protokoly vo forme určenej zhotoviteľom a to i vtedy, ak sa uvedenými protokolmi

odovzdáva predmet nájmu alebo kúpy podľa nájomných a kúpnych zmlúv uzatvorených medzi
zmluvnýmistranami.Svedeckouvýpoveďoubolosúdupreukázané,žežalovaný prirokovaniachosobne
uviedol, že na predmetných stavbách ho budú zastupovať ním určení stavbyvedúci a to P. Z. na stavbe
v Hlohovci, X. L. na stavbe v Nitre a P. R. na stavbách v Piešťanoch. Zistené skutočnosti tak preukázali,
že žalovaný uvedené osoby poveril určitou činnosťou a boli oprávnené konať za žalovaného bez plnej

moci,pričompodpisovaniepreberacíchaodovzdávacíchprotokolovtýkajúcichsamontážeademontáže
lešenia možno považovať v prípade ich pracovnej pozície a úloh za úkon, ku ktorému pri ich činnosti
obvykle dochádza. Argument, že s P. R. bol skončený pracovný pomer z dôvodu hrubého porušenia
pracovnej disciplíny nie je podstatný pre rozhodnutie v danej veci. Súd má za to, že žalovaný v konaníneuniesol dôkazné bremeno ktoré ho zaťažovalo, svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, ani
nenavrhol doplniť dokazovanie, preto žalobe vyhovel.

7. Tým, že žalovaný nezaplatil dlžnú sumu riadne a včas, vznikol žalobcovi zákonný nárok aj na úroky z
omeškania a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej faktúry a tak súd priznal žalobcovi úrok
z omeškania v súlade s ust.§ 369 ods. 2 Obchod. zák. v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č.
21/2013 Z.z. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a vyhl. č. 655/2994 Z.z. a
v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu, ktorý podrobne v odôvodnení

rozsudku špecifikoval.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.
V odvolaní poukázal na to, že daňové doklady - faktúry, ktoré boli podkladom žaloby zo strany
žalobcu sú jednostranné právne úkony, ktorými a deklaruje dodávku tovaru alebo služieb, ale pokiaľ

vzniknú pochybnosti, je potrebné ich v celom rozsahu preukázať i prostredníctvom iných dôkazov.
Odvolateľ má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k deklarovaným faktúram, najmä k otázke
množstva a druhu, o čom svedčí i čiastočne späťvzatie žaloby podanej pôvodne vo väčšom rozsahu,
čím priznal žalobca neschopnosť uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k iným daňovým dokladom,
preto vzal návrh späť. Žalobu založil na odovzdávacích a preberajúcich protokoloch k jednotlivým

faktúram,hociodvolateľvkonaní namietauvedenépísomnosti,pretožeosoby,ktoréichpodpísalineboli
k takémuto úkonu oprávnené. Podpisovanie odovzdávajúceho protokolu „nie je obvyklou“ činnosťou
stavbyvedúcich v rámci poverenia vo veciach koordinácie prác na iných stavbách, napriek tomu súd
týmto listinným dôkazom pripisuje takú mieru dôležitosti a podstatnosti, že nemôže byť považovaná za
obvyklú činnosť subjektu. Odvolateľ uviedol, že je obchodnou spoločnosťou, ktorú zaväzuje konanie

štatutárneho orgánu a žiaden iný subjekt nie je oprávnený žalovaného zaväzovať. Skutočnosť, že
štatutárny orgán žalovaného predstavil osobám konajúcim v mene žalobcu stavbyvedúcich znamená,
že mali iba úlohu koordinovať práce na stavbách, čo nie je možné vykladať v takom rozsahu, aby
ich písomné úkony vykonané v mene žalovaného mali priamo žalovaného zaväzovať, ku ktorej
skutočnosti mal prihliadnuť súd a aplikovať právnu úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku, keď

právne úkony, ktoré nie sú upravené Obchodným zákonníkom sa spravujú Občianskym zákonníkom
a tak na takéto konanie bolo potrebné plnomocenstvo udelené písomne, ak osoba, ktorá koná
za obchodnú spoločnosť je odlišná od osoby konajúcej ako štatutárny orgán, ktorý je zo zákona
splnomocnený v mene spoločnosti konať. Okrem toho odvolateľ zdôraznil, že i v rozhodnutí súdu
prvej inštancie je konštatované, že osoby, ktoré preberacie protokoly a odovzdávajúce podpísali boli

v pracovnoprávnom vzťahu u žalovaného, teda nemali v žiadnom prípade oprávnenie v jeho mene
ako podnikateľského subjektu konať. Súd prvej inštancie sa tak žiadnym spôsobom nevyporiadal s
námietkami žalovaného a počas celého konania akceptoval iba tvrdenia žalobcu, nevzal do úvahy, že
došlo i k okamžitému skončeniu pracovného pomeru s jedným zo stavbyvedúcich, keď otázka právneho
posúdenia oprávnenosti konania stavbyvedúcich v mene žalovaného je mimoriadne významná i z

hľadiska námietok vznesených k tomu, že neboli žalobcom dodané služby v rozsahu fakturovanom
žalobcom, teda žalobca nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplývala zo vzájomnej dohody, ktorú deklaruje
aj v daňových dokladoch. Podpisy neoprávnených osôb na odovzdávajúcich protokoloch nie sú preto
dostatočným podkladom pre vystavenie faktúr, ba dokonca spochybňujú i údaje o kvantitatívnom a
kvalitatívnom plnení, preto bolo úlohou súdu prvej inštancie sa nimi osobitne zaoberať a vyhodnotiť,

z čoho by súd dospel k záveru, že žalobca nemôže byť v konaní úspešný. Súd nesprávnym právnym
výkladom a posúdením príslušných zákonných ustanovení a celej veci, ktorá je predmetom konania
nesprávne rozhodol.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako

vecne správne potvrdiť a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V rámci
podaného vyjadrenia poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným boli zatvorené zmluvy o nájme,
bola akceptovaná cenová ponuka na nájom a to formou objednávky zo strany žalovaného a teda
zmluva nevznikla na základe protokolov o montáži, alebo demontáži prenajatého lešenia. K postaveniu
stavbyvedúceho žalobca zdôraznil, že tento nemusí mať písomnú plnú moc na preberanie stavebných

výrobkov, ku ktorým patrí i lešenie, ako uvádza priamo stavebný zákon a stavbyvedúcemu žiadny
predpis neukladá preukazovať, že má na každý úkon písomnú plnú moc, pričom z hľadiska stavebnej
praxe si takýto postup žalobca nevie ani predstaviť. Konateľ žalovaného priamo v komunikácii zo
zástupcami žalobcu označil uvedených stavbyvedúcich za zodpovedné osoby, čím sa má na myslinielen koordinácia prác, ktorú ale nijakým spôsobom nepreukázal. Ani rozviazanie pracovného pomeru
s jedným zo stavbyvedúcich nezakladá dôvodnosť pre neúspech žalobcu. V závere vyjadrenia žalobca
zdôraznil, že žalovaný okrem toho uhradil faktúru č. 3301748 za montáž lešenia na stavbe BD

Podzámska Hlohovec, faktúru č. 3301746 za montáž lešenia na stavbe BD Ďumbierska, faktúru č.
33001937 na stavbe BD Gaštanová Piešťany, na stavbe BD Teplická , Piešťany uhradil faktúru č.
33002181 a to napriek tomu, že podkladom na vystavenie faktúr boli tiež protokoly podpísané iba
stavbyvedúcimi, preto nemôže žalovaný konať spôsobom, že v jednom prípade uvedené protokoly
akceptuje a podľa nich plní a v inom prípade ich začne spochybňovať. Okrem toho žalobca zdôraznil,

že žiaden zo stavbyvedúcich neoznámil žalobcovi, že by nebol oprávnený na podpis preberacích a
demontážnych protokolov lešenia a že sa lešenie bude používať až potom, ako ich montáž príde
podpísať konateľ žalovaného, pričom lešenie sa používalo bez výhrad až po dobu, kým sa nedokončilo
zateplenie stavieb. Odvolateľ nespochybnil, že lešenie užíval, teda bol uzrozumený s tým, že za
vykonanie nájmu, montáže a demontáže musí zaplatiť, pričom žiadnym argumentom v súdnom konaní
neuviedol, v akom rozsahu považuje nárok za dôvodný a aké sumy je ochotný za uvedené služby

a plnenia zaplatiť. Podľa názoru žalobcu je odvolanie podané iba v snahe oddialiť povinnosť platiť,
pričom žalobca dal do pozornosti, že konateľ žalovaného už jednu spoločnosť pod názvom STAVHIT
sk, s.r.o. vymazal z obchodného registra potom, čo bol konkurz na ňu zastavený pre nemajetnosť a
druhá spoločnosť pod názvom STAWBY s.r.o. , ktorej štatutárnym orgánom je brat konateľa žalovaného
a ktorá je v likvidácii tiež žalobcovi za nájom lešenia nezaplatila, ktorého nároku sa žalobca domáha na

Okresnom súde Piešťany v konaní vedenom pod č.k. 7Rob/43/2014.

10. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného na podanie
odvolacej repliky, ktorý ho dňa 09.10.2017 prevzal, odvolaciu repliku nepodal.

11. V priebehu konania bolo odvolaciemu súdu doručené oznámenie žalobcu, podľa ktorého žalovaný
vstúpil už do likvidácie

12. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z

prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákonazostávajú
zachované. Uvedené znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z
princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a

to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho
konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto
zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie.
Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel

rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich
vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu
v danej veci ako i začatého odvolacieho konania. Odvolací súd zároveň poukazuje na článok 2 ods.
1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., v súvislosti s potrebou podľa § 470
ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania

použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom
prvej inštancie.

13. Podľa § 470 C.s.p.

(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, protiktorémujeodvolanieprípustnézdôvodu,ženebolisplnenépodmienkyna vydanietakéhotorozhodnutia
(§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo návrhu vyhovené
je správne, preto ho je potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a

čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali.

15. Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v

konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku
Čl.8

Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

16. Žalovaná strana sporu podala odvolanie z dôvodov, ktoré odvolací súd podradil pod vady konania,
podľa ktorých rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

17. Pre odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia,

aké práva a povinností majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstavanesprávnaaplikáciaznamená,
že súd nepoužil správny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že názor odvolateľa, podľa ktorého doba nájmu lešenia nebola adekvátna,
je iba námietka bez skutkového opodstatnenia, ku ktorej odvolateľ žiadne relevantné dôkazy, ktoré by
jej dôvodnosť založili nenavrhol vykonať ani súdu nepredložil. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil i
podpisovanie protokolov stavbyvedúcimi, k čomu vzal do úvahy, že podpisovanie takýchto dokumentov
bolo pri ich pracovnej náplni obvyklé, čo bolo v konaní preukázané, keď odvolateľ takto podpísané

protokoly nespochybňoval a na ich základe plnil. Argumenty, pre ktoré tomu tak nemalo byť i v súdenom
prípadeneuviedol,nenamietal,zakéhodôvoduneakceptovalVšeobecnéobchodnépodmienkyžalobcu,
ktorými sú so žalovaným dohodnuté jeho práva a povinnosti a ktorými je riešené i podpisovanie
preberajúcich a odovzdávajúcich protokolov. Odvolací súd označuje túto námietku za účelovú i pri vzatí
do úvahy, že práve na základe predchádzajúceho správania sa žalovaného, ktorý svoje záväzky z

fakturovaného plnenia, ktorého podkladom boli preberajúce a odovzdávajúce protokoly podpísané tiež
stavbyvedúcimi, v celom rozsahu a bez námietok plnil, preto nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti
odvolateľ poukazuje v odvolaní na pracovnoprávny vzťah stavbyvedúcich, ktorý ich neoprávňuje konať v
jeho mene. Uvedení stavbyvedúci žalovaného nezaväzovali, svojimi podpismi iba verifikovali stav, ktorý
bol podkladom pre vystavenie faktúry. Akceptovanie podpisovania protokolov stavbyvedúcimi nie je ani

degradácia funkcie konateľa, pretože podpísanie preberacieho a odovzdávajúceho protokolu je úkon,
ktorý priamo s činnosťou na stavbe súvisí. Podpísanie protokolov nie je žiaden úkon, ktorý by sa mal
považovať za uzatvorenie zmluvy, ako sa odvolateľ nesprávne domnieva a tak i námietka nedostatku
udelenia písomnej plnej moci pre podpisovanie protokol nie je dôvodná. Odvolací súd po preskúmaníspisu a rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný ničím nevyvrátil žalobcom uvádzané skutočnosti a
dôkazy,ktorýmibyichrelevantnosťspochybnilnepredložil,hocihotátopovinnosťvsúvislostisunesením
dôkazného bremena zaťažovala.

19. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k zhodnému právnemu záveru ako súd prvej
inštancie, podľa ktorého súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysporiadal so
všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami, vrátane argumentácie žalovanej strany, zrozumiteľne
svoje právne závery vysvetlil a s ktorým právnym posúdením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

a naň poukazuje. Žaloba o zaplatenie žalovanej istiny i s úrokom z omeškania je dôvodná, súd prvej
inštancie správne právne vec posúdil a preto odvolanie podané žalovanou stranou sporu je nedôvodné
a odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho

konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).