Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/150/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115206899
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115206899.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: X. A., C. XX, C., IČO 37 077 490,
zast. JUDr. K. B., advokátka, N. XX, C. proti žalovanému EUROTIM GmbH, s.r.o., Zlatovská 27, Trenčín,
IČO 36 343 811, zast. JUDr. D. M., advokát, W. 2, D., o zaplatenie 2 020 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/153/2015-40, zo dňa 2. marca 2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 342,53 Eur, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v
sume 40 Eur, náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 398,72 Eur, k rukám právnej zástupkyne žalobcu JUDr. K. B., advokátky, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť súdny poplatok za návrh na
začatie konania v sume 20,50 Eur, na účet Okresného súdu Trenčín, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 342,53 Eur, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur,

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 398,72 Eur, k rukám právnej zástupkyne žalobcu JUDr. K. B.,
advokátky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. konanie v časti o zaplatenie sumy 2 020 Eur
zastavil a výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania
v sume 20,50 Eur, na účet Okresného súdu Trenčín, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca sa
podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2 020 Eur s 9,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
3 130 Eur od 01.08.2014 do 27.12.2014; zo sumy 2 520 Eur od 23.08.2014 do 15.01.2015 a zo sumy
2 020 Eur od 16.01.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovaný nárok oprel o zmluvu o dielo

zo dňa 05.05.2014, na základe ktorej žalobca vykonal pre žalovaného zváračské práce v mieste N., U.,
X. uber E.-U.-O. XX, N. Q., keď predpokladaný termín začatia prác bol 12.05.2014 a predpokladaný
termín ukončenia prác bol 31.07.2014. Žalobca uviedol, že v zmysle zmluvy o dielo vykonal mesačne
fakturáciu a vystavil žalovanému faktúru č. 32014 zo dňa 31.05.2014, ktorú žalovaný uhradil; faktúru č.
42014 zo dňa 30.06.2014, splatnú dňa 31.07.2014 na sumu 3 136 Eur, ktorú uhradil dňa 27.12.2014
(po urgencii); faktúru č. 52014 zo dňa 22.07.2014, splatnú dňa 22.08.2014 vystavenú na sumu 2 520
Eur. Do podania žaloby z tejto faktúry žalovaný dňa 15.01.2015 uhradil sumu 500 Eur (napriek urgencii

zvyšok v sume 2 020 Eur do podania žaloby neuhradil). Žalovaný v odpore proti podanému platobnému
rozkazu uviedol, že žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie 2 020 Eur, a to z dôvodu, že žalobca zmluvu
o dielo splnil len čiastočne, čomu zodpovedá úhrada vo výške 500 Eur. Uhradenie 500 Eur nie je možné
chápať ako uznanie záväzku. Žalovaný poukázal na bod 5.4. zmluvy o dielo, podľa ktorého mal žalobcafakturovať 90 % z mesačného hodnotenia výkonov a zvyšných 10 % až po uvedení stavby do prevádzky
a bezvadnom prevzatí
diela.

V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na to, že dňa 05.05.2014 uzavrel žalobca ako zhotoviteľ
so žalovaným ak objednávateľom zmluvu o dielo, ktorou sa žalobca zaviazal vykonať montážne práce
v profesii zvárač s termínom začatia prác 12.05.2014 s predpokladaným ukončením prác 31.07.2014.
Uviedol, že čl. 4 bod 4.1.1 montážne práce v profesii inštalatér zvárač mali byť ocenené hodinou
zúčtovacou sadzbou 16 Eur/hod.

Podľa čl. 5 bodu 5.1 zmluvy dielo fakturácia vykonaných prác podľa bodov 4.1.1 a 4.1.2 bude
vykonávaná mesačne na základe odsúhlasených a písomne potvrdených výkazov
o odpracovaných hodinách. Tieto výkazy poskytne zhotoviteľ najneskôr do dvoch dní po
ukončení kalendárneho mesiaca objednávateľovi. Podľa čl. 5 bodu 5.3 zmluvy o dielo fakturáciu
uskutoční zhotoviteľ takto: 95% po mesačnom hodnotení výkonov na podklade odpracovaných hodín;
5% po uvedení stavby do prevádzky a bezchybnom prevzatí prác investorom. Podľa čl. 7 bodu 7.1

zmluvy o dielo v prípade omeškania objednávateľa
s úhradou faktúr vystavených podľa bodu 5 tejto zmluvy, môže zhotoviteľ požadovať úroky z omeškania
vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Z faktúry č. 5.2014
zo dňa 22.07.2014, splatnej 22.08.2014 súd prvej inštancie zistil, že žalobca vyfakturoval žalovanému
vykonané, zmluvne dohodnuté práce za júl 2014 v sume 2 520 Eur. Žalovaný túto faktúru uhradil

žalobcovi dňa 15.01.2015 v sume 500 Eur a dňa 05.10.2015 v sume
2 020 Eur. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca dielo vykonal a vzniklo mu právo na
zaplatenie ceny diela. Žalovaný cenu diela zaplatil, aj keď časť v sume 2 020 Eur až po podaní žaloby,
čím vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa Obchodného zákonníka. Podľa
súdu prvej inštancie uplatnené úroky z omeškania nie sú v rozpore s § 265 Obchodného zákonníka.

S poukazom na to, že žalovaný uhradil faktúru č. 42014 splatnú 31.07.2014 dňa 27.12.2014 a faktúru
č. 52014 splatnú dňa 22.08.2014 dňa 15.01.2015 v sume 500 Eur a dňa 05.10.2015 v sume 2 020 Eur
ustálil, že žalovaný bol so splnením svojho záväzku uhradiť predmetné faktúry v omeškaní v zmysle §
365 Obch. zák., a preto zaviazal žalovaného k zaplateniu 342,53 Eur, ako aj paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky v sume

40 Eur. To, že žalovaný uvedené faktúry uhradil tak, ako je vyššie uvedené, žalovaný v konaní
nerozporoval.
Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 536 ods. 1, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1 Obch. zákonníka,
ďalej § 365, § 369 ods. 1, 2 Obch. zákonníka.
V časti, v ktorej bolo konanie zastavené o zaplatenie 2 020 Eur súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil

ust. § 96 ods. 1 O.s.p.
Vzhľadom na vyššie uvedené zaviazal žalovaného k náhrade trov konania tak, ako je to uvedené vo
výroku I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný

odvolanie vo výroku I. a III. z dôvodu, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a
podľa § 205 ods. 2 písm. a), f) O.s.p. V odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil vec keď neprihliadol na námietku žalovaného ohľadne uplatnenia úrokov z omeškania, keď tieto
boli priznané v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Bol názoru, že žalobca ako prvý porušil
zásadu súkromného práva pacta sund servanda, keď nepredložil súpis prác a montážny denník, ktoré

bol povinný vyhotovovať v zmysle bodov 6.1.1. a 6.1.2. zmluvy o dielo a prikladať k faktúram v zmysle
bodu 5.1. zmluvy. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že dielo zhotovil riadne. V odvolaní zdôraznil,
že zaplatenie sumy 2 020 Eur po vydaní platobného rozkazu nemá súvis s jeho vydaním. To, že žalovaný
faktúryzaplatilneznamená,žežalobcasisplnilvšetkysvojepovinnostivyplývajúcezozmluvyažalovaný
preukázal tak, ako je vyššie uvedené, že žalobca porušil zmluvu o dielo. Vytýkal súdu prvej inštancie,

že pokiaľ v rozsudku uviedol, že žalovaný svoje tvrdenia v konaní nepreukázal, tak ich ani preukazovať
žalovaný nemusel, pretože táto otázka nie je sporná.
Nesúhlasil ani s výrokom o náhrade trov konania z dôvodu, že žalobcovi nebolo možné priznať náhradu
za úkon jeho právnej zástupkyni označený ako spísanie podania protistrane vykonaný pred podaním
návrhuvovecisamej.Pochybeniesúduprvejinštanciejepodľanázoružalovanéhoajvtom,keďzaviazal

žalovaného zaplatiť súdny poplatok podľa § 2
ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, pretože mal aplikovať ust. § 7 ods. 2 citovaného
zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie vnapadnutých výrokoch I. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň priznal
žalovanému náhradu trov konania.

3. Žalobca k odvolaniu žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je správne, pri rozhodovaní vzhľadom na daný skutkový stav boli správne aplikované
právne ustanovenia zákona. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu tú skutočnosť, že sám žalovaný v
odvolaní uvádza, že úhradu žalobcovi uskutočnil až po tom, čo mu ju uhradil jeho objednávateľ, tiež
s omeškaním. Vzťah žalobcu a žalovaného nemôže byť v žiadnom prípade ovplyvnený akýmkoľvek

omeškaním na strane objednávateľa diela, nakoľko tento subjekt je vo vzťahu k žalobcovi treťou osobou.
Žalovaný vystavené faktúry žiadnym spôsobom nerozporoval a bolo bežnou praxou, že úhrady faktúr
prebiehali po vystavení faktúr v dátume jej splatnosti a nebolo potrebné ku faktúram dokladať žiadne
ďalšie prílohy. Až dodatočne žalovaný žiadal predloženie stavebných denníkov od žalobcu výzvou zo
dňa 08.10.2016. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v tom čase pracoval v Nemecku, dohodli sa na
doručení stavebných denníkov obratom po jeho návrate, čo sa aj stalo a žalovanému boli stavebné

denníky odoslané 11.11.2014. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 30.03.2015, preto tvrdenie
žalovaného, že návrh bol podaný predčasne neobstojí. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutých častiach výroku I. a III. ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania. Vyjadrenie žalobcu bolo zastané žalovanému.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej
len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v
zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie

a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 1.7.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Vady rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania zakladajúce dôvod zrušenia rozsudku súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliada z
úradnej povinnosti, odvolací súd nezistil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v
konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase platného a účinného procesného predpisu,

Občianskeho súdneho poriadku, najmä podľa § 114 ods. 2 (príprava pojednávania), § 120 ods. 4, §118a,
§ 123 O.s.p.

9. V procesnom postupe súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil procesné vady konania zakladajúce
dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.

10. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s
poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka a žalobcovi, ako úspešnej strane sporu

priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami
§ 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v konaní zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal

so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní pred týmto súdom, a preto nie je dôvod
na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 veta prvá CSP.12.Odvolacísúdkonštatujesprávnosťzáverusúduprvejinštanciepremeritórnerozhodnutievecisamej,
keď na jednej strane žalovaný v konaní nepreukázal tvrdenia uvádzané v odpore a žalobca preukázal
splnenie zmluvy o dielo aj tým že žalovaný istinu v celom rozsahu uhradil. Proti rozsudku v časti, v ktorej

bolo konanie zastavené, žalovaný odvolanie nepodal, nerozporoval úhradu celej istiny.

13. Tak, ako súd prvej inštancie aj odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 365 Obch. zák., podľa ktorého
dlžníkjevomeškaní,aknesplníriadneavčassvojzáväzok,atoaždodobyposkytnutiariadnehoplnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Preukázateľne sa žalovaný dostal do omeškania,

keď faktúry č. 42014 a č. 52014 uhradil po lehote splatnosti. Žalovaný túto skutočnosť nepopieral, ale
domáhal sa ochrany podľa
§ 265 Obch. zák., podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku nepožíva právnu ochranu.

14. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred

šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo, ak by výkon práva zreteľne
smeroval iba k zjavnému poškodeniu druhého subjektu. V danom prípade nie je možné aplikovať ust. §
265 Obch. zák. na daný prípad, keď žalobca si svoje povinnosti zo zmluvy o dielo splnil (opak žalovaný
v konaní nepreukázal), zváračské práce vykonal, a práce fakturoval. Práve naopak, žalovaný si nesplnil
svoje povinnosti, keď faktúry v lehote splatnosti neuhradil, čím sa dostal do omeškania. Priznaný nárok,

úrok z omeškania je v súlade s § 265, § 365, § 369 ods. 1, 2 Obch. zák. Vyčíslený úrok z omeškania,
pokiaľ sa týka samotnej sumy matematického vyčíslenia, žalovaný nespochybnil.

15. Odvolací súd potvrdil aj výrok o náhrade trov konania, keď priznaná paušálna náhrada v sume 40 Eur
je v súlade s § 369c ods. 1 prvá veta Obch. zák. a náhrada trov právneho zastúpenia v sume 398,72 Eur

v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. Žalovaný v odvolaní vytýkal súdu prvej
inštancie, že priznal žalobcovi aj právny úkon - spísanie podania pred podaním návrhu, čo je v rozpore s
§ 137 O.s.p. Tento odvolací dôvod sa nezakladá na pravde z dôvodu, že priznaná náhrada trov právneho
zastúpenia bola za 4 úkony právnej služby: 1/ prevzatie právnej veci, 2/ podanie žaloby, 3/ čiastočné
späťvzatie žaloby a 4/ písomné vyjadrenie zo dňa 25.02.2016 (žaloba podaná dňa 02.04.2015).

16. Odvolací súd potvrdil aj výrok č. III., ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť súdny poplatok za návrh
na začatie konania v sume 20,50 Eur na účet súdu prvej inštancie z dôvodu právoplatného uznesenia,
ktorým bol žalobca oslobodený od súdnych poplatkov.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a podľa §
262 ods.1 CSP v spojení § 396 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania z dôvodu, že žalovanému podľa obsahu spisu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).