Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. júl 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216202027
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216202027.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu:

CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013,
právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária,
so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, konajúc Mgr. Petrom Šubom LL.M, proti
žalovanému: Z. X., Q.. X.G. XXXX, U. M. XXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 889,67 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.februára 2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,

ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 889,67 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil v
podaní z 2.júna 2016 tým, že jeho právny predchodca so žalovaným uzatvoril dňa 22.apríla 1999 Zmluvu
O sporožírovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu a dňa
25.10.2002 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru vo výške 663,87 eur. V zmysle Úverovej Zmluvy si zmluvné strany dohodli poplatok za správu
Úveru vo výške 0,2% z výšky úverového rámca mesačne a poplatok za poskytnutie Úveru vo výške
2% z výšky úverového rámca splatný pri podpise Úverovej Zmluvy. Ďalej zmluvné strany uzavreli dňa

22.4.1994 Zmluvu o vydaní a používaní Platobnej karty, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty,
táto bola dňa 22.4.1994 modifikovaná Zmluvou o vydaní a používaní Platobnej karty zo dňa 19.5.2001.
Súčasťou Úverovej Zmluvy sú tiež Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne účinné od
1.8.2002 v zmysle dodatku č. 7 účinného od 1.1.2008, Osobitné obchodné podmienky Slovenskej
sporiteľne pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet s účinnosťou od
15.2.2008, Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne pre poskytnutie úverov a povolených prečerpaní
účinné od 1.7.2007. V zmysle Úverovej Zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok a Úverových

podmienok bola dohodnutá výška premenlivej úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý Úver vo výške
11,85 % ročne. Listom z 13.februára 2013 právny predchodca vypovedala zmluvu a žiadala splatenie
celého zostatku. Vznikla tak pohľadávka voči žalovanému vo výške 929,67 eur, pozostávajúca z istiny
Úveru po splatnosti vo výške 866,36 eur, z vyčísleného riadneho úroku vo výške 0,24 eur, debetného
úroku z nepovoleného prečerpania vo výške 15,18 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 47,89
eur vyčíslených od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia
predmetnejpohľadávky,t.j.do27.3.2014.Právnypredchodcažalobcuažalobcauzatvorilidňa27.3.2014

Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE. Právny predchodca žalobcu oznámila postúpenie
Pohľadávky žalovanému Oznámením zo dna 1.4.2014, ktorým zároveň ho vyzval na okamžitú úhradu
Pohľadávky.
2. Súdny poplatok žalobca zaplatil až 7.apríla 2017 vo výške 53 eur (č.l. 73).3. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk dňa
3.marca 2017 (č.l. 65) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný však ostal pasívny, k žalobe
sa písomne nevyjadril.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. V súlade s
ustanovením §219 ods. 3 C.s.p. súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Pričom vykonal dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to zmluvou
o sporožírovom účte z 22.apríla 1999 (č.l. 20 - 21), Zmluvou o vydaní a používam bankovej platobnej
karty (č.l. 22 - 23), zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej karty z 13.júla 2001, zmluvou o
kontokorentnom úvere z 25.10.2002, dodatkom č.1 k zmluve o bežnom účte z 30.08.2005, Zmluvou o
poskytnutí balíka produktov a služieb zo 14.07.2006, Dodatkom k zmluve o poskytovaní a používaní
Elektronických služieb k Účtu zo 14.júla2006, Zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb zo

7.10.2008, všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami, odstúpením od zmluvy
z 13.02.2013, Oznámením o postúpení pohľadávky z 1.4.2014, stanoviskom žalobcu z 27.10.2016 (č.l.
56), a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Právny predchodca žalobcu so žalovaným dňa 22.04.1999 uzavreli podľa § 708 a nasl. zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zmluvu o bežnom účte. K nej uzatvorili dodatok č. 1 z 30.08.2005, ktorým

sa nahrádza pôvodné znenie zmluvy v celom rozsahu a zriaďuje sa bežný účet. Dňa 22.04.1999,
13.07.2001, uzavreli zmluvné strany zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, ktorej
neoddeliteľnousúčasťousúObchodnépodmienkypreposkytovanieapoužívanieElektronickýchslužieb
a Platobných kariet a VOP a na základe ktorej bola žalovanému k bežnému účtu vydaná platobná karta.
Dňa 25.10.2002 uzavreli právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu

o kontokorentnom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úverový
rámec 663,88 eur (20 000 Sk) s premenlivou úrokovou sadzbou 11,85 % ročne, pričom úroky boli splatné
ročne k 31. 12. kalendárneho roka. Zmluvné strany si dohodli jednorazový poplatok za poskytnutie úveru
vo výške 2 % z výšky úverového rámca a mesačný poplatok za správu úveru vo výške 0,20 % z výšky
úverového rámca. Žalovaný bol povinný zaplatiť úrok z prečerpania vo výške 26,40% ročne v prípade,

ak bude rozsah čerpaného úveru väčší ako je úverový rámec v čase pred termínom konečnej splatnosti
úveru, a to zo sumy, o ktorú je rozsah čerpaných peňažných prostriedkov väčší ako úverový rámec. Dňa
14.07.2006 uzavreli zmluvné strany Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby,
ktorejpredmetomboloposkytnutiebankovýchproduktov,atovedenie/zmenabežnéhoúčtu,poskytnutie
elektronických služieb k účtu, poskytnutie povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v

OP a nahradenie zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného
prečerpania k účtu. K nemu uzatvorili dodatok z 14.07.2006 o poskytovaní a používaní elektronických
služieb. Zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb zo 07.10.2008, ktorej predmetom bolo tiež
poskytnutie Bankových produktov v kombinácii Balíka P. R..
6. Žalobca ako dôkaz o postúpení pohľadávky z titulu kontokorentného úveru a nepovoleného

prečerpania prostriedkov na bežnom účte žalovaného zo Slovenskej sporiteľne, a.s. predložil
Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 01.04.2014, ktorým postupca Slovenská sporiteľňa, a.s.
žalovanému ako adresátovi oznámil, že postúpil uvedenú pohľadávku na žalobcu. Existenciu zmluvy o
postúpení pohľadávky nepreukázal.
7. Podľa § 132 ods.1 a 3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobnýnávrh.(3)Žalobcakžalobepripojídôkazy,ktorýchpovahatopripúšťa,okremtých,ktorénemôže
bez svojej viny pripojiť.
8.Podľačl.8CSPstranysporusúpovinnéoznačiťskutkovétvrdeniadôležitéprerozhodnutievoveciach
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
tvrdenia týkajúce sa sporu.
10. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“), ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok vcelom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
11. Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu

uplatnenejpohľadávkyvtomtokonaníaprávnehovzťahuvzniknutéhomedzistranamiadospelkzáveru,
že právny predchodca žalobcu - banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli zmluvy na základe ktorých
medzi nimi vznikol záväzkový vzťah. Vzťah medzi žalobcom a žalovanou je spotrebiteľský a predmetné
zmluvy sú bez pochybností spotrebiteľskými zmluvami. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z
postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že banka je dodávateľom služby a zo žiadneho
z údajov zistených v konaní nevyplynulo, že by žalovaný požadoval poskytnúť úver formou povoleného

prečerpania na účte nie ako spotrebiteľ. Súd posudzoval vzťah strán nielen podľa Obchodného
zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch,
zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy.
Žalobca v konaní nerozporoval skutočnosť, že žalovaný má v zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa
a teda uvedené nebolo v konaní sporným.

12. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa

rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z
tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
13. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP, v sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť
skutočnosti, o ktoré opiera svoju žalobu a uplatňuje svoj nárok. Dôkazné bremeno postihuje vždy
toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť

skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok žalobcu nevzniklo prípadne
zaniklo alebo sa zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla
zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný
neúspech tej strany sporu, ktorý nedokázal preukázať ním tvrdené skutočnosti. Dôkazné bremeno súvisí
s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v čl. 8 CSP.

14. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže
splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní
ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej spočívalo
dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, keďže neponúkla alebo nevedela ponúknuť

súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
15. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) bremeno tvrdenia v tom, že so
žalovanou (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanej určité plnenie a že žalovaná
za toto plnenie neposkytla riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.

16. Zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žalobe nie je možné vyhovieť. V zmysle
čl. 15 ods. 4 C.s.p. dôkazy a tvrdenia strán sporu súd hodnotí podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon. Z predložených dôkazov súd nemal preukázané, že žalobcovi vzniklo
právo na zaplatenie sumy 889,67 eur s príslušenstvom.
17. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.4.2014 malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z predmetnej

zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 889,67 eur z banky ako postupcu na spoločnosť žalobcu ako
postupníka.
18. Žalobca súdu nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávky, poukazujúc na judikát NS SR R 119/2003.
Z uvedeného judikátu vyplýva, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto

oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy
o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky alebo jej neexistencie, to by mohol len vtedy, a ak by postúpenie pohľadávky preukazoval
zmluvou o postúpení postupník.19. Zo skutkových okolností veci vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo
strany postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané (č.l. 48, dňa 22.apríla 2014).
20. Neskoršia súdna prax sa odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený

domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore
so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca, alebo preukázal postupník
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo/49/2008 zo dňa 14. 05. 2008, rozsudok sp. zn. 1
Cdo/76/2007 zo dňa 28. 01. 2009 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. R 46/2009). Túto súdnu prax odobril aj Ústavný súd SR (porovnaj uznesenie

Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS/337/2012 zo dňa 03. 07. 2012).
21. Zákonnými podmienkami platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere uzavretej
medzi bankou ako veriteľom a klientom ako dlžníkom je nepretržité omeškanie klienta so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke v trvaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní po tom, čo bol
písomne vyzvaný bankou na plnenie, pričom tieto musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V
konaní však nebolo preukázané, a to napriek výzve súdu, že by právny predchodca žalobcu - banka,

preukázateľne vyzvala pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky písomne žalovanú na splnenie
dlhu z úverovej zmluvy, a zároveň že následne zostala žalovaná v omeškaní viac ako 90 dní.
22. Súd má za to, že s poukazom na gramatický, ale najmä teleologický výklad ustanovenia § 92 ods.
8 zákona o bankách sa vyžaduje omeškanie dlžníka v trvaní viac ako 90 dní od momentu doručenia
písomnej výzvy. Nebol by totiž v súlade s účelom uvedeného ustanovenia taký výklad, podľa ktorého

by postačovalo omeškanie viac ako 90 dní pred doručením výzvy banky, nakoľko pri takom výklade by
nebolo vylúčené postúpenie pohľadávky hneď nasledujúci deň po doručení výzvy na plnenie, čím by
bola odňatá dlžníkovi možnosť svoj dlh uhradiť a zabrániť tak postúpeniu pohľadávky na inú osobu ako
banku.
23. Nedodržanie postupu pri postúpení pohľadávky voči žalovanej v súlade s ustanovením § 92 ods. 8

zákona o bankách, nie je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaným. Ani na výzvu súdu totiž žalobca
nepreukázal, že by pred postúpením pohľadávky od právneho predchodcu bola žalovanej v súlade s
ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách preukázateľne doručená písomná výzva na zaplatenie dlhu
a následne uplynulo viac ako 90 kalendárnych dní od jej doručenia žalovanej, čo je podmienkou pre
vznik oprávnenia banky postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanej inej osobe, ktorá nie je bankou. Z

uvedeného dôvodu postúpenie pohľadávky na žalobcu je v rozpore s vyššie citovaným zákonom, a preto
je tento právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, s poukazom na čo nie
je žalobca oprávneným z danej pohľadávky, a teda nie v konaní aktívne vecne legitimovaným. Vecná
legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je
subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Strana sporu, ktorá je nositeľom

subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku
konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie
od žalovanej strany uplatnené v konaní. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej
vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca.

24. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.apríla
2016, v ktorom súd druhej inštancie v obdobnej veci skonštatoval, že „banka musí najskôr klienta vyzvať
na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych
dní klient neuhradí peňažný záväzok, môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie
je bankou. ... V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by takáto výzva bola zo strany právneho

predchodcu žalobcu riadne žalovanej doručená. Prvostupňový súd teda dospel k správnemu záveru,
že pre nenaplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 citovaného zákona o bankách nebolo možné platne
postúpiť predmetnú pohľadávku na navrhovateľa.“
25. Obdobný názor zastáva aj Krajský súd v Trnave v rozsudku sp.zn. 24Co/716/2015 zo dňa 8.júna
2016, v ktorého odôvodnení uviedol, že „ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné

splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., je postupca v
súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný tvrdiť a dokázať predpoklady
svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca,
ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že
pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient

napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto
skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.“26.Navyšežalobcanepredložilanilenzmluvuopostúpenípohľadávoksprílohou,zktorejbybolomožné
zistiť, ktoré splatné pohľadávky sú vlastne postupované a či sa medzi nimi nachádza aj predmetná
pohľadávka.

27. Súd dospel k záveru, že z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní,
bolo potrebné žalobu v celom rozsahu vo výroku I. zamietnuť, a keďže žalovaná nie je povinná zaplatiť
žalobcovi istinu, nemohla sa ani dostať do omeškania s jej plnením, a preto súd zamietol žalobu aj v
časti úrokov z omeškania.
28. Súd skúma v každom konaní vecnú aktívnu legitimáciu v spore, t. j. či v danom prípade prešlo

právo z konkrétneho právneho úkonu na iný subjekt na základe platne uzatvorenej zmluvy o postúpení
pohľadávky. Otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie účastníkov konania a v rámci toho aj platnosť
predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok súd posudzuje pri rozhodovaní vo veci samej. V prípade
postúpenia pohľadávky je žalobca povinný postúpenie pohľadávky v konaní preukázať, a to najmä vtedy,
ak v konaní svoje postavenie odvodzuje práve od nadobudnutia vlastníctva k pohľadávke. Oznámenie
postúpenia pohľadávky adresované dlžníkovi zo strany postupcu nepreukazuje samo o sebe aktívnu

vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie pohľadávky v súdnom konaní (§ 524 ods. 1, 2 a § 526 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol, a to pre neunesenie dôkazného
bremena ohľadom preukázania, že je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu v danom spore.
29. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku
z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z

prevyšujúcej sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko však v konaní úspešnejšej žalovanej žiadne
trovy nevznikli, súd jej ani náhradu trov konania nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17
základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto

prípadepotrebnérozhodnúťonáhradetrovžalovanejuvedenýmspôsobom,t.j.onárokunanáhradutrov
konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V prejednávanej veci by bolo nehospodárne
rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%
a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaná má právo na náhradu trov konania vo výške 0 eur.
Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v úmysle

zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).