Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2016

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Er/121/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612201110
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Šúleková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4612201110.2

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, 010
11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti povinnému: X. V., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Z. K. B. XXX, trvale
bytom Z. K. B.- obec, XXX XX Z. K. B., o vymoženie sumy 1720,18 eur s príslušenstvom, vedenej u
súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka, Daniela Dlabača 2/978, 010 0l Žilina pod sp. zn. EX 90/2012,
takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .

II. Povinnému sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie (č. 1390/58/2012)
na základe exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Nitra č. k.
29Zm/68/2010-21 zo dňa 11.10.2010. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a
exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Topoľčany udelil súdnemu exekútorovi dňa 16.2.2012 poverenie na vykonanie exekúcie,

pre vymoženie sumy 1720,18 eur, úroku vo výške 20% ročne zo zmenkovej sumy 1720,18 eur
od 7.4.2009 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania v sume 103,- eur a všetkých účelne
vynaložených trov exekúcie.

Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade

rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený
opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej
vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K
návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (EP) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou

tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona
odkladajú.Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote
podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a

ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,

2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

V priebehu exekučného konania nadobudol dňa 23.12.2015 účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým
boli zmenené a doplnené niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, §

57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 5 a § 243f.

Podľa uvedených zákonných ustanovení zavedených do Exekučného poriadku s účinnosťou od
23.12.2015, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať

aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkové a
šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú (§ 39 ods. 4 EP). Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým
sapriznalnárokzozmenkyprotipovinnému,ktorýjefyzickouosobouaexekučnékonaniesazačalopred
23.12.2015, došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo dňa účinnosti zákona

č. 438/2015 Z. z. (§ 243f ods. 1 EP), t. j. do 22.1.2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa §
39 ods. 4 EP. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP doplnil v zákonom
stanovenej lehote, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)
EP a exekúciu zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 EP), alebo
rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP). Exekúciu súd zastaví aj v prípade, že oprávnený

návrh podľa § 39 ods. 4 EP v zákonom stanovenej lehote (do 22.1.2016) nedoplnil.

Povinným je fyzická osoba a oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe zmenkového platobného
rozkazu, t. j. rozhodnutia, ktorým mu bol priznaný nárok zo zmenky, preto bol oprávnený povinný doplniť
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243f EP a § 39 ods. 4 EP.

Oprávnený podaním zo dňa 21.1.2016 (č. 1390/SU/2016) podaným v zákonnej lehote (podané bolo na
pošte 22.1.2016) predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku. V doplnení uviedol, že dňa 19.8.2008 bola uzatvorená Dexia pôžička č. 30/261/08 (zmluva o
úvere), na základe ktorej oprávnený poskytol úverovému dlžníkovi úver. V zmysle zmluvy o úvere sa

úverový dlžník zaviazal zaplatiť oprávnenému ako veriteľovi poskytnutý úver spolu s príslušenstvom.
Na zabezpečenie tohto záväzku vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o úvere bola vystavená vista
zmenka v prospech oprávneného ako remitenta na zmenkovom formulári „bez protestu“, bez uvedenia
zmenkovej sumy, výšky úrokovej sadzby a miesta splatnosti. Nakoľko úverový dlžník neplnil riadne a
včas svoje zmluvné povinnosti a neuhradil oprávnenému svoje záväzky vzniknuté zo zmluvy o úvere

po lehote splatnosti, oprávnený vyhlásil predčasnú splatnosť pohľadávky voči úverovému dlžníkovi
z titulu zmluvy o úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že úverový dlžník nevrátil prostriedky poskytnuté
mu na základe zmluvy o úvere v deň ich splatnosti, oprávnený pristúpil v zmysle zmluvy o úvere k
vyplneniu blankozmenky, ktorá zabezpečovala záväzok úverového dlžníka zo zmluvy o úvere a jej
predloženiu na platenie. Nakoľko nedošlo k úhrade zmenkovej sumy ani jej príslušenstva, oprávnený

si uplatnil svoje nároky zo zmenky v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
29Zm/68/2010, v ktorom súd po preukázaní oprávnenosti uplatňovaného nároku zo strany oprávneného
vydal zmenkový platobný rozkaz ako exekučný titul, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia.
Vychádzajúc z platobných právnych predpisov má oprávnený zato, že zmluva o úvere neobsahujeneprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko i v prípade, že by akýkoľvek súd Slovenskej republiky
určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti,
oprávnený by bol povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým

významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Nakoľko zmluva bola uzatvorená pred 1.5.2014, je
zrejmé, že neexistuje žiadne obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v danej veci. Oprávnený
má zato, že vo veci neexistuje rozpor s dobrými mravmi ani zákonom.

K doplneniu návrhu oprávnený predložil úverovú zmluvu č. 30/261/08 - Dexia pôžička, ktorá bola

uzavretá medzi Dexia banka Slovensko a. s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 a povinným ako
klientom (dlžníkom) dňa 19.8.2008 (ďalej len zmluva).

Zo zmluvy vyplýva, že banka sa zaviazala poskytnúť klientovi peňažné prostriedky vo výške 1659,70 eur
najneskôr do 3 dní od splnenia podmienok pre poskytnutie úveru v zmysle zmluvy. Klient sa v zmluve
zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 45,28 eur s tým, že celý

úver s príslušenstvom bude uhradený do 48 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy, v tento deň
banka vykoná poslednú splátku vo výške zostatku úveru s príslušenstvom. Zo zmluvy vyplýva úroková
sadzba pri poskytnutí úveru 13,9% ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 18,85%, celkové
náklady klienta spojené s úverom 2302,06 eur, priemerná hodnota RPMN 61,36%. Podľa zmluvy sa
na zabezpečenie úveru klient zaviazal vystaviť vlastnú platobnú vista blankozmenku č. 30/261/08 na

rad banky, ktorú je banka oprávnená vyplniť v zmysle a za podmienok dohodnutých vo vyplňovacom
oprávnení určenom v zmluve - zmenkovú sumu, úrokovú sadzbu, ktorou je zmenková suma úročená,
zhodnú s aktuálnou úrokovou sadzbou úročenia istiny, dátum, odkedy je zmenková suma úročená
zhodný s dátumom doplnenia chýbajúcich časti zmenky, pobočky banky, v ktorej bude klient povinný
splatiť zmenkovú sumu.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 29Zm/68/2010 vyplýva, že vo veci samej
rozhodol zmenkový súd len na podklade tvrdení navrhovateľa v návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu, a to výlučne na podklade zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred
vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky.

Posúdením doplnenia návrhu a predložených listín má súd za nepochybné, že vymáhaný nárok vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. OZ, § 879j OZ), pretože jej predmetom bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov dodávateľom (§ 3 ods. 1 ZoSÚ, § 52 ods. 3 OZ - banka je podnikateľ a medzi
predmety jej činnosti v čase uzavretia zmluvy patrilo poskytovanie úverov) spotrebiteľovi (§ 3 ods. 2

ZoSÚ, § 52 ods. 4 OZ - povinný je fyzickou osobou a nebolo preukázané, že konal v rámci svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp., že by mu úver bol poskytnutý na účel zamestnania,
povolania alebo podnikania). Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ
(banka) používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy vrátane zmluvných
dojednaní, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní

nemohli ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom je teda
typizovanou, štandardnou zmluvou. Peňažné prostriedky boli dlžníkovi poskytnuté formou úveru, nebol
zistenýdôvod,prektorýbysazákonospotrebiteľskýchúverochč.258/2001Z.z.nazmluvunevzťahoval
(§ 1 ods. 2, 3), je úver poskytnutý veriteľom dlžníkovi spotrebiteľským úverom.

Keďže vo veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh
na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP), pričom doplnením návrhu mal preukázať, že
vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce vymáha
nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul (ďalej aj
základné konanie), bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo

neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je
daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP.

Oprávnený uvedené skutočnosti nepreukázal, naopak exekučný súd z doplnenia návrhu a predložených
listín zistil, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a tiež to, že zmenkový

súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok.
Spotrebiteľskú zmluvu zmenkový súd ani nemal pri rozhodovaní k dispozícii, rozhodoval výlučne
na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženej zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec
neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené zmenkou predloženou k návrhuna vydanie zmenkového platobného rozkazu, a rovnako neskúmal ani samotnú zmenkovú sumu (aké
nároky sú v nej zahrnuté), je nepochybné, že v konaní, v ktorom bol vydaný zmenkový platobný rozkaz
nebolo prihliadané na neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo

rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom (§ 57 ods. 1 písm. m/ EP). Z akých konkrétnych nárokov
pozostávazmenkovásuma,aniďalšieskutočnostipotrebnéprejejposúdenie(napr.toakúsumupovinný
na úhradu záväzkov zo zmluvy o úvere zaplatil a na úhradu akých nárokov boli započítané) nemožno
zistiť ani z doplnenia návrhu.

Súd vzhľadom na uvedené exekúciu podľa § 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m) a § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku zastavil. Pri rozhodovaní súd aplikoval ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku,
podľa ktorého sa v prípade nepreukázania opaku oprávneným, ktorý má dôkazné bremeno, prezumuje
(predpokladá), že vo veci sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP.
Oprávnený nepreukázal, že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) EP, preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu

zastavil.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Na náhradu trov konania by mal právo
povinný, pretože zastavenie konania zavinil oprávnený, ktorý doplnením návrhu na vykonanie exekúcie
nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) EP. Povinnému

však v konaní trovy nevznikli, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná. Keďže povinnému
náhrada trov konania nebola priznaná, o jej výške podľa § 262 ods. 2 CSP nebude rozhodované.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 200 ods. 5 EP, § 262 ods. 1 CSP tak, že súdny
exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie. Exekútor vykonal vo veci exekučnú

činnosť, preto má právo na náhradu trov exekúcie, ktoré mu pri jej vykonávaní vznikli. Exekúcia bola
zastavená zavinením oprávneného (doplnením návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že vo veci
nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) EP), preto má súdny exekútor právo
na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému - podľa § 203 ods. 1 EP. O výške náhrady trov exekúcie
rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Protitomutouzneseniu možno podaťodvolanievlehote15dníoddoručeniauznesenianaOkresnom
súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo
uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní

uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísanéa treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v
odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte

rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší
rovnopis.