Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8Csp/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516203534
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516203534.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí

s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, pr. zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o.,
Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706 proti žalovanému: M. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom J.
XXXX/X, XXX XX A. E. v konaní o zaplatenie 41,69 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 21,89 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 21,89 eur od 26.9.2013 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu e-mailom dňa 20.9.2016 a doplnenou v listinnej
podobe dňa 29.9.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 41,69 eur s príslušenstvom z dôvodu
neuhradených faktúr vystavených za telekomunikačné služby jeho právnym predchodcom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku od jeho právneho predchodcu, spol. Slovak Telekom,

a.s., Bajkalská 28, Bratislava na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015
a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 3.9.2015. Právny predchodca žalobcu
a žalovaný sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvy o pripojení a ich
prípadnýchdodatkovdohodlinatom,žeprávnypredchodcažalobcubudeposkytovaťžalovanémuvnich
vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za tieto služby. Na základe vzťahu medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným boli právnym predchodcom žalobcu poskytnuté služby, ktoré boli
vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil. Za poskytnuté služby

vystavil právny predchodca žalobcu žalovanému faktúry. Ku dňu podania žaloby k úhrade zostáva
faktúra č. 7309309419 vo výške 41,69 eur so splatnosťou dňa 25.9.2013 (ďalej len faktúra). Vzhľadom
na omeškanie žalovaného požadoval žalobca aj úroky z omeškania.

3. K žalobe pripojil listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to oznámenie jeho právneho
predchodcu o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015 adresované žalovanému, faktúru uvádzanú v
žalobe, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.4.2013 (ďalej aj „zmluva“), Dodatok k zmluve

o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.4.2013, Pokus o zmier zo dňa 10.9.2013, Odstúpenie
od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29.9.2014 adresované žalovanému a ďalšiu
dokumentáciu zo vzťahu právneho predchodcu žalobcu a žalovaného.4. Súd poučil žalovaného o jeho procesných právach a povinnostiach, ktoré žalovanému poslal spolu
so žalobou a jej prílohami a uznesením, ktorým ho vyzval, aby sa k nej vyjadril, uviedol rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie jeho

tvrdení. Uvedená zásielka sa súdu vrátila s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“. Lustráciou v
registri obyvateľov súd zistil, že žalovaný má trvalý pobyt na adrese, na ktorú mu súd zásielku doručoval.
Šetrením Mestskej polície v A. E. bolo zistené, že žalovaný pracuje v Nemecku, presná adresa jeho
pobytu v zahraničí však šetrením nebola zistená. Keďže súdu sa nepodarilo zistiť adresu súčasného
pobytu žalovaného mimo miesta trvalého bydliska, súd v zmysle §116 ods. 2 C.s.p. zverejnil na úradnej

tabuli a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktorá sa v zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia považuje za doručenú dňa 14.7.2017. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril.

5. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor v hodnote do 1 000 eur, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, súd nenariadil vo veci
pojednávanie, ale dňa 28.9.2017 vyvesil na úradnej tabuli súdu a zverejnil na webovej stránke súdu

oznámenie, že dňa 18.10.2017 bude vo veci vyhlásený rozsudok v zmysle § 297 písm. b) C.s.p. a
následne v tento deň vyhlásil rozsudok vo veci samej.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom zistil tento
skutkový stav:

7. Právny predchodca žalobcu, spol. Slovak Telekom, a.s., uzavrel do žalovaným dňa 20.4.2013 Zmluvu
o poskytovaní verejných služieb a Dodatok k nej. Predmetom zmluvy bol záväzok právneho predchodcu
žalobcu poskytovať žalovanému služby v programe Happy S. V dodatku k zmluve boli upravené aj
ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán, ako napr. záväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť

žalovanému predaj zľavneného mobilného telefónu, doba viazanosti, záväzok žalovaného platiť riadne
a včas cenu za služby poskytované na základe zmluvy a zmluvné pokuty najmä pre prípad nedodržania
doby viazanosti. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval za poskytnuté služby faktúru s označením, vo
výške a so splatnosťou, ako uviedol žalobca v žalobe s tým, že vo faktúre bol účtovaný aj poplatok za
prerušenie služby pre neplatenie vo výške 19,80 eur (16,50 eur bez DPH). Listom zo dňa 29.9.2014

odstúpil právny predchodca žalobcu od zmluvy uvedenej v prílohe tohto listu pre neplatenie ceny ani
do 45 dní od dní po dni splatnosti, a to ku dňu 6.10.2014. Prílohu listu žalobca k žalobe nepripojil, ale
v uvedenom liste uviedol neuhradené faktúry, medzi ktorými je aj faktúra uplatnená v tomto konaní.
Túto skutočnosť žalovaný nenamietal, preto ju súd považoval za nespornú. Pohľadávka uplatnená v
tomto konaní bola postúpená žalobcovi na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

27.8.2015. Uvedené skutočnosti neboli sporné.

8. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

9. Podľa § 44 ods. 1 prvé dve vety zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného

v čase uzavretia jednotlivých zmlúv, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy.

10. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. účinného ku dňu odstúpenia od zmluvy, podnik

môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú
službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

11. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za
poskytnutú verejnú službu.

12. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.

13. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plneníúroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013,
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytovaní verejných služieb a

dodatok k nej, v ktorých boli dohodnuté základné práva a povinnosti zmluvných strán. Predmetom
zmluvy bolo poskytovanie služieb podľa zmluvy a zákona o elektronických komunikáciách. Z predloženej
zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu
svojho podnikania, kým žalovaný vystupoval ako fyzická osoba nepodnikateľ uspokojujúci svoje osobné
potreby, teda ako spotrebiteľ. Súd preto uzavrel, že uvedená zmluva mala zároveň spotrebiteľský
charakter.

16. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú oznámením o postúpení pohľadávky, podľa
ktorého zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015 bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní
postúpená zo spoločnosti Slovak Telekom a.s. na žalobcu.

17. V danom prípade žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu a po postúpení pohľadávky
ani žalobcovi cenu za užívanie služieb za obdobie 8.8.2013 do 7.9.2013, čím si nesplnil povinnosť, ktorá
mu vyplýva zo zmluvy, dodatku a z citovaných zákonných ustanovení. Žalovaný si teda neplnil jednu zo
základných povinností, a to platiť za poskytnuté služby. Nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté služby
vo výške 21,89 eur preto súd považoval za dôvodný.

18. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval okrem ceny za poskytnuté služby aj poplatok za prerušenie
služieb vo výške 19,80 eur (16,50 eur bez DPH).

19. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ako aj dodatok k nej sú

nepochybne formulárové listiny, teda žalovaný ako spotrebiteľ nemohol meniť zmluvné podmienky. Zo
zmluvy ani z dodatku nevyplýva žiadna dohoda, resp. upozornenie zo strany právneho predchodcu
žalobcu na poplatky za prerušenie služieb, ktoré mu môže byť účtovať. Súdu je zrejmé, že je nelogické,
aby v zmluve mali byť uvádzané všetky poplatky, ktoré počas zmluvného vzťahu môže poskytovateľ
požadovať (ako napr. poplatky za poskytované služby v rôznych programoch a pod.), keďže väčšinu z

nich v reálnom živote poskytovateľ ani neúčtuje. Na tieto účely slúži práve cenník. Na druhej strane však
podľa názoru súdu zodpovedá poctivému prístupu poskytovateľa s odbornou starostlivosťou postup,
keď v zmluve je spotrebiteľ poučený aspoň o poplatkoch, ktoré voči nemu môžu byť uplatnené v
prípade riadneho neplatenia služieb, čo je asi jedna z najčastejších situácií, za ktoré poskytovateľ služieb
(okrem poplatkov za poskytnuté služby) účtuje nejaké poplatky, a to uvedením výšky týchto poplatkov

priamo v zmluve alebo odkazom na presné ustanovenia cenníka, ktorý bol spotrebiteľovi preukázateľne
odovzdaný pri podpise zmluvy. Pri riadnom neplatení za poskytnuté služby ide pritom zväčša o 3
poplatky, a to za upomienku, za obmedzenie a za prerušenie služieb. Táto požiadavka vyvstáva o to
viac, ak sa tieto poplatky javia iba ako ďalšie sankcie za oneskorenie zákazníka s plnením za dohodnuté
služby.

20. Aj spotrebiteľ môže znášať sankcie v prípade riadneho neplnenia si povinností vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy (ako napr. zmluvné pokuty, či rôzne poplatky, ktoré majú de facto povahu
sankcií), tieto však musia byť primerané a spotrebiteľ o nich musí preukázateľne poučený, a to buď
priamo v zmluve alebo reálne preukázateľným spôsobom. Poplatok, ktorý si právny predchodca žalobcu

ako poskytovateľ elektronických služieb uplatnil, nebol dohodnutý vyššie uvedeným spôsobom, pričom
žalobca k žalobe nedoložil žiaden doklad o tom, aká výška uplatňovaného poplatku bola skutočne
uvedená v cenníku. V tomto smere teda neuniesol dôkazné bremeno, preto súd v tejto časti považoval
žalobu za nedôvodnú.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhovel žalobe v časti týkajúcej sa zaplatenia za poskytnuté
služby v celkovej výške 21,89 eur a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia vyššie uvedeného
poplatku žalobu zamietol. K žalovanej sume pritom súd dospel tak, že od uplatneného nároku odpočítal
sumu uvedeného poplatku.22. Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle cit. právnych predpisov,
pretože je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, avšak len z priznanej sumy. Žalobca si uplatnil

úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy účtovanej faktúrou odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti faktúry do zaplatenia. V danom prípade žalobcovi prislúchajú úroky z omeškania vo výške o
5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB ku dňu splatnosti
faktúry bola vo výške 0,50 %, teda žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne.

Keďže žalobca si úrok uplatnil v nižšej ako zákonnej výške, súd mu ho priznal, a to tak, ako to vyplýva
z výrokovej časti tohto rozsudku.

23. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 41,69 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy
21,89 eur, čo vo vzťahu k celkovo žalovanej sume predstavuje úspech v 52,51 %, kým žalovaný bol
úspešný v prevyšujúcej časti, čiže v 47,49 %. Keďže pomer úspechu každej zo strán je takmer rovnaký,
súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania

právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.