Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. december 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/228/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515205539
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8515205539.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa Mgr. Danka Majdáková v súkromnoprávnom spore žalobcov: 1/

R. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX J. XXX, 2/ L. E., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
XXX XX J. XXX, obaja zastúpení JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom so sídlom Námestie sv.
Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1/ J. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX
J. č. XXX, 2/ J. Q., rod. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX J. č. XXX, obaja zastúpení JUDr.
Vladimírom Dlugolinským, advokátom so sídlom Levočská 1, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o určenie
vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovou doručenou súdu dňa 21.12.2015 sa žalobcovia domáhali určenia, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností - rodinného domu súp. č. XXX, postaveného a parcele C-KN 478/2,
parciel C-KN 478/1 o výmere 479 m2 - zastavané plochy a nádvoria, C-KN 478/2 - zastavené plochy a
nádvoria o výmere 156 m2 a C-KN 479 - záhrady o výmere 278 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. 93
pre k.ú. J.. Žalobu odôvodnili tým, že predmetné nehnuteľností previedli darovacou zmluvou z 12.3.2004
na žalovaných. V zmysle dohody účastníkov žalobcovia bývajú v predmetnom rodinnom dome. V

posledných rokoch došlo medzi účastníkmi konania k množstvu schválností - vypínanie elektriky, plynu,
zákazu návštev, dokonca návštev detí a vnukov. Došlo aj k množstvu verbálnych útokov žalovaných na
žalobcov. Situácia - intenzita a sústavnosť útokov dospela do takého štádia, že žalobcovia sa rozhodli
ju riešiť radikálne, dňa 23.11.2015 zaslali žalovaným list - žiadosť o vrátenie daru - odstúpenie od
darovacej zmluvy. Žalovaní listom zo
2C/228/2015
- 2 -

dňa 9.11.2015 im dali - výpoveď nájmu bytu, boli nútení konať v súlade s ustanovením § 630 Obč. zák.
požiadali o vrátenie daru do 7 dní odo dňa doručenia listu, žalovaní predmet daru nevrátili. Žalobcovia
existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodnili tým, že žalovaní im predmet daru nevrátili a
dosiahnutiezákonnéhostavuinýmspôsobom,akojepodaniežalobyniejemožné,ichprávo jeohrozené
a právne postavenie neisté vzhľadom na zápis v katastri nehuteľností, keďže žalovaní sú stále vedení

v liste vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci v podiele 1.2. Žalobcovi ako dôkazy označili výsluch strán sporu, svedkov R. E., R. E. a S.. J. E. a doložili listinné
dôkazy a to: výpis listu vlastníctva č. XX k.ú. J., listy z 23.11.2015 , 9.11.2015 a 12.10.2014, Notársku
zápisnícu N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX z 12.3.2004.

3. Súd za účinností Občianskeho súdneho poriadu poučil strany sporu o ich procesných právach a
povinnostiach, žalovaným doručil žalobu s prílohami.

4. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré doručili súdu dňa 25.2.2016, so žalobou nesúhlasili

uviedli, že žaloba je nedôvodná. Ďalej uviedli, že darovacou zmluvou nadobudli nehnuteľnosť, ktorú
nikto nechcel, pretože dom vyžadoval kompletnú rekonštrukciu. Pri uzatvorení Darovacej zmluvy nebolo
písomne dohodnuté žiadne iné vecné právo v zmysle § 151n Obč. zák., ktorým by obdarovaní boli
povinní niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. I napriek tejto skutočností boli ústretoví a
keďže žalocovia mali finančné problémy a boli v núdzi prichýli ich do ich domu s dobrou vierou, že
pomáhajú najbližším. Problémy nastali neskôr, keď aj zo strany žalobcov bolo potrebné sa podieľať

na prevádzových nákladoch. Z uvedeného dôvodu začali vznikať názorové konflikty, avšak nie takého
charakteru ako uvádzajú žalobcovia. Žalovaní popreli aby žalobcov napádali alebo im robili schválností.
Podľanichzichstranynedošlokporušeniudobrýchmravovvovzťahukdarcomalebočlenomichrodiny.

5. Žalovaní navrhli vykonať dokazovanie výsluchom svedkov R. Q., T. Q. a D. O..

6. Právny zástupca žalobcov na pojednávaniach uviedol, že podľa žalobcov vzťahy medzi stranami
sporu sú maximálne narušené. Zo strany žalovaných dochádza k dennodenným útokom na žalobcov,
ktoré zvlášť intenzívne trvajú už tri roky. Tieto útoky sú trvalé, dlhodobé, značne intenzívne a podľa
žalobcovnapĺňajúskutkovúpodstatu§630Obč.zák. Žalovaníakoobdarovanísadlhodoboaintenzívne

správajú k žalobcom tak, že hrubo porušujú dobré mravy. Najmä u žalovanej v 2.rade ako dcéry žalobcov
by sa predpokladalo bezproblémové správanie aspoň elementárna slušnosť ku svojim rodičom. Žiaľ nie
je tomu tak, správanie oboch žalovaných k žalobcom je neprimerané a absolútne nepriateľné. Medzi
stranami sporu došlo k dohode o užívaní domu, v podstate k vecnému bremenu, ktoré však nebolo
zaknihované z dôvodu následnej hypotéky. Všetko vyvrcholilo listom žalovaných, ktorý bol označený

ako výpoveď z nájmu bytu zo dňa 9.11.2015. Týmto listom vlastne vyvrcholili všetky

2C/228/2015
- 3 -

a žalobcovia nadobudli presvedčenie, že vec treba radikálne riešiť. Z toho dôvodu zaslali žalovaným
výzvu na vrátenie daru.

7. Právny zástupca žalovaných na pojednávaniach navrhol žalobu zamietnuť, poukázal na to, že v čase

keďpredmetdarunadobudližalobcoviatentomalhodnotu490790Skčojednes16291eur,dnes jejeho
hodnota 72 434,17 eur. Darcovia sa len minimálne podieľali na zhodnotení domu. Darovacia zmluva,
ktorá bola uzatvorená v roku 2004 medzi žalobcami a žalovanými neobsahovala žiadne vecné bremená,
ktoré by zakladali iné práva žalobcov, čo sa týka bývania v dome, alebo užívania domu a nehnuteľnosti.
Žalovaní vyšli v ústrety žalobcom, keď ich v núdzi prichýlili do predmetu daru a postupne im vytvárania

priestor na bývanie. Tým , že ich prichýlili do domu vznikli im následne finančné potreby a investície
a to v rozsahu, že postupne túto nehnuteľnosti - rodinný dom museli prestavovať pre potreby dvoch
rodín a to tak, aby vytvorili vhodné podmienky pre žalobcov a žalovaných. K požiadavke na vrátenie
daru uviedol, že zákon predpokladá, splnenie zákonných predpokladov na vrátenie daru. Jednou z
podmienok je správanie obdarovaného, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.

Darca sa môže domáhať vrátenia daru ak sa obdarovaný správa voči nemu a členom jeho rodiny
tak, že hrubým spôsobom porušené dobré mravy. V rámci ustálenej judikatúry súdov sa predpokladá,
že pre úspešné uplatnenie práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného voči
nemu alebo členom jeho rodiny. Môže to byť len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Tým hrubým porušením

dobrých mravov je zvyčajne porušenie značnej intenzity, alebo sústavné porušovanie a to už či fyzickým
násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Žalobcovia žiadnym spôsobom
nepreukázali, aby takéto porušenie zo strany žalovaných voči ním sa udialo. Treba vziať do úvahy a
hodnotiť aj správanie sa darcu, či tento sám sa nesprával voči obdarovaným v rozpore s dobrými mravmia či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaných voči darcom. Výpoveď
z nájmu bytu , ktorú adresovali žalovaní žalobcom bolo len reakciou na niekoľko útokov zo strany
žalobcov na žalovaných a z titulu toho, že to už bolo neúnosné, žalovaní hľadali možné východiská z

uvedeného stavu.

8. Na pojednávaniach žalobca v 1. rade R. E., uviedol, že so žalovanými bývajú v rodinnom dome,
ktorý bol predmetom darovania od roku 2005. Do roku 2014 boli vzťahy medzi nimi ako také, avšak od
roku 2014 kedy zomrel brat žalobcu v 1. rade, sa vzťahy medzi nimi veľmi narušili. Keď začali bývať

spolu, dohodli sa za prítomnosti ich ďalších dvoch synov, že jedno poschodie budú užívať žalobcovia
a druhé žalovaní. Žalobcovia 8 rokov bývali v pivnici. Zhruba dva roky bývajú na poschodí, v dvoch
miestnostiach, kde sa dostanú cez strmé schody a garáž. Žalobca v 1. rade uviedol, že prvé nezhody
začali medzi dcérou - žalovanou v 2. rade a jeho manželkou - žalobkyňou v 2. rade, on sa to len snažil
zmierňovať, dcéra kričala, že dom je ich, že ja tam nemám čo robiť. Stálo, že dcéra kričala manželke,
že nemôže vešať pradlo, že ak ho povesí , že ho postrihá. V čase darovania, dom bol obývateľný, bola

tam elektrina, voda na vlastnú studňu, nie obecná až následne žalovaní dom urobili neobývateľný, keď
všetko povyhadzovali. Dôvodom prečo žiada
2C/228/2015
- 4 -

vrátiť dar je psychické týranie zo strany žalovaných. Toto spočívalo v tom, že napr. keď prišiel , aby
zapojili elektrinu, zať mu povedal, že tam nemám čo robiť, keď bol na verande vytláčal ho, kľúče od
verandy majú len žalovaní, ale od garáži má každý. Keď sa stretne so žalovanými nepozdravia,
žalovanýv1.rade muzobral zgarážekábelavravelmu,abyhonepodozrieval,alenonhomoholzobrať.

Ďalej žalobca nemôžem chodiť po dvore, aj keď tam vyrastal, nemôžem ísť do drevárne, nemôžu ísť
za bránu, ani ich synovia dokonca na jedného zo synov žalovaní zavolali policajtov. Drevo si musím
nachystať v garáži, nemôže ísť do drevárky do pivnice, kde býval 8 rokov. Zhruba dva roky už nemôže
prijímať návštevy, dokonca na syna zavolal policajtov, keď umýval auto, že je na jeho pozemku. Ďalším
dôvodom prečo žiada vrátiť dar je skutočnosť, že im s manželkou bola doručená výpoveď z nájmu, aj

keď žiadnu nájomnú zmluvu nemajú. V čase darovania vzťahy medzi nami boli veľmi dobré. Zhruba
rok v predmete darovania bývali len žalovaní, na naliehanie žalovaných sa k ním nasťahovali aj oni
- žalobcovia a to hlavne na naliehanie žalovanej v 2.rade, chodila za manželkou, že im bude lepšie v
rodičovskom dome, že predajú byt a upravia si podlažie. Byt predali, peniaze dali žalovaným, pričom
poschodie dodnes nie je urobené. Žalobca priznal, že v darovacej zmluve nebola dohodnutá žiadna

ťarcha, žiadne vecné bremeno, nedávalo sa tam nič preto, aby dostali pôžičku, ústne sa dohodlo, že
budú mať v tom dome právo doživotného bývania. Za predaj bytu dal žalovaným sumu 600 tis. Sk v
dvoch splátkach po 300 tis. Sk.

9. Žalobkyňa v 2.rade L. E., na pojednávaní uviedla, že nehnuteľnosť darovali žalovaným s dobrým

úmyslom, že sa o nich postarajú, keďže išlo o ich najstaršiu dcéru. Spočiatku vzťahy medzi nimi boli ako
také, keďže vo všetkom sa im snažila pomáhať, postupom času sa vzťahy medzi nimi tak vyostrili, že
som to už psychicky nezvládla, 2 x bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení. Nie raz, nie dva krát
jej dcéra vulgárne vynadala, zať ju dokonca chcel zbiť. Zo strany žalovaných je jej nadávané „ ty kurva,
ty piča, pojebaná, vypadní z domu“. Stalo sa to viackrát, avšak nikto pri tom prítomný nebol. Do smrti

švagra mala záhradku, teraz ju už nemá. Keď sa stretne so žalovanými na ulici ani jej nepozdravia,
rovnako ani vnúčatá.

10. Žalovaný v 1.rade J. Q., na pojednávaniach poprel tvrdenia žalobcov, uviedol, že pravdou je akurát
to, že im darovali dom, že keď stretne žalobcov nepozdraví sa im, stretávajú sa veľmi málo, aj keď

bývajú v jednom dome. Žalobcovia majú jednu časť a ony - žalovaní majú druhú časť. Ďalej priznal,
že so žalobcami sa dohodli, že môžu v rodinnom dome bývať, avšak dohodli sa aj na tom, že prispejú
určitou sumou, aby sa urobilo podlažie. Je pravdou, že žalobcovia prispeli avšak sumou 300 tis. Sk,
nie však sumou 600 tis. Sk. Žalovaný v 1. rade priznal, že žalobcovia spočiatku bývali provizórne na
prízemí, nie v pivnici ako uvádzajú, pretože v tom čase ony prerábali podkrovie a bývali na poschodí.

Žalovanýv1.rade ďalejuviedol,ženiejesi vedomýtoho,aby voči žalobcom používalnejakýpsychický
nátlak. Poprel, aby žalobcom nadával, či už vulgárne alebo ináč, priznal, že pri nejakom konflikte mohol
zvýšiť hlas, avšak konflikt bol pre peniaze. Poprel aby žalobcom zakázal prijímať návštevy, ako by aj
mohol, keď majú svoje2C/228/2015
- 5 -

kľúče a v čase keď nie sme doma s manželkou chodia k ním švagrovia. Žalovaný v 1. rade poprel,
aby odpojil žalobcov od elektriny, mohlo sa stať, že ak niečo robil mohol vypnúť istič, avšak vzhľadom
na skutočnosť, že spolu nekomunikujú svokra si mohla myslieť, že som to urobil naschvál. Ku kúreniu
uviedol, že plyn je v celom dome, avšak na plyne netopia ani žalovaní ani žalobcovia, tak žalobcovia

ako aj ony majú krbové vložky, ktorými vytopia celý dom. K užívaniu miestnosti a dvora žalovaný v 1.
rade uviedol, že aby predišli konfliktom každý si užíva svoje. On užívam miestnosti, ku ktorým nemajú
prístup žalobcovia, oni si užívajú svoje, kde on nechodím. Pokiaľ ide o dvor, ten spočiatku užívali všetci,
avšak taktiež boli konflikty, stálo sa, že svokor si zmyslel posadiť zemiaky, o ktoré sa nikto nestaral, tak
si povedal dosť, on sa o svoj dvor budem starať sám, a je pravdou, že teraz žalobcovia tam nemajú
prístup. K výpovedí z nájmu uviedol, že to urobil preto, že so žalobcami už nemohol vydržať, ale

nielen s nimi ale aj so švagrami. V závere žalovaný v 1. rade zdôraznil, že v súčasnosti sú vzťahy
medzi stranami sporu na hrane, hádky sú hlavne kvôli peniazom, žalobcom navrhol aby si urobili
svoju elektrinu, s čím nesúhlasili. Vzhľadom na zlé spolužitie rozmýšľal, že dom predá, peniaze si
rozdelia s čím žalobcovia nesúhlasili, taktiež navrhoval alternatívu aby sa žalobcovia presťahovali do
nájomného bytu, s tým taktiež nesúhlasili.

11. Žalovaná v 2. rade J. Q., na pojednávaniach uviedla, že s matkou - žalobkyňou v 2. rade nikdy
nemala dobrý vzťah, pretože matka brávala pôžičky, v dôsledku čoho mala aj psychické problémy.
Poprela aby za rodičmi - žalobcami chodila aby sa k nej nasťahovali, rodičia boli stále v dlhoch. Poprela
aby sa za prítomností bratov dohodli na spoločnom bývaní. To, že sa jej deti nepozdravia žalobcom je

následok ich správania k ním, deti sa žalobcu v 1. rade boja. Zhruba pred tromi rokmi, keď im po tom čo
mama bola hospitalizovaná, urobili bývanie za posledné peniaze, poďakovania sa nedočkali, mama
jej povedala, že ju mala utopiť v lyžičke vody. Rodičia jej z odpredaja bytu dali 300 tis. Sk. Rodičia jej
kedykoľvek aj v prítomností jej deti nadávajú, deti jej hovoria, že dedko a babka ju nemajú radi. Podľa
žalovanej v 2. rade ona sa k rodičom správa tak ako má, aj keď je pravdou, že im nepozdravím, pretože

rodičia jej povedali, že ju nemajú radi, nenadávam im.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov R. Q., R. E., T. Q., R. E., D. O., S.. J.
E., listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

13. Žalobcovia ako darcovia (rodičia žalovanej v 2. rade a jej manželovi) a žalovaní ako obdarovaní
(dcéra a zať žalobcov) dňa 12.3.2004 na Notárskom úrade JUDr. Dariny Sčenskej, do notárskej
zápisnice pod N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX uzatvorili darovaciu zmluvu, na základe ktorej žalovaní
nadobudli do podielového spoluvlastníctva každý v 1 nehnuteľností - rodinný dom súp. č. XXX
postavený v roku 1973 na parcela č. 478 vrátane príslušenstva a pozemky parcely registra „C“ parcela

č. 478 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 635 m2, parcela č. 479 záhrady vo výmere 278 m2
zapísané na LV č. XX k.ú. J..
XC/XXX/XXXX
- 6 -

14. V darovacej zmluve vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania v predmete daru - v
rodinnom dome súp. č. XXX v J. pre darcov - žalobcov nie je dohodnuté.

15. Rok v predmete daru bývali len žalovaní, od roku 2005 predmet daru - rodinný dom súp. č. XXX
obývajú tak žalobcovia ako aj žalovaní, pričom žalobcovia byt v ktorom do roku 2005 bývali odpredali.

16. Listom zo dňa 12.10.2014 právny zástupca žalobcov vyzval žalovaných na vysporiadanie
vzájomných vzťahov pri užívaní nehnuteľností - rodinného domu súp. č. XXX,. v ktorom žalobcovia
vyzývajú žalovaných k zjednaniu nápravy a uzatvoreniu zmluvy o zriadení vecného bremena na základe
ktorej budú môcť žalobcovia riadne užívať nehnuteľnosť v opačnom prípade žalobcovia pristúpia k

právnym úkonom podľa ustanovenia § 630 Obč. zák.17. Listom zo dňa 9.11.2015 žalovaní doručili žalobcom výpoveď nájmu bytu v rodinnom dome podľa §
711 ods. 1 písm. c/ Obč. zák. z dôvodu sústavného narušenia pokojného bývania vlastníkov rodinného
domu.

18. Listom zo dňa 23.11.2015, ktorý je adresovaný žalovaným, žalobcovia vyzvali žalovaných na
vrátenie daru - odstúpenie od zmluvy. Vrátenie daru žalobcovia odôvodnili tým, že pri uzatváraní
darovacej zmluvy nebolo zároveň písomne zradené vecné bremeno právo doživotného bývania pre
darov, bolo to jednoznačne ústne a konkludentne dohodnuté. Obdarovaní darcom znepríjemňujú

život sústavným psychickým tlakom na nich, odopieraním možnosti riadneho primeraného užívania
miestností, dvora a pozemku, na užívaní ktorých sa dohodli. Neustále vyvolávajú konflikty, zakazujú
im prijímať návštevy, odpojili ich od plynu, elektriny a pod., len aby ich z domu dostali preč. Vrcholom
všetkého je, že im ako pôvodným vlastníkom doručili list z 9.11.2015 označený ako „Výpoveď nájmu
bytu“. Toto je už vrchol , aby ich niekto vyhadzoval z ich domu.

19. K okolnostiam spolužitia strán sporu súd na návrh vypočul svedkov R. E., R. E., R. Q., S.. J. E.,
T. Q. a D. O..

20. Svedok R. E., syn žalobcov a brat žalovanej v 2. rade, uviedol, že so žalovanými zhruba 2-3
roky nekomunikuje, rodičov keď je doma navštevujem skoro každý deň. Svedok uviedol, že rodičia v

roku 2004 darovali rodinný dom žalovaným, tí v rodinnom dome začali bývať, začali ho rekonštruovať,
čo podľa svedka nebolo nutné, lebo v rodinnom dome bývala stará mama. Žalobcovia v tom čase
bývali s mím a jeho bratom v 3-izbovom byte v T., asi v roku 2005 sestra začala rodičov prehovárať, aby
išli bývať k nej, že im prerobí poschodie, že sa o nich postará. On s bratom bol proti, no nakoniec
sa všetci dohodli, že rodičia budú bývať pri sestre a že ona sa o nich postará. Svedok zdôraznil, že bol

prítomní pri dohode strán sporu, pri ktorej bol prítomní aj jeho brat , o tom, že rodičia budú bývať v
rodinnom dome, ktorý bol predmetom darovania s tým, že rodičia budú bývať na jednom podlaží, ktoré
im žalovaní prerobia, pričom im mali vytvoriť samostatný
2C/228/2015
- 7 -

vchod a nie taký aký majú teraz cez garáž a po strmých schodoch. Mali užívať aj dvor a záhradu.
Ťarcha v zmluve nie je preto že nevedeli, či 600 tis. čo dostali bude postačujúce na rekonštrukciu domu,
alebo že či budú musieť zobrať úvere, čo aj učinili. Podľa svedka žalovaní dostali od otca - žalobcu

v 1. rade sumu 600 tis. Sk, 2x po 300 tis. Sk. Svedok ďalej uviedol, že vzťahy medzi stranami sporu
sa zhoršili zhruba pred 2-3 rokmi, keď zomrel otcov brat, vtedy začali žalovaní vyskakovať, otec sa
začal dožadovať bývania na poschodí, nie v pivnici ako býval, v súčasnosti sú vzťahy veľmi zlé, lebo
žalovaní nasľubovali žalobcom , hory doly a teraz chcú dať ruky preč. Svedok bol svedkom toho, ako
žalovaný v 1.rade kričal na otca, napr. buď ticho, nestaraj sa, oni si týkajú, taktiež bol svedkom ako

mladý syn žalovaných kričal na žalobcu napr., buď ticho , nestaraj sa, drž hubu, nie je to tvoje. Taktiež
bol svedkom toho ako bola vypnutá elektrina, vtedy mala mama zapnutú práčku, žalovaná v 2.rade jej
povedala, že Jaro niečo prerába, vypol ističe, pričom Jaro nebol doma. Plyn ma otec vypnutý, vypol mu
ho žalovaný, za to , že ho neplatí. Ďalej uviedol, že žalovaní ohovárajú matku , že kradne. Počul ako
sestra - žalovaná v 2. rade povedala na matku, že sa musí starať o tu pripečenú, aby nevybuchol dom.

Podľa svedka matka bola na psychiatrií z dôvodu, že už to nezvládala. Podľa svedka sa žalobcovia k
žalovaným správajú dobre, nepočul, aby žalovaným nadávali alebo niečo podobné. Svedok v závere
zdôraznil, že rodičia spolužitie znášajú veľmi zle.

21. Svedok R. E., syn žalobcov a brat žalovanej v 2. rade uviedol, že so žalovanými nevychádza dobre,

preto ako sa správajú k rodičom. Podľa svedka vzťahy medzi stranami sporu boli dobré kým otec
žalovanú dotoval, po tom čo strýko zomrel počul, že sa žalovaní vyjadrujú, že rodičov treba vyhodiť,
že nič nemajú. Svedok osobne nepočul , aby žalovaní nadávali rodičom, o tom vie len z počutia, keď
mu zavolá mama, alebo otec. Svedok uviedol, že rodičia nemôžu užíva celý dvor, dokonca kde bývajú
sa dostanú cez strmé schody. Žalovaný v 1. rade na neho viackrát kričali, že nemá tam čo chodiť, že

ho vyhodí. Rodičia začali bývať so žalovanými po tom čo ich žalovaní presviedčali, vtedy sa aj za jeho
prítomnosti dohodli, že žalobcovia pôjdu bývať k žalovaným, že im urobia dôstojné bývanie, že budú
môcť všetko užívať, pričom rodičia dali žalovaným 2x po 300 tis. Sk a dôstojné bývanie nemajú. Rodičia
8 rokov bývali v pivnici a teraz bývajú v miestnostiach kde bývali žalovaní 8 rokov, majú k dispozíciídve izby, podľa svedka by mohli mať k dispozícií viac, pričom vchod do izieb majú cez garáž a po
strmých schodoch. Svedok v závere uviedol, že názoru rodičia sa k sestre správajú normálne tak, ako
ju vychovali, len sestra sa nespráva k rodičom tak ako by mala, nezdraví ich, kričí na nich.

22. Svedkyňa R. Q., sestra žalobcu v 1. rade, bola presvedčená že spolunažívanie strán sporu je
bezproblémové, až neskôr sa dozvedela, že tomu tak nie je. Podľa nej z toho čo počula, dôvodom
sťahovania žalobcov k žalovaným boli finančné problémy žalobcov, keďže žalobkyňa v 2. rade nevie
gazdovať, pričom žalobca v 1. rade stále chcel isť bývať do J., bral to tak, že je to jeho dom. Svedkyňa

uviedla, že vzťah žalovanej v 2. rade a žalobkyne v 2. rade nikdy nebol dobrý. Ďalej uviedla, že
žalobcovia sú nespokojní, tvrdia, že bývajú v pivnici, avšak jej mama celý život tam bývala. V
súčasnosti bývajú na poschodí, ktoré majú prerobené a pre nich dvoch to stačí, pričom svedkyňa
bývanie charakterizovala ako
2C/228/2015
- 8 -

luxusné, v tom smere sa žalovaní o žalobcov postarali. Pri rekonštrukcií rodinného domu súrodenci
žalovanej v 2.rade nepomáhali, pomáhala im svedkyňa so svojou rodinou. Svedkyňa nebola svedkom
nedôstojného správania sa žalovaných voči žalobcom alebo opačne, raz bola svedkom toho ako

žalobca v 1. rade nadával synovi žalovaných.

23. Svedok Ing. J. E., brat žalobcu v 1. rade uviedol, že aj keď v darovacej zmluve nebolo pojaté vecné
bremeno od žalobcu vie, že sa na tom ústne dohodli. Svedok do roku 2012 vo vzájomnom spolužití
strán sporu žiaden problém nevidel. Po smrti brata v roku 2013 začali medzi stranami sporu problémy

v tom zmysle, že žalovaní začali vykrikovať žalobcom, že im nič nepatrí. Podľa svedka pravdepodobne
vzťahy medzi stranami sporu vybuchli, keď mali žalobcovia ísť bývať na poschodie. Od žalobcu svedok
vie, že vnúčik chcel biť babku a že jej povedal, že budú bezdomovci. Medzi žalobcom a jeho vnúčikom
bol veľmi pekný vzťah. Svedok ďalej uviedol, že žalovaní deti huckajú nielen proti žalobcom, ale aj proti
nemu. Svedok uviedol, že žalobcovia chodia vešať pradlo do susedov, že nemajú právo vstúpiť na

záhradu, dvor. Svedok osobne nebol svedkom nedôstojného správania sa žalovaných voči žalobcom,
ale vie, že niečo sa stalo, lebo brat mu hneď volal.

24. Svedok T. Q. uviedol, že z počutia vie že strany sporu majú problémy, dokonca keď bol na stavbe
pomáhať celý deň žalobca ho odmietol odviesť do Starej Ľubovne. Svedok osobne nepočul , aby si

účastníci navzájom nadávali alebo niečo vykrikovali.

25. Svedkyňa D. O., vzdialenejšia suseda strán sporu, uviedla, že spočiatku mali strany sporu dobrý
vzťah. Svedkyňa od žalovanej v 2.rade vie, že žalobcovia im finančne neprispievali, mali finančné
problémy, a tým sa narušili ich vzťahy. Vzťahy medzi stranami sporu sa narušili zhruba 3-4 roky dozadu.

Svedkyňa nebola svedkom toho, aby strany sporu si navzájom nadávali, kričali na seba, alebo ináč
sa k sebe nedôstojne správali. Taktiež nebola svedkom toho, aby návštevy boli vyháňané zo dvora,
aby žalobcovia nemohli užívať dvor, či pozemok. Svedkyňa zdôraznila, že vzťahy medzi stranami
sporu sú zlé.

26. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

27. Podľa § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) Žalobou
možno požadovať aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

28. Podľa § 630 Obč. zák. , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu
alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

29. Právne posúdenie vecí:

2C/228/2015
- 9 -30. Predmetom konania určenie, že žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností, ktoré v

roku 2004 darovali žalovaným.

31. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 137 písm. c/ C.sp. možno uplatniť pozitívne alebo
negatívne určenie, či tu právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v
povinnosti preukázať, že na určení práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem.

Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne
postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté.

32. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle,
že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide o prípady v ktorých sa určením, či tu právo je či nie je,

vytvorený pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Naliehavý právny
záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením
otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho
práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu, záver súdu o (ne)existencií naliehavého právneho záujmu
žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom

ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude
musieť aj tak nasledovať iné konanie.

33. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný
a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá - ktorá určovacia žaloba

nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci
(otázkou aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).

34. Žalobcovia ako páni sporu (dominus litis) príslušnou žalobou zároveň určuje medze, v rámci ktorých

súd mal poskytnúť ochranu ich právam a právam chráneným záujmom.

35. Žalobcovia existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodnil tým, že žalovaní im predmet daru
nevrátili a dosiahnutie zákonného stavu iným spôsobom, ako je podanie žaloby nie je možné ich právo
je ohrozené a právne postavenie vzhľadom a zápis v katastri nehnuteľností je neiste, nakoľko žalovaní

sú stále v liste vlastníctva evidovaní ako podieloví spoluvlastníci.

36. Súd má za to, že žalobcovia na podanej žalobe majú naliehavý právny záujem, keďže vzhľadom
na zápis v katastri nehnuteľností je ich postavenie neisté.

37. Následne súd riešil otázku či žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností,
keďže je to nevyhnutným predpokladom vyhovenia žalobnému

2C/228/2015
- 10 -

návrhu, teda súd skúmal, či došlo k naplneniu hmotnoprávnych predpokladov vrátenia daru.

38. V zmysle § 630 Obč. zák. k zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe dvoch po sebe

nasledujúcich právnych skutočností a to kvalifikované porušenie dobrých mravov voči darcovi a členom
jeho rodiny a jednostranný prejav vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru.

39. Domáhanie sa vrátenia daru (odvolanie daru) je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý
smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Forma tohto úkonu nie je stanovená, a to ani v prípade,

že predmetom daru je nehnuteľnosť. Z výzvy na vrátenie daru však musí byť zrejmá vôľa darcu
smerujúcaktomu,abyobdarovanývecvrátil.Aksavráteniedarutýkanehnuteľnosti,musíbyťtentoúkon
urobený písomne. Z obsahu výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmé, kto ju urobil, voči komu, z akéhodôvodu(pričomnevhodnésprávaniesaobdarovanéhomusíbyťopísanékonkrétnym anezameniteľným
spôsobom) a čoho sa ten, kto ju robí, domáha.

40. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa voči nemu a členom jeho rodiny,
tak, že hrubým spôsobom porušuje dobré mravy.

41. Dobré mravy, čiže boni mores patria k zásadám súkromného práva. Dobré mravy hoci sú zákonným
pojmom a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne

platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania.

42. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také závažné konanie obdarovaného
voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne
pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Teda predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu
nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také

správanie sa, ktoré s ohľadom na okolností prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov.

43. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné
porušovanie,atočiužfyzickýmnásilím,hrubýmiurážkami,neposkytnutímpotrebnejpomociapod.Teda

nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania
vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky § 630 Obč. zák. Právo darcu domáhať sa vrátenia
daru nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení
dobrých mravov obdarovaným nemusí byť naplnená skutková podstata trestného činu či priestupku.
Uvedené kvalifikované správanie sa obdarovaného je podmienkou vrátenia daru, ak nastalo po uzavretí

darovacej zmluvy a odovzdaní daru obdarovanému. Darca sa ako dôvodu na vrátenie daru nemôže
dovolávať skutkových okolností, ktoré nastali alebo existovali v čase pred darovaním a za ktorých bol
právny úkon urobený a o ktorých obe strany pri uzavieraní zmluvy vedeli.
2C/228/2015
- 11 -

44. Na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je
nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie
dobrých mravov voči nemu alebo členom jeho rodiny. Tento právny úkon darcu môže byť napokon

obsiahnutý i v žalobe. V takom prípade nastávajú jeho právne účinky právneho úkonu na vrátenie daru
od okamihu, kedy bola žaloba doručená obdarovanému.

45. Účinky darovacej zmluvy sa platným odvolaním daru nerušia od začiatku (ex tunc), ale ex nunc, t.j.
až od okamihu, keď prejav vôle darcu bol doručený do sféry vplyvu obdarovaného. Týmto momentom

sa obnovuje vlastnícke právo darcu.

46. Ak darca uplatní svoje právo na vrátenie daru (revocare donationem) a ak sú naplnené
zákonné podmienky pre vrátenie daru, zanikne právny vzťah z darovania priamo zo zákona, a
to dňom, kedy bola výzva darcu doručená obdarovanému. Dôsledkom zániku právneho vzťahu

darovania je obnovenie pôvodného právneho stavu v rozsahu účinku tohto právneho úkonu. Pre
existenciu kvalifikovaného porušenia dobrých mravov sa vyžaduje uznanie tejto skutočnosti osobou
takto konajúcou (obdarovaným) alebo jej určenie rozhodnutím súdu v sporovom konaní (Ro NS SR z 30.
11. 2004, sp. zn. 1 Sž-o-KS 40/04). Právo žiadať vrátenie daru je osobným právom darcu, ktoré zaniká
jehosmrťou.Inéosobysapretovráteniadarudomáhaťnemôžu.Akvšakdošlokzrušeniudarovaniaešte

za života darcu, zrušením sa darca opäť stáva vlastníkom daru, a preto môžu dediči žiadať vydanie daru.

47. V prejednávanej veci za kvalifikovanú výzvu na vrátenie daru treba považovať list žalobcov zo
dňa 23.11.2015, ktorý podľa vyjadrenia žalovaných bol im doručený, niekedy v novembri 2015 a teda
najneskôr 30.11.2015 sa výzva na vrátenie daru dostala do sféry vplyvu obdarovaných.

48. Z tohto listu vyplýva, že dôvodom na vrátenie daru sú skutočnosti , ktoré žalobcovia zovšeobecnili,
nekonkretizovali kedy a za akých okolností k ním malo dôjsť. Dôvodom na vrátenie daru podľa výzvy je
citujem: „Obaja nám znepríjemňujete život sústavným psychickým tlakom na nás, odopieraním možnostiriadneho primeraného užívania miestnosti, dvora a pozemku, na užívaní ktorých sme sa dohodli.
Neustále vyvolávate konflikty, zakazujete nám prijímať návštevy, odpojili ste nás od plynu, elektriky a
pod., len aby ste nás dostali z domu preč. Vrcholom všetkého však je, že nám ako pôvodným vlastníkom

ste doručili list z 9.11.2015 označený ako „Výpoveď nájmu bytu“. Toto je už vrchol, aby nás niekto
vyhadzoval z nášho domu.

49. V darovacej zmluve strany sporu právo doživotného bývania a užívania predmetu daru darcami
nedohodli. K uzavrediu dohody v písomnej forme v ktorej by sa strany sporu dohodli na

rozsahu užívania predmetu daru nedošlo ani následne po uzatvorení darovacej zmluvy. Z výsledkov
vykonaného dokazovania vyplynulo, že až rok po darovaní došlo medzi stranami sporu k ústnej dohode
o spoločnom bývaní v predmete daru. Táto dohoda, keďže nebola uzavretá písomne a zavkladovaná v
katastri nehnuteľností nemá vecnoprávny charakter, môže mať len obligátorný - záväzkový charakter.
2C/228/2015
- 12 -

50. Rozsah užívania predmetu daru (na akom sa strany sporu pred nasťahovaním žalobcov do
rodinného domu ) nebol preukázaný. Žalobcovia tvrdili, že mali bývať na jednom poschodí, na druhom
mali bývať žalovaní, pričom 8 rokov bývali v pivnici, čo im potvrdili aj svedkovia - synovia. Podľa

tvrdenia žalovaných na poschodí mali bývať až keď sa zrekonštruuje podkrovia, pretože na poschodi
bývali žalovaní. Podľa tvrdenia žalovaných, žalobcovia bývali na prízemi nie v pivnici, kde bývala celý
život matka žalobcu v 1. rade, čo žalovaným potvrdila svedkyňa R. Q., sestra žalobcu v 1. rade. V
súčasnosti žalobcovia bývajú na poschodí, kde obývajú dve miestnosti a príslušenstva, pričom vchod
majú cez garáž rodinného domu po točivých schodoch (čo vzhľadom na ich vek nie je vhodné),

žalovaní obývajú podkrovie. Či a v akom rozsahu sa strany sporu dohodli na užívaní dvora, záhrady,
príslušenstva k rodinnému domu pred tým kým strany sporu začali spolu bývať v predmete daru súdu
preukázané nebolo, podľa názou súdu ohľadne užívania týchto nehnteľností k žiadnej dohode medzi
nimi ani nedošlo. Kým medzi stranami sporu nezačali problémy, žalobcovia mohli užívať dvor, záhradu
aj príslušenstvo k rodinnému domu, po tom čo začali ich vzájomné nezhody žalovaní im užívanie týchto

nehnuteľností obmedzili, respektíve úplne znemočnili.

51. Dôvody pre ktoré žalobcovia žiadajú vrátiť dar možno zhrnuť do: 1/ znepríjemňovania života
žalobcom žalovanými sústavným psychickým tlakom, 2/ odopieraním možnosti riadneho primeraného
užívania miestnosti, dvora a pozemku, na ktorých sa dohodli, 3/ neustálym vyvolávaním konfliktov, 4/

zákazom prijímania návštev, 5/ odpojením od plynu, elektriny a 6/ doručenie listu z 9.11.2015 označený
ako „Výpoveď nájmu bytu“.

52. Súd je toho názoru, že dôvody pre ktoré žalobcovia žiadajú vrátiť dar mali v jednostranom právnom
úkone - výzve na vrátenie daru - konkretizovať, tak aby boli tieto dôvody jasné, konkrétne, presné,

nezameniteľné s inými skutočňosťami, nielen všeobecne poukázať na 1/ znepríjemňovanie života
sústavným psychcickým tlakom alebo 3/ neustálym vyvolávaním konfliktov - z takto vymedzených
dôvodov nie je zrejmé akým konkrétnym správaním sa žalovaní takého konania dopustili.

53. O tom, že vzťahy medzi stranami sporu sú zlé teda, že nezodpovedajú vzťahom medzi

rodičmi a deťmi a opačne, súd nemá pochyb, strany sporu túto skutočnosť prezentovali priamo na
pojednávaniach. Zlé vzťahy potvrdili aj vypočutí svedkovia - najbližší príbuzní (detí a súrodenci žalobcu
v 1.rade), avšak ani jeden z vypočutých svedkov nebol očitým svedkom nedôstojného správania sa
žalovaných k žalobcom, žiaden svedok nevidel, nepočul, aby žalovaní napadli žalobcov, hrubo ich
urazili a pod.. Niektorí svedkovia o zlom správaní sa žalovaných voči žalobcom vedia od žalobcov.

Syn žalobcov R. E., počul ako žalovaný v 1. rade kričal na žalobcu v 1.rade buď ticho, nestaraj sa. Tieto
pokriky však podľa názoru súdu nemožno kvalifikovať ako hrube porušením dobrých mravov, teda
ako porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, pričom nejde o fyzické
násilie, hrubú urážku, či neposkytnutie potrebnej pomoci.

2C/228/2015
- 13 -54. Samozrejmé, že zlé vzťahy medzi stranami sporu sa odzrkadlia nielen na ich fyzickom ale hlavne
na psychickom zdraví. Z vykonaného dokazovania vyplynlo, že žalobkyňa v 2. rade sa psychiatrický

lieči, avšak jej chorobá vznikla ďaleko pred tým, kým strany sporu začali obývať jeden rodinný dom, zle
spolunažívanie má negatívny dopad na jej psychické zdravie avšak v konaní nebolo preukázané, že
len správanie sa žalovaných je dôvodom jej zdravotných problémov (táto skutočnosť zo strany žalobcov
nebola ani tvrdená ani preukazovaná).

55. Pokiaľ ide o dôvod - 4/ zákaz návštev, tento dôvod zo strany žalobcov preukázaný nebol, žalovaní
popreli aby žalobcom zakázali prijímať návštevy, na druhej strane obaja synovia žalobcov pred súdom
uviedli, že rodičov (žalobcov) navštevujú, keď sú doma aj každý deň. Teda nemožno prisvedčiť,
žalobcom, že zo strany žalovaných majú zakázané návštevy.

56. Ďalším dôvodom bolo 5/ odpojenie elektriny, plynu, z výzvy na vrátenie daru nie je jasné, kedy za

akýchokolnostísažalovanítakéhokonaniadopustili.Z vykonanéhodokazovaniavyplynulo, žeelektrinu
žalobcovia odpojenú nemajú, pred súdom žalobcovia uvádzali len vypínanie elektriny. Nepochybne mal
súd preukázané jednorázové vypnutie elektriny (výpoveď svedkov - synov žalobcov), pričom žalovaní
popreli, aby žalobcom elektrinu úmyselene vypínali, vypli ju keď niečo robili, na druhej strane zdôraznili,
že žalobcom navrhli aby si zriadili, resp., že im na ich náklady zriadia samostatnú elektrickú hodinu,

čo žalobcovia odmietli. Pokiaľ ide o plyn tým nekúria ani žalovaní, obe rodiny kúria drevom. Toto
konanie nemožno taktiež kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.

57.Súdnepopiera,že vzťahymedzistranamisporunezodpovedajúpravidlámslušného,elementárneho
správania sa najbližších príbuzných - dieťaťa k rodičom, na druhej strane ani vzťah rodičov k dieťaťu

nezodpovedajú takémuto kritériu. Posúdenie okolností konkrétneho prípadu sa nemôže viazať len
na hodnotenie správnia obdarovaného, ale je potrebné zohľadniť aj nevhodné správanie darcu. Aj na
pojednávani bola prezentovaná nevraživoť žalobcov k žalovaným.

58. Podľa výpovede synov žalobcov dôvodom vyostrenia vzájomných vzťahov je, že žalovaní sa

chcú zbaviť zodpovednosti starať sa o rodičov, podľa svedka S.N. E. (brata žalobcu) dôvodom je že
žalobcoviasadožadovalipresťahovaniazprízemia(pivnice)napodlažie,kdevsúčasnostibývajú.Podľa
žalovaných dôvodom sú rozdielne názory na financovanie prevádzkových nákladov na rodinný dom.

59. Tak ako súd konštatoval vyššie, vzťah medzi stranami sporu ohľadne bývania v predmete daru

nemá vecno právny len obligátorny charakter, to znamená, že zaväzuje len strany sporu a je na
stranách sporu aby sa ohľadne spoločného bývania - bývania v jednom rodinnom dome kultivovane
dohodli, tak aby tým čo najmenej eliminovali vzájomné konflikty, ku ktorým medzi nimi v súvislosti s
užívaním rodinného domu dochádza.

2C/228/2015
- 14 -

60. Výpoveď z nájmu dôvod č. 6/ - tento jediný dôvod je vo výzve na vrátenie daru jasný a
nezameniteľný s inou skutočnosťou, avšak tento dôvod sám o sebe, podľa názoru súdu nedosahuje
zákonom požadovanú intenzitu porušenia dobrých mravov hrubým spôsobom.

61. Z obsahu darovacej zmluvy ako bolo vyššie konštatované, nevyplýva aby dar bol poskytnutý

obdarovaným s právom užívania predmetu daru. Dar teda nebol žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutý
s podmienkou, že ho darcovia môžu neobmedzene užívať, taktáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho
zákonného ustanovenia.

62. Z nepriamych tvrdení žalobcov prezentovaných v súdnom konaní vyplynulo, že žalovaní v 1. a

2. rade majú žalobcom zabezpečiť bývanie v rodinnom dome, ktorý bol predmetom darovania a majú
im umožniť užívať nielen rodinný dom, ale aj dvor, záhradu a pod. keďže išlo o ich vlastníctvo. Súd má
za to, že nemožno od žalovaných spravodlivo žiadať, aj keď v minulosti tieto nehnuteľnosti vlastníckypatrili žalobcom, aby umožnili žalobcom doslova užívať celý predmet daru, bez ohľadu na obsah
vlastníckeho práva žalovaných k predmetu daru.

63. Na druhej strane je základnou povinnosťou dieťaťa prejavovať svojim rodičom primeranú úctu
a rešpektovať ich. Ide v podstate o povinnosť detí vypočuť si názor rodiča, pripadne rešpektovať
ho, k čomu patrí prejavovanie slušnosti, pomoci rodičovi, prejavovanie záujmu o záležitosti rodiča a
kooperácia dieťaťa s rodičom.

64. Podľa názoru súdu v súdenom spore neboli predložené dôkazy, ktorý by preukazovali naplnenia
hmotnoprávnych podmienok vrátenia daru.

65. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo
skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení
než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedosatočne plnila svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným

bremenom sa rozumie zodpovednosť strany sporu , za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z
navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení
reálneho uplatneniazákladnéhoprávanasúdnuochranu,ajvprípadoch,vktorýchsavykonávajúvšetky
navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základe pre svoje rozhodnutie. V
danom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad / neúspech v konaní/ pričíta

tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j.
zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadísk hmotného práva.

66. Súd má za to, že žalobcovia na ktorých je dôkazné bremeno, nepreukázali súdu existenciu
hmotnoprávnych podmienok pre vrátenie daru.

2C/228/2015
- 15 -

67. Keďže súd nemal preukázanú existenciu hmotnoprávnych podmienok pre vrátenie daru, má za to,
že žalobcovia nenadobudli predmet daru do bezpodielového spoluvlastníctva a preto žalobu v celom
rozsahu zamietol.

68. V záveru súd, tak ako to činil na pojednávaniach, apeluje na obe strany sporu aby vzhľadom
na situáciu v ktorej sa ocitli prekonali vzájomnú nevraživosť, zabudli na prípadné krivdy a pokúsili
sa vzhľadom na skutočnosť, že ani jedna strana sporu nemá dostatok finančných prostriedkov na
zabezpečenie si iného bývania, aby si nastolili pravidla užívania rodinného domu, dvora a záhrady

tak, aby medzi nimi nedochádzalo k vzájomným konfliktom. Súd doporučuje obom stranám sporu
spoločnými silami zrealizujú prístup do miestnosti ktoré užívajú žalobcovia, tak aby mali prístup
zodpovedajúci ich veku, nie cez úzke strme schodisko, nech zriadia samostatnú prípojku elektrinu a
plynu pre žalobcov, aby si každá zo strán sporu uhrádzala len to, čo sama spotrebuje, nech si presne
vymedzia priestory, ktoré budú užívať žalobcovia pričom žalovaní umožnia žalobcom užívať časť dvora

a záhrady, (aby si aj žalobcovia mohli napr. vešať von prádlo, dopestovať zeleninu). Na realizácií týchto
doporučení by sa mali podieľať obe strany sporu, prípadne aj synovia žalobcov. Súd je presvedčený, že
ak by sa tieto návrhy zrealizovali, situácia by sa upokojila a obe strany sporu by mohli pokojne nažívať.

69. Trovy konania

70. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

71. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

72. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.73.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

74. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorej zmyslom
je, že úspešná strana sporu má voči neúspešnej nárok na náhradu trov účelne vynaložených na
uplatnenie alebo bránenie svojho práva.

75.Účelomjetuzmierniťdôsledkyprávnychnoriemupravujúcichplatenieanáhradutrovkonania.Zákon

ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k inému záveru, než by plynul z dispozície
právnej normy. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno nepriznať náhradu trov podľa hore uvedeného
výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o
určitom druhu nárokov. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiach konkrétneho prípadu

2C/228/2015

- 16 -

a musí mať výnimočný charakter. Vo všeobecnosti možno vymedziť tri možné okruhy prípadov, v ktorých
môže dôjsť k uplatneniu zmierňovacieho práva súdu.

76. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým konaniam alebo určitej
procesnej situácii a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej
situácie.

77. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov, dochádza k nej vtedy, ak v priebehu konania výrazne
vystupuje do popredia, že povinná strana sporu môže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré sama
nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Treba však zvýrazniť, že pri posudzovaní
okolnosti hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery všetkých strán sporu, teda nielen tej , ktorá by podľa všeobecných ustanovení postihovala

povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej, ktorej majetková sféra by bola použitím výnimočného
ustanovenia dotknutá.

78. Napokon treba si všímať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, prihliadať
na postoj strán sporu.

79. Súd má za to, že v danom prípade existujú okolnosti významné pre rozhodnutie o zmiernení účinkov
právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania spočívajúce v okolnostiach daného prípadu.

80. Strany sporu sú priami príbuzní (rodičia, dcéra a jej manžel). Žalobcovia darovacou zmluvou

previedli svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiach na žalovaných, podanou žalobu sa domáhajú
určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi darovaných nehnuteľností. Momentálne vzťahy medzi
stranamisporu súnarušené,tátoskutočnosť vyvolalaužalobcovdôvodnosťpodaniapredmetnejžaloby
aj keď samotný výsledok konania je opačný.

81. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti prípadu nie je potrebné tento spor riešiť v časti trov konania
podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu , ale skôr zohľadniť osobitnosť prípadu, pre ktorú došlo
k podaniu žaloby. Je vhodné použiť v tomto prípade ustanovenia § 257 ods. 1 O.s.p., kde žiadnemu z
účastníkov nie je priznaná náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).2C/228/2015
- 17 -

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360
ods. 1, 2 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.