Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Novotná

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/23/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411206249
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6411206249.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci výkonu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa K. E., nar.
XX.XX.XXXX,zast.kolíznymopatrovníkom:Úradpráve,sociálnychvecíarodinyBanskáŠtiavnica,dieťa
rodičov G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, E. J. E. a S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y.
XX, o odvolaní pr. zástupcu otca maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom
č.k. 6Em/2/2011 -92 zo dňa 13. júla 2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6Em/2/2011 -92 zo dňa 13. júla 2011 p
o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) napadnutým uznesením č.k. 6Em/2/2011 -92 zo
dňa 13. júla 2011 v spojení s Opravným uznesením č.k. 6Em/2/2011 zo dňa 02. augusta 2011 nariadil
odňatie mal. K. E., nar. XX.XX.XXXX, otcovi S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y. XX a odovzdanie

mal. do osobnej starostlivosti matky maloletého G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, E.
nad E. dňa 15. júla 2011 o 8:30 hod.. Rozhodnutie odôvodnil tým, že Rozsudkom Okresného súdu Žiar
nad Hronom č.k. 8P 45/2008 zo dňa 21. januára 2009 súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej
sa maloletý K. E., nar. XX.XX.XXXX a mal. S. E., nar. XX.XX.XXXX zverujú do osobnej starostlivosti
matky mal. detí G. A., nar. XX.XX.XXXX. Dňa 30. mája 2011 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom
doručený návrh matky maloletého K. E. na výkon uvedeného Rozsudku. Okresný súd výzvou zo dňa

10. júna 2011, ktorá bola otcovi maloletého doručená dňa 17. júna 2011, vyzval otca maloletého, aby
rešpektoval právoplatné súdne rozhodnutie. Otec maloletého vo svojom vyjadrení zo dňa 22. júna 2011
uviedol, že sa maloletému K. snažil vysvetliť situáciu a zdôrazňoval, že ak bude u svojej matky, že sa
môžu naďalej stretávať, ale tento odmieta ísť dobrovoľne k matke. Okresný súd ďalej uviedol, že dňa
11. júla 2011 súd uskutočnil pokus o odňatie dieťaťa otcovi a odovzdanie matke, avšak neúspešne,
pretože maloletý K. odmietol ísť dobrovoľne k matke, ktorá ho prišla prevziať priamo pred dom otca. Otec

síce po vonkajšej formálnej stránke dieťa nachystal tým, že mu zbalil veci a po dohovore so súdnym
vykonávateľom priviedol dieťa k bráničke domu, ale nijako neprejavil vôľu, aby sa výkon odňatia dieťaťa
reálneuskutočnil.Zadanejsituácie,priúčastiobochrodičov,avšakbezakejkoľvekpodpory-snahyotca,
bolo možné uskutočniť odňatie dieťaťa len násilným donesením do auta, čo vzhľadom na vek dieťaťa a
tiež i vzhľadom na to, že neboli k výkonu, v úmysle, aby sa dieťa čo najmenej stresovalo, prizvaní ani
pracovnícipolície,výkonnebolprevedený.Okresnýsúdpretoopätovnenariadilvýkonvyššieuvedeného

rozhodnutia dňa 15. júla 2011 o 8:30 hod. s tým, že otcovi sa ešte pred započatím výkonu rozhodnutia
zdôrazní povinnosť, že má dieťa riadne nachystané priviesť a odovzdať priamo matke. Výkon uskutoční
súdny vykonávateľ - vyššia súdna úradníčka S.. F. V. pred vstupným vchodom do ohradených priestorov
rodinného domu otca, t.j. na adrese N. Y. XX, za súdom prizvanej účasti sociálneho pracovníka S.. S.
E. a za asistencie polície OO PZ Žiar nad Hronom.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého. Odvolateľ
v odvolaní poukázal na porušenie ust. § 205 ods. 2 písm. b),c), d), e) a f) zákona č. 40/1964 Zb.Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OZ“). Okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tým, že dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozsudkom Okresného súdu Žiar

nad Hronom č.k. 8P 45/2008 zo dňa 21. januára 2009 bola schválená rodičovská dohoda, podľa
ktorej sa maloleté deti zverujú do osobnej starostlivosti matky, ale styk otca s maloletými deťmi nebol
touto rodičovskou dohodou upravený, čo podľa odvolateľa znamená, že styk otca s maloletými je
neobmedzený. Otec kontaktu maloletého s matkou nebránil a matka s ním bola v neustálom kontakte.
Okresný súd mal na zistenie skutkových okolností vykonať výsluchy svedkov - susedov, príp. rodinných

príslušníkov. Odvolateľ ďalej uviedol, že okresný súd mal vykonať výsluch maloletého, ktorý vzhľadom
na svoj vek a rozumovú a vôľovú vyspelosť vie riadne vyjadriť svoj názor a želanie a vie k celej situácii
zaujať postoj. Postup súdu odvolateľ považuje za konanie v rozpore s § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a čl. 12 Dohovoru
o právach dieťaťa. Súd neprihliadal ani na príslušné listinné dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýva,
že maloletý K. nechce ísť k matke a chce ostať u svojho otca. Dôkazy, ktoré súd vykonal, neboli

postačujúce, pretože išlo len o vyjadrenia účastníkov, ktoré si vzájomne odporovali, a preto nemohol
dospieť k úplnému a správnemu zisteniu skutkového stavu. Rozhodnutie okresného súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože okresný súd nesprávne vykladal ust. § 273 ods.
2 O.s.p., nakoľko toto upravuje len fakultatívnu možnosť odňatia dieťaťa, pričom v tejto veci podľa
názoru odvolateľa k odňatiu dieťaťa dôjsť nemalo vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Odvolateľ

tiež namietal, že napadnuté uznesenie neobsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa § 169 ods.
1 O.s.p., predovšetkým neoznačil skutočnosti, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, neoznačil
dôkazy, z ktorých v konaní a následne pri rozhodovaní vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil a neuviedol, prečo nevykonal iné, pre konanie určujúce dôkazy. Preto odvolateľ považuje
napadnuté uznesenie za neúplné. Odvolateľ namietal aj časť odôvodnenia napadnutého uznesenia, v

ktorom okresný súd opísal úkon zo dňa 11. júla 2011. Uviedol, že skutočnosti uvádzané v uznesení
sú zavádzajúce a nepravdivé a poukázal na dôvody uvedené v písomných námietkach zaslaných
okresnému súdu dňa 26. júla 2011. Na záver odvolateľ uviedol, že matke maloletého dňa 14. júla
2011 podal oznámenie o poskytnutí súčinnosti pri odovzdávaní dieťaťa na deň 21. júla 2011 v mieste
bydliskamatky,čojepodľaodvolateľaprejavomúplnejsúčinnostizostranyotca.Odňatiedieťaťasavšak

uskutočnilo dňa 15. júla 2011 v mieste čerpacej stanice v Hliníku nad Hronom, čo považuje odvolateľ
za nevhodný postup.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len
„O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez

nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd po preštudovaní súdneho spisu zistil, že matka maloletého K. návrhom zo dňa 30.
mája 2011, ktorý bol doručený okresnému súdu dňa 30. mája 2011, žiadala súd o nariadenie výkonu
rozhodnutia podľa § 272 a nasl. O.s.p.. Návrh odôvodnila tým, že Rozsudkom Okresného súdu Žiar

nad Hronom č.k. 8P 45/2008 zo dňa 21. januára 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 04. augusta 2008, boli obidve maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Asi od polovice
marca 2011 je maloletý K. u svojho otca, ktorý jej odvtedy neumožnil sa s maloletým K. stretnúť. Dňa
23. Mája 2011 matka maloletého podala trestné oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že
bol spáchaný trestný čin únosu podľa § 210 ods. 1 Trestného zákona. Túto situáciu sa tiež pokúša

riešiť prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici - Referát poradensko-
psychologických služieb v Žiari nad Hronom. Matka maloletého ďalej uviedla, že tým, že otec maloletého
odňal maloletého K. z jej opatrovania, znemožňuje jej starostlivosť o syna, navrhla, aby súd postupoval
podľa § 272 a § 273 zákona č. 99/1963 Zb. (ďalej len „O.s.p.“) a aby zabezpečil, aby otec maloletého
rešpektoval právoplatný a vykonateľný Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 8P 45/2008 zo

dňa 21. januára 2009. Okresný súd výzvou zo dňa 10. júna 2011, ktorá bola doručená otcovi maloletého
dňa 17. júna 2011, podľa § 272 ods. 2 O.s.p. vyzval otca maloletého, aby rešpektoval doposiaľ
právoplatné súdne rozhodnutie o zverení maloletého syna K. do osobnej starostlivosti jeho matky G.
A., t.j. aby jej odovzdal syna K.. Ďalej poučil otca maloletého, že ak ostane táto výzva bezvýsledná,
ak nebude rešpektovať uvedený Rozsudok, bude súdom vedený výkon rozhodnutia ukladaním pokút

podľa § 273 ods. 1 O.s.p., resp. v zmysle § 273 ods. 2 O.s.p., v súčinnosti s príslušným orgánom obce,
príp. aj so štátnymi orgánmi zariadi súd odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia alebo dohody
nemá byť a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia alebo dohody zverené,
alebo tomu, komu rozhodnutie alebo dohoda priznávajú právo na styk s dieťaťom na obmedzený čas.Podaním zo dňa 20. júna 2011, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 22. júna 2011, sa otec
maloletého vyjadril k výzve okresného súdu zo dňa 10. júna 2011, ktorá mu bola doručená dňa 17. júna
2011 tak, že v súčasnosti sa vedie viacero súdnych konaní a malo by sa počkať na výsledok týchto

konaní. Tiež uviedol, že maloletý K. odmieta ísť dobrovoľne k matke, a preto v prípade, ak by malo dôjsť
k fakultatívnemu odňatiu maloletého K., tak otec maloletého žiada zabezpečiť prítomnosť pracovníka
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, S.. S. E., nakoľko
situáciu pozná, psychológa, s ktorým by povinný ako otec maloletého súhlasil a príslušného pracovníka
súdu. Keďže otec maloletého nesplnil výzvu súdu zo dňa 10. júna 2011, ktorá mu bola doručená dňa

17. júna 2011, okresný súd uznesením č.k. 6Em/2/2011 -83 zo dňa 04. júla 2011 nariadil odňatie mal.
K. E., nar. XX.XX.XXXX, otcovi S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y. XX a odovzdanie mal. do osobnej
starostlivosti matky maloletého G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, E. nad E.. Odňatie
dieťaťa na základe uvedeného uznesenia sa nepodarilo zrealizovať, pretože maloletý K. odmietol ísť
dobrovoľne k matke, ktorá ho prišla prevziať priamo pred dom otca a otec síce po vonkajšej formálnej
stránke dieťa nachystal tým, že mu zbalil veci a po dohovore so súdnym vykonávateľom priviedol dieťa

k bráničke domu, ale nijako neprejavil vôľu, aby sa výkon odňatia dieťaťa reálne uskutočnil. Násilné
odňatie dieťaťa otcovi a odovzdanie matke nebolo možné vzhľadom na vek dieťaťa a tiež i vzhľadom na
to, že neboli k výkonu, v úmysle, aby sa dieťa čo najmenej stresovalo, prizvaní ani pracovníci polície.
Následne okresný súd napadnutým uznesením opätovne nariadil výkon vyššie uvedeného Rozsudku
na deň 15. júla 2011 o 8:30 hod..

Podľa § 372u O.s.p. na konania začaté do 31. decembra 2011 sa použijú predpisy účinné od 1. januára
2012.
Podľa § 272 ods. 1 písm. a) O.s.p. súd je oprávnený nariadiť výkon rozhodnutia na základe
vykonateľného rozhodnutia súdu.

Podľa § 272 ods. 3 O.s.p. (predtým § 272 ods. 2 O.s.p.) pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa
odseku 1 súd písomne vyzve povinného, ktorý sa odmieta podrobiť rozhodnutiu podľa odseku 1, aby
sa rozhodnutiu podrobil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v
rozhodnutí. Ak sa javí, že účel výzvy možno lepšie dosiahnuť pojednávaním, sudca je oprávnený nariadiť
pojednávanie a môže naň predvolať povinného, oprávneného, maloleté dieťa, zástupcu príslušného

orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zástupcu príslušného orgánu obce.
Podľa § 273 ods. 4 O.s.p. (predtým § 273 ods. 2 O.s.p.) súd je oprávnený v súčinnosti s príslušným
orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne s príslušným orgánom obce
zabezpečiť odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postarať sa o jeho odovzdanie
tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk

s dieťaťom po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestnené alebo
zadržané dieťa prevziať. Sudca je oprávnený poveriť zabezpečením odňatia dieťaťa vyššieho súdneho
úradníka alebo súdneho tajomníka. Poverený vyšší súdny úradník alebo súdny tajomník má pri výkone
rozhodnutia rovnaké oprávnenia podľa tohto zákona ako sudca; to neplatí pre oprávnenie zabezpečiť
otvorenie bytu, vstúpiť doň a vykonať opatrenia na odňatie dieťaťa podľa § 273aa ods. 3, ibaže sudca

výkonom tohto oprávnenia poverí vyššieho súdneho úradníka alebo súdneho tajomníka.

Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených
v odvolaní. Odvolateľ namietal, že maloleté deti síce boli Rozsudkom zverené do starostlivosti matky,
avšak týmto Rozsudkom nebol upravený styk otca s maloletými, čo podľa odvolateľa znamená, že

styk otca s maloletými nie je obmedzený. Odvolací súd s uvedeným názorom odvolateľa nesúhlasí.
Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 8P 45/2008 zo dňa 21. januára 2009 bola
súdom schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli maloletý K. E., nar. XX.XX.XXXX a mal. S.
E., nar. XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky mal. detí G. A., nar. XX.XX.XXXX.
Z uvedeného Rozsudku vyplýva, že styk otca s deťmi je obmedzený práve rozhodnutím o zverení

detí do osobnej starostlivosti matky a obaja rodičia sú stále zaviazaní riadiť sa právoplatným a
vykonateľným Rozsudkom, ktorým boli maloletí zverení do osobnej starostlivosti matky, pokiaľ nebude
novým právoplatným rozhodnutím upravený styk otca s maloletými. Tvrdenie odvolateľa, že jeho styk
s deťmi je neobmedzený, pretože neexistuje právoplatné rozhodnutie, ktoré by jeho styk s maloletými
upravoval, preto nie správne.

Ďalšímodvolacímdôvodombolo,žesúdnevykonalvšetkydôkazy,ktorémalpodľaodvolateľavykonať,a
to najmä výsluchy svedkov a maloletého K.. Odvolací súd poukazuje na ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého
dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnejsúvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci. Zo spisu okresného súdu je zrejmé, že tento dôkladne pozná situáciu medzi oprávnenou a
povinným, a to najmä vzhľadom na množstvo písomných podaní na súd v predmetnej veci od oboch

rodičov ako aj z pokusu o výkon rozhodnutia uskutočneného súdom na základe uznesenia okresného
súdu č.k. 6Em/2/2011 -83 zo dňa 04. júla 2011. V uvedenom spise sa nachádzajú aj Úradné záznamy
z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, z ktorých vyplýva, že bol vypočutý aj maloletý K., ktorý uviedol
svoj názor na predmetnú situáciu a na veci, ktoré sa ho týkajú, a teda nebolo porušené jeho právo podľa
§ 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon

o rodine“) a čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Z § 132 O.s.p. je zrejmé že dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy. V napadnutom uznesení súd opísal a vyhodnotil predmetnú situáciu tak, že opakovane
nariadil odňatie dieťaťa, avšak už aj za prítomnosti sociálneho pracovníka, ako aj polície v súlade s ust.
§ 272 a § 273 O.s.p.. Navyše podľa § 122 ods. 3 O.s.p. súd môže rozhodnúť, aby sa vykonané dôkazy
doplnili alebo pred ním opakovali, a teda účastník je oprávnený navrhnúť dôkazy, avšak je na uvážení
súdu, či a ktoré dôkazy v konaní vykoná.

Odvolateľ tiež namietal, že okresný súd nesprávne vykladal ust. § 273 ods. 2 O.s.p., nakoľko toto
upravuje len fakultatívnu možnosť odňatia dieťaťa, pričom v tejto veci podľa názoru odvolateľa k odňatiu
dieťaťa dôjsť nemalo vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Odvolací súd k tomuto dôvodu odvolania
uvádza, že podľa § 273 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom ku dňu vydania napadnutého

rozhodnutia (teraz § 273 ods. 4 O.s.p.) sudca môže v súčinnosti s príslušným orgánom obce, prípadne
aj so štátnymi orgánmi zariadiť odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia alebo dohody nemá
byť, a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia alebo dohody zverené,
alebo tomu, komu rozhodnutie alebo dohoda priznávajú právo na styk s dieťaťom po obmedzený čas.
Predpokladom nariadenia takéhoto výkonu rozhodnutia je aktívna účasť súdu zameraná na dobrovoľné

plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia alebo schválenej dohody, preto súd v zmysle § 272
ods. 2 O.s.p. (teraz § 272 ods. 3 O.s.p.) pred nariadením výkonu rozhodnutia vyzve toho, kto odmieta
podrobiť sa súdnemu rozhodnutiu alebo neplní súdom schválenú dohodu o výchove maloletých detí a o
úprave styku s nimi, aby sa súdnemu rozhodnutiu podrobil alebo aby súdom schválenú dohodu plnil. V
tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí alebo v dohode.

Okresný súd tak urobil výzvou zo dňa 10. júna 2011, ktorá bola otcovi maloletého doručená dňa 17.
júna 2011. Okresný súd preto splnil podmienky pre nariadenie výkonu právoplatného a vykonateľného
Rozsudku, ktorým bol maloletý K. zverený do osobnej starostlivosti matky. Je pravda, že odňatie dieťaťa
po nesplnení výzvy na podrobenie sa súdnemu rozhodnutiu je fakultatívnou možnosťou súdu, t.j. súd
zváži, či sú splnené podmienky na takéto odňatie dieťaťa. V tomto prípade okresný súd dospel k záveru,

že boli splnené podmienky na odňatie dieťaťa aj vzhľadom skutočnosť, že predchádzajúci pokus o
odňatie dieťaťa na základe uznesenia okresného súdu č.k. 6Em/2/2011 -83 zo dňa 04. júla 2011 bol
neúspešný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.

Odvolateľďalejnamietal,ženapadnutéuznesenieneobsahujevšetkyobligatórnenáležitostipodľa§169

ods. 1 O.s.p., predovšetkým neoznačil skutočnosti, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, neoznačil
dôkazy, z ktorých v konaní a následne pri rozhodovaní vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil a neuviedol, prečo nevykonal iné, pre konanie určujúce dôkazy. Podľa odvolacieho
súdu napadnuté uznesenie exekučného súdu spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti podľa §
169 ods. 1 O.s.p., t.j. je v ňom uvedené, ktorý súd ho vydal, označenie účastníkov a veci, výrok,

odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. Odôvodnenie napadnutého
uznesenia obsahuje, čoho sa navrhovateľka (matka maloletého K.) domáha a z akých dôvodov, ako
sa vo veci vyjadril odporca (otec maloletého K.), ďalej uviedol, že výzvou zo dňa 10. júna 2011, ktorá
bola doručená otcovi maloletého dňa 17. júna 2011, podľa § 272 ods. 2 O.s.p. vyzval otca maloletého,
aby rešpektoval doposiaľ právoplatný Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 8P 45/2008 zo

dňa 21. januára 2009. Okresný súd tiež uviedol, že dňa 11. júla 2011 súd uskutočnil pokus o odňatie
dieťaťa otcovi a odovzdanie matke, avšak neúspešne, pričom opísal daný úkon aj dôvody, prečo bol
jeho výkon neúspešný. Okresný súd preto opätovne nariadil výkon vyššie uvedeného rozhodnutia dňa
15. júla 2011 o 8:30 hod., pričom uviedol miesto a čas odňatia dieťaťa ako aj osoby, ktoré budú pri
výkone napadnutého uznesenia prítomné. Okresný súd ďalej poukázal na ust. § 272 ods. 2 a § 273

ods. 2 O.s.p. a na záver uviedol, že na základe skutočností uvedených v napadnutom uznesení ako
aj uvedených zákonných ustanovení rozhodol o opätovnom odňatí dieťaťa. Podľa odvolacieho súdu
preto ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, čím
sa pri svojom rozhodovaní riadil a čo považoval za preukázané, tiež splnil podmienky v zmysle § 272ods. 2 O.s.p. na nariadenie výkonu rozhodnutia a uviedol zákonné ustanovenia, ktorými sa pri svojom
rozhodovaní riadil, a preto je napadnuté rozhodnutie okresného súdu úplné a spĺňa všetky zákonom
uvedené náležitosti. Námietka odvolateľa, že otec prejavil úplnú súčinnosť tým, že dňa 14. júla 2011

oznámil matke maloletého poskytnutie súčinnosti pri odovzdávaní dieťaťa dňa 21. júla 2011, nie je
relevantná, pretože sa netýka napadnutého uznesenia, ktoré bolo vydané dňa 13. júla 2011, preto sa ňou
odvolací súd nezaoberal. Odvolateľ namietal aj spôsob odňatia dieťaťa dňa 15. júla 2011 na čerpacej
stanici, avšak toto sa uskutočnilo tiež až po vydaní a doručení napadnutého uznesenia, a preto sa
odvolací súd ani touto námietkou odvolateľa nezaoberal.

Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd
preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.