Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715208247
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715208247.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu J., X..O.., O. O. A. O., C. P.. Š. Č..
XXX, právne zast. S. &. M., O..U..L.., X. I. O. O. A. O., C. P.. Š.K. Č.. XXX, proti žalovanému O. U. H.Ä.
- B. L. O., O. O. A. O.K., C. P.. W. Č.. XX, právne zast. W.. M. Ď., X., O..U..L.., O. O. A. M., C. P.. B.
Č.. X, o nahradenie prejavu vôle s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad
zo dňa 8.2.2017 č.k. 12C/303/2015 - 89 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcom kúpnu
zmluvuvzneníuvedenomvovýrokovejčastirozhodnutia.Ďalejvyslovil,žežalobcamáprávonanáhradu
trov v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že predmetom konania je žaloba o uloženie povinnosti
prejavu vôle žalovaného, kedy právoplatným rozhodnutím je tento prejav vôle nahradený. Právo spätnej
kúpy a spätného predaja predstavujú jedno z vedľajších dojednaní, na základe ktorého si zmluvné

strany môžu vyhradiť právo spätnej kúpy alebo spätného predaja veci, ktorá je predmetom kúpy a
to buď za dohodnutých podmienok alebo za tých istých podmienok, za ktorých bola vec predaná.
Právo prislúcha predávajúcemu ako osobné a nedeliteľné právo. Na základe spätnej kúpy sa má
vec vrátiť predávajúcemu v rovnakom stave, v akom bola odovzdaná kupujúcemu. Zmluva o spätnej
kúpe môže zaniknúť kedykoľvek na základe dohody zmluvných strán. Uplatnenie práva je v dispozícii
zmluvných strán a záleží od vôle zmluvnej strany, či využije svoje právo uplatniť dohodnutú podmienku
alebo nie. Ustanovenie § 607 ods.1 Občianskeho zákonníka umožňuje dojednanie práva spätnej

kúpy len vo vzťahu k hnuteľným veciam. Pri nehnuteľnostiach zákon zriadenie práva spätnej kúpy
priamo neupravuje. Také právo k nehnuteľnostiam možno dojednať iba na základe § 610 Občianskeho
zákonníka. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam ho s účinkami uvedenými podľa § 607 nemožno dojednať.
Priama aplikácia § 607 až § 609 Občianskeho zákonníka je na právach k nehnuteľnostiam vylúčená.
Dané ustanovenia nie je možné k nehnuteľnostiam aplikovať ani analogicky. Preto v prípade, že je
dojednaná spätná kúpa nehnuteľnosti, neuplatní sa zákonná úprava spätnej kúpy hnuteľných vecí.
Takáto zmluva sa opiera o § 610 Občianskeho zákonníka a práva a povinnosti strán sa spravujú

obsahom ich dohody. Zákon dáva prednosť dobe, ktorá je dojednaná v písomnej zmluve na uplatnenie
práva spätnej kúpy a ak medzi predávajúcim a kupujúcim nebola dojednaná žiadna zmluvná doba,
platí zákonná lehota jedného roku od doby odovzdania veci kupujúcemu (§ 610 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Medzi stranami nie je sporným uzavretie zmluvy o odpredaji spoluvlastníckeho podielužalobcu žalovanému a dojednanie práva spätnej kúpy nehnuteľnosti za v zmluve stanovených
podmienok. Predávajúci si mohol uplatniť právo pri nevybudovaní stavby aspoň v podstatnom rozsahu
kupujúcim v lehote 8 rokov. Súd prvej inštancie pri posúdení odôvodnenosti žaloby vychádzal zo

zmluvného dojednania aplikujúc ust. § 51 Občianskeho zákonníka a ustanovenie 610 Občianskeho
zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o podmienkach podľa § 36 Občianskeho
zákonníka špeciálnym ustanovením. Že sa v zmluve dojednalo vybudovanie stavby podľa urbanisticko-
architektonickej štúdie Y.. V. nie sú pochybnosti, pretože iba táto štúdia bola vyhotovená pred uzavretím
zmluvy ešte v roku 2005 z podnetu samotného žalovaného. Preto podmienky výstavby diela sa

vyhodnotili podľa danej štúdie. Žalovaný nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz o tom, v akom rozsahu
zrealizoval dohodnutú stavbu. Vymenovanie vykonaných prípravných zemných prác nepodliehajúcich
povoleniu a príprava materiálu z dreva takýmto dôkazom nie je. Žalovaný vykonané práce ocenil na
60 000,- eur bez akéhokoľvek účtovného dokladu. V konečnom dôsledku ohliadkou na mieste samom
súd zistil, že miesto zrealizovania stavby predstavuje zaburinená, zanedbaná plocha bez náznaku
akéhokoľvek areálu. Prakticky dielo žalovaný ani vykonať nemohol, pretože ešte v roku 2010 príslušný

stavebný úrad zastavil územné konanie o umiestnenie stavby (rybník T. dolina) pre nepredloženie
požadovaných dokladov. Od roku 2010 žiadna výstavba byť ani realizovaná nemohla.

3. Kúpna zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu bola uzavretá dňa 29.3.2006, lehota na
zrealizovanie stavby aspoň v podstatnej miere uplynula dňom 29.3. 2014 a žalobca si uplatnil právo

spätnej kúpy dňa 31.3. 2014. Lehota na uplatnenie práva spätnej kúpy nebola v zmluve dojednaná.
Žalobca si zmluvné právo voči žalovanému uplatnil v lehote jedného roka v zhode s ustanovením §
610 ods. 2 Občianskeho zákonníka a po zamietavom stanovisku žalovaného na súde vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe odo dňa uplatnenia práva spätnej kúpy. Za neodôvodnenú súd preto
vyhodnotil obranu žalovaného v prekludovaní práva tvrdením o nutnosti zavkladovania práva spätnej

kúpy a začiatku plynutia jednoročnej lehoty odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva správnym
orgánom, predčasnosti uplatnenia práva spätnej kúpy a oneskoreného uplatnenia práva žalobcom na
súde , v dôsledku čoho malo dôjsť k jeho zániku. Právo spätnej kúpy nebolo dohodnuté ako vecné
právo, ktoré by oblikatórne malo byť zapísané do katastra nehnuteľností. Vychádzajúc z rozpočtu stavby
podľa štúdie Y.. V. 190 000 Eur, pri nepredložení žiadnych dokladov o cene zrealizovaných prác a

výkonoch a faktického stavu na mieste samom nie je možné konštatovať, že stavba bola zrealizovaná
v podstatnej časti. Rovnako nie je možné konštatovať, aby žalobca zámerne zmaril splnenie podmienky
zrealizovania stavby žalovaným s cieľom zachovať si právo spätnej kúpy. V administratívnom spise sa
nachádza súhlas žalobcu zo dňa 27.4. 2010 k realizácii stavby, čo spochybňuje tvrdenie žalovaného,
že sám žalobca znemožnil uskutočnenie stavby zneprístupnením priľahlých pozemkov. Žalobca nie je

účastníkom žiadneho súdneho konania súvisiaceho so stavbou.

4. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel.

5. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 255 CSP a § 262 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozhodnutie
zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozsudok zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že u žalobcu došlo k zániku práva spätnej kúpy jeho
neuplatnením v stanovenej lehote - preklúziou. Rybničný areál bol v zmysle zmluvy o prevode

nehnuteľnosti z 29.03.2006 odovzdaný žalovanému až po povolení vkladu, ktorého právne účinky
nastali 23.06.2006. Preto lehota na uplatnenie nároku bola od 24.6.2006 do 24.06.2014. Žalobca si
uplatnil právo spätnej kúpy 31.03.2014, teda išlo o ničotný právny úkon. Občiansky zákonník právo
spätnej kúpy pri nehnuteľnostiach upravuje priamo v § 607 až § 609 za použitia § 51 Občianskeho
zákonníka. Naopak § 610 Občianskeho zákonníka nemožno v danom prípade aplikovať, pretože sa

nevzťahuje na právo spätnej kúpy, ale možno ho použiť v prípade napr. nezaplatenia kúpnej ceny
do stanovenej doby alebo napr. nezaplatenia niektorej zo splátok kúpnej ceny alebo práva spätného
predaja. Právo spätného predaja ale nie je totožné s právom spätnej kúpy. Okrem toho zo strany
žalovaného došlo k naplneniu zmluvy o prevode nehnuteľnosti z 29.03.2006, nakoľko do 8 rokov od
uzavretia kúpnopredajnej zmluvy bola vybudovaná podstatná časť areálu. Ohliadkou na mieste samom

bolo zistené, že žalovaný zrealizoval výkopové práce a teda uskutočnil výkop rybníka, zabezpečil
kanalizáciu na prívod vody a rybník môže byť v priebehu krátkeho času napustený v rozmeroch, ktoré
obsahuje urbanisticko-architektonická štúdiu lng. V.. V spise sa nachádza dôkaz o tom, že tak isto sú
vyhotovené a pripravené k montáži všetky súčasti pre športovo-rekreačné a stravovacie zázemia. Ideo zhotovený drevený zrub pre rybársky dom, prístrešok, lavičky, ktoré sú vyrobené, existujú a ktoré
montážou sa do areálu môžu zabudovať v priebehu jedného kalendárneho dňa. Nie sú momentálne
súčasťou areálu z dôvodu predchádzania škodám, pretože v súčasnom štádiu by hrozilo ich odcudzenie.

Bolo potrebné uskutočniť malé terénne úpravy a skultivovať niekoľko metrov prítoku a odtoku jazera. V
čase vyhotovenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti nebol vyhotovený presný projekt, ale len urbanisticko-
architektonická štúdia Y.. V.. Bol to žalobca, ktorý úmyselne zabránil úplnému dokončeniu diela, resp.
zabránil, aby dielo bolo po právnej stránke vysporiadané. Rozhodnutím obce T. z 02.06.2010 bolo
prerušené územné konanie z dôvodu, že žalovaný nemal prístup na pozemky a žalobca robil všetko

preto, aby znemožnil úplne dokončenie stavby a vždy žalovanému konkrétne odmietol dať súhlas k
prejazdu k rybničnému areálu cez jeho pozemky. Podobne sa chovala aj dcérska spoločnosť žalobcu
SKICHEM a.s.. Žalobca vedel, že iný prístup na pozemok rybničného areálu si nemožno objektívne
zaobstarať. Dňa 02.12.2013 žalovaný žaloval dcérsku spoločnosť žalobcu SKICHEM a.s., ktorá bola
vlastníkom priľahlých pozemkov o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu chôdze a jazdy
na OS Poprad. Žalovaným boli vykonané práce za 60.000.-Eur. Otázka vybudovania podstatnej

časti rybničného areálu je otázkou odbornou, resp. znaleckou a žalobca nepredložil žiadne odborné
stanovisko, ani súkromný znalecký posudok na otázku nevybudovania podstatnej časti rybničného
areálu. Za tohto procesného stavu žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal odborne, resp.
znalecky, že nedošlo k vybudovaniu podstatnej časti rybničného areálu.

7. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

8. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

9. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného o zániku práva spätnej kúpy jeho
neuplatnením žalobcom v stanovenej lehote. Ako to vyplýva z obsahu spisu v zmluve o prevode
nehnuteľnosti zo dňa 29.3.2006 ( č.l. 3 a 4 spisu) si účastníci okrem iného dohodli právo spätnej kúpy.
Na základe uvedeného dojednania sa žalovaný ako kupujúci zaviazal vybudovať rybničný areál so

športovým, rekreačným a spravovacím zázemím v súlade s vypracovanou štúdiou najneskôr do 8 rokov
od uzavretia zmluvy. Za predpokladu ak v dohodnutej 8 - ročnej lehote nebude areál alebo aspoň
jeho podstatná časť vybudovaný zaviazal sa svoj spoluvlastnícky podiel odpredať späť žalobcovi ako
predávajúcemu za rovnakú kúpnu cenu.

11. Občiansky zákonník právo spätnej kúpy vo vzťahu k nehnuteľnosti osobitne neupravuje. Právo
spätnej kúpy ako vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve je síce v Občianskom zákonníku upravené v
ustanoveniach § 607 až § 609, avšak toto právo sa výlučne vzťahuje na vec hnuteľnú. Takéto vedľajšie
dojednanie však podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka možno dohodnúť aj pri nehnuteľnosti.
V takom prípade sa právo spätnej kúpy riadi právnou úpravou vyplývajúcou z ustanovenia § 610

Občianskeho zákonníka.

12. Vychádzajúc z tohto ustanovenia upravujúceho iné vedľajšie dojednania, účastníci môžu písomnou
zmluvou dohodnúť aj iné vedľajšie dojednania majúce povahu výhrad a podmienok pripúšťajúcich zánik
právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, zanikajú tieto výhrady

a podmienky najneskôr uplynutím jedného roka od uzavretia kúpnej zmluvy, ak ich predávajúci v tejto
lehote neuplatnil.

13. Právo spätnej kúpy nehnuteľnosti riadiace sa režimom ustanovenia § 610 Občianskeho zákonníka
má bez akýchkoľvek pochybností charakter vedľajšieho dojednania majúceho povahu výhrad a

podmienok pripúšťajúcich zánik právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou. Práva a povinností
zmluvných strán sa preto riadia obsahom ich dohody.14. Osemročná lehota počítaná odo dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy 29.3.2006 , v ktorej sa žalovaný ako
kupujúci zaviazal vybudovať rybničný areál alebo aspoň jeho podstatnú časť uplynula dňa 29.3.2014.
Následnežalobcapodanímzodňa31.3.2014uplatnildohodnutéprávospätnejkúpy.Právospätnej kúpy

sa tak uplatnilo v rámci jednoročnej lehoty počítanej od 29.3.2014, nakoľko využitie práva spätnej kúpy
bolo v súlade s dohodou účastníkov viazané na nesplnenie povinnosti vybudovať rybničný areál alebo
jeho podstatnú časť žalovaným do 8 rokov od uzavretia kúpnej zmluvy. K zániku práva spätnej kúpy
preto podľa ustanovenia § 610 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôjsť nemohlo.

15. Za účelom zistenia rozsahu prác realizovaných žalovaným na výstavbe rybničného areálu dňa
25.7.2016 sa vykonala obhliadka na mieste samom. Z tohto dôkazného prostriedku upraveného v
ustanovení § 211 CSP bolo dostatočným spôsobom preukázané tvrdenie žalobcu, že stavba rybničného
areálu nebola zrealizovaná ani v podstatnej časti. Tým boli naplnené podmienky pre uplatnenie práva
spätnej kúpy zo strany žalobcu.

16. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o investíciách ním vynaložených vo výške 60.000 Eur do výstavby
rybničného areálu a o konaní žalobcu úmyselne mu brániacemu v dokončení diela je potrebné poukázať
na ustanovenie § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon

neustanovuje inak.

17. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.

Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku
dokazovanej skutočnosti. Inak povedané žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá
by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

18. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je strana sporu , ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.

19. V prejednávanej veci žalovaný ničím právne významným nepreukázal svoje tvrdenie o výške
ním vynaložených investícii a ani tvrdenia poukazujúce na úmysel žalobcu zámerne zmariť výstavbu
rybničného areálu. V tomto smere si nesplnil svoju procesnú dôkaznú povinnosť , t.j. povinnosť uviesť
dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení

žalovanému vyplýva z ustanovenia § 167 ods. 2 CSP.

20. Pokiaľ žalovaný vo svojom opravnom prostriedku poukázal na to, že otázka vybudovania podstatnej
časti rybničného areálu je otázkou odbornou , resp. znaleckou v tejto súvislosti je potrebné dodať, že zo
strany žalovaného takýto návrh na odborné, či znalecké posúdenie podaný nebol. Vyžiadať si odborné

vyjadrenie podľa ustanovenia § 206 CSP , resp. nariadiť znalecké dokazovanie podľa ustanovenia §
207 CSP je možné iba na návrh. Na pojednávaní konanom dňa 8.2.2017, na ktorom došlo k vyhláseniu
rozsudku, žalovaný ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Z ustanovenia § 154 CSP pritom
vyplýva, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

21. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 CSP.

22. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 % v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanoveniami § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie.

23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).