Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/283/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616201160
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5616201160.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak
Credit Bureau, s. r. o., so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35 886 013, zastúpený Havel, Holásek
& Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584,
proti žalovanej: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., S. H. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 902,81

eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
4C/33/2016-94 zo dňa 23.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Z
vykonaného dokazovania ustálil, že zmluva o sporožírovom a následne z 13.11.2002 zmluva

o kontokorentnom úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľnou, a.
s., Bratislava a žalovanou podliehala režimu Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko sa jednalo o
úver formou preddavku na bežný účet, a to na kreditnú kartu. Predchodca žalobcu poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver vo forme prekročenia, nakoľko jej umožnil disponovať peňažnými prostriedkami
nad rámec aktuálneho zostatku na účte. Neuniesol však dôkazné bremeno a nepreukázal individuálne
zmluvné dojednanie účastníkov o výške RPMN podľa § 4 ods. 2 písm. g) v znení účinnom ku dňu

uzatvorenia zmluvy, čím sa spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Z výpisu z
účtu žalovaného mal súd preukázané, že žalovaná vyčerpala 12.617,81 eur, zaplatila 12.862,45 eur. V
nadväznosti na to žalobu zamietol. Konštatoval, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie poplatkov
a úrokov, zostal mu len nárok na navrátenie sumy tzv. čistej istiny, ktorá zo strany žalovanej bola v
celej výške vrátená. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil úspechom žalovanej v spore
poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. s tým, že žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila (§ 151

ods. 1 O. s. p.).

2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Poukázal na znenie
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase poskytovania
kontokorentného úveru žalovanej prostredníctvom zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 13.11.2002,

ktorý bol následne modifikovaný zmluvou zo dňa 18.07.2005. S poukazom na ust. § 1 ods. 3 Zákona o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný
účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty. Zastal názor, že na daný právny vzťah
sa Zákon o spotrebiteľských úveroch nepoužije. Zmluva teda nemusela spĺňať náležitosti uvedené v
tomto zákone, ani ich absenciu nebolo možné potrestať sankciou, kedy sa úver bude považovať za
bezúročný a bezpoplatkový. V tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu, konkrétne na DOLOŽKU

VPLYVOV k návrhu zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 258/2001 Z. z. a doplnení zákona SNR
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, konkrétne na jej osobitnúčasť ods. 5. Práve tu bola vysvetlená potreba zmeniť v tom čase platnom § 1 ods. 3 slovné spojenie „úver
formou preddavku na bežný účet“ použitím spojenia „povolené prečerpanie peňažných prostriedkov
na bežnom účte“, ktoré lepšie vystihuje kontokorentné úvery poskytované v SR. Súd prvej inštancie v

rozsudku zaujal stanovisko, že sa jednalo o úver na kreditnú kartu, a to i napriek tomu, že žalovanej bola
poskytnutá debetná platobná karta v zmysle obchodných podmienok pre poskytovanie a používanie
elektronických služieb a platobných kariet. Obchodné podmienky v čl. 2 definície uvádzajú, že debetnou
kartou sa rozumie platobná karta, ktorou realizované operácie sú po každej ich realizácii zúčtované
na ťarchu účtu klienta zriadeného v banke, z čoho vyplýva, že k vydaniu debetnej platobnej karty

bankou žalovanej bolo potrebné zriadenie bežného účtu v banke, ktorá poskytla platobnú kartu. Ďalej
obchodné podmienky v čl. 4.26 ustanovujú, že držiteľ karty je oprávnený nakladať s prostriedkami na
účte prostredníctvom platobnej karty za a) pri debetnej karte len do výšky povolených limitov používania
platobnej karty stanovených v zmluve o vydaní a používaní platobnej karty, avšak maximálne do
výšky disponibilného zostatku na účte. V nadväznosti na poukazované znenie obchodných podmienok
žalovanej bola zo strany právneho predchodcu žalobcu poskytnutá debetná platobná karta, s ktorou

mohol nakladať s prostriedkami na kontokorentnom účte len do výšky povolených limitov na základe
poskytnutia kontokorentného úveru. V tejto súvislosti ďalej poukazoval na ust. § 2 ods. 20 zákona č.
492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na dôvodovú správu k
zákonu č. 492/2009 Z. z. K porovnaniu pri kreditnej karte uviedol, že sa jedná o kartu, prostredníctvom
ktorej klient čerpá finančné prostriedky formou úveru z banky. Je úverovým produktom, ktorý umožňuje

klientovi čerpať úver do bankou schválenej výšky - úverového limitu, pričom na rozdiel od debetnej karty
klient nemusí mať v banke bežný účet. Debetná platobná karta umožňuje držiteľovi vyberať hotovosť a
uhrádzať platby, ktorá je viazaná na bežný účet a majiteľ karty používa vlastné finančné prostriedky z
vlastného účtu. Z uvedeného vyplýva, že pri povolenom prečerpaní bola žalovanej poskytnutá debetná
platobná karta, nejednalo sa o kartu kreditnú, nakoľko inak by musel právny predchodca žalobcu a

žalovaná uzavrieť zmluvu o kreditnej karte. Takáto zmluva uzatvorená medzi účastníkmi nikdy nebola.
Vzhľadom na uvedené žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobe vyhovieť v celom rozsahu a pre
prípad úspechu priznať náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej

lehote (§ 362 ods. 1 C. s. p.) oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné odvolanie
podať, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C. s. p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie okresného
súdu postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) v súvislosti s ust. § 391 ods. 1 C. s. p. zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím
súdom.

5. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zákon sa
ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na
kreditné karty.

6. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v platnom znení, pri spotrebiteľských úveroch formou

preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno
určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o
úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne

informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

7. V preskúmavanej veci okresný súd bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia uzatvoril, že zmluva
uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 13.11.2002 o kontokorentnom úvere
nespadá pod režim ust. § 1 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko sa jednalo o úver

formou preddavku na bežný účet, a to na kreditnú kartu. V nadväznosti na to ďalej právny vzťah medzi
účastníkmi založený predmetnou zmluvou posudzoval v medziach Zákona o spotrebiteľskom úvere č.
258/2001 Z. z. v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy.8. Žalobca v podanom odvolaní namietal správnosť takto vyslovených záverov okresného súdu. Uviedol,
že v danom prípade sa jednalo o úver poskytnutý formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou,
avšak iným spôsobom ako na kreditnú kartu, nakoľko žalovanej poskytol k uzatvorenej zmluve o

kontokorentnom úvere debetnú platobnú kartu v zmysle obchodných podmienok pre poskytovanie a
používanie elektronických služieb a platobných kariet, čo vyplýva zo zmluvy o vydaní a používanie
bankovej platobnej karty, ako i obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V tejto
súvislosti poukazoval i na ust. § 2 ods. 20 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého platobnou kartou sa rozumie platobný prostriedok, ktorý

umožňuje používateľovi platobných služieb prístup k finančným prostriedkom čerpaným do výšky limitu
povoleného poskytovateľom platobných služieb, ako i na dôvodovú správu k zákonu č. 492/2009 Z. z.,
podľa ktorého pod platobnou kartou sa rozumie platobný prostriedok, prostredníctvom ktorého môže
používateľ platobných služieb vykonávať platobné operácie do výšky limitu povoleného poskytovateľom
platobných služieb.

9. Zásadným rozdielom medzi debetnou platobnou kartou a kreditnou kartou je, že debetná platobná
karta umožňuje držiteľovi vyberať hotovosť a uhrádzať platby, je viazaná na bežný účet a majiteľ karty
používavlastnéfinančnéprostriedkyzvlastnéhoúčtu,pričomkreditnáplatobnákartajeúverovýprodukt,
ktorý umožňuje klientovi čerpať úver do bankou schválenej výšky - úverového limitu.

10. Debetná platobná karta je karta, prostredníctvom ktorej sa môžu čerpať finančné prostriedky len do
výšky zostatku na bežnom účte. Možno ju získať v každej banke ako súčasť bežného účtu. Pomocou
debetnej karty sa môžu vyberať prostriedky z účtu alebo ňou platiť v obchodoch maximálne do výšky
peňažných prostriedkov, ktoré má majiteľ bežného účtu na účte.

11. Kreditná platobná karta má pridelený určitý kredit, resp. úver, ktorý umožňuje platiť či vyberať v
hotovosti aj v prípade, že majiteľ účtu nedisponuje dostatočnými prostriedkami na účte. Úver čerpaný
použitím kreditnej karty je úročený úrokovou sadzbou, ktorá je obvykle uvedená v mesačnom vyjadrení.
Základný rozdiel medzi kreditnou a debetnou platobnou kartou spočíva v zdroji, odkiaľ pochádzajú
použité prostriedky. V prípade debetnej platobnej karty ide o vlastné peniaze majiteľa účtu a pri kreditnej

karte sú poskytnuté nie vlastné peniaze, ale prostriedky banky.

12. V nadväznosti na uvedené preto i okresný súd, pokiaľ ustálil, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva, ktorou právny predchodca žalobcu žalovanej poskytol
úver formou preddavku na bežný účet, a to na kreditnú kartu, bol povinný svoj záver podložiť jednak

znením zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi, ako i obchodnými podmienkami tvoriacimi súčasť zmluvy
tak, aby takto vyslovený záver bol nespochybniteľný. Na jednej strane okresný súd uviedol, že právny
predchodca žalobcu umožnil žalovanej disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na účte, na druhej strane neuviedol, na podklade čoho k takémuto záveru dospel.

13. Rozsudok okresného súdu je tak pre absenciu dôvodov nepreskúmateľný, nakoľko okresný súd
prijaté závery žiadnym spôsobom nezdôvodnil, skutkovo ani právne nepodložil. Neuviedol, z akých
dôkazov pri vyslovení svojho záveru vychádzal a akými úvahami sa riadil.

14. Okresný súd nezdôvodnil prijaté právne závery o tom, že spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi

účastníkmi, z ktorej žalobca uplatňuje v predmetnom konaní svoje nároky, podlieha režimu zákona
č. 258/2001 Z. z. v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, nevysvetlil ani skutkovo nepodložil
s poukazom na konkrétne znenie zmluvy, príp. obchodných podmienok záver o tom, že napriek
uzatvorenej zmluve o kontokorentnom úvere právny predchodca žalobcu žalovanej poskytol kreditnú
kartu.

15. Odvolaciemu súdu preto neostávalo než jeho rozsudok zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie z
dôvodupochybnostiosprávnostiprijatýchskutkovýchanadväzneiprávnychzáverov,absenciedôvodov
a nepreskúmateľnosti rozsudku.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)