Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Csp/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617200373
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617200373.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom,advokátom,sosídlomKaradžičova8,BratislavaprotižalovanejP.F.,nar.X.X.XXXX,strvalým
pobytom Š. XXX/XX, D. M., o zaplatenie 624,61 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 20.1.2017 sa právny predchodca žalobcu - spoločnosť Všeobecná
úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155 domáhal vydania rozhodnutia,

ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 624,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 624,61 eur od 16.2.2016 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh odôvodnil právny
predchodca žalobcu nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Medzi právnym predchodcom
žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola 29.9.2004 uzatvorená zmluva o vydaní a
používaní kreditnej platobnej karty Q., a.s., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal
poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver
s dohodnutým úrokom vo výške 16,20 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná

schválený úverový rámec vo výške 600 eur a bola povinná právnemu predchodcovi žalobcu platiť
štandardnú mesačnú splátku vo výške 20 eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo
zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch právneho predchodcu
žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie právny predchodca žalobcu vystavil ku 11.12.2016 nový výpis
z bankovej knihy s konečným stavom ku 30.11.2016, obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny,
poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku, s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej, s
konečným zostatkom na úhradu vo výške 624,61 eur. Konečný dlh žalovanej z doposiaľ neuhradeného

dlžného zostatku predstavuje sumu 624,61. Žalovaná si nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný
záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku 30.11.2016,
t.j. v lehote splatnosti do 15.12.2016. Právnemu predchodcovi žalobcu tak vznikol nárok na úhradu
úrokov z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 16.12.2016
do zaplatenia. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení právny predchodca žalobcu ako dôkazy
označil a pripojil : zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Q., a.s. z 29.9.2004, obchodné
podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Q. Ú. W., a.s. v spolupráci

so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., žiadosť žalovanej o zvýšenie úverového rámca (na 600
eur) z 11.1.2012, a výpisy z pôžičkovej karty Quatro (kreditnej platobnej karty Q., a.s.) z 11.12.2016 (za
úhrnné obdobie od 1.10.2004 do 30.11.2016.)2. Žalovaná sa k žalobe (napriek výzve súdu) písomne nijako nevyjadrila.

3. Uznesením tunajšieho súdu z 23.5.2017, č.k.: 21Csp/13/2017 - 62 súd pripustil, aby do konania

namiesto dovtedajšieho žalobcu - spoločnosti Q. Ú. W., a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava,
IČO: 31320155 (právny predchodca žalobcu) ako žalobca vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 (žalobca.) Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 21.6.2017.

4. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovanej možno povedať,
že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon
č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na prejednanie tohto sporu nenariadil
pojednávanie. Dňa 18.9.2017 tunajší súd podľa § 219 ods. 3 CSP oznámil čas a miesto verejného
vyhlásenia rozsudku, a to na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Rozsudok bol

následne verejne vyhlásený 3.10.2017.

5. Súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy.

6. Zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Q., a.s., uzavretej medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovanou 29.9.2004 (spolu s jej dodatkom, týkajúcim sa zmeny úverového
rámca a výšky mesačnej splátky z 11.1.2012) vyplýva schválený úverový rámec 600 eur a štandardná
mesačná splátka 20 eur.

7. Z výpisov z pôžičkovej karty Quatro (kreditnej platobnej karty Q., a.s.) vyhotoveným ku 11.12.2016

(za úhrnné obdobie od 1.10.2004 do 30.11.2016) vyplýva, že debetné transakcie realizované žalovanou
(výbery z bankomatov a platby za tovary) predstavovali spolu sumu 1.114,67 eur, vo zvyšnom rozsahu
išlo o debetné transakcie realizované právnym predchodcom žalobcu, ktoré boli tvorené rôznymi
poplatkami, sankčnými úrokmi (vo výške 88,80 eur) a zmluvnými úrokmi. Všetky debetné transakcie
(t.j. debetné transakcie žalovanej ako aj žalobcom na ťarchu účtu pripísané poplatky, úroky a sankčné

úroky) predstavovali sumu 1.626,46 eur. Úhrady žalovanej v prospech účtu (kreditné transakcie) spolu
predstavovali sumu 1.597.07 eur.

8. Takto zistený skutkový stav súd následne podrobil svojmu právnemu posúdeniu.

9. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia
predmetnejzmluvy(ďalejlen„zákonospotrebiteľskýchúveroch“)spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

10. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľský úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľský úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

12. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

13. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (účinného v čase uzatvorenie zmluvy, ďlej len“ OBZ“) zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.15. Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Q., a.s. uzavretá medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou 29.9.2004 spĺňa definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy vo forme úveru poskytnutej právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom, teda ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej
podnikateľskejčinnosti,žalovanejakospotrebiteľovi,tedaakofyzickejosobe,ktorápriuzatváranízmluvy
nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Uvedená zmluva súčasne napĺňa charakteristiku
úverovej zmluvy podľa § 497 Obchodného zákonníka. Súd po preskúmaní predmetnej úverovej zmluvy

zistil, že jej obsahom je len dohoda o výške úverového rámca a štandardnej mesačnej splátky. Z výpisu
z kartového účtu, ako aj z tvrdení žalobcu v žalobe, však vyplýva, že právny predchodca žalobcu na jeho
ťarchu účtoval aj úroky a poplatky. Neurčenie (zmluvných) úrokov a poplatkov v spotrebiteľskej zmluve
má v zmysle § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch za následok, že právny predchodca žalobcu
takéto úroky a poplatky nemôže od spotrebiteľa (žalovanej) požadovať. Je vysoko pravdepodobné,
že spotrebitelia pri uzatváraní zmluvy podrobne neskúmajú obchodné podmienky a preto zákon ako

podmienku pre uplatnenie týchto nárokov vyžaduje, aby boli uvedené priamo v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, a tým umožnili spotrebiteľovi získať informáciu o týchto nákladoch spojených s úverom. Veriteľ v
danom prípade navodzoval dojem, že dlžník je povinný vrátiť len poskytnutý úverový rámec. Preto pokiaľ
ide o žalobou uplatnené (zmluvné) úroky a poplatky, súd ich žalobcovi v zmysle § 4 ods. 4 zákona o
spotrebiteľských úveroch nemohol priznať, pretože neboli dojednané priamo v zmluve o spotrebiteľskom

úvere. Pokiaľ ide o istinu, tak vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaná čerpala celkovo sumu 1.114,67
eur (debetné transakcie spočívajúce vo výbere hotovosti z bankomatov a platby kartou), pričom uhradila
sumu 1.597.07 eur (kreditné transakcie ako plnenia žalovanej v prospech účtu), mal súd za to, že návrh
žalobcu je takisto nedôvodný. Vo vzťahu k sankčným úrokom v celkovej výške 88.80 eur, súd takisto
dospel k záveru, že ich nemožno priznať, pretože mal za to, že už boli právnemu predchodcovi žalobcu

uhradené, keďže rozdiel medzi sumou kreditných transakcií žalovanej a debetných operácií žalovanej
výrazne prevyšoval výšku týchto sankčných úrokov. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku o náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s použitím § 262 ods.
1 CSP tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania. Porovnaním žalobného petitu a výroku

rozsudku je totiž zrejmé, že plne úspešnou stranou bola žalovaná, a mala by mať teda podľa § 255 ods.
1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak keďže bolo obsahom spisu preukázané,
že jej žiadne trovy konania nevznikli, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak ako je to uvedené vo
výroku II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.