Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. máj 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814207358
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8814207358.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s. so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1/L. L., S..
XX.XX.XXXX, N. M. U.V. XXXX/XX, W. S. 2/X. L., S.. XX.XX.XXXX, N. M. S. V. XXX/XXX, W. S., t. č. S.
XX, XXXXX R. L. U. R., S. o zaplatenie 19.815,36 eur prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1/ rade je povinný spoločne a nerozdielne so žalovanou v 2.rade zaplatiť žalobcovi sumu
17.339,88 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy 17.339,88 eur od 23.05.2013
do zaplatenia priznanú už rozsudkom zo dňa 28.01.2015 , č.k. 11C/131/2014-36, a to pokiaľ sa týka
žalovaného v 1/rade v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur mesačne, ktoré sú splatné

vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom jún 2017 do úplného uhradenia celej dlžnej
sumy, pod následkami straty výhody splátok pri omeškaní sa s niektorou zo splátok.

Žalovaný v 1/ rade a žalovaná v 2/rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 2.475,48 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2475,48 eur od 23.05.2013 do
zaplatenia a úrok z úveru vo výške 6,59% ročne zo sumy 18.834,31 eur od 23.05.2013 do zaplatenia, a
to pokiaľ sa týka žalovaného v 1/rade v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur mesačne,

ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom jún 2017 do úplného uhradenia
celej dlžnej sumy, pod následkami straty výhody splátok pri omeškaní sa s niektorou so splátok, pokiaľ
sa týka žalovanej v 2.rade do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému v 1./rade a žalovanej v 2./ rade nárok na náhradu trov konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného v 1. a v 2.rade spoločne nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 19.815,36 eur, spolu

s 6,59 % p.a. úrokom z úveru zo sumy 18.834,31 eur a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumyistiny19.815,36eurod23.05.2013dozaplatenia.Svojnávrhodôvodniltým,žežalobcaspoločnosť
Prvá stavebná sporiteľňa a žalovaní uzavreli dňa 25.03.2011 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol Veriteľ
dlžníkovi žalovaným mimoriadny medziúver vo výške 20.000eur. Dlžník a spoludlžník sa zaviazali do
pridelenia cieľovej sumy splácať 6,59 % p.a. úrok z mimoriadneho medziúveru, pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 109,84 eur do nasporenia cieľovej sumy o stavebnom sporení pravidelné mesačné

vklady v minimálnej výške 64 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavenom sporení sa dlžník a
spoludlžníkzaviazalimesačnesplácaťstavebnýúvervrátaneúrokovvovýške4,70%p.a.vpravidelných
mesačných splátkach vo výške 173,84 eur. Žalovaní boli upomínaný na riadne a včasne plnenie
povinnosti zo zmluvy. Žalovaní na základe upomienok v poskytnutej lehote nedoplatil dlžné splátky. Zdôvodu podstatného porušenia dojednaných zmluvných podmienok vyplývajúcich z článku VI. a VII.
Zmluvy o úvere, odstúpil veriteľ listom zo dňa 24.04.2013 od Zmluvy o úvere a vyzval žalovaného
v 1.rade ako spoludlžníka na okamžité vrátenia poskytnutých úverových prostriedkov. Odstúpením

od Zmluvy o úvere vznikla dlžníkovi a spoludlžníkovi povinnosť vrátiť veriteľovi poskytnuté úverové
prostriedky spolu s príslušným poplatkom a zmluvne dohodnutými sankciami. Dlžná sumu ku dňu
odstúpenia predstavuje sumu 19.815,36 eur a pozostáva zo sumy istiny 18.834,31 eur, z nezaplatených
úrokov a poplatkov v celkovej výške 981,05 eur.

2. Žalovaní so žalobou ako takou súhlasili. Žalovaný v 1/rade požiadal o možnosť uhradiť peňažný
záväzok v mesačných splátkach. Žalovaná v 2/rade sa vo veci bližšie nevyjadrila.

3. Rozsudkom zo dňa 28.01.2015, č.k. 11C/131/2014-36 súd vo veci rozhodol a to tak, že žalovaných
zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 17.339,88 eur spolu s 5% ročným úrokom z
omeškania z dlžnej sumy 17.339,88 eur od 23.05.2013 do zaplatenia, a to pokiaľ sa týka žalovaného

v 1/rade v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do
konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom február 2015 do úplného uhradenia celej dlžnej sumy
pod následkami straty výhody splátok a pokiaľ sa týka žalovanej v2/rade do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Žalobcovi priznal pomerné trovy konania.

4. Proti tomu rozsudku, proti tej časti, kde bola žaloba zamietnutá v prevyšujúcej časti a proti zročnosti
podal žalobca odvolanie. Na základe podaného odvolania bol uznesením Krajského súdu v Prešove zo
dňa28.01.2015rozsudokvnapadnutejčastizrušený.Krajskýsúdvosvojomodôvodnenípoukázalnato,
že súd prvého stupňa posudzoval celý pôvodný záväzkový vzťah ako spotrebiteľskú zmluvu aj napriek
tomu, že bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka ako je to v nej uvedené s tým, že odstúpenie od

zmluvy, ktoré bolo v danom prípad vykonané zo strany pôvodného veriteľa, posudzoval súd tiež podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Citujúc ust. § 48 Občianskeho zákonníka súd prvého
stupňa uzavrel, že podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc,
§ 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú
práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej

zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ). Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti
vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne podľa súdu prvého stupňa zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa,vrátaneplateniaúrokovnapriekichzrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa

zhoršuje. Inými slovami povedané, dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi
účastníkmi konania sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
Ustanovenie čl. VII zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené pre žalovaných podľa súdu prvého stupňa nevýhodnejšie
oprotiúpravev§48vspojenís§54ods.1,5a§457Občianskehozákonníka.Akovyplývazozneniatejto

zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je podľa súdu prvého stupňa vyvážená
a naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac
je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje
postavenie žalovaných spotrebiteľov. Súd prvého stupňa mal v zmysle vyššie uvedeného za preukázaný
nárok na zaplatenie istiny v sume 17.339,81 eur, teda rozdielu medzi výškou úveru a úhradami, ktoré

súd započítal len na istinu. Započítanie úhrad dlžníkov veriteľom na iné považoval súd za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. V časti vo výške 17.339,81 eur považoval súd žalobu za dôvodnú a v prevyšujúcej
časti istiny ako nedôvodnú zamietol. Dôvodom zamietnutia časti istiny prevyšujúcej sumu 17.339,81 eur
je aj tá skutočnosť, že z výpisu z účtu vyplýva, že pôvodný veriteľ si pri vyčísľovaní dlžnej sumy účtoval
aj úroky, rôzne poplatky, pričom tak, ako je to vyššie uvedené, takéto započítaval úhrady od dlžníkov

prednostne nie na istinu, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože jednoznačne znevýhodňuje
spotrebiteľa. Poukazujúc na uvedené má súd prvého stupňa za to, že na tieto nároky žalobca nemá
nárok. Pokiaľsatýkanárokužalobcunazaplatenieriadnychúrokovvovýške6,59%,ktorébolivyčíslené
do žalovanej sumy, ako aj osobitne, v tejto časti považoval žalobný návrh za nedôvodný a preto ho
zamietol, pretože došlo k odstúpeniu od zmluvy a žalobca nemá nárok na úroky z dôvodov, ktoré už

súd prvého stupňa uviedol vyššie. Bolo preukázané podľa súdu prvého stupňa, že došlo k platnému
odstúpeniu od zmluvy, v dôsledku čoho sa zmluva od začiatku zrušila a zanikli všetky práva a povinnosti
s tým, že dochádza na strane žalovaných k bezdôvodnému obohateniu. Citujúc ust. § 48 Občianskeho
zákonníka, sa podľa súdu prvého stupňa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku a tým zanikajú právaa povinnosti zo zmluvy, teda aj nejaká dohoda o úrokoch. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú
práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej
zmluvysimajúnavzájomvrátiťužvykonanéplnenia(§457Občianskehozákonníka).Natotoplneniesúd

žalovaného zaviazal, rozdiel medzi výškou úveru a úhradami, t. j. 14.288 eur. O úrokoch z omeškania
súd prvého stupňa rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/95, keď zaviazal žalovaných na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z
dlžnej sumy 19.815,36 eur od 23.5.2013 do zaplatenia.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p., preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti, t. j. vo výroku o zročnosti prisúdenej istiny a príslušenstva vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade, vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj v závislom výroku o náhrade trov
konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p.. V
zmysle tohto ustanovenia odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Rozsah

preskúmavacieho práva a povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým
sa rozumejú výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti
odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. § 205 ods. 2; § 205a Občianskeho súdneho
poriadku. Nad rámec rozsahu dôvodov nebol odvolací súd oprávnený, ani povinný rozhodnutie súdu
prvého stupňa preskúmavať. Odvolací súd v zmysle ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. vo veci nenariadil

pojednávanie a po preskúmaní časti napadnutých výrokov rozsudku zistil, že rozhodnutie je potrebné v
napadnutej časti zrušiť. Odvolaním nebol napadnutý výrok o prisúdení istiny a príslušenstva vo vzťahu k
obom žalovaným (17.339,88 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 17.339,88 eur od 23.5.2013
do zaplatenia), ako aj zročnosť tejto prisúdenej istiny a príslušenstva vo vzťahu k žalovanej v 2. rade,
preto rozsudok v tejto časti nadobudol v zmysle ust. § 206 ods. 2, 3 O.s.p. právoplatnosť.

6. Krajský súd v Prešove poukázal na to, že zmluva o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom
úvere, ktorú uzavreli účastníci dňa 25.3.2011, je zmluvný vzťah, ktorý sa riadi Obchodným zákonníkom,
ktorý v § 497 a nasl. rieši otázky poskytovania úveru. Keďže úver bol poskytnutý fyzickým osobám
(žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade), jedná sa o spotrebiteľský vzťah, preto pri posúdení

nároku je potrebné vychádzať aj zo zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Na spornú vec
nie je možné tak, ako to urobil súd prvého stupňa, aplikovať ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, pretože podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona, zákon sa nevzťahuje na zmluvy
o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcej alebo projektovanej nehnuteľnosti, dodatočnej
alebo ďalšej stavebnej úpravy, dokončenia stavieb a na ich úpravu, pretože v zmluve o medziúvere a

stavebnom - spotrebiteľskom úvere, a to v bode I. článku 2 je uvedený účel tohto úveru a stavebno
spotrebiteľskéhoúveru,akomodernizáciaaobnovabytu,rodinnéhodomu,vrátanesúvisiacichdrobných
stavieb, bytového domu, alebo na udržiavacie práce na nich. Úverový vzťah sa riadi Obchodným
zákonníkom, pričom úver bol poskytnutý dlžníkom, fyzickým osobám (žalovaným v 1. a 2. rade). Podľa
§ 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v

jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Podľa ods. 2, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky
majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Keď je
poskytnutý úver, je povinnosť platiť dohodnutý úrok z úveru, pričom v bode 2 úverovej zmluvy, je

dohodnutá výška úrokovej sadzby medziúveru 6,59 p.a., pričom veriteľ je oprávnený z mesačnej splátky
úrokov z medziúveru prednostne uspokojiť sankčné úroky a poplatky. Podľa § 330 ods. 3 Obchodného
zákonníka,priplnenípeňažnéhozáväzkusazapočítaplnenienajskôrnaúroky,potomnaistinu,akdlžník
neurčí inak. Ďalšou skutočnosťou, ktorú súd prvého stupňa nesprávne posúdil, je otázka odstúpenia
od úverovej zmluvy. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky. Z citovanej zákonnej definície Zmluvy o úvere zreteľne vyplýva, že jej
ekonomickým dôvodom je umožnenie užívania peňazí zo strany dlžníka za odplatu, ktorou je dohodnutý
alebo zákonom stanovený úrok. Ide o kogentné vymedzenie, od ktorého sa zmluvné strany nemôžu
odchýliť. Zmluva o úvere je záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravuje

Obchodným zákonníkom, a so zreteľom na túto skutočnosť je potrebné posudzovať aj všetky ostatné
úkony a dojednania medzi zmluvnými stranami a ich účinky. Je správny názor súdu prvého stupňa v
tom smere, že spotrebiteľské zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, a to aj v prípade, ak ide o tzv. absolútne obchodné právne vzťahy,akým je vzťah založený zmluvou o úvere. Samotná skutočnosť, že tzv. absolútny obchodný vzťah je
založený medzi dodávateľom a spotrebiteľom, však nezakladá automaticky pôsobnosť Občianskeho
zákonníkavcelomrozsahu,alezakladáibaaplikáciuustanoveníospotrebiteľskýchzmluvách.Znamená

to teda, že ak je tzv. absolútny obchodný vzťah posúdený zároveň ako spotrebiteľský, použijú sa naň
príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, v tomto prípade ustanovenia o zmluve o úvere (§ 497
a nasl. Obchodného zákonníka) a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
(§ 52 a nasl. OZ), prípadne ustanovenia osobitných predpisov (identický teoretický právny názor je
uznaný aj odbornou verejnosťou, napr. Patakyová, M. Obchodný zákonník, Komentár, 4. vydanie,

Bratislava, CHB 2013, str. 1063: „pre spotrebiteľské zmluvy, ktoré sa budú spravovať Obchodným
zákonníkom, sa použijú samotné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a
prípadne aj jeho všeobecné ustanovenia o záväzkových vzťahoch, ak v Obchodnom zákonníku nie sú
odlišné ustanovenia“, teda v prípade, ak Obchodný zákonník neobsahuje odlišné ustanovenia, ktoré
majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka). Iný výklad by bol v priamom
rozpore s ustanovením § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý výslovne upravuje nepopierateľný vzťah

Obchodného zákonníka ako lex specialis voči Občianskemu zákonníku ako lex generalis, z ktorého
vyplýva prednosť osobitných ustanovení Obchodného zákonníka pred všeobecnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Tento vzťah neruší ani ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Samotný Obchodný zákonník výslovne potvrdzuje, že môže existovať právny stav, kedy
sa spotrebiteľská zmluva riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 266 ods. 5). Ustanovenie §

54 ods. 1 Občianskeho zákonníka určuje, že zmluvné podmienky stanovené spotrebiteľskou zmluvou,
sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie však
vylučuje iba určité zmluvné dojednania, nie príslušné zákonné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na danú
spotrebiteľskú zmluvu. Žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v čase
uzavretia úverovej zmluvy nevylučovalo použite Obchodného zákonníka v prípade, keď je daná priamo

zákonom. V tejto súvislosti je treba poukázať aj na ust. § 13 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý upravuje právo spotrebiteľa odstúpiť od
zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez uvedenia dôvodu, pričom v takomto prípade je spotrebiteľ povinný
zaplatiť veriteľovi istinu a úroky z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa
splatenia istiny. Na toto ustanovenie odvolací súd poukazuje z toho dôvodu, že inštitút odstúpenia od

zmluvynemôžebyťposudzovanýrozdielnepodľatoho,čiodzmluvyodstúpispotrebiteľ,aleboodzmluvy
odstúpi dodávateľ. Dôsledky odstúpenia musia byť rovnaké a takéto sú, ak sa na vzťah odstúpenia od
zmluvy použije ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka. Právna úprava odstúpenia od zmluvy v
Obchodnom zákonníku je komplexnou, a preto ustanovenie Občianskeho zákonníka sa nepoužije. V
tomto prípade zmluvy o úvere je osobitným ustanovením § 506 Obchodného zákonníka, podľa ktorého,

ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac, než dvoch splátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3
mesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,abydlžníkvrátildlžnúsumusúrokmi.Toto
ustanovenie stanovuje špeciálny dôvod odstúpenia od zmluvy na strane veriteľa, ktorému vzniká právo
odstúpiťodúverovejzmluvyzapredpokladukvalifikovanéhoomeškaniadlžníkasvrátenímposkytnutých
peňažných prostriedkov. Odstúpením od zmluvy de facto dochádza k mimoriadnej splatnosti úveru a

strate výhody splátok. Odstúpenie od úverovej zmluvy v zmysle ust. § 506 Obchodného zákonníka, nie
je zhodné s právnym inštitútom odstúpenia od zmluvy podľa § 344 a nasl. Obchodného zákonníka a
jeho právne účinky nie sú stanovené v § 351 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedený špecifický
účinok odstúpenia na trvanie záväzku dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, nedochádza
odstúpením od zmluvy, ani k zániku nároku veriteľa na zmluvný úrok. Z tohto dôvodu pri odstúpení od

zmluvy veriteľom pre nesplácanie úveru dlžníkom má veriteľ aj naďalej nárok na úroky z úveru, aj na
sankčné úroky z omeškania (uvedený právny záver je potvrdený odbornou literatúrou, ako aj súdnou
praxou, viď napr. PR 5/96, PR 3/2002, ďalej uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo 513/2010,
33Cdo 113/2008). Pri odstúpení od zmluvy o úvere sa nárok na vrátenie poskytnutého plnenia posudzuje
podľa ust. § 506 Obchodného zákonníka, ktoré je zároveň špeciálnym ustanovením k § 351 ods. 2

Obchodného zákonníka. Aplikácia ustanovenia § 451 ods. 1, 2 a § 457 Občianskeho zákonník, na ktoré
sa odvoláva súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku (viď strana 10 prvý odsek rozsudku súdu
prvého stupňa), nie je prípustná. Odvolací súd má ďalej za to, že úroky je dlžník povinný platiť po celú
dobu, až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (viď PR 5/1996, PR 3/2002). Keď okresný
súd zhodnotil odstúpenie od zmluvy s účinkami ex tunc podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, tak

správne mal vychádzať z ust. § 344 a nasl. Obchodného zákonníka s účinkami odstúpenia podľa §
349 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď účinky nastanú doručením odstúpenia protistrane. Súd prvého
stupňa pri hodnotení nároku vychádzal z toho, že bol poskytnutý úver vo výške 20.000,- eur a úhrady
zo strany dlžníka a spoludlžníčky boli vykonané v sume 2.660,12 eur tak, že dlh na istine predstavujesumu 17.339,88 eur (aj keď na strane 11 svojho rozsudku, piaty odsek zmätočne uvádza: „na toto
plnenie súd žalovaného zaviazal, rozdiel medzi výškou úveru a úhradami, t. j. 14.288,- eur). Podľa
názoru odvolacieho súdu je to minimálne dlh z úverovej zmluvy, pretože spôsob započítania platieb bol

dohodnutý účastníkmi tak, že najprv z mesačných splátok sa uspokoja sankčné úroky, poplatky, úroky
a istina. Z rozhodnutia súdu je zrejmé, že tento nárok v tejto časti (úrokov, rôznych poplatkov) zamietol
z dôvodu, že sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože jednoznačne znevýhodňujú spotrebiteľa
s tým však, že tieto úvahy nijako bližšie nekonkretizoval a neodôvodnil, ktoré zmluvné dojednania a
ako znevýhodňujú žalovaných v 1. a 2. rade. Ak je teda požadovaných na istine 19.815,36 eur, nie je

jasné, prečo rozdiel čo do priznanej čiastky 17.339,88 eur, bol súdom prvého stupňa zamietnutý a z
akého právneho dôvodu. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je jasné, prečo tento zamietol nárok
žalobcunaplatenieúrokov,pretožejetosamostatnýnárokapodľa§121ods.3Občianskehozákonníka,
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s
jej uplatnením. Občiansky zákonník rozlišuje samotné príslušenstvo ako úroky a úroky z omeškania a
vyplýva to aj z ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, že ak sú poskytnuté peňažné prostriedky v

určitej sume, dlžník je povinný poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 503 ods.
2 Obchodného zákonníka, ak sa peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej
splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak najvyššie prípustný
zákonom alebo na základe zákona. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky

je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Z uvedenia súdu prvého stupňa nie
je jasné, prečo tento zamietol návrh žalobcu na zaplatenie dohodnutého úroku poskytnutého úveru vo
výške 6,59 % ročne zo sumy 18.834,31 eur.

7. Podľa ust. § 160 ods. 1 zák. č. 99/1963 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenia
sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienku zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Z citovaného ustanovenia § 160 ods.
1 O.s.p. vyplýva, že ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Určenie dlhšej lehoty však zákon nevylučuje. Súd môže zároveň určiť, že peňažné plnenie

sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výška a podmienky zročnosti určí tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prípade, ak súd povolí plnenie v
splátkach, musí vždy presne určiť výšku splátok a podmienky ich zročnosti. Tento výrok musí náležite
odôvodniť. Rozhodujúcim pre úvahu súdu o tom, či žalovanému (v prejednávanej veci to bol žalovaný v
1. rade), ktorého platobnú povinnosť určil, prizná výhodu splátok, budú najmä: výška priznaného plnenia,

platobná schopnosť žalovaného, v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, v prípade nedodržania
splátok možnosť žalobcu domáhať sa ich plnenia a zároveň okolnosť, či by prípadné zdržanie plnení
súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo vzhľadom na osobné pomery
povinného žalovaného v 1. rade príliš ťaživé. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd
prvého stupňa povolil žalovanému v 1. rade splácať žalobcovi prisúdenú istinu s príslušenstvom z

tzv. mesačných splátok. Toto svoje rozhodnutie však nijako súd prvého stupňa v dôvodoch svojho
rozhodnutiabližšie nekonkretizoval, preto vzhľadom na vyššie uvedené odvolacísúdkonštatuje,že
rozhodnutie súdu prvého stupňa nemohol konfrontovať s podloženými zisteniami všetkých relevantných
skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu prvého stupňa, že v danom prípade je vhodné
poskytnúť žalovanému v 1. rade možnosť plnenia v 100-eurových mesačných splátkach. Odvolací súd

považuje v tomto smere odvolacie námietky žalobcu za dôvodné, nakoľko tomuto, okrem toho, že
takýmto postupom súdu prvého stupňa (rozhodnutie o povolení splátok bez akéhokoľvek odôvodnenia
v písomnom znení rozsudku) bola odňatá možnosť konať pred súdom, považuje rovnako za potrebné
prisvedčiť odvolateľovi, že takto priznaná istina, pokiaľ by bola splácaná len žalovaným, bola by týmto
hradená viac ako 14,5 roka bez zohľadnenia úroku z omeškania, čo sa javí aj odvolaciemu súdu ako

neprimeraná doba, najmä pre ten dôvod, že odstúpenie od zmluvy zapríčinil okrem žalovanej v 2. rade,
aj žalovaný v 1. rade nesplácaním splátok riadne (v dohodnutej výške) a včas, keď súdom prvého
stupňa povolená splátka je nižšia, ako splátky dohodnuté v zmluve o úvere. Súd prvého stupňa bude
preto pri posudzovaní vhodnosti umožniť žalovanému v 1. rade plnenie prisúdenej istiny aj príslušenstva
v splátkach, vychádzať z aktuálnych majetkových možností žalovaného v 1. rade prihliadnuc aj na

jeho uznávacie vyhlásenie, najmä sa však bude zaoberať ďalšou okolnosťou rozhodujúcou pre určenie
zročnosti splátok, ktorou je výška žalobcovi prisúdenej istiny a príslušenstva. Z uvedeného dôvodu nie
je zrejmé, ako sa súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške splátok, vysporiadal s výškou prisúdenej
istiny a jej príslušenstva, keď výška priznaného plnenia je rozhodujúca a túto nemožno ignorovať anis prihliadnutím na nepriaznivé majetkové pomery žalovaného v 1. rade. Priznanie plnenia v splátkach
totiž znamená pre žalovaného v 1. rade exkluzívnu výhodu, pre žalobcu však táto výhoda žalovaného
v 1. rade nesmie neprimerane zasahovať do jeho právoplatne priznaného práva. V danom prípade

odvolací súd prihliadnuc aj na výšku doposiaľ právoplatne priznaného peňažného plnenia v tejto veci,
má za to, že peňažné plnenie prisúdenej istiny a príslušenstva v mesačných splátkach po 100,- eur,
ktoré súd prvého stupňa priznal vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bez akéhokoľvek odôvodnenia
v napádanom rozhodnutí, nebolo súdom prvého stupňa správne vyhodnotené vzhľadom na to, že
k uspokojeniu pohľadávky žalobcu by došlo v neprimerane dlhom období a žalobca by tak nebol

uspokojený v primerane dlhej dobe. Vzhľadom na tú skutočnosť, že sa súd prvého stupňa nezaoberal
takýmto právnym posúdením, musel odvolací súd podľa § 221 ods. 1, písm. a) O.s.p. zrušiť rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi prisúdenú istinu s
príslušenstvom v splátkach (zročnosti prisúdenej istiny a príslušenstva), ďalej vo výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti proti obom žalovaným a vo výroku o náhrade trov konania a v uvedenom
rozsahu mu vec vráti na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude teda doplniť dokazovanie a

vec právne posúdiť v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru a potom vo veci znova rozhodnúť s
tým, že v novom rozhodnutí podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom na začatie konania,
Zmluvouomimoriadnommedziúvereastavebnomúverezodňa25.03.2011,oznámenímoodstúpeníod

zmluvy zo dňa 24.4.2013 adresované žalovaným, doručenkami od odstúpenia, neprevzatou zásielkou,
všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie, výpisom z obchodného registra žalobcu, vyjadrením
žalobcu zo dňa 09.01.2015, úradným zaznanom na čl.25, výpisom z úverového účtu, sadzobníkom
poplatkov, výsluchom žalovaného v 1.rade, doplneným dokazovaním ohľadom pomerov žalovaného,
a to dokladom o PN, listom exekútorského úradu zo dňa 18.01.2017, nájomnou zmluvou zo dňa

15.06.2016, rozhodnutím ÚPSVaR z 10.10.2016, dokladom o platbe za zdravotnú starostlivosť,
potvrdením o podaní daňového priznania, daňovým priznaním za rok 2015 a dokladmi nach. sa v
prílohovej obálke.

9. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:

10. Medzi žalobcom Prvou stavebnou sporiteľňou a.s., ako veriteľom a žalovaným v 1.rade ako dlžníkom
a žalovanou v 2.rade ako spoludlžníkom došlo dňa 25.03.2011 k uzatvoreniu Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere EČÚ XXXXXXXXXX (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej sa
spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa a.s., zaviazala poskytnúť medziúver pod č. XXXXXXXXXX vo

výške 20.000 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol
medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok zmení na stavebný úver
pod č. XXXXXXXXXX vo výške cca 11809,80. Presná výška stavebného úveru sa mala rovnať rozdielu
cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení (Článok I.,
bod 1. zmluvy). Zmluva bola podpísaná všetkými účastníkmi zmluvného vzťahu.

11. V zmysle Článku II. zmluvy - Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho
medziúveru a stavebného úveru, dlžník sa zaväzuje splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane
úroku. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 6,59% p. a. ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy.
V zmysle bodu 1. tohto článku, do nasporenia polovice cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje vkladať na

účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 64 eur. Podľa bodu
2. tohto článku do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať
úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 173,84 eur, Čo sa týka
stavebného úveru, dlžník sa zaväzuje uhradiť plnú výšku úveru vrátane úrokov vo výške 4,70% p. a.
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 181,84 eur.

12. Z Článku V. zmluvy - Práva a povinnosti zmluvných strán, zmluvné strany sa zaväzujú plniť
všetky záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok a dlžník najmä všetky splátky
mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru uhradiť včas a riadne.

13. V zmysle Článku VI. body 2. a 3. zmluvy - Omeškanie splácania, ak je dlžník v omeškaní so splátkou,
má veriteľ právo účtovať si 3% p.a. pri stavebnom úvere a 5% p.a. úrok pri mimoriadnom medziúvere
z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zmeškaných splátok. V prípade omeškania dlžníka sviac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený
požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

14. Podľa Článku VII. bod 1. zmluvy - Odstúpenie od zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a
požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak
nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

15. Podľa bodu 2. písm. i) Článku VII. zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité

splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil
povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

16. V zmysle bodu 4 písm. a) Článku VII. zmluvy, pre mimoriadny úver platí navyše, že veriteľ môže
od zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie
mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru v prípadoch uvedených v bode XIX. Všeobecných

podmienok, ako aj v prípade, že dlžník je v omeškaní s dvomi pravidelnými mesačnými vkladmi na
zmluvu o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako dva mesiace.

17. Podľa bodu 5. Článku VII. zmluvy, odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne
ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

18. V zmysle bodu 8.Článku VII. zmluvy, po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri
stavebnom úvere 3% p.a. úrok z omeškania a pri medziúvere 5% p. a. úrok nad dohodnutú úrokovú
sadzbu z celého zostatku dlhu.

19. V zmysle Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie Článok XIX. bod 2. písm. a), d) a i) -
Porušenie zmluvných povinností a okamžitá splatnosť, stavebná sporiteľňa môže od úverovej zmluvy
odstúpiť a požadovať okamžité splatenie stavebného úveru v prípadoch ak je stavebný sporiteľ v
omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace v zmysle § 506
Obchodného zákonníka, ak stavebný sporiteľ, spoludlžník alebo ručiteľ prestane splácať stavebný úver

a ak stavebný sporiteľ nespĺňa dohodnuté všeobecné podmienky alebo nedodrží dohodnuté záväzky
zmluvy o úvere.

20. Písomným odstúpením od zmluvy zo dňa 24.04.2013 spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa a.s.
oznámila dlžníkovi, spoludlžníkovi, t.j. žalovaným, že napriek upozorneniam, riadne a včas neuhradil

splátky a zostáva v omeškaní na účte stavebného sporenia s viac ako dvoma vkladmi po dobu dlhšiu ako
dva mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvoma splátkami, čo veriteľ považoval
za podstatné porušenie zmluvných podmienok a odstúpil od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č.
XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.03.2011. Zároveň požiadal o okamžité
splatenie poskytnutých úverových prostriedkov v lehote 5 dní od doručenia listu. Dlžná suma ku dňu

bola vo výške 19.718,82 eur. Zároveň žalovaného upozornil, že ak dlh v stanovenej lehote neuhradí,
pristúpi k vymáhaniu pohľadávky v zmysle platnej právnej úpravy.

21. Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 20000 eur, s tým, že
časť bola započítaná na poplatky. Z predmetného výpisu vyplýva, že jednotlivými splátkami bola dlžníkmi

uhradená suma 2.660,12 eur.

22. Žalovaný v prvom rade uviedol, že zmluvu o úvere so žalobcom uzavrel, úver bol poskytnutý. Úver
splácali, kým boli s manželkou spolu. Následne, keď manželka opustila spoločnú domácnosť, úver
prestali splácať. Žalovaný v 1/rade na dotaz súdu uviedol, že žiada, aby mu bolo umožnené uhradiť

dlžnú sumu v splátkach a to mesačne vo výške zhruba 100,- eur, ktoré sú zhruba v jeho majetkových
možnostiach.

23. Žalovaný v 1/rade na otázku súdu, aby ozrejmil svoje osobne, majetkové a zárobkové pomery
uviedol,žejehočistýpríjemjezhruba600,-eur.Ježivnostníkom,vykonávaN.V..Jehomesačnévýdavky

sú: nájomné vo výške 260,- eur, je to aj s inkasom. Býva v podnájme. Spláca leasing auta vo výške 290,-
eur. Platí telefón vo výške asi 70,- eur. Maloleté deti nemá ani vyživovaciu povinnosť. S manželkou deti
nemajú. Nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Motorové vozidlo, ktoré používa, je na leasing, teda ešte nie
je jeho vlastníctvom.24. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:

25. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení (ďalej len „zákon o Stavebnom sporení“),
stavebným sporením sa rozumie a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov, alebo v prospech
stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného
sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len "stavebný úver")

26. Podľa § 7 ods. 2 Zákona o stavebnom sporení, zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi, b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára
(ďalej len "cieľová suma"), a podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová suma, c)
výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa, d) úrokové sadzby vkladov, e) podmienky a
postup pri výplate vkladov,

f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane
podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení
poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky
a postup pri výplate vkladov, g) podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení
rozdelené alebo zlúčené s právami z inej zmluvy o stavebnom sporení, h) podmienky, za ktorých

možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení, i) podmienky, za ktorých
možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení, j) vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo
neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie v rámci tejto zmluvy.

27. Podľa § 7 ods. 3 Zákona o stavebnom sporení, zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať

a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a
splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky,
za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za
ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.

28. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obchodný
zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o

tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),

29. Podľa § 324 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka , záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní včas a
riadne. Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol

odstúpením veriteľa od zmluvy.

30. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

31. Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370)
znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti , je druhá strana oprávnená od zmluvy
odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení
dozvedela.

32. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

33. Podľa § 501 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky

poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez
zbytočného odkladu. Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť
poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto
účelom.34. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške.

35. Podľa § 503 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom

vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je
povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

36. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

37. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok

alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

38. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

39. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

40. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

41. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

42. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

43.Podľa§53ods.1a3Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plneniaalebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

44. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

45. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku
poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom

najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty
za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa
rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,
ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

46. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

47. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

48. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a v čas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

49.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

50. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

51. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

52. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania pri posúdení pôvodného záväzkové
vzťahu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

53. Nepochybne zmluva uzavretá medzi žalobcom a dlžníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách.

54. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určildodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

55. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

56. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

57. Po opätovnom prejednaní a s poukazom na pokyn Krajského súdu v Prešove vysloveného v hore
citovanom uznesení, súd vyhovel žalobe aj vo zvyšku, teda v tej, ktorú zamietol pri predchádzajúcom
rozhodnutí.

58. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd
uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka,pretožejuuzatváralžalobcaakododávateľažalovaníakospotrebitelia,pričomobsahzmluvy
bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka úprava ktorých

je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

59. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že je nesporné, že medzi žalobcom a dlžníkom,
spoludlžníkom došlo k uzavretiu Zmluvy o stavebnom úvere a Zmluvy o mimoriadnom medziúvere, na
základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 20.000 eur. Úver dlžníci čerpali,

čo žalovaní potvrdili. Do pridelenia cieľovej sumy, ktorá vyplýva zo Zmluvy o stavebnom sporení, sa
dlžníci zaviazali pravidelne mesačne splácať 6,59% p.a. úrok z mimoriadneho medziúveru pravidelnými
mesačnými vkladmi v minimálnej výške 109,84 eur a do nasporenia cieľovej sumy o stavebnom sporení
sadlžníkaspoludlžníkzaviazalivkladaťnaúčetzmluvyostavebnomsporenípravidelnémesačnévklady
vovýške64eur.Popridelenícieľovejsumyzmluvyostavebnomsporenísadlžníkaspoludlžníkzaviazali

splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % p.a. v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 173,84. V dôsledku neplnenia svojich povinností, vyplývajúcich z jednotlivých zmlúv veriteľ,
žalobca listom zo dňa 24.04.2013 odstúpil od Zmluvy o úvere a vyzval dlžníka a spoludlžníka na
okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Keďže dňa 24.04.2012 veriteľ, žalobca od
zmluvy odstúpil, vznikla dlžníkovi a spoludlžníkovi povinnosť poskytnuté finančné prostriedky vrátiť. Z

výpisu vyplýva, že celkovo žalovaní uhradili sumu 2660,12 eur.

60. Aj napriek uvedenému súd posudzoval celý pôvodný záväzkový vzťah a vychádzal v zmysle
citovaných zákonných ustanovení z toho, že ide o spotrebiteľskú zmluvu aj napriek tomu, že bolauzavretá podľa Obchodného zákonníka, ako je to v nej uvedené. Odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo v
danom prípad vykonané zo strany pôvodného veriteľa posudzoval súd tiež podľa príslušných ustanovení
ObZ vzhľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu.

61. Podľa čl. VII. zmluvy bod 1 „veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo
skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.“

62. Podľa čl. VII. zmluvy bod 6 „odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať
zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.

63. Podľa čl. VII. zmluvy bod 10 „v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené
úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8. čl. VII. tejto zmluvy.

64. Po opätovnom prejednaní a s poukazom na pokyn Krajského súdu v Prešove vysloveného v hore
citovanom uznesení súd považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu a preto vyhovel žalobe aj vo
zvyšku, teda v tej časti, ktorú zamietol pri predchádzajúcom svojom rozhodnutí.

65. Súd mal v zmysle vyššie uvedeného za preukázaný nárok na zaplatenie vlastne celej istiny v

žalovanej sume, ktorá nepochybne vyplýva z predloženého výpisu.

66. Pokiaľ sa týka nároku žalobcu na zaplatenie riadnych úrokov vo výške 6,59 %, ktoré žiadal žalobca,
súd považoval vzhľadom na právny názor odvolacieho Krajského súdu za dôvodný a preto mu tiež
vyhovel.

67. Súd taktiež vzhľadom na to, že dôvodná je celá dlžná žalovaná suma, mal za to, že je dôvodný
v zmysle citovaných zákonných ustanovení aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy
19.815,36 od 23.05.2013 do zaplatenia. Súd po vykonanom dokazovaní považoval žalobu za dôvodnú
aj v tejto časti.

68. Keďže súd považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu a keďže časť už bola súdom žalobcovi
priznaná týmto rozsudkom súd rozhodol už len o zvyšnej časti, ktorá bola uznesením Krajského súdu
zrušená, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

69. Zároveň sa súd v zmysle pokynu Krajského súdu opätovne zaoberal žiadosťou žalovaného v 1. rade
o povolenie splátok ohľadom sumy priznanej rozsudkom zo dňa 28.01.2015.

70. Súd, čo sa týka sumy priznanej rozsudkom zo dňa 28.01.2015, opätovne dospel k záveru, že žiadosť
žalovaného o povolenie splátok je dôvodná.

71. Odvolací súd poukázal, že súd prvého stupňa bude preto pri posudzovaní vhodnosti umožniť
žalovanému v 1. rade plnenie prisúdenej istiny aj príslušenstva v splátkach, vychádzať z aktuálnych
majetkových možností žalovaného v 1. rade prihliadnuc aj na jeho uznávacie vyhlásenie, najmä sa
však bude zaoberať ďalšou okolnosťou rozhodujúcou pre určenie zročnosti splátok, ktorou je výška

žalobcovi prisúdenej istiny a príslušenstva. Priznanie plnenia v splátkach totiž znamená pre žalovaného
v 1. rade exkluzívnu výhodu, pre žalobcu však táto výhoda žalovaného v 1. rade nesmie neprimerane
zasahovať do jeho právoplatne priznaného práva. V danom prípade odvolací súd prihliadnuc na
výšku doposiaľ právoplatne priznaného peňažného plnenia v tejto veci, mal za to, že peňažné plnenie
prisúdenej istiny a príslušenstva v mesačných splátkach po 100,- eur, ktoré súd prvého stupňa priznal vo

vzťahu k žalovanému v 1. rade bez akéhokoľvek odôvodnenia v napádanom rozhodnutí, nebolo súdom
prvého stupňa správne vyhodnotené vzhľadom na to, že k uspokojeniu pohľadávky žalobcu by došlo v
neprimerane dlhom období a žalobca by tak nebol uspokojený v primerane dlhej dobe.

72. Súd po preskúmaní osobných, majetkových a zárobkových pomerov žalovaného v 1.rade zistil, že

žalovaný v 1.rade je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, má síce stále registrovanú živnosť, no je po
infarkte a je práce neschopný, jeho príjem je veľmi nízky, a to 152,10 eur mesačne. Mesačne platí nájom
v sume 185,77 eur a elektrinu 36 eur a 21 eur na zdravotnú starostlivosť, pričom iný majetok väčšej
hodnoty nemá Nehnuteľnosti nevlastní a motorové vozidlo, ktoré používa je na leasing. Je rozvedený.Má ďalšie dlhy, ktoré však vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov neplatí, súdu predložil list
od súdneho exekútora a tiež aj listiny k príjmom a výdavkom, ktoré preukazujú jeho tvrdenia.

73. Súd, preto opätovne po zhodnotení týchto jeho pomerov, opätovne povolil žalovanému v 1.rade
splátky,ktorékorešpondujúsjehovyjadrenímavzhľadomnajehoobjektívnenepriaznivúsituáciuuhradiť
dlžnú sumu v primeraných splátkach, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. S tým, že súd
podotýka, že v prípade omeškania sa žalovaného čo i len s jednou splátkou, žalovaný v 1.rade svoju
výhodu splátok stratí a stáva sa splatným celý dlh naraz. V tomto prípade sa žalobca môže domáhať

vymoženia celej sumy naraz. Navyše jej vymoženie naraz celej dlžnej sumy sa môže žalobca domáhať
aj od žalovanej v 2.rade ako solidárneho dlžníka.

74. Čo sa týka žalovanej v 2.rade, jej žiadosti o splátky súd nevyhovel, pretože žiadaným hodnoverných
spôsobom nepreukázala svojej osobné, majetkové a zárobkové pomery, strohá žiadosť nestačí.

75. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

76.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

77. Keďže súd žalobe vyhovel v celom rozsahu vzhľadom na uvedené, súd v zmysle citovaných
zákonných ustanovení rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania v pomere 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.