Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515205539
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8515205539.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov: 1. I. a 2. K., obaja zastúpení
JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom so sídlom Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa,
proti žalovaným: 1. J. a 2. J.. obaja zastúpení JUDr. Vladimírom Dlugolinským, advokátom so sídlom
Levočská 1, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov v 1.a
2.rade proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 2C/228/2015-62 zo dňa 29. 12. 2016 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu o určenie vlastníckeho práva a vyslovil, že strany sporu nemajú nárok na náhradu trov
konania. Predmetom sporu bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom
darovacej zmluvy uzavretej medzi žalobcami a žalovanými. Žalobcovia žiadali o vrátenie daru z dôvodu
nevhodného správania sa obdarovaných voči ním ako darcom.

2. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého posúdil predmet žaloby. Dospel k záveru, že neboli preukázané podmienky pre vrátenie
daru. Žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietol a v rámci svojho odôvodnenia uviedol:

„Dôvody pre ktoré žalobcovia žiadajú vrátiť dar možno zhrnuť do: 1/ znepríjemňovania života žalobcom
žalovanými sústavným psychickým tlakom, 2/ odopieraním možnosti riadneho primeraného užívania
miestnosti, dvora a pozemku, na ktorých sa dohodli, 3/ neustálym vyvolávaním konfliktov, 4/ zákazom

prijímania návštev, 5/ odpojením od plynu, elektriny a 6/ doručenie listu z 9.11.2015 označený ako
„Výpoveď nájmu bytu“.
Súd je toho názoru, že dôvody pre ktoré žalobcovia žiadajú vrátiť dar mali v jednostranom právnom
úkone - výzve na vrátenie daru - konkretizovať, tak aby boli tieto dôvody jasné, konkrétne, presné,
nezameniteľné s inými skutočňosťami, nielen všeobecne poukázať na 1/ znepríjemňovanie života
sústavným psychcickým tlakom alebo 3/ neustálym vyvolávaním konfliktov - z takto vymedzených
dôvodov nie je zrejmé akým konkrétnym správaním sa žalovaní takého konania dopustili.

O tom, že vzťahy medzi stranami sporu sú zlé teda, že nezodpovedajú vzťahom medzi rodičmi a deťmi
a opačne, súd nemá pochyb, strany sporu túto skutočnosť prezentovali priamo na pojednávaniach.
Zlé vzťahy potvrdili aj vypočutí svedkovia - najbližší príbuzní (detí a súrodenci žalobcu v 1.rade),
avšak ani jeden z vypočutých svedkov nebol očitým svedkom nedôstojného správania sa žalovanýchk žalobcom, žiaden svedok nevidel, nepočul, aby žalovaní napadli žalobcov, hrubo ich urazili a pod..
Niektorí svedkovia o zlom správaní sa žalovaných voči žalobcom vedia od žalobcov. Syn žalobcov R.
E., počul ako žalovaný v 1. rade kričal na žalobcu v 1.rade buď ticho, nestaraj sa. Tieto pokriky však

podľa názoru súdu nemožno kvalifikovať ako hrube porušením dobrých mravov, teda ako porušenie
dobrých mravov značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, pričom nejde o fyzické násilie, hrubú
urážku, či neposkytnutie potrebnej pomoci.
Samozrejmé, že zlé vzťahy medzi stranami sporu sa odzrkadlia nielen na ich fyzickom ale hlavne na
psychickom zdraví. Z vykonaného dokazovania vyplynlo, že žalobkyňa v 2. rade sa psychiatrický lieči,

avšak jej chorobá vznikla ďaleko pred tým, kým strany sporu začali obývať jeden rodinný dom, zle
spolunažívanie má negatívny dopad na jej psychické zdravie avšak v konaní nebolo preukázané, že
len správanie sa žalovaných je dôvodom jej zdravotných problémov (táto skutočnosť zo strany žalobcov
nebola ani tvrdená ani preukazovaná).
Pokiaľideodôvod -4/zákaznávštev,tentodôvodzostranyžalobcovpreukázanýnebol,žalovanípopreli
aby žalobcom zakázali prijímať návštevy, na druhej strane obaja synovia žalobcov pred súdom uviedli,

že rodičov (žalobcov) navštevujú, keď sú doma aj každý deň. Teda nemožno prisvedčiť, žalobcom, že
zo strany žalovaných majú zakázané návštevy.
Ďalším dôvodom bolo 5/ odpojenie elektriny, plynu, z výzvy na vrátenie daru nie je jasné, kedy za
akýchokolnostísažalovanítakéhokonaniadopustili.Z vykonanéhodokazovaniavyplynulo, žeelektrinu
žalobcovia odpojenú nemajú, pred súdom žalobcovia uvádzali len vypínanie elektriny. Nepochybne mal

súd preukázané jednorázové vypnutie elektriny (výpoveď svedkov - synov žalobcov), pričom žalovaní
popreli, aby žalobcom elektrinu úmyselene vypínali, vypli ju keď niečo robili, na druhej strane zdôraznili,
že žalobcom navrhli aby si zriadili, resp., že im na ich náklady zriadia samostatnú elektrickú hodinu,
čo žalobcovia odmietli. Pokiaľ ide o plyn tým nekúria ani žalovaní, obe rodiny kúria drevom. Toto
konanie nemožno taktiež kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.

Súd nepopiera, že vzťahy medzi stranami sporu nezodpovedajú pravidlám slušného, elementárneho
správania sa najbližších príbuzných - dieťaťa k rodičom, na druhej strane ani vzťah rodičov k dieťaťu
nezodpovedajú takémuto kritériu. Posúdenie okolností konkrétneho prípadu sa nemôže viazať len
na hodnotenie správnia obdarovaného, ale je potrebné zohľadniť aj nevhodné správanie darcu. Aj na
pojednávani bola prezentovaná nevraživoť žalobcov k žalovaným.

Podľa výpovede synov žalobcov dôvodom vyostrenia vzájomných vzťahov je, že žalovaní sa chcú
zbaviť zodpovednosti starať sa o rodičov, podľa svedka S.. J. E. (brata žalobcu) dôvodom je že
žalobcoviasadožadovalipresťahovaniazprízemia(pivnice)napodlažie,kdevsúčasnostibývajú.Podľa
žalovaných dôvodom sú rozdielne názory na financovanie prevádzkových nákladov na rodinný dom.
Tak ako súd konštatoval vyššie, vzťah medzi stranami sporu ohľadne bývania v predmete daru nemá

vecno právny len obligátorny charakter, to znamená, že zaväzuje len strany sporu a je na stranách
sporu aby sa ohľadne spoločného bývania - bývania v jednom rodinnom dome kultivovane dohodli,
tak aby tým čo najmenej eliminovali vzájomné konflikty, ku ktorým medzi nimi v súvislosti s užívaním
rodinného domu dochádza.
Výpoveď z nájmu dôvod č. 6/ - tento jediný dôvod je vo výzve na vrátenie daru jasný a nezameniteľný

s inou skutočnosťou, avšak tento dôvod sám o sebe, podľa názoru súdu nedosahuje zákonom
požadovanú intenzitu porušenia dobrých mravov hrubým spôsobom.
Z obsahu darovacej zmluvy ako bolo vyššie konštatované, nevyplýva aby dar bol poskytnutý
obdarovaným s právom užívania predmetu daru. Dar teda nebol žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutý
s podmienkou, že ho darcovia môžu neobmedzene užívať, taktáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho

zákonného ustanovenia“.

3. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania, pričom úspešnej strane sporu nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného
zreteľa,poukázalnasociálnyaspektstránsporunaokolností,ktoréviedliksúdnemuuplatneniunárokov,

taktiež ako aj na postoj strán sporu a na priame príbuzenské vzťahy medzi stranami sporu.

4. Proti rozsudku, podali včas odvolanie žalobcovia v 1.a 2.rade s poukazom na nesprávne
vyhodnotenie skutkového stavu a nesprávne právne závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie.

5. Vo svojom odvolaní žalobcovia v 1.a 2.rade uviedli , v súvislosti so spísaním darovacej zmluvy
a neuvedenia vecného bremena v tejto zmluve, ktoré by bolo zapísané v katastri nehnuteľnosti, ,že
motívom takéhoto konania bola možnosť získania hypotekárneho úveru, ktorého získanie by nebolo
možné v prípade zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu bolauzavretá vzájomná dohoda o poskytnutí doživotného bývania v konkretizovaných priestoroch domu
po jeho stavebných úpravách. Taktiež podľa ich názoru sústavnosť a intenzita porušovania dobrých
mravov obdarovanými napĺňa podmienky pre vrátenie daru podľa občianskoprávnej úpravy. K dôvodom

nešpecifikácie nezhôd a neslušností, ktoré boli uvedené vo výzve na vrátenie daru, uviedli, že jednotlivé
skutky si nezapisovali a tento skutkový stav bol preukázaný v konaní. Pokiaľ súd konštatuje, že vzťahy
medzi stranami sporu sú zlé, majú za to, že bolo preukázané splnenie podmienok pre vrátenie daru.
Taktiež namietli nesprávne vyhodnotenie svedeckých výpovedí a samotná výpoveď nájmu bytu je bez
ďalšieho dôvodom pre postup podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov žiadali, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, prípadne vec zrušil a
vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie.

6. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadali napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť a
priznať im trovy odvolacieho konania. Poukázali na skutočnosť, že samotná žaloba je účelová. V konaní
neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť ich nároku a súd úplne zistil skutkový stav,

ktorýajsprávneposúdil.Výsluchomsvedkovbolivyvrátenétvrdeniaotom,žemedzistranamisporubola
ústna zmluva o poskytnutí doživotného bývania a užívania darovaných nehnuteľností a taktiež poukázali
na skutočnosť, či aj samotné správanie sa darcov voči obdarovaným nebolo v rozpore s dobrými mravmi
a či aj toto neprispelo k vyostreniu vzájomných vzťahov. Žalovaní poukázali na skutočnosť, že po
podpise darovacej zmluvy v roku 2004 došlo následne k prestavbe a úprave domu z vlastných zdrojov

žalovaných, pričom žalobcovia sa nasťahovali do rodinného domu až v lete v roku 2006, kedy mali
finančné problémy a predali byt.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a

2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v
Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny. (§ 387 ods. 1 CSP).

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutéhorozhodnutia,pričomdôvody,ktoréboliuvedenévodvolanížalobcovniesúvčastinámietok
ohľadom zriadenia práva dohodnutého doživotného bývania relevantné v tomto konaní.

9. Predmetom tohto konania bolo určenie vlastníckeho práva, ktorého podstata spočívala v posúdení
skutočnosti či došlo k naplneniu podmienok pre vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ sa týka skutočnosti či došlo k naplneniu predpokladov pre vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho
zákonníka, odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody sú totožné s dôvodmi, na ktoré poukazovali
žalobcovia v 1.a 2.rade v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom súd prvej inštancie sa s každým

individuálnym dôvodom jednotlivo, precízne a presvedčivo vyrovnal, preto považuje odvolací súd tieto
odvolacie námietky za nedôvodné.

10. Odvolanie bolo podané z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

11. V zmysle § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správaknemualebokčlenomjehorodinytak,žetýmhruboporušujedobrémravy.Právodarcudomáhať
sa vrátenia daru vzniká okamihom správania obdarovaného, ktoré napĺňa znaky uvedené v § 630

Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť
za porušenie morálnych pravidiel správania - súhrn určitých historicky nemenných a všeobecne
spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za
sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne
pravidlá. Uvedené ustanovenie, ktoré za relevantné označuje len správanie obdarovaného nemožno

rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania iných osôb
ako obdarovaného, hoci i jemu blízkych (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod číslom 63/2004).12. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi.
Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného. Predpokladom vrátenia daru je len také
negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho

prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka
možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne
prejavilo.

13. Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného

darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného
voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého
správania obdarovaného z hľadiska či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov sa vezme
na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči
obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného
správania obdarovaného voči nemu alebo k členom rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže

úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú reakciu obdarovaného (i keby bola nevhodná) by nebolo
možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by však bolo také správanie sa
obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere správania sa samotného darcu (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 2Cdo/108/2007).

14. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k zhodnému názoru so súdom prvej inštancie , že
dobré vzťahy medzi žalobcami a žalovanými sa narušili. Súd prvej inštancie však dôsledne sa
vyrovnal so všetkými tvrdeniami žalobcov o dôvodoch pre vrátenie daru a vychádzal z vykonaného
dokazovania. Správny je jeho záver, že tvrdenia žalobcov vykonaným dokazovaním neboli preukázané a
teda aj splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vrátenie daru. Dôsledne sa súd pri hodnotení dôkazov

vyrovnal so všetkými vykonanými dôkazmi a vyhodnotil ich jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach.

15. Vo vzťahu k odvolacej námietke ohľadom existencie vecného bremena odvolací súd udáva , že
súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vyrovnal s predmetnou otázkou (bod 49,50 napadnutého
rozsudku).

16. Istotne, je potrebné zdôrazniť, rovnako ako to učinil súd prvej inštancie , že vzniknutú situáciu by
bolo vhodné snahou oboch strán vyriešiť. Rodina a vzťahy medzi rodičmi a deťmi sú prostredím, kde
dobré mravy ako poctivosť, vzájomná úcta a najmä úcta k rodičom musí sa nielen predpokladať ale
hlavne formovať a vyžadovať. Nastolenie pravidiel užívania rodinného domu, , pravidla rešpektovania

sú nevyhnutné.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP a § 257 CSP. V zmysle citovaných zákonných ustanovení odvolací súd vyslovil, že neúspešní
odvolatelia, teda žalobcovia v 1.a 2.rade nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania a v

odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1.a 2.rade odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania, pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval tie isté skutočnosti, na ktoré podrobne
poukázal súd prvej inštancie a na odôvodnenie ktorého odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje, pričom
ani v rámci odvolacieho konania nedošlo k podstatným zmenám pomerov, či už vo vzťahu k stranám
sporu alebo k veci samej.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (§ 3 ods. 9 zákona
číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov§ 393 ods. 2 CSP, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).