Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. júl 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/29/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313201102
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5313201102.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky X. Š., nar.
XX.X.XXXX,G.K.O.XXX,zast.JUDr.MarekomBelkom,advokátomsosídlomFraňaKráľa1504,Čadca
proti odporcom X/ U. Š., G.. W., O. XX, O., X/ X. O., Q. O. XXXX/XX, Ž., X/ T. X., G.. W., O.P. XX, O., X/
Ž. X., G.. W., O. XX, O., X/ X. Š., G. K. O. XXX, X/ Q. X. - Š., G.. W., O. XX, O., X/ B. X. - Š., G.. W., O.P.
XX, O., X/ Ľ. S., B. XX, Č., X/ U. R., G. K. O. XXX, XX/ B. X., R. XXXX, XX/ U. Š., G. K. O. XXX, XX/ U.

V., G. K. O. XXX, XX/ A. Č., W. XXXX/CX, S. K. S., XX/ Q. J., Š. XX, X. V., D., XX/ J. Š., G. K. O. XXX,
XX/ Q. X. - Š., G.. W., O.Ú. XX, O., XX/ U. X., G.. W., O. XX, O., XX/ U. Q., S. K. S. XXXX, XX/ Q. K., P.
W. W. U. G. V. W., Z. XXX, Č., XX/ Q. T., R. XXXX/X, O. - K. Q., XX/ B. K., G. K. O. XXX, XXa/ C. C., S.
XX, XX/ Š. O., S. XXX, XX/ Š. Q., G. K. O. XXX, XX/ V. X., S. XXXX, S. K. S., XX/ E. X., X. XX, Ž., XX/
Q. X., X. S. XXXX/X, Č., XX/ Q. X., G. K. O. XXX, XX/ U. Š., R. XXX, Č., XX/ X. X., G. K. O. XXX, XX/ E.
V., G.. W., O. XX, O., XX/ H. R., G. K. O. XXX, XX/ V. X., G.. W., O.P. XX, O., XX/ Q. S., G.. W., O. XX,
O., XX/ X. X., G.. W., O. XX, O., XX/ B. W., G.. W., O.B. XX, O., XX/ U. K., G.. W., O. XX, O., XX/ P. Q.,

G.. W., O. XX, O., XX/ X. V., G.. W., O. XX, O., XX/ A. V., G.. W., O.P. XX, O., XX/ Q. X., G. K. O. XXX,
XX/ U. K., G.. W., O. XX, O., XX/ A. K., G. K. O. XXX, XX/ X. X., G. K. O. XXX, XX/ Š. K., G.. W., O. XX,
O., XX/ U. K., G.. W., O. XX, O., XX/ Q. K.U., X.. C. XX/XX, W. K. B., XX/ X. K., Y. XXX, E. - Q., XX/ O.
K., G.. W., O. XX, O., XX/ E. Š.T., G. K. O. XXX, XX/ H.. A. X., V. H. X, Ž. - B., XX/ V. X., I. XXX, I., Č.,
XX/ Q. X., D. XXX, B. R. XXXXX, XX/ Q. F., R. XXX/X, S., XX/ X. R., Q.Á. XXXX/X, O. - V., XX/ X. X., G.
K. O. XXX, XX/ Ľ. X., G.. W., O. XX, O., XX/ E. X. - V., G.. W., O. XX, O., XX/ X. X., G.. W., O.P. XX, O.,

XX/ D. R., G.. W., O. XX, O., XX/ Y. X., G.. W., O. XX, O., XX/ X. K., G.. W., O. XX, O., XX/ X. K., G.. W.,
O.Ú. XX, O., XX/ X. K., G.. W., O. XX, O., XX/ U. K., G.. W., O. XX, O., XX/ A. K., G.. W., O. XX, O., XX/
A. X., R. XXXX, XX/ Q. K., G.. W., O. XX, O., XX/ X. O., G. K. O. XXX, XX/ Q. K., G.. W., O.P. XX, O.,
XX/ R. X., G.. W., O. XX, O., XX/ X. X., G.. W., O. XX, O., XX/ S. X., G.. W., O.P. XX, O., XX/ B. K., G..
W., O. XX, O., XX/ X. K., G.. W., O. XX, O., XX/ H.. G. Q.Č., Q. J. XXX, XX/ F. X., X. XX, XX/ A. O.A., G.
K. O. XXX, XX/ Q. X., G. K. O. XXX, XX/ Y. Š., G. K. O. XXX, XX/ Š. G., W..Y..R.., G. K. O. XX, XX/ U.
S., S. K. S. XXXX, XX/ U. Č., S. XXX, S. K. S., XX/ Š. V., G.. W., O. XX, O., XX/ P. V., G.. W., O.P. XX,

O., XX/ Q. V., G.. W., O. XX, O., XX/ X.. U. Š., G. K. O. XXX, XX/ V. V., G.. W., O. XX, O., XX/ V. V., G.
K. O. XXX, XX/ Q. V., G.. W., O. XX, O. v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že navrhovateľka X. Š., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, G. K. O. Č.. XXX j e v ý l u č n o u
vlastníčkou nehnuteľností:
CKN XXXX TTP o výmere XXX m2,
CKN XXXX orná pôda o výmere XXX m2,

CKN XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2
vytvorených z parciel:
EKN XXXX zapísanej na LV č. XXXX,
EKN XXXX zapísanej na LV č. XXXX,
EKN XXXX zapísanej na LV č. XXXX,
EKN XXXX zapísanej na LV č. XXXX,
EKN XXXX zapísanej na LV č. XXXX,

EKN XXXX zapísanej na LV č. XXXX,EKN XXXX zapísanej na LV č. XXXX
katastrálneho územia G. K. O. vytvorených geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným F. - Š. S.,
G. K. O. Č.. XXX zo dňa 24.5.2010, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

II. U r č u j e, že navrhovateľka X. Š., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, G. K. O. Č.. XXX j e v ý l u č n o
u vlastníčkou nehnuteľností:
CKN XXXX zastavaná plocha o výmere XX m2,
CKN XXXX/X zastavaná plocha o výmere XX m2,

CKN XXXX zastavaná plocha o výmere XX m2,
CKN XXXX zastavaná plocha o výmere XX m2,
CKN XXXX/X zastavaná plocha o výmere XX m2,
CKN XXXX/X zastavaná plocha o výmere XX m2,
CKN XXXX/X zastavaná plocha o výmere XX m2
vytvorených z parciel:

EKN XXXX zapísanej na LV č. XXXX,
EKN XXXX zapísanej na LV č. XXXX,
EKN XXXX zapísanej na LV č. XXXX,
EKN XXXX zapísanej na LV č. XXXX
katastrálneho územia G. K. O. vytvorených geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným F. - Š. S.,

G. K. O. Č.. XXX dňa 1.5.2010, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

III. Navrhovateľke náhradu trov konania voči odporcom 1/ - 90/ n e p r i z n á v a.

IV. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci

titulom trov preddavkovaných štátom sumu 15,87 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 31.1.2013 navrhovateľka X. Š., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, G. K. O. XXX podala návrh na určenie
vlastníckeho práva. Žiadala určiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam D. XXXX - I. R. B. XXX Q.X, D.
XXXX - R. V. R. B. XXX Q.X, D. XXXX/X - R. V. R. B. XXX Q.X, D. XXXX -G. V. R. B. XX Q.X, D. XXXX/

X - G. V. R. B. XX Q.X, D. XXXX - G. V. R. B. XX Q.X, D. XXXX - G. V. R. B. XX Q.X, D. XXXX/X -
G. V. R. B.Q. XX Q.X, D. XXXX/X - G. V. R. B. XX Q.X, D. XXXX/X - G. V. R. B. XX Q.X kat. úz. G.
K. O.. Skutkové tvrdenia uvedené v návrhu boli v tej rovine, že nehnuteľnosti boli v dávnej minulosti
reálne vydelené právnej predchodkyni navrhovateľky - tete Q. Q., rod. Š., predtým vydatej O.. Q. Q.,
rod. Š. nehnuteľnosti v reálne vydelenom stave získala po svojom prvom manželovi U. O., ktorý bol

zapísaný v pozemkovej knihe a už v tom čase mal nehnuteľnosti reálne v prírode vydelené na základe
reálnej deľby medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi v dávnej minulosti. V nadväznosti na rozhodnutie
č. 911/1932 uverejnené v úradnej zbierke rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSR žiadala určiť
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Uviedla, že nehnuteľnosti užíva najmenej od roku 1992
ako výlučná vlastníčka. S nehnuteľnosťami chce disponovať, darovať ich svojej dcére ako stavebný

pozemok. Na nehnuteľnostiach sa sadilo, kosilo, teraz sú tam zasadené stromy.

Podľa geometrického plánu č. XX/XXXX na čl. 12 spisu a XX/XXXX na čl. 12 spisu sporné nehnuteľnosti
sú identické s EKN XXXX zapísanou na LV č. XXXX, A. XXXX K. J. Č.. XXXX, A. XXXX J. Č.. XXXX,
A. XXXX J. Č.. XXXX, A. XXXX J. Č.. XXXX, A. XXXX J. Č.. XXXX, A. XXXX J. Č.. XXXX, A. XXXX J.

Č.. XXXX, A. XXXX J. Č.. XXXX, A. XXXX J. Č.. XXXX.

Parcely EKN sú číselne zhodné s bývalými parcelami PKN zapísanými v pozemnoknižných vložkách,
teda PKN XXXX v pozemnoknižnej vložke XXX, PKN XXXX v pozemnoknižnej vložke XXX, PKN XXXX
v pozemnoknižnej vložke XXX, PKN XXXX v pozemnoknižných vložkách XXX, XXX, PKN XXXX v

pozemnoknižnej vložke XXX, PKN XXXX v pozemnoknižných vložkách XXX, XXX, XXX, PKN XXXX,
PKN XXXX v pozemnoknižných vložkách XXX, XXX, PKN XXXX v pozemnoknižných vložkách XXX,
XXX, PKN XXXX v pozemnoknižnej vložke XXX.

Podľa § 91 ods. 2 OSP ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí

vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i preostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2Cdo/89/97 zo dňa 26.6.1998 otázka nerozlučného okruhu

účastníkovkonaniajeotázkouvecnejlegitimácie,tedaotázkou,ktojepodľahmotnéhoprávaúčastníkom
konania. Súd nie je povinný vyzývať k odstráneniu vád návrhu podľa § 43 ods. 1 OSP, pretože takéto
poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 OSP, bolo by v rozpore so zásadou rovnosti
účastníkov konania zakotvenej v § 18 OSP v článku 37 ods. 3 listiny základných práv a slobôd a v
článku 47 Ústavy SR. Takým poučením by súd vopred naznačil možný výsledok sporu. Je povinnosťou

navrhovateľa označiť úplný okruh nerozlučných účastníkov konania pod sankciou zamietnutia návrhu
pre nesplnenie podmienky, ktorá je podmienkou vecnej legitimácie hmotného práva.
Porovnaním okruhu účastníkov konania uvedených na parcele EKN, na listoch vlastníctva č. XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX s okruhom účastníkov konania uvedených v
návrhu súd konštatuje, že v návrhu je úplný okruh nerozlučných účastníkov konania - spoluvlastníkov
(ich právnych nástupcov). Táto hmotnoprávna podmienka je splnená.

Z 90 odporcov 42 odporcov je v konaní zastúpených SPF (neznámi odporcovia), 48 odporcov je
nezastúpených SPF, ide o známych odporcov. Zo 48 odporcov nezastúpených SPF súhlas s návrhom,
s tým, že v dávnej minulosti došlo k deľbe, s tým, že sporné nehnuteľnosti boli reálne vydelené právnym
predchodcom navrhovateľky, ktorí ich užívali vrátane navrhovateľky, ako aj s tým, že si nerobia nároky
do sporných nehnuteľností, majú vydelené v iných lokalitách, ako aj s tým, že nikdy svoj spoluvlastnícky

podiel v sporných nehnuteľnostiach neužívali, vyjadrilo súhlas 40 odporcov nezastúpených SPF. 3
odporcovia sa nevyjadrili (23/, 52/, 77/). Nesúhlasilo 5 odporcov (2/, 67/, 76/, 78/, 89/).
Ďalšiu podmienku, ktorú súd musel skúmať skôr, než vec samú, bola otázka naliehavého právneho
záujmu na určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.
Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Navrhovateľka v návrhu tvrdila, že má naliehavý právny záujem na určení, pretože vlastnícke právo v
hmotnoprávnej rovine existuje, vo formálnej rovine je neusporiadané a navrhovateľka chce s predmetom
vlastníckeho práva disponovať v prospech svojej dcéry, čo nie je možné bez formálneho usporiadania
vlastníckeho práva, bez listu vlastníctva.

„Pánom návrhu“, ktorý je zodpovedný za určitosť a vykonateľnosť (zapísateľnosť návrhu v katastri)
je navrhovateľ. Za situácie, kedy by návrh nebol vykonateľný (zapísateľný), by nebol daný naliehavý
právny záujem na podaní určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) OSP. Súd by bol nútený zamietnuť
návrh navrhovateľa pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení z dôvodu nevykonateľnosti
(nezapísateľnosti) rozsudku.

Vykonateľnosť - zapísateľnosť rozsudku preukazovala navrhovateľka potvrdeniami Správy katastra
Čadca na geometrickom pláne XX/XXXX, XX/XXXX na čl. 12 spisu, kde je uvedené, že ku dňu 18.6.2013
sú údaje geometrického plánu zhodné s údajmi v katastri nehnuteľností. Rovnako z vyjadrenia správy
katastrazodňa8.4.2013čl.135spisumalsúdpreukázané,žetohočasujegeometrickýplánzapísateľný
bez zmeny GP a bez zmeny návrhu. Tým mal súd preukázané, že ku dňu 8.4.2013 je rozsudočný

návrh zapísateľný, vykonateľný bez zmeny návrhu, bez zmeny geometrického plánu, teda je v zhode
s údajmi v katastri nehnuteľností a z tohto dôvodu ku dňu 8.4.2013 a aj ku dňu rozhodovania súdu
podľa § 154 ods. 1 OSP bol daný naliehavý právny záujem na určení z tohto dôvodu, teda rozsudok bol
ku dňu rozhodovania vykonateľný. Je úlohou navrhovateľky, ktorá zodpovedá za vykonateľnosť svojho
návrhu, aby zabezpečila zhodu údajov v návrhu, v geometrickom pláne s údajmi v katastri nehnuteľností

žiadosťou o vyznačenie poznámky v katastri nehnuteľností.
Na základe uvedených dôvodov - kritérií pre vykonateľnosť rozsudku o určení vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam súd mohol konštatovať, že je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam podľa § 80 písm. c) OSP, pretože je rozpor medzi hmotnoprávnym stavom
vlastníctva, ktoré svedčí v prospech navrhovateľky a formálnym stavom vykazovaným na listoch

vlastníctva, ktorý svedčí v prospech spoluvlastníkov, ktorí sú na listoch vlastníctva evidovaní formálne.
Je potrebné zosúladiť hmotnoprávny stav vlastníckeho práva s formálnym stavom vlastníckeho práva,
aby navrhovateľka podľa § 123 Občianskeho zákonníka mohla s predmetom vlastníctva disponovať.
V nadväznosti na rozhodnutie 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSR,
ktoré je publikované v zbierke IV strana 166: „Žalobca sa môže domáhať určenia, že došlo k zrušeniu

a rozdeleniu podielového spoluvlastníctva aj v prípade, keď to nikto nepopiera. Právny záujem na
požadovanom určení (§ 80 písm. c) OSP) je daný tým, že rozdelenie nehnuteľností nie je vyznačené v
evidencii nehnuteľností (teraz v katastri nehnuteľností).Z uvedeného súd mal preukázané, že v nadväznosti na rozhodnutie č. 911/1932 ÚZ je potom daný
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k reálne vydelenej nehnuteľnosti, na vydaní
deklaratórneho rozsudku, že došlo k zrušeniu a rozdeleniu podielového spoluvlastníctva, ale nie je daný

naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k ideálnemu spoluvlastníckemu podielu a to z
tohodôvodu,žeideálnespoluvlastníctvozaniklo,bolozrušenéreálnoudeľboufaktickyvdávnejminulosti
medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi.
Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi - návrh čl. 1, 2, 3 , 4, 5, 6 ,7, dôkazy v prílohovej obálke
čl. 12 - 2x mapa EN čl. 228, GEO plán č. XX/XXXX, GEO plán č. XX/XXXX zväčšená mapa, potvrdenie

obce o neznámych čl. 21, osvedčenie o dedičstve 5D/371/2010 čl. 22, GP čl. 29, 31, 7D/196/2009 čl.
33, 1D/551/83 čl. 40, D 640/64 čl. 42, osvedčenie o dedičstve 9D/241/2005 čl. 44, D/190/92 čl. 47,
D 842/69 čl. 50, D 947/71 čl. 51, 4D/1377/2002 čl. 53, D 49/92 čl. 57, D 40/68 čl. 60, D 389/79 čl.
61, vyjadrenie obce G. K. O. čl. 62, LV č. XXXX Č.. XX, J. Č.. XXXX Č.. XX, J. Č.. XXXX Č.. XX, J.
Č.. XXXX Č.. XX, Č.. XXXX Č.. XX, Č.. XXXX Č.. XX, Č.. XXXX Č.. XX, Č.. XXXX Č.. XX, Č.. XXXX
Č.. XX, Č.. XXXX čl. 88, vyjadrenia odporcov od čl. 108 spisu až po čl. 112, čl. 114, 115, 116, úmrtný

list, vyjadrenie čl. 119, vyjadrenie obce G. K. O. čl. 120, kde bola realizovaná predbežná identifikácia,
výpis z parciel z katastrálneho územia od čl. 121 a nasl. spisu, evidenčné listy čl. 128, mapa EN čl.
132, 134, vyjadrenie Správy katastra Čadca čl. 135, oboznamuje kópiu pozemno-knižnej mapy čl. 136,
137, ktorú vlastne predložil právny zástupca na pojednávaní a ktorou preukazuje, že boli podelené celé
pozemno-knižné parcely, kópia EN čl. 138, 140, kópia katastrálnej mapy čl. 142, výpisy pozemno-knižné

vložky, teda majetkové podstaty čl. 144 a nasl. až po čl. 181 spisu, vyjadrenia odporcov od čl. 187,
osvedčenie o dedičstve 10D/202/2010 čl. 189, zápisnica z ohliadky čl. 198, plné moci čl. 206, 207,
208, vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu Bratislava čl. 209, vyjadrenia odporcov od čl. 223
až po čl. 251, zápisnica o pojednávaní zo dňa 20.6.2013 čl. 253, plné moci čl. 258, zápisnica zo dňa
26.10.1990 medzi Q. Q. a B. X., vyjadrenia odporcov čl. 260 a nasl. až po čl. 268, listy vlastníctva

opakovane od čl. 269 aktualizované až po čl. 291, geometrický plán čl. 292, 294 na V. X., podanie
právneho zástupcu navrhovateľky čl. 302, potvrdenie o pobyte čl. 303, vyjadrenie odporcov od čl. 304
až po čl. 306, vyjadrenia odporcov od čl. 314, 315, podanie právneho zástupcu navrhovateľky čl. 319,
18D/1063/2006 čl. 320, potvrdenie o pobyte čl. 322, vyjadrenia odporcov čl. 323 až čl. 325, oznámenie
sudkyne o počte súhlasiacich odporcov čl. 329, výzva právnemu zástupcovi čl. 380.

Z vykonaných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav, vyvodil nasledovné skutkové a právne
závery.
Keďže návrh, skutkové tvrdenia boli založené na rozhodnutí 911/1932 ÚZ, teda na tvrdení, že v
dávnej minulosti došlo k reálnej deľbe v prírode medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi a právna
predchodkyňa navrhovateľky získala vlastnícke právo k reálne vydeleným nehnuteľnostiam, rovnako

navrhovateľka, bolo potrebné skúmať a preukázať tieto tvrdenia, tento titul nadobudnutia vlastníckeho
práva.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa§139ods.1Občianskehozákonníkazprávnychúkonovtýkajúcichsaspoločnejvecisúoprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k reálne vydelenej

nehnuteľnosti môže byť aj zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a to v nadväznosti
na § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

Ak došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva do roku 1950 za obyčajového práva
na základe rozhodnutia alebo dohody, muselo byť pozemnoknižne vykonané.

V zbierke IV rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSSR, Najvyššieho súdu ČSR, Najvyššieho súdu SSR na
strane 165 je uverejnené záväzné zjednocujúce rozhodnutie č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí

bývalého Najvyššieho súdu ČSR. Dané rozhodnutie je zjednocujúcim rozhodnutím, preto v nadväznosti
na § 135 ods. 1 OSP je záväzné aj pre ostatné súdy a v nadväznosti na § 159 ods. 2 OSP je záväzný
výrok rozhodnutia, nie odôvodnenie rozhodnutia.Jednotlivé prípady môžu mať odlišný skutkový stav a môžu byť preukazované aj inými dôkaznými
prostriedkami ako v tomto prípade. Záväzný je výrok, teda podmienky, ktoré musia byť splnené a
splnenie ktorých zároveň dáva hmotnoprávnu zákonnú domnienku, ktorú v nadväznosti na § 133 OSP

musí vyvrátiť ten, kto tvrdí opak. Úlohou navrhovateľa je preukázať splnenie podmienok stanovených v
rozhodnutí č. 911/32, teda splnenie zákonnej domnienky a následne sa dôkazné bremeno presúva na
toho účastníka konania, ktorý chce zákonnú domnienku vyvrátiť.

Výrok rozhodnutia uverejnený ako záväzný výrok v zbierke IV je nasledovný:

„U niektorých nehnuteľností je síce vedené v pozemkovej knihe vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov
v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti spoluvlastníci v niektorých prípadoch už
dlhý čas užívajú nehnuteľnosť reálne rozdelenú na samostatné časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo
ku zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľností, ktoré nebolo pozemnoknižne
vykonané. Právny stav platný na Slovensku do 31.12.1950 pripúšťal pritom aj takéto riešenie; netrval

na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva bolo založené na písomnej zmluve a aby bolo podložené
geometrickým plánom. Podľa rozhodnutia č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho
súdu ČSR treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy
na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto
nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, príp. o zámene týchto

nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda môže byť uzavretá aj
mlčky (konkludentným konaním).“

Úlohou navrhovateľky bolo preukázať, že uvedený titul nadobudnutia vlastníckeho práva na strane
právnych predchodcov navrhovateľky nastal, aby mohla platiť uvedená zákonná domnienka.

Bolo potrebné preukázať, či ideálne spoluvlastníctvo k parcelám EKN (predtým PKN) ku dňu
rozhodovaniaexistujevhmotnoprávnejajformálnejrovinealeboexistujelenformálneavhmotnoprávnej
rovine došlo v dávnej minulosti do roku 1950 k zrušeniu spoluvlastníctva faktickou reálnou deľbou.

Rovnakí spoluvlastníci ako sú zapísaní v rovnakej výške podielov na parcele EKN, boli zapísaní aj na
parcele PKN. V čase, kedy k reálnej deľbe došlo (do roku 1950), neexistovali parcely EKN. Existovali
parcely PKN, pričom v rovnakých podieloch boli totožní spoluvlastníci zapísaní na väčšie množstvo
pozemnoknižných parciel. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva reálnou deľbou tak dochádzalo
medzi tými istými spoluvlastníkmi k deľbám a zámenám nielen v rámci jednej pozemnoknižnej parcely

(teraz EKN), ale v rámci viacerých pozemnoknižných parciel zapísaných na tých istých spoluvlastníkov
v rovnakých podieloch. Tak sa mohlo stať, že niektorí spoluvlastníci dostali vydelený svoj podiel v
inej pozemnoknižnej parcele a niektorí v ďalšej pozemnoknižnej parcele a taktiež sa mohlo stať, že
pôvodne vydelené nehnuteľnosti medzi sebou zamenili. K týmto deľbám a zámenám dochádzalo medzi
pozemnoknižnými spoluvlastníkmi, avšak mimo pozemkovú knihu bez zápisu v pozemkovej knihe.

Podmienkou však bolo, že došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k celým
pozemnoknižným parcelám, pretože podiel ideálny je miera, ktorá sa viaže k celku a týmto celkom je
celá pozemnoknižná (teraz EKN) parcela. Celkom nie je parcela CKN ani EN pred THM. Parcela CKN
(EN pred THM) je len výsledkom deľby.

Mapa evidencie nehnuteľností EN vznikla v 50.-tych rokoch minulého storočia, jej technická hodnota je
vyššia ako hodnota pozemnoknižných máp. Mapa EN pred THM zobrazuje stav skutočnej reálnej deľby,
držby v prírode. Táto reálna deľba vznikla vydelením konkrétnych pozemkov jednotlivým vlastníkom na
podklade veľkosti vlastníckeho podielu v danej štvrtke. Pri tejto reálnej deľbe boli všetci spoluvlastníci a

vznikla na podklade vzájomnej dohody, ktorú rešpektovali všetci a rešpektujú dodnes. Táto reálna deľba
však v lokalite Kysúc nebola zapísaná ako vlastníctvo do pozemkovej knihy. Preto právny stav stále platí
stav pozemnoknižný, aj keď v hmotnoprávnej rovine došlo k deľbe. Aj keď na základe máp EN pred THM
neboli zakladané právne vzťahy, zodpovedne zobrazujú reálne vydelené parcely v teréne. Takto reálne
vydeleným parcelám podľa mapy EN pred THM zodpovedajú aj medze v prírode a iné prírodné hranice,

zodpovedá tomu aj stav užívania zo strany tých spoluvlastníkov, ktorým sporné nehnuteľnosti pri reálnej
deľbe pripadli. Na podklade máp EN pred THM boli odvádzané kontingenty, dane a podľa týchto máp
boli vyhotovované projekty HTUP, tzv. združstevňovanie.V tomto konkrétnom prípade súd mal preukázané, že došlo v dávnej minulosti do roku 1950 k zrušeniu a
vyporiadaniu spoluvlastníctva k celku reálnou deľbou a to ku všetkým pozemnoknižným parcelám (teraz
parcelám EKN), ktoré sú identické so spornými nehnuteľnosťami CKN tvoriacimi predmet sporu.

Objektívnym dôkazom sú mapy EN pred THM čl. 132, 134, 136, 139, 140, ktoré súd vyhodnotil ako
objektívny listinný dôkaz pochádzajúci z orgánu, ktorý bol zodpovedný za evidenciu nehnuteľností a
ktorýsanačl.135spisuvyjadril:„Zmapovéhooperátujezrejmé,žedošlovdávnejminulostikdeľbeEKN
(PKN) parciel na parcely EN pred THM a novým zamapovaním na parcely CKN.“ Takým dôkazom je aj

vyjadrenie svedka - geodeta, ktorý na mieste samom zidentifikoval a potvrdil, že novovytvorené parcely
CKN nevznikli vytvorením geometrickým plánom, ale odzrkadľujú hranice a uhly parciel EN pred THM,
pričom mapy EN pred THM zamapovali deľbu v dávnej minulosti do roku 1950. Takým dôkazom je aj
vyjadrenieobceG.K.O.čl.120,zktoréhojezrejmé,ženaevidenčnomlisteč.XXXbolazapísanáprávna
predchodkyňa navrhovateľky Q. Q., predtým vydatá O., Y.. Š. na parcelách EN č. XXX/X - zastavaná
plocha, dom č. XXX o výmere XXX m2, EN č. XX/X - lúka o výmere XXX m2, EN č. XXX - orná pôda o

výmere XXX m2, EN č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2 je zapísaný O.A. O. U. J. na evidenčnom
liste č. XXX a EN č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2 je zapísaná X. V. na evidenčnom liste č. XXX.
V rámci predbežnej identifikácie obec uviedla, že evidenčné listy, ktoré doložila do súdneho spisu čl.
128, tvorili podklad k plateniu kontingentov a iných povinností a taktiež stanovila predbežnú identifikáciu
tak, že CKN č. XXXX zodpovedá parcela EN XXX/X s evidenčným listom č. XXX, CKN XXXX, EN XXX

s evidenčným listom XXX a EN XXX s evidenčným listom č. XXX, CKN XXXX EN XXX s evidenčným
listom XXX, CKN XXXX LV č. XXX a evidenčný list XXX, CKN XXXX/X, D. XXXX/X/X, D. XXXX, D.
XXXX/X, D. XXXX sú identické predbežne s EN č. XXX/X na evidenčnom liste č. XXX. Túto predbežnú
identifikáciu parciel CKN na stav EN pred THM realizoval na mieste samom svedok - geodet, ktorý
geometrický plán vyhotovil. U CKN XXXX zidentifikoval s EN XXX/X/X evidenčný list XXX, CKN XXXX

s EN XXX - evidenčný list XXX, EN XXX - evidenčný list XXX, CKN XXXX s EN XXX - evidenčný list
XXX a následne evidenčný list XXX a evidenčný list XXX. CKN XXXX s EN XXX/X - evidenčný list XXX,
CKN XXXX/X s EN XXX/X - evidenčný list XXX, CKN XXXX - evidenčný list XXX, CKN XXXX - EN XXX/
X - evidenčný list XXX, CKN XXXX/X - EN XXX/X - evidenčný list XXX, CKN XXXX/X - EN XXXX/X -
evidenčný list XXX, CKN XXXX/X - EN XXX/X - evidenčný list XXX.

Uvedenými dôkazmi mal súd preukázanú časovú kontinuitu vzniknutých parciel CKN. CKN parcely
nevznikli momentom, kedy ich vytvoril geodet geometrickým plánom. Geometrický plán len deklaroval
hranice a uhly parciel EN pred THM zodpovedajúcich parcelám CKN, pričom parcely EN pred THM
vznikli v dávnej minulosti reálnou deľbou v prírode a to do roku 1950 a neskôr v prírode boli

zamapované podľa reálnej držby a deľby a užívania v mapách EN pred THM. Týmto dôkazom mal
taktiež preukázané, že sporné nehnuteľnosti v rámci reálnej deľby boli v prírode vydelené právnym
predchodcom navrhovateľky. U nehnuteľnosti CKN XXXX, ktorá sa skladá aj z EN XXX, aj z EN XXX mal
súd zistené, že EN XXX bola vydelená právnej predchodkyni navrhovateľky, čo zodpovedá evidenčnému
listu XXX, ale aj EN XXX, ktorá bola vydelená X. V. na základe evidenčného listu XXX. Výsluchom

právnej nástupkyne X. V. na ohliadke i na pojednávaní súd mal preukázané, že v dávnej minulosti
došlo k odpredaju nehnuteľnosti EN XXX v prospech právnej predchodkyne navrhovateľky a teda aj
v prospech navrhovateľky. Právna nástupkyňa X. Q.Á., Y.. X. tak vypovedala na ohliadke na mieste
samom po zhliadnutí hraníc sporných nehnuteľností (čl. 199 spisu) ako aj na pojednávaní. Dôkazom
o deľbe v dávnej minulosti a o tom, že právni predchodcovia formálne vedených spoluvlastníkov majú

svoje nehnuteľnosti vydelené v iných lokalitách, každý si užíval svoje, nehnuteľnosti neužívali podľa
podielov, nedelili sa o úrodu podľa podielov a stav užívania a deľby bol dlhodobý, nerušený, mal súd
preukázaný aj z výsluchu účastníkov konania, formálne vedených spoluvlastníkov.

V návrhu bolo označených 90 odporcov, z toho 42 zastúpených SPF. Zástupca SPF s návrhom

nesúhlasil. Nesúhlasil s tým, že v dávnej minulosti bola reálna deľba, výsledkom ktorej je vlastnícke
právo navrhovateľky a jej právnych predchodcov. Nesúhlasil s tým, že spoluvlastníctvo je len formálne.
Rozhodnutie 911/1932 vyžaduje preukázať faktický stav, faktickú deľbu a nerušené užívania, čo nebolo
možné preukázať zo strany SPF, pretože neznámi spoluvlastníci, ktorých zastupuje, sa nemohli vyjadriť
k otázkam reálnej deľby v dávnej minulosti, skutočnej držby a užívania sporných nehnuteľností.

Taktiež zástupca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že spoluvlastníctvo reálne
existuje, pretože nepreukázal, že neznámi spoluvlastníci užívali svoj ideálny spoluvlastnícky podiel,
že k deľbe nedošlo. Preto súd pripísal vyššiu dôkaznú silu objektívnym dôkazom (mapám EN pred
THM, vyjadreniam obce, katastra nehnuteľnosti) a výpovediam žijúcich účastníkov konania, ktorí sa vdanej lokalite zdržiavali a vedeli sa vyjadriť k otázkam faktického užívania sporných nehnuteľností, k
otázkam, či majú alebo nemajú reálne vydelené nehnuteľnosti v iných lokalitách a k otázkam, či užívanie
sporných nehnuteľností prebiehalo podľa ideálnych podielov za účasti všetkých spoluvlastníkov alebo

sporné nehnuteľnosti boli užívané len tým vlastníkom (jeho právnym predchodcom), ktorému sporná
nehnuteľnosť v rámci reálnej deľby pripadla. Zo 48 odporcov nezastúpených SPF tak prejavilo súhlas
s návrhom a s tým, že si nerobia nároky do sporných nehnuteľností 40 odporcov, 3 sa nevyjadrili
(23/, 52/, 77/). Uviedli, že v dávnej minulosti deľba bola, každý z nich má vydelené v iných lokalitách
(ich právny predchodca), potvrdili, že navrhovateľka, jej právni predchodcovia spornú nehnuteľnosť od

deľby užívali nerušene a potvrdili, že užívanie sporných nehnuteľností neprebiehalo podľa podielov
uvedených v pozemnoknižných vložkách, resp. na listoch vlastníctva, ale sporné nehnuteľnosti užívali
len navrhovateľka a jej právni predchodcovia.

Súhlasy odporcov sú dané u odporcu 5/ čl. 231, 8/ čl. 34, 9/ čl. 110 a 235, 10/ čl. 254, 11/ čl. 200, 223,
12/ čl. 248, 13/ čl. 262, 14/ čl. 200, 206, 20, 18/ čl. 109, čl. 264, 19/ čl. 302, čl. 325, 20/ čl. 249, 21/ čl.

324, čl. 302, 22/ čl. 116, čl. 187, čl. 227, 23/ jeho právny nástupca čl. 311, 24/ čl. 108, 25/ čl. 199, 26/ čl.
261, 27/ čl. 323, 28/ čl. 268, 29/ čl. 263, čl. 302, 30/ čl. 266, 32/ čl. 254, 41/ čl. 199, 43/ čl. 237, 44/ čl.
302, čl. 314, čl. 313, 47/ čl. 200, 48/ čl. 111, 50/ čl. 241, 51/ čl. 250, 53/ čl. 302, čl. 229, 54/ čl. 239, 55/
čl. 114, 56/ čl. 233, 67/ čl. 200, čl. 254, 69/ čl. 200, 76/ čl. 112, čl. 258, čl. 208, 77/ čl. 302, 79/ čl. 200, čl.
265, 80/ čl. 267, 81/ čl. 201, čl. 319, 82/ čl. 263, 83/ čl. 243, 87/ čl. 302, čl. 315, čl. 264.

Tým mal súd preukázané aj to, že užívanie bolo nerušené, dlhodobé. Právni predchodcovia
navrhovateľky užívali nehnuteľnosti dlhodobo, nerušene, po vydelení sporných nehnuteľností, rovnako
navrhovateľka. Pokiaľ došlo k rušeniu užívania od nesúhlasiacich odporcov v počte 5 (2/, 67/, 76/,
78/, 89/) bolo spôsobené zlými vzájomnými susedskými vzťahmi, ktoré do istej miery ovplyvnila aj

samotná navrhovateľka svojím autoritatívnym prístupom k riešeniu problému. Nemohlo to však ovplyvniť
objektívny stav, či nadobudla alebo nenadobudla vlastnícke právo. Predmetom sporu nie je dobrovoľný
prevod spoluvlastníckych podielov jednotlivých odporcov, aby mohli svojím nesúhlasom zamedziť
prevod spoluvlastníckeho podielu. Predmetom je deklaratórne rozhodnutie súdu, či vlastnícke právo na
strane navrhovateľky je dané alebo nie je dané a to bez ohľadu na súhlas spoluvlastníkov.

Pokiaľ ide o nesúhlasiacich 5 odporcov 2/, 67, 76/, 78/ a 89/, ich postup bol účelový. Sami majú
vydelené svoje nehnuteľnosti v reálne vydelenom stave a nie v spoluvlastníckom podiele, napriek
tomu, že tvrdia, že k deľbe nedošlo. Účelový postup je zrejmý aj z toho, že uvedení odporcovia menili
výpovede pri porovnaní ich výpovedí na ohliadke na mieste samom a na pojednávaní, kedy sa už na

výpoveď pripravili. Z výpovede bolo zrejmé, že motívom nebolo vlastnícke právo navrhovateľky a jej
právnych predchodcov, ktoré mali v záujme spochybňovať, ale motívom bolo práve nevhodné správanie
navrhovateľky a obmedzovanie práv odporcov zo strany navrhovateľky. Týmto výpovediam súd preto
pripísal nižšiu dôkaznú silu ako výpovediam ostatných odporcov, formálnych spoluvlastníkov. Týmito
výpoveďami nebola vyvrátená zákonná domnienka reálnej deľby v dávnej minulosti.

Odporca X. A. na ohliadke dňa 15.5.2013 čl. 201 spisu uviedol, že sporné, v prírode odkrokované
nehnuteľnosti, patrili rodine O. - B., jej manžel bol J., oni to užívali. Rodina A. X. mala vydelené v inej
lokalite. Navzájom si nerobili nároky do nehnuteľností. Ďalej však uviedol: „Ak sa upravia susedské
vzťahy, nemám nárok, ak sa neupravia, budem mať nárok.“ Na pojednávaní dňa 20.6.2013 uviedol

rovnako, že si nárok nebude robiť, ak sa upravia susedské vzťahy. V tomto momente si nárok robí.

Túto výpoveď taktiež súd vyhodnotil ako účelovú, nevierohodnú, bola ovplyvnená motívom, zlými
susedskými vzťahmi s navrhovateľkou, čo však nemohlo ovplyvniť objektívne zistenie, či navrhovateľka
je alebo nie je vlastníčkou sporných nehnuteľností. Súd ustálil, že z výpovede odporcu je zrejmé, že

reálne boli nehnuteľnosti vydelené právnym predchodcom navrhovateľky, ktorí ich aj nerušene užívali,
rušenie spôsobené inými dôvodmi, nie užívaním sporných nehnuteľností (opitý brat navrhovateľky,
brechanie psa, zamedzovanie prístupu a pod.). Tieto záležitosti je však potrebné riešiť v iných
konaniach, priestupkových a pod. a nemôžu ovplyvniť rozhodnutie súdu o vlastníckom práve k sporným
nehnuteľnostiam, ani o tom, či nehnuteľnosti boli alebo neboli dlhodobo nerušene užívané. Spory

sa netýkajú užívania nehnuteľností, ale iných okolností, vzájomných negatívnych vzťahov, ktoré v
podstatnej miere zapríčiňuje aj navrhovateľka.Pokiaľ ide o výpoveď nesúhlasiacej odporkyne O. X., Y.. V., ktorá zastupovala H.. G. Q., Y.. V.
na ohliadke uviedla, že si so sestrou robia nároky do sporných nehnuteľností. Tvrdila, že v týchto
sporných nehnuteľnostiach reálne vydelenú časť užíval ich otec. Na pojednávaní (čl. 255 spisu)

súd zistil, že tento postup je taktiež účelový, nezodpovedajúci pravde, v dôsledku negatívny vzťahov.
Navrhovateľka vyvolala konflikty, otec odporkyne mal drevárničku, ktorú musel odstrániť v roku 2010.
Navrhovateľka sa všetkým vyhráža, že zamedzí prístup k rodinným domom. Tvrdenie týchto odporkýň,
že ich otec v sporných nehnuteľnostiach mal reálne vydelené nehnuteľnosti len preukazuje to, že reálne
vydelenú nehnuteľnosť mohol mať jej otec len vtedy, ak došlo k zrušeniu ideálneho spoluvlastníctva

a k reálnej deľbe, teda k tomu, čo tvrdí navrhovateľka. Predloženými geometrickými plánmi na čl.
294 spisu mal súd preukázané, že jej právny predchodca V. X. si geometrickým plánom na čl. 294
vybavoval vlastnícke právo k reálne vydeleným nehnuteľnostiam CKN XXXX, XXXX/X, XXXX. Ani jedna
z týchto nehnuteľností netvorí predmet sporu. Preukazuje to, že aj právny predchodca týchto odporkýň
rešpektoval reálnu deľbu v dávnej minulosti, že mal vydelené sporné nehnuteľnosti v iných lokalitách,
že nešlo o kolíziu čo do nehnuteľností. Rovnako aj geometrický plán na čl. 292 na parcely CKN XXXX/

X, XXXX/X, XXXX/X.

V nadväznosti na rozhodnutie č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSR
mal teda súd preukázanú podmienku tohto rozhodnutia: „Treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania
nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa

ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní,“
preukázané, že spoluvlastníci, odporcovia sú len formálne zapísaní na svoje ideálne spoluvlastnícke
podiely. V skutočnosti došlo v dávnej minulosti k zrušeniu a vyporiadaniu ideálneho podielového
spoluvlastníctva reálnou deľbou v prírode. Výsledkom reálnej deľby sú sporné nehnuteľnosti, ktoré sú
na geometrickom pláne vytvorené ako parcely CKN, zodpovedajú však parcelám EN pred THM čo do

hraníc uhlov, ktoré boli zakreslené v mapách EN pred THM na základe výsledkov skutočnej deľby, držby
v prírode. Sporné nehnuteľnosti pripadli právnym predchodcom navrhovateľky, ktorí, podľa vykonaných
dôkazov, k týmto nehnuteľnostiam majú preukázaný dlhotrvajúci stav držby a užívania a to k celým
reálne vydeleným nehnuteľnostiam, nielen k podielom.

Za splnenia uvedenej podmienky rozhodnutia č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí potom platí
zákonná domnienka uvedená v druhej časti tohto rozhodnutia: „treba vidieť dohodu strán o deľbe,
prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto
dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním).“

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno a preukázala reálnu deľbu v dávnej
minulosti, preukázala, že sporné nehnuteľnosti boli reálne vydelené jej právnym predchodcom,
preukázala dlhotrvajúci stav držby a užívania reálne vydelených nehnuteľností jej právnymi
predchodcami, potom sa má za to, potom platí zákonná domnienka, že v tejto reálnej deľbe súd
musí vidieť dohodu strán o deľbe, príp. zámene nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva,

pričom táto dohoda mohla byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním). Súd teda má za to, že platí
zákonná domnienka, že právni predchodcovia navrhovateľky reálnou deľbou a zámenami v minulosti
nadobudli vlastnícke právo k reálne vydeleným nehnuteľnostiam. Tým preukázala navrhovateľka titul
nadobudnutia vlastníckeho práva. Túto zákonnú domnienku boli v nadväznosti na § 133 OSP povinní
vyvrátiť všetci odporcovia, ktorí tvrdili opak. Neprodukovali také tvrdenia a také dôkazy, ktorými by

túto zákonnú domnienku vyvrátili. V tomto smere súd poukazuje aj na záväznosť údajov v katastri
nehnuteľnosti v zmysle § 70 ods. 1 katastrálneho zákona. Aj pri zápise parciel EKN na listy vlastníctva
bol povinný zapisovateľ týchto údajov - komisia ROEP rešpektovať uvedenú zákonnú domnienku,
objektívne dôkazy, mapu EN pred THM, ktorá preukazovala reálnu deľbu a držbu v minulosti v prospech
vlastníkov zapísaných na evidenčné listy. Záväznosť zákonnej domnienky rešpektovaná nebola napriek

vlastníckemu právu k reálne vydeleným nehnuteľnostiam. Na listy vlastníctva boli zapísaní formálne
vedení ideálni spoluvlastníci. Už v čase zápisu na listy vlastníctva zápis nezodpovedal ani formálnemu,
ani hmotnoprávnemu stavu. Tým mal súd za to, že v nadväznosti na § 70 ods. 1 katastrálneho zákona
navrhovateľke sa v nadväznosti na § 133 OSP podarilo vyvrátiť zákonnú domnienku zápisu parciel EKN
na listy vlastníctva a ideálnych spoluvlastníckych podielov. Uniesla dôkazné bremeno na preukázanie

toho, že pri zápise týchto vlastníckych práv k ideálnym spoluvlastníckym podielom nebola rešpektovaná
zákonná domnienka podľa rozhodnutia 911/1932, čomu zodpovedá, že spoluvlastníci vedení na listoch
vlastníctva sú vedení len formálne, v hmotnoprávnej rovine svedčí vlastnícke právo navrhovateľke ajej právnym predchodcom v stave EN pred THM, ktorý vyplýval zo záväznej evidencie nehnuteľností,
mapového operátu EN, evidenčných listov užívateľov.

Pokiaľ SPF na čl. 209 spisu uvádza, že deľba mala byť preukázaná znaleckým posudkom, k tomu súd
uvádza:

Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,

ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Z uvedeného je zrejmé, že súd musí brať do úvahy aj hospodárnosť konania a môže za dôkaz
použiť všetky prostriedky a nielen znalecký dôkaz. Jednoznačne súd mal preukázané ostatnými
dôkazmi - ohliadkou, výsluchmi účastníkov konania, správou katastra nehnuteľností, mapami EN pred
THM, vyjadrením obce deľbu v dávnej minulosti. Bolo nadbytočné a nehospodárne vykonávať dôkaz
znaleckým posudkom. Pokiaľ rozhodnutie 911/1932 v odôvodnení tohto rozhodnutia vychádzalo zo

znaleckého dôkazu, podľa § 159 ods. 2 OSP pre súd je záväzný výrok rozhodnutia, nie odôvodnenie
rozhodnutia. Nejde o ustanovenie § 125 posledná veta OSP „pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu
predpísaný“. Rozhodnutie 911/1932 nepredpisuje, že deľba môže byť preukázaná len znaleckým
dokazovaním a nie inými dôkaznými prostriedkami, tak ako tomu bolo v tomto prípade.
Pokiaľ SPF na čl. 209 spisu uvádza, že parcely tvoriace predmet sporu sú v nepomere k veľkosti

podielu, k tomu už súd v odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že spoluvlastníci boli vedení v rovnakých
ideálnych spoluvlastníckych podieloch nie k jednej parcele EKN (PKN), ale k mnohým ďalším parcelám
PKN (EKN). K deľbe došlo do roku 1950 a nedošlo k deľbe v rámci jednej pozemnoknižnej parcely, ale
v rámci všetkých alebo viacerých pozemnoknižných parciel. Preto podľa veľkosti podielov a celkovej
výmery všetkých pozemnoknižných parciel, v rámci ktorých sa delilo a zamieňalo, je potom daná celková

výmera vydelených nehnuteľností. Túto výmeru nie je možné odvíjať len od veľkosti spoluvlastníckeho
podielu k jednej alebo len k niektorým parcelám PKN (EKN), ale ku všetkým parcelám PKN (EKN), ktoré
boli vedené v rovnakých podieloch na tých istých spoluvlastníkov. Dôkazom o spravodlivosti deľby je
dlhoročné nerušené užívanie vydelených nehnuteľností právnymi predchodcami navrhovateľky, ale aj
právnymi predchodcami ostatných formálne zapísaných spoluvlastníkov, ktorí to vyjadrili na ohliadke,

resp. písomne. Uviedli, že si navzájom nerobili nároky do sporných nehnuteľností, každý si užíval svoje
reálne vydelené nehnuteľnosti. Ak k deľbe došlo do roku 1950, je potrebné aplikovať hmotné právo
platné ku dňu deľby. Nie je možné vychádzať z listov vlastníctva na parcele EKN vytvorené komisiou
ROEP, ktoré vznikli dávno po tom, ako došlo medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi k deľbe a deľbu
nerešpektovali.

O trovách konania súd rozhodol tak, že navrhovateľka je úspešnou účastníčkou konania. Podľa § 142
ods. 1 OSP by jej patrila náhrada trov konania voči všetkým odporcom. Na inak úspešnú účastníčku
konania však aplikoval súd dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 OSP. Mal za to, že za
neusporiadané vlastnícke vzťahy nezodpovedajú odporcovia, ani navrhovateľka. Preto rozhodol tak, že
navrhovateľke náhradu trov konania voči odporcom 1/ - 90/ nepriznal.

Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Súd zaviazal navrhovateľku zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov
preddavkovaných štátom sumu 15,87 €. Na ohliadku dňa 15.5.2013 bolo použité služobné motorové

vozidlo Okresného súdu Čadca ŠPZ D. na trase Čadca - G. K. O. a späť. Podľa vyhlášky č. 283/02 Z.z.
doplnenej opatrením MPSVR SR 632/08 Z.z. je potrebné na trase o rozsahu 52 km zaplatiť (52 x 0,082,
spotreba na 1 km) x 1,490 (cena PHM) + 0,183 (poplatok za 1 km) = 15,87 €.
Pokiaľ ide o prítomnosť účastníkov konania, účastníci konania prítomní na ohliadke, resp. aj písomne
uviedli, že nechcú byť predvolávaní a upovedomovaní o ďalších termínoch pojednávaní a ohliadok.

V nadväznosti na Spravovací poriadok pre okresné a krajské súdy súd nemá nad mieru primeranú
pomerom zaťažovať osoby, ktorých sa spor bezprostredne dotýka. Preto súd účastníkov konania, ktorí
sa ústne do zápisnice alebo písomne vyjadrili, že nechcú byť predvolávaní na ďalšie pojednávania, na
pojednávanie nepredvolal. V nadväznosti na § 115a ods. 1 OSP pojednával v ich neprítomnosti, pretože
s tým súhlasili, výslovne sa vzdali práva na verejné prejednanie veci. Za týchto okolností preto je právom

toho-ktorého účastníka konania, či chce alebo nechce byť predvolávaný na termín pojednávania a či
sa výslovne vzdáva práva. Takéto vyjadrenia sa nachádzajú na tých istých číslach listov spisu, kde sú
protokolované v odôvodnení aj vyjadrenia jednotlivých účastníkov konania. Preto súd konal a rozhodol
v neprítomnosti tých odporcov, ktorí už boli vypočutí alebo sa písomne vyjadrili k veci. Odňatia možnostikonať pred súdom sa nemôže dovolávať ten účastník konania, ktorému toto právo odňaté nebolo. Môže
sa dovolať len ten účastník, ktorý bol takýmto postupom dotknutý na svojich právach (R NS SR zo dňa
7-7-1992 sp. zn. 1 Cdo/28/1992, judikát RC 40/1993).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.