Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/535/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216270
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712216270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36 864 421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanej
Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/244/2012-177 zo dňa 18. 12. 2014,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu vo veci samej a žalovanej
náhradu trov konania nepriznal; konanie o návrhu žalobcu na prerušenie konania zo dňa 12. 12.
2014 (do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre
porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd) zastavil a súčasne zamietol návrh

žalobcu na prerušenie konania zo dňa 12.12.2014 (do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010).
V odôvodnení rozsudku k výroku o zastavení konania o návrhu žalobcu na prerušenie konania zo
dňa 12. 12. 2014 (do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej
sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd) okresný súd uviedol,
že žalobca už v predmetnom konaní súdu doručil dňa 10. 10. 2013 rovnaký návrh, ktorý okresný

súd zamietol uznesením č. k. 13C/244/2012-95 dňa 16. 10. 2013. Predmetné uznesenie okresného
súdu potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17Co/933/2013-123 zo dňa 16. 12. 2013.
Vzhľadom na totožnosť podaní žalobcu doručených súdu dňa 10. 10. 2013 a 15. 12. 2014 okresný
súd usúdil, že sa jedná o prekážku veci rozsúdenej, a preto s poukazom na ustanovenie § 104 ods. 1
veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) konanie o tomto návrhu na prerušenie
konania zastavil. Návrh na prerušenie konania zo dňa 12. 12. 2014 (do rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ o prejudiciálnych otázkach žalovanej v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn.

7C/6/2010) okresný súd ako nedôvodný zamietol s odôvodnením, že sa v uvedenom konaní nerieši
žiadna otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v konaní vo veci samej a vo veci samej
ani nevyvstala potreba aplikácie unijného práva.Vo veci samej sa žalobca domáhal vyčíslenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej
okresným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. zamietnutím
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej

lehoty a súčasne preskúmaním vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského
rozsudku) v rozpore so zákonom vo veciach pôvodne vedených na okresnom súde pod sp.
zn. 13C/244/2012, 13C/245/2012, 13C246/2012, 13C/247/2012, 13C/251/2012, 13C/252/2012,
13C/258/2012, 13C259/2012, 13C/260/2012 a 13C/292/2012, ktoré okresný súd uznesením č. k.
13C/244/2012-14 zo dňa 14. 12. 2012 spojil na spoločné konanie ďalej vedené pod spoločnou

spisovou značkou 13C/244/2012. Okresný súd vykonal dokazovanie exekučnými spismi týkajúcimi
sa jednotlivých spojených konaní a zistil,že (1) konanie pred spojením vedené pod sp. zn.
13C/244/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 28Er/400/2011, v ktorom žalobca, ako oprávnený
subjekt, podal dňa 19. 05. 2011 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
B. O. - EVINA, a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR 01921/09 zo dňa 26. 05. 2009, kde

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená dňa 03. 08. 2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 28Er/400/2011-14 zo dňa
14. 09. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 03. 2012; (2) konanie pred spojením vedené
pod sp. zn. 13C/245/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 28Er/743/2010, v ktorom žalobca, ako
oprávnený subjekt, podal dňa 22. 07. 2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti

povinnému U. O., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR 23605/09 zo dňa 04. 02. 2010, kde
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená dňa 23. 09. 2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 28Er/743/2010-22 zo dňa
05. 04. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 03. 2012; (3) konanie pred spojením vedené

pod sp. zn. 13C/246/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 26Er/973/2010, v ktorom žalobca, ako
oprávnený subjekt, podal dňa 21. 07. 2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému B. C., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR 23211/09 zo dňa 26. 01. 2010, kde
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu

doručená dňa 30. 09. 2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 26Er/973/2010-27 zo dňa
13.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 11. 2011; (4) konanie pred spojením vedené pod
sp. zn. 13C/247/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 27Er/448/2010, v ktorom žalobca, ako
oprávnený subjekt, podal dňa 09. 03. 2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému X. N., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR 19902/09 zo dňa 26. 11. 2009, kde
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená dňa 26. 04. 2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 27Er/448/2010-21 zo dňa
03.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 07. 2011; (5) konanie pred spojením vedené pod
sp. zn. 13C/251/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 20Er/655/2009, v ktorom žalobca, ako

oprávnený subjekt, podal dňa 21. 07. 2009 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému Y. X., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR 01184/09 zo dňa 22. 05. 2009, kde
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená dňa 26. 08. 2009 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 20Er/655/2009-13 zo dňa

21.01.2010, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoE/222/2010-29 zo
dňa 18. 08. 2010 zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie; následne okresný
súd uznesením č. k. 20Er/655/2009-34 zo dňa 16. 05. 2011 žiadosť súdneho exekútora opätovne
zamietol, a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 11. 2011; (6) konanie pred spojením
vedené pod sp. zn. 13C/252/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 24Er/799/2010, v ktorom

žalobca, ako oprávnený subjekt, podal dňa 26. 07. 2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému Y. N., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR 00265/10 zo dňa 05. 03.
2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému
súdu doručená dňa 07. 10. 2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 24Er/799/2010-9 zo

dňa 26. 10. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 12. 2010; (7) konanie pred spojením vedené
pod sp. zn. 13C/258/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 27Er/994/2010, v ktorom žalobca, ako
oprávnený subjekt, podal dňa 19. 07. 2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému P. O., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovskéhosúdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR 22998/09 zo dňa 13. 04. 2010, kde
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená dňa 23. 09. 2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 27Er/994/2010-14 zo dňa

03.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 11. 2011; (8) konanie pred spojením vedené pod
sp. zn. 13C/259/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 23Er/784/2010, v ktorom žalobca, ako
oprávnený subjekt, podal dňa 23. 08. 2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému S. W., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR 04848/10 zo dňa 11. 06. 2010, kde

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená dňa 26. 11. 2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 23Er/784/2010-23 zo dňa
07.02.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 03. 2011; (9) konanie pred spojením vedené pod
sp. zn. 13C/260/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 20Er/736/2009, v ktorom žalobca, ako
oprávnený subjekt, podal dňa 04. 08. 2009 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému X.W., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského

súduzriadenéhoSlovenskourozhodcovskou,a.s.,sp.zn.SR03103/09zodňa03.06.2009,kdežiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená
dňa 16. 09. 2009 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 20Er/736/2009-10 zo dňa 21.01.2010,
ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoE/105/2010-26 zo dňa 14. 06. 2010
zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie; následne okresný súd uznesením

č. k. 20Er/736/2009-32 zo dňa 16. 05. 2011 žiadosť súdneho exekútora opätovne zamietol, a toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 09. 2011; (10) konanie pred spojením vedené pod sp. zn.
13C/292/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 21Er/853/2010, v ktorom žalobca, ako oprávnený
subjekt, podal dňa 12. 03. 2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému X.
P., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR 20077/09 zo dňa 23. 11. 2009, kde žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 26. 04.
2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 21Er/853/2010-20 zo dňa 02. 03. 2011, ktoré bolo
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13CoE/264/2011-45 zo dňa 15. 08. 2011 zrušené a
vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie; následne okresný súd písomne poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie dňa 27. 03. 2012. Obdobie od doručenia žiadosti do rozhodnutia o
nej bolo potrebné na preskúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti žalobcom predloženého
exekučného titulu z hľadiska ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Na základe vykonaného dokazovania
exekučnými spismi dospel okresný súd k záveru, že v rámci uvedeného postupu exekučného súdu
nedošlo k prieťahom v konaní a exekučný súd bol oprávnený skúmať, či predložený exekučný titul

(rozhodcovský rozsudok) nie je v rozpore so zákonom. Okresný súd uzavrel, že nemal preukázaný
tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti
žalovanej za škodu a rovnako ani vznik a výšku skutočnej škody, pričom svoje rozhodnutie oprel o
ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2, § 16 ods. 4 a § 17 ods. 1, 2, zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 O. s. p.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvodyapredložilsúdulistinyspájanésoznačenýmidôvodmi.Súdpretonemoholpostupovaťpodľaust.

§ 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Ďalej poukázal na to, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie bolo potrebné z konania vylúčiť, aj s ohľadom na prax
iných súdov. Za týchto okolností a s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pri rozpore
s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho
súdu pre ľudské práva v Štrassburgu neobstojí, žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho

práva na nestranný súd, ktorého výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu, nebolo a nie
je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval
vylúčený sudca. Konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v
čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o návrhu žalobcu na
prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie.

Žalobca podal proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase
podania odvolania o zamietnutí návrhu vo veci samej nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania. Dôsledok správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho
rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázkenestrannosti sudcu, zakladajú porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu, osobitne maria jeho
možnosť konať pred súdom. Žalobca taktiež uviedol, že trval na osobnej účasti právneho zástupcu na
pojednávaní, nemal sa možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní

vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Za takejto procesnej situácie došlo k
degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu
jeho možnosti konať pred súdom. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi s cieľom ovplyvniť
rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Žalobca ako strana
konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom

a prednesom vyjadriť, a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení.
Okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil sám.
Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej lehote
a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany
exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá

uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods.

1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobami voči žalovanej domáhal vyčíslenej
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako exekučným
súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. zamietnutím žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty a súčasne preskúmaním
vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v rozpore so

zákonom; žalobca navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnymi exekučnými spismi okresného súdu.
Uznesením č. k. 13C/244/2012-14 zo dňa 14. 12. 2012 spojil okresný súd konania vedené pod
sp. zn. 13C/244/2012, 13C/245/2012, 13C246/2012, 13C/247/2012, 13C/251/2012, 13C/252/2012,
13C/258/2012, 13C259/2012, 13C/260/2012 a 13C/292/2012 na spoločné konanie, ktoré ďalej viedol
pod spoločnou spisovou značkou 13C/244/2012. Priamo v žalobách vzniesol žalobca námietku

zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej riadne rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného
sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil (zákonného sudcu nevylúčil ani
v jednej zo spojených vecí). Okresný súd doručil žalobu žalobcu žalovanej na vyjadrenie. Obidvom
účastníkom konania doručil písomné poučenie účastníka konania okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O.
s. p.; vyjadrenie žalovanej k žalobám riadne doručil právnemu zástupcovi žalobcu prostredníctvom pošty

Na prejednanie veci samej nariadil okresný súd pojednávanie (10. 10. 2013), na ktoré riadne a včas
predvolal právneho zástupcu žalobcu a zástupcu žalovanej; pred týmto pojednávaním doručil žalobca
okresnému súdu návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o jeho sťažnosti proti konkrétnemu rozhodnutiu nadriadeného súdu (rozhodnutiu Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 14NcC/626/2012 z 17. 10. 2012) o nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania

a rozhodovania veci; okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania právoplatne zamietol osobitným
uznesením č. k. 13C/244/2012-95 zo dňa 16. 10. 2013, ktoré odvolací súd potvrdil uznesením č.
k. 17Co/933/2013-123 zo dňa 16. 12. 2013. Napriek tomu žalobca opätovne pred novým termínom
pojednávania (dňa 18. 12. 2014) doručil súdu jednak návrh na zrušenie nariadeného pojednávania a
prerušenie konania z tých istých dôvodov, že podal sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky

proti rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14NcC/626/2012 a jednak návrh na
prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré
navrhla položiť žalovaná Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti v konaní
vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010; okresný súd žiadosti žalobcu o zrušenie
nariadeného pojednávania nevyhovel a uznesením vyhláseným do zápisnice nariadil pojednávanie

v neprítomnosti účastníkov konania; po oboznámení sa s podaniami žalobcu zo dňa 12. 12. 2014
okresný súd konanie o totožnom návrhu žalobcu na prerušenie konania zo dňa 12. 12. 2014 zastavil
a zároveň návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 12. 12. 2014 (do rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná Slovenská republika, v menektorej koná Ministerstvo spravodlivosti v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn.
7C/6/2010) ako nedôvodný zamietol; následne vykonal dokazovanie pripojenými exekučnými spismi,
vyhlásil dokazovanie za skončené a verejne vyhlásil napadnutý rozsudok. K spisu okresného súdu sú

pripojené v napadnutom rozsudku uvedené konkrétne exekučné spisy ohľadne exekučných konaní, v
ktorých mala byť žalobcovi podľa žaloby nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená
tvrdená škoda.
Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie

spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd udáva, že
okresnýsúdnazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniam,naktoréaplikoval
správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu

o nenaplnení predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu považuje aj odvolací súd v celom rozsahu
zasprávny,pretožežalobcanepreukázaltvrdenýnesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúduvsporných
exekučných konaniach. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný
(§ 212 ods. 1 O. s. p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní
a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska,

či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).
Odvolacia námietka žalobcu, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.
Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca na
argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod

na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31. 05. 2010); dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia žalobcu svojím
nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú

škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11. 03. 2013 alebo sp. zn.
3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/727/2011 zo dňa 27. 04. 2012). O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu
(v jednotlivých spojených veciach) riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z

prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil (ani v jednej zo spojených vecí); zo spisu okresného súdu
súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu bolo účastníkom riadne doručené (v každej zo
spojených vecí) Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca v odvolaní neuviedol.
Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti a
vykonaním dokazovania exekučnými spismi v jeho neprítomnosti, odňal možnosť konať pred súdom

a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie, tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie
na pojednávanie doručil okresný súd právnemu zástupcovi žalobcu riadne prostredníctvom pošty a
včas s poskytnutím 5-dňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Žalobca žiadal o zrušenie
pojednávania v podstate z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania
veci, iný dôvod na odročenie pojednávania neuviedol. O námietke zaujatosti sudcov okresného

súdu vznesenej žalobcom nadriadený súd (v každej zo spojených vecí) riadne rozhodol (konkrétne
v konaní sp. zn. 13C/244/2012 uznesením sp. zn. 14NcC/626/2012 zo dňa 17. 10. 2012 tak, že
z prejednávania a rozhodovania tejto veci žiadneho zo sudcov Okresného súdu Zvolen nevylúčil;
v konaní sp. zn. 13C/245/2012 uznesením sp. zn. 24NcC/551/2012 zo dňa 15.10.2012 tak, že z
prejednávania a rozhodovania tejto veci žiadneho zo sudcov Okresného súdu Zvolen nevylúčil; v

konaní sp. zn. 13C/246/2012 uznesením sp. zn. 14NcC/631/2012 zo dňa 17. 10. 2012 tak, že
z prejednávania a rozhodovania tejto veci žiadneho zo sudcov Okresného súdu Zvolen nevylúčil;
v konaní sp. zn. 13C/247/2012 uznesením sp. zn. 5NcC/126/2012 zo dňa 15. 10. 2012 tak, že
z prejednávania a rozhodovania tejto veci žiadneho zo sudcov Okresného súdu Zvolen nevylúčil;
v konaní sp. zn. 13C/251/2012 uznesením sp. zn. 15NcC/424/2012 zo dňa 15. 10. 2012 tak, že

z prejednávania a rozhodovania tejto veci žiadneho zo sudcov Okresného súdu Zvolen nevylúčil;
v konaní sp. zn. 13C/252/2012 uznesením sp. zn. 16NcC/423/2012 zo dňa 17. 10. 2012 tak, že
z prejednávania a rozhodovania tejto veci žiadneho zo sudcov Okresného súdu Zvolen nevylúčil;
v konaní sp. zn. 13C/258/2012 uznesením sp. zn. 15NcC/620/2012 zo dňa 15.10.2012 tak, že zprejednávania a rozhodovania tejto veci žiadneho zo sudcov Okresného súdu Zvolen nevylúčil; v konaní
sp. zn. 13C/259/2012 uznesením sp. zn. 23NcC/547/2012 zo dňa 16. 10. 2012 tak, z prejednávania
a rozhodovania tejto veci žiadneho zo sudcov Okresného súdu Zvolen nevylúčil; v konaní sp. zn.

13C/260/2012 uznesením sp. zn. 24NcC/538/2012 zo dňa 15. 10. 2012 tak, že z prejednávania a
rozhodovania veci vylúčil len sudcu JUDr. Jána Petreása, ostatných sudcov Okresného súdu Zvolen
z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil; v konaní sp. zn. 13C/292/2012 uznesením sp.
zn. 17NcC/621/2012 zo dňa 17. 10. 2012 tak, že vylúčil len sudcu Mgr. Dalibora Miľana, ostatných
sudcov Okresného súdu Zvolen z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil); nesúhlas žalobcu

s rozhodnutím nadriadeného súdu nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, pretože
žalobcovi zostáva zachovaný odvolací dôvod spočívajúci v tvrdení, že rozhodoval vylúčený sudca (§
205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p.). Na vykonanie pojednávania
v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalobcu (resp. jeho právneho zástupcu) boli podľa
odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Postupom okresného súdu v
súlade so zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. Navyše zo spisu

okresného súdu vyplýva, že žalobcovi bolo riadne doručené aj vyjadrenie žalovanej k žalobám. K
odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal
dokazovanie na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov, toto však pozostávalo len s oboznámením sa
s exekučnými spismi, ktoré ako dôkaz navrhol vykonať samotný žalobca priamo v žalobe s tým, že
žalobca bol účastníkom uvedených exekučných konaní, a teda obsah exekučných spisov z hľadiska

tvrdených skutočností o dobe od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do
rozhodnutia exekučného súdu o tejto žiadosti, resp. do rozhodnutia o zastavení exekúcie mu bol
nepochybne známy, pretože z exekučných spisov vyplýva, že všetky rozhodnutia boli žalobcovi riadne
doručené. Iné dokazovanie okresný súd nevykonal. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že mu nebolo
doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe, toto tvrdenie je v priamom rozpore s obsahom spisu. Okresný

súd osobitným uznesením riadne rozhodol aj o prvom návrhu žalobcu na prerušenie konania, ktoré v
čase rozhodovania okresného súdu vo veci samej bolo už právoplatné. K tvrdenému odňatiu možnosti
žalobcu konať pred súdom nemohlo dôjsť ani postupom okresného súdu, ktorý napadnutým rozsudkom
rozhodol vo veci samej po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zamietnutí prvého návrhu žalobcu
na prerušenie konania (do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej

sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd) a pred právoplatnosťou
rozhodnutia okresného súdu o druhom totožnom návrhu žalobcu na prerušenie konania, ktorého
výsledkom bolo len rozhodnutie o zastavení konania o návrhu na prerušenie konania (do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na
zákonného sudcu a na nestranný súd) pre prekážku veci rozhodnutej podľa § 159 ods. 3 O. s. p.

Žalobca v odvolaní tiež namietal, že konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci samej, neprichádzalo v
čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu
žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.
Prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak počas konania nastane prekážka postupu konania,
ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. Procesná teória hovorí o tzv. obligatórnom

a fakultatívnom prerušení konania. § 109 ods. 2 O. s. p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania,
to znamená, také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Pod uvedený
prípad spadá aj rozhodovanie o návrhu na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.
s. p. Zo strany žalobcu bol na prvostupňový súd podaný návrh na prerušenie konania podľa § 109
ods. 2 písm. c) O. s. p. do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach,

ktoré navrhla položiť žalovaná Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, zodpovedanie ktorých má
podľa názoru žalobcu zásadný význam aj pre konanie v prejednávanej veci; uznesenie Okresného
súdu Prešov č.k. 7C/6/2010-269 zo dňa 07. 10. 2013, ktorým podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s.
p. prerušil konanie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach bolo

podľa zistenia odvolacieho súdu zrušené uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 22. 12. 2014;
následne Okresný súd Prešov uznesením č. k. 7C/6/2010-316 zo dňa 12. 03. 2015 opätovne prerušil
konanie a predložil vec Súdnemu dvoru Európskej únie na zodpovedanie prejudiciálnych otázok v znení:
(1) či ide o závažné porušenie práva Európskej únie, ak sa vymôže v exekúcii vedenej na základe
rozhodcovského rozsudku plnenie z neprijateľnej podmienky v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora

Európskej únie; (2) či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva
pred tým, ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho
poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci, môže v
tomto prípade vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkonrozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia; (3) v
prípade, ak áno, ši je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu,
ktoré opisuje navrhovateľka, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na absolútnu nečinnosť

navrhovateľky a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených
právom členského štátu; (4) ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho
práva, je navrhovateľkou uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovednosť členský štát; možno
škodu v tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením; (5)
či má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou

škody; konanie na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 začalo na návrh fyzickej osoby
proti Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a obchodnej
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25 (žalobca v prejednávanej
veci) o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ide teda o skutkovo a právne odlišnú vec, než
je prejednávaná vec začatá na základe žaloby žalobcu; názor okresného súdu, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa neriešia žiadne otázky, ktoré by mohli mať význam

pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, je preto správny.
K odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom preto nedošlo ani postupom okresného súdu, ktorý
napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci samej pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o
zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania (do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná Slovenská republika, v mene ktorej koná

Ministerstvo spravodlivosti v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010).
Týmto postupom okresného súdu nebol žalobca vylúčený z uplatnenia žiadneho svojho procesného
oprávnenia a je plne odôvodnený hospodárnosťou konania; navyše vyhláseným uznesením (aj keď bol
výrok obsahom rozsudku nestráca charakter uznesenia) o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie
konania zo dňa 12. 12. 2014 bol okresný súd viazaný (§ 170 ods. 1 O. s. p.), a preto mohol pokračovať

v konaní.
Žalobca v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote. Odvolací súd v
plnom rozsahu súhlasí aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívalo v
tvrdení, že k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo
po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty. Súdna prax sa však ustálila na závere, že lehota pätnásť
dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak

exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri
napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14.12.2012,
sp. zn. II.ÚS/520/2012 zo dňa 10.07.2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25.04.2013 alebo sp. zn.
II.ÚS/112/2013 zo dňa 13.02.2013). Preto v prípade, že okresný súd (rovnako ako odvolací súd) z

pripojených exekučných spisov zistil, že: (1) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 13C/244/2012
sa týka exekučného konania sp. zn. 28Er/400/2011, v ktorom žalobca, ako oprávnený subjekt, podal
dňa 19. 05. 2011 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnémuXXXXXX,- EVINA,
a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR 01921/09 zo dňa 26. 05. 2009, kde žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 03. 08.
2011aexekučnýsúdjuzamietoluznesenímč.k.28Er/400/2011-14zodňa14.09.2011,ktorénadobudlo
právoplatnosť dňa 30. 03. 2012; keď predtým exekučný súd výzvou zo dňa 31. 08. 2011 vyzval stály
rozhodcovský súd na zaslanie zmluvy o úvere, ktorá bola exekučnému súdu doručená dňa 09. 09.
2011; (2) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 13C/245/2012 sa týka exekučného konania sp. zn.

28Er/743/2010, v ktorom žalobca, ako oprávnený subjekt, podal dňa 22. 07. 2010 u súdneho exekútora
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému U. O., a to na základe právoplatného rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR
23605/09 zo dňa 04. 02. 2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 23. 09. 2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením č.

k. 28Er/743/2010-22 zo dňa 05. 04. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 03. 2012; keď predtým
exekučný súd výzvou zo dňa 16. 02. 2011 vyzval stály rozhodcovský súd na zaslanie zmenky vystavenej
dňa 26.02.2009, ktorá bola exekučnému súdu doručená dňa 10.03.2011; (3)konaniepredspojením
vedené pod sp. zn. 13C/246/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 26Er/973/2010, v ktorom žalobca,ako oprávnený subjekt, podal dňa 21. 07. 2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému B. C., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súduzriadenéhoSlovenskourozhodcovskou,a.s.,sp.zn.SR23211/09zodňa26.01.2010,kdežiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa
30. 09. 2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 26Er/973/2010-27 zo dňa 13. 05. 2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 11. 2011; keď predtým exekučný súd výzvou zo dňa 15. 03. 2011
vyzval rozhodcovský súd na zaslanie rozhodcovského spisu, ktorý bol exekučnému súdu doručený
dňa 30. 03. 2011 (4) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 13C/247/2012 sa týka exekučného

konania sp. zn. 27Er/448/2010, v ktorom žalobca, ako oprávnený subjekt, podal dňa 09. 03. 2010 u
súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému E. N., a to na základe právoplatného
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s.,
sp. zn. SR 19902/09 zo dňa 26. 11. 2009, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 26. 04. 2010 a exekučný súd ju zamietol
uznesením č. k. 27Er/448/2010-21 zo dňa 03. 06. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 07.

2011; keď predtým exekučný súd výzvou zo dňa 19. 08.2010 vyzval rozhodcovský súd na zaslanie
zmenky, ktorá bola exekučnému súdu doručená dňa 13. 10. 2010 (5) konanie pred spojením vedené
pod sp. zn. 13C/251/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 20Er/655/2009, v ktorom žalobca, ako
oprávnený subjekt, podal dňa 21.07.2009 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému Y. X., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského

súduzriadenéhoSlovenskourozhodcovskou,a.s.,sp.zn.SR01184/09zodňa22.05.2009,kdežiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa
26. 08. 2009 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 20Er/655/2009-13 zo dňa 21. 01. 2010,
keď predtým výzvou zo dňa 22. 10. 2009 vyzval na predloženie zmluvy o úvere, ktorú oprávnený
odmietol predložiť; predmetné uznesenie exekučného súdu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením

č. k. 14CoE/222/2010-29 zo dňa 18. 08. 2010 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie;
následneokresnýsúduznesenímč.k.20Er/655/2009-34zodňa16.05.2011žiadosťsúdnehoexekútora
opätovne zamietol, a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 11. 2011; (6) konanie pred
spojením vedené pod sp. zn. 13C/252/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 24Er/799/2010, v
ktoromžalobca,akooprávnenýsubjekt,podaldňa26.07.2010usúdnehoexekútoranávrhnavykonanie

exekúcie proti povinnému Y. N., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR 00265/10 zo dňa 05. 03.
2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému
súdu doručená dňa 07. 10. 2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 24Er/799/2010-9 zo
dňa 26. 10. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 12. 2010; (7) konanie pred spojením vedené

pod sp. zn. 13C/258/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 27Er/994/2010, v ktorom žalobca, ako
oprávnený subjekt, podal dňa 19. 07. 2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému P. O., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súduzriadenéhoSlovenskourozhodcovskou,a.s.,sp.zn.SR22998/09zodňa13.04.2010,kdežiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa

23. 09. 2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 27Er/994/2010-14 zo dňa 03. 01. 2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 11. 2011; keď predtým exekučný súd výzvou zo dňa 18. 11.
2010 vyzval oprávneného na predloženie zmenky, ktorá bola exekučnému súdu doručená dňa 13. 12.
2010 (8) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 13C/259/2012 sa týka exekučného konania sp. zn.
23Er/784/2010, v ktorom žalobca, ako oprávnený subjekt, podal dňa 23. 08. 2010 u súdneho exekútora

návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému S. W., a to na základe právoplatného rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR
04848/10 zo dňa 11. 06. 2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 26. 11. 2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením č.
k. 23Er/784/2010-23 zo dňa 07.02.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 03. 2011; keď predtým

exekučný súd výzvou zo dňa 14. 01. 2011 vyzval stály rozhodcovský súd na zaslanie rozhodcovského
spisu, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa 31. 01. 2011 (9) konanie pred spojením vedené
pod sp. zn. 13C/260/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 20Er/736/2009, v ktorom žalobca, ako
oprávnený subjekt, podal dňa 04. 08. 2009 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému L. W., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského

súduzriadenéhoSlovenskourozhodcovskou,a.s.,sp.zn.SR03103/09zodňa03.06.2009,kdežiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa
16. 09. 2009 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 20Er/736/2009-10 zo dňa 21. 01. 2010;
keď predtým exekučný súd výzvou zo dňa 05. 10. 2009 vyzval oprávneného na zaslanie zmluvy oúvere, ktorú oprávnený ku dňu 14. 12. 2009 nedoručil; predmetné uznesenie exekučného súdu Krajský
súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14CoE/105/2010-26 zo dňa 14. 06. 2010 zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie; následne okresný súd uznesením č. k. 20Er/736/2009-32 zo dňa

16. 05. 2011 žiadosť súdneho exekútora opätovne zamietol, a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 28. 09. 2011; (10) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 13C/292/2012 sa týka exekučného
konania sp. zn. 21Er/853/2010, v ktorom žalobca, ako oprávnený subjekt, podal dňa 12. 03. 2010 u
súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému P. P., a to na základe právoplatného
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s.,

sp. zn. SR 20077/09 zo dňa 23. 11. 2009, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 26. 04. 2010 a exekučný súd ju zamietol
uznesením č. k. 21Er/853/2010-20 zo dňa 02. 03. 2011, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 13CoE/264/2011-45 zo dňa 15. 08. 2011 zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na
ďalšie konanie; následne okresný súd písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 27.
03.2012;žalobcavkonanívedenompodsp.zn.13C/292/2012vžalobenesprávneuvádza,žeožiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia vo veci 21Er/853/2010 rozhodol exekučný súd zamietnutím
tejto žiadosti;) dospel k správnemu záveru, že nie je možné konanie exekučného súdu hodnotiť ako
konanie so zbytočnými prieťahmi a nesprávny úradný postup exekučného súdu preukázaný nebol.
Odvolacísúdosobitnezdôrazňuje,žepostupexekučnéhosúdubolplneodôvodnenýpotrebouskúmania
formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu; z exekučných spisov vyplýva,

že exekučný súd nebol v uvedenom období nečinný a vykonával viaceré procesné úkony vedúce k
rozhodnutiu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (t.j. konkrétne
vyzýval dotknuté subjekty na predloženie písomností za účelom prešetrenia postupu rozhodcovského
súdu pred vydaním rozhodcovského rozsudku); odvolací súd podotýka, že vzhľadom na množstvo
exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná aj relatívne

dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri napríklad uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14. 12. 2012 alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo
dňa 25. 04. 2013).
Za nesprávny úradný postup exekučného súdu nie je možné považovať ani to, že po doručení
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského

rozsudku pristúpil exekučný súd k riešeniu otázky, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Súdna prax dospela k ustálenému
záveru, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský
rozsudok, je exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný už v tomto štádiu z vlastnej iniciatívy riešiť
otázku, či právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne uzavretou rozhodcovskou zmluvou

ako podmienku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, keď týmto postupom nedochádza k
preskúmaniu vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale len k
posúdeniu, či predložený exekučný titul je v súlade so zákonom; ak exekučný súd zistí, že právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je povinný z toho
vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebol neplatnou rozhodcovskou

zmluvou viazaný, t.j. je povinný žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť (porovnaj
napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011
uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R
46/2012, sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2012, sp. zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2012

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R
66/2013 a sp. zn. 5Cdo/230/2011 zo dňa 18.09.2012 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 68/2013, ale aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1MCdo/15/2012 zo dňa 22.05.2013, sp. zn. 2Cdo/239/2012 zo dňa 30.04.2013, sp. zn.
4Cdo/88/2013 zo dňa 24.10.2013, sp. zn. 5MCdo/25/2012 zo dňa 12.06.2013, sp. zn. 7Cdo/235/2012

zo dňa 12.06.2013 a mnohé iné; pozri aj uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I.ÚS/381/2012 zo dňa 22.08.2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa 09.12.2010 a sp. zn. IV.ÚS/60/2011
zo dňa 03.03.2011 ako aj uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci zn. C-76/2010 Pohotovosť,
s.r.o. proti G. O. zo dňa 16.11.2010). Od tohto záveru nie je žiadny dôvod sa odkloniť ani v prejednávanej
veci.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne
správny a odôvodnený plným úspechom žalovanej v konaní, ktorá však žiadne trovy konania nežiadala
nahradiť.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.
1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná

bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej voči plne neúspešnému žalobcovi
právo na náhradu trov konania. Keďže však žalovaná neurobila žiadny návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania a ani jej žiadne nevyplývajú zo spisu, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho
konania proti žalobcovi nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.