Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113222451
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113222451.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Q. Č., B.. XX.X.XXXX, X. W. H. X,
XXX XX L., proti žalovanému: Y. I., B.. X.X.XXXX, X. L. W. X. XX, XXX XX L., právne zastúpený JUDr.
Patrik HOLINGA s.r.o., so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice, IČO: 36 856 967, v konaní o zaplatenie 99
581,75 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti Rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
16.05.2016, č. k. 17C/27/2015-436, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť 99.581,75 eur s prísl..

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k.
17C/27/2015-436 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 99.581,75 Eur s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 1.1.2012 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, súd
zastavuje konanie v časti nad úrok 9 % z istiny 99.581,75 Eur od 01.01.2012 do zaplatenia, vo zvyšku
súd návrh zamieta, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávajú z nákladov

za súdny poplatok vo výške 141,64 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 8.850,89 Eur a tieto uhradí
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku priamo na účet právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Jánovi
Garajovi, advokátovi v Prešove, Hlavná 137. V odôvodnení rozhodnutia súdu uviedol, že žalobca sa
domáhal zaplatenia 99.581,75 Eur s dohodnutým úrokom 17,4 % a úrokom z omeškania od 01.01.2012
do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalovanému požičal
sumu 3.000.000,- Sk so 17,4 % úrokom, ktorá pôžička mala byť vrátená do 31.12.2011. Vo veci bol
vydaný platobný rozkaz, proti ktorému dal odpor žalovaný. Zmluvu o pôžičke z 01.10.2007 považuje

za neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi. Dohodnutý úrok je neurčitý z hľadiska istiny,
či časového obdobia. Žalovaný spochybňuje samotné prevzatie peňažnej sumy v hotovosti. V konaní
súd mal preukázané, že žalobca požičal žalovanému od roku 2001 vyššie peňažné čiastky v hodnotách
100.000,- Sk, 200.000,- Sk a 600.000,- Sk. Tieto peniaze mal žalovaný zúročovať, pričom mesačne
bol braný dvojpercentný úrok. Pri takomto požičaní peňazí mal žalobca zarobiť okolo 8.000.000,- Sk.
Výzvou z 21.04.2008 žalobca žiadal vrátiť 4.600.000,- Sk, pričom túto výzvu žalovaný nepovažoval za
vážnu a serióznu, pretože o dva a pol týždňa mu žalobca požičal ďalšiu sumu 1.824.000,- Sk, a to

09.05.2008. O požičaní tejto sumy bol urobený peňažný doklad, a to príjmový aj výdavkový a táto suma
bola vrátená s úrokom 720.000,- Sk. Žalovaný nikdy nemal k dispozícii zmluvu o pôžičke z 01.10.2007.
Ku kópii sa dostal v súvislosti s týmto sporom. Bežne pri pôžičkách nefungovali na písomnej zmluve, ale
vydávali si príjmové pokladničné doklady. Ak na zmluve je jeho podpis, tak nevylučuje, že žalobca mupodstrčil prázdny papier k podpisu. V tom čase mali aj iné obchody. Naviac vo výzve z 21.04.2008 na
vrátenie 4.600.000,- Sk, nebola spomínaná pôžička na 3.000.000,- Sk. Ináč logicky by ju tam uviedol.
Žalobca ani logicky nemohol mať k dispozícii hotovosť 3.000.000 Sk, pretože 28.09.2007, teda 3 dni

pred poskytnutím pôžičky si požičal od svojej manželky H. Č. U. 775.000,- Sk. Tú použil na zaplatenie
obchodného podielu v spoločnosti X. U., U..G..C.. pánovi W.. Nárok žalobcu je neopodstatnený, pretože
absentuje potvrdenie prijatia peňažnej čiastky 3.000.000,- Sk podľa zmluvy o pôžičke. Je potrebné
prihliadať na zaužívanú prax a vydávanie príjmových a výdavkových pokladničných dokladov pri prijatí
finančnej hotovosti. Žalobca k výzve z 21.04.2008 na vrátenie 4.600.000,- Sk uviedol, že pôžička na

3.000.000,- Sk nie je v súpise, pretože ešte neuplynula lehota splatnosti. Vypočutá manželka žalobcu H.
Č. uviedla, že nemá bližšie vedomosti o pôžičkách medzi účastníkmi, ale potvrdila požičanie manželovi
780.000,- Sk, ktoré boli z jej výlučného majetku. Peniaze jej boli vrátené. Peniaze potreboval jej manžel
na obchodovanie so spoločnosťou Q.-B.. Svedok Y. I. U., C. Ž. potvrdil, že žalobca a žalovaný spolu
obchodovali a boli vystavované pokladničné doklady. Na zmluve z 01.10.2007 je podpis jeho U., pričom
vylúčil, skutočnosť, aby jeho U. podpísal čistý papier. Svedok nevedel o tom, aby žalobca doniesol

3.000.000,- Sk do záložne a nepamätá si, aby tak vysokú sumu zaúčtoval do pokladničnej knihy. Podľa
neho zmluva sama o sebe, bez pokladničného dokladu, nič neznamená. Žalovaný pokladničnou knihou
nedisponuje, pretože bola zničená. Taktiež nedisponuje všetkými pokladničnými dokladmi.

2. Súd nárok žalobcu posudzoval podľa § 657 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., že zmluvou

o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje
vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 OZ pri peňažnej pôžičke možno
dohodnúť úroky. Samotná zmluva o požičke na 3.000.000,- Sk v terajšej dobe zodpovedá čiastke
99.581,75 eur. Podľa bodu III. prevzatie tejto sumy dlžník potvrdzuje svojim podpisom na tejto listine.
Podľa bodu II. žalovaný mal vrátiť túto pôžičku do 31.12.2011 so 17,4 % úrokom. V bode VI. bola

dohodnutá zmluvná pokuta z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Keďže
zmluva o pôžičke podľa § 657 a 658 OZ sú reálnym právnym úkonom a je potrebné preukázať, že došlo
k reálnemu odovzdaniu hotovosti, v tomto prípade 3.000.000,- Sk. Súd mal preukázanú spoluprácu
účastníkov v rokoch 2002 - 2007, kedy došlo k požičiavaniu hotovosti, keď žalovaný prevádzkoval
záložňu I. so ziskom a žalobcovi za požičané peniaze vyplácal úroky. Pôvodné zmluvy o pôžičke

boli ústne, ale 01.10.2007 bola vytvorená písomná zmluva o pôžičke. O tom, že peniaze boli reálne
odovzdané vyplýva z textu zmluvy, a to z bodu I. a túto zmluvu podpísal žalovaný. Súd mal preukázané,
žežalobcadisponovalstakvysokouhotovosťou,pričomajpripôžičkez09.05.2008nasumu1.824.000,-
Sk sa potvrdzuje prevzatie hotovosti podpisom na listine. Naviac podľa daňového priznania žalobca v
roku2007disponovalsumou21.993.738,-Sk.Tvrdeniažalovaného,žepôžičkaneexistujebolivyvrátené

jeho rozporuplnými výpoveďami počas celého procesu. Sám žalovaný nemá k dispozícii príjmové
doklady, resp. súd neuveril tvrdeniu, že mu bola podstrčená na podpis listina o pôžičke. Žalobca
detailne popísal okolnosti pôžičky z 01.10.2007, disponoval finančnou hotovosťou, ktorú mal poskytnúť
žalovanému. Sám žalovaný z iných obchodných prípadov mu dlhoval vyše 4.600.000,- Sk, o čom svedčí
aj výzva z 21.04.2008, čo žalovaný nepopieral. Preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Súčasne

zaviazal žalovaného pre omeškanie s platením peňažného dlhu podľa § 518 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, aj na platení úrokov z omeškania, a to podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.
Žalobca čiastočne zobral žalobu späť v časti úrokov z omeškania, keď oproti pôvodne 17,4 % úroku z
omeškania01.01.2012žiadallen9%úrok.Vtejtočastisúdpostupompodľa§96ods.1,2O.s.p.konanie
zastavil. Súd ďalej zamietol žalobu v časti platenia 17,4 % úroku ako celkovej odmeny za poskytnutie

pôžičky. Dojednanie o úroku súd považuje za absolútne neplatné podľa § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keďže ho považuje za požadovaný v rozpore s dobrými mravmi. Naviac dojednanie úroku
je neurčité, pretože zo zmluvy nie je jasné, či sa jedná o úrok ročný, za aké časové obdobie, pričom
podľa § 37 ods. 1 OZ neurčitosť spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v tejto časti. O trovách
konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu v súdnom konaní.

Žalobca bol úspešný v rozsahu 85,41 % uplatneného nároku, pričom neúspešný bol v rozsahu 14,59
%. Preto mu patrí náhrada trov konania v rozsahu 70,82 %. Žalobcovi patrí nárok na trovy konania na
zaplatenom súdnom poplatku 141,64 eur a na trovách právneho zastúpenia 8.850,89 eur.

3.Protirozsudkuokresnéhosúduvčastizamietnutiažalobyaotrováchkonaniapodalodvolanievtedajší

právny zástupca Y.. Y. R.. Dohodnutý úrok 17,4 % ročne nemôže byť neprimeraný a v rozpore s dobrými
mravmi. Pri určení úroku treba vychádzať z § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a interpretačných
prejavov, že právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nie len podľa jazykového vyjadrenia, ale
najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobí, ak táto vôľa je v rozpore s jazykovým prejavom. Vpredchádzajúcich pôžičkách žalobca so žalovaným dohodli mesačný úrok 2 %, takže ročná úroková
miera by bola 24 %. Oni sa dohodli na ročnom úroku 17,4 %. O takejto výške je aj spísaná pôžička z
09.05.2008 v spise. Keďže rozhodnutie o trovách závisí od úspechu pri požadovanom úroku, navrhuje

rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výrokoch 3 a 4 zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, prípadne zmeniť rozhodnutie a priznať dohodnutý úrok vo výške 17,4 % ročne a náhradu trov
konania v celom rozsahu.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie právny zástupca žalovaného. Podľa tvrdenia žalobcu

malo dôjsť k poskytnutiu pôžičky 3.000.000,- Sk v hotovosti, o čom je dôkaz predložená písomná zmluva
o pôžičke. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci 5Cdo/238/2010 odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi je základným predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. V právnej veci
absentuje moment faktického odovzdania predmetu pôžičky žalovanému, ktorý v konaní žalobca
nepreukázal. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR vo veci IV ÚS37/2013-9 zo dňa 23.01.2013 s
poukazom na rozsudok Krajského súdu Nitra vo veci 25Co/289/2012-127 pri zmluve o pôžičke veriteľ

zaťažuje dôkazné bremeno preukázania skutočného odovzdania peňazí, ako aj jeho solventnosti ku
dňu uzavretia zmluvy o pôžičke. Ak účastníci síce uzavreli zmluvu o pôžičke v písomnej forme, ale k
odovzdaniu predmetu pôžičky - peňazí, reálne nedošlo, ide len o pro-formu uzavretú písomnou zmluvou
o pôžičke, ktorá je absolútne neplatná. Podľa žalovaného k reálnemu poskytnutiu pôžičky zo strany
žalobcu dňa 01.10.2007 nedošlo, preto zmluvný vzťah nevznikol. Je pravda, že žalobca detailne popísal

okolnosti poskytnutia pôžičky 01.10.2007, ale pôvodne tvrdil, že odovzdal bankovky v hodnote 100,- Sk
a200,-Sk,ktorévybralzbanky,alenapojednávaní15.10.2015užnepreukázalanetvrdilvýberfinančnej
hotovosti z banky. Neskôr začať tvrdiť, že nejednalo sa o 100 a 200 Sk bankovky, ale 100 a 200 eurové
bankovky. Zmluva o pôžičke pojednáva o slovenských korunách, takže logicky mohli byť poskytnuté,
ako pôžička, slovenské koruny. Naviac eurá ešte neboli platidlom v Slovenskej republike. Žalovaný

spočiatku ani nemal vedomosť o nejakej pôžičke z 01.10.2007, ak ani nedošlo k reálnemu odovzdania
3.000.000,- Sk. Súd vychádza len z toho, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu napadá
len výšku úrokov. Žalovaný poukázal na prax, keď pri poskytovaní peňazí, napríklad aj pri pôžičke z
09.05.2008 na sumu 1.824.000,- Sk boli vystavené príjmové doklady potvrdzujúce pôžičku. Ani svedok
Y. I. U.. nepotvrdil vedomosť o pôžičke v tak vysokej výške, ktorú by inak zapísal do pokladničnej knihy.

Ak nedošlo k reálnemu odovzdaniu pôžičky 3.000.000,- Sk, neexistujú pokladničné doklady, tak žalobca
nemá relevantný dôkaz preukazujúci odovzdanie peňazí. Naviac pred poskytnutím pôžičky si žalobca 3
dni predtým požičal peniaze 775.000,- Sk od T.. Tie boli použité na kúpu obchodného podielu spoločnosti
X. U., U..G..C.. pánovi W.Č.. Ak súd konštatoval, že v roku 2007 mal žalobca príjmy cez 21.000.000,-
Sk, tak rozdiel medzi príjmami a výdavkami v roku 2007 podľa daňového priznania predstavoval len

47.652,- Sk. Žalobca nepreukázal, aby k 01.10.2007 bol solventný, keď 3 dni predtým si požičal peniaze
na platbu za prevod obchodného podielu. Naviac zmluva o pôžičke mohla byť len formálne uzavretá,
ktorá je absolútne neplatná. Takáto pôžička v písomnej forme by odporovala dlhodobej obchodnej praxi
účastníkov pri poskytovaní finančných prostriedkov. Absentuje tu príjmový pokladničný doklad. Vo výzve
z 21.04.2008 nie je spomínaná pôžička na 3.000.000,- Sk, tak podľa žalovaného žalobca neuniesol

dôkazné bremeno o poskytnutí pôžičky. Žalovaný tiež poukazuje na to, že v spise sú 2 neidentické
zmluvy o pôžičke v hotovosti z 01.10.2007, pričom pri týchto dvoch zmluvách je možné uvažovať síce o
prípadnej platnosti prvej zmluvy, ktorá v čase predchádza druhej zmluve, pričom druhá verzia zmluvy o
pôžičke, od ktorej odvodzuje žalobca svoj nárok, je antedatovaná. Žalovaný tiež napadá výrok rozsudku
v časti priznanej náhrad trov konania. Neboli špecifikované jednotlivé úkony právnej pomoci podľa

Vyhlášky 655/2004 Z.z., pričom súd aj nesprávne určil pomer úspechu či neúspechu v súdnom konaní
z hľadiska § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhuje zmeniť rozhodnutie, žalobu zamietnuť a priznať žalovanému
nárok na náhradu trov konania.

5. Vtedajší zástupca žalobcu Y.. R. k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolacie dôvody žalovaného

neobstoja. Nijako nerozporuje závery judikatúry súdov v obdobných prípadoch, ale každý prípad je vo
svojich okolnostiach jedinečný, preto dôkazné bremeno na odovzdanie peňazí nemusí byť za každých
okolností rovnaké. Potom by pri každom odovzdaní hotovosti mal byť vyhotovovaný videozáznam, či
zabezpečiť veľké množstvo svedkov. Súd vo veci rozhoduje na základe skutkového stavu v súdnej
veci, kde nebolo preukázané, aby odovzdanie peňazí neprebehlo. Vo veci nie je dôležitý nedostatok

príjmového dokladu, pričom vo výpočte dlžník pôžičiek z 21.04.2008, pôžička z predmetu sporu nie je
len kvôli tomu, že ešte nebola splatná. Žalobca v konaní preukázal svoju solventnosť. Daňové priznanie
potvrdzuje objem finančných prostriedkov žalobcu v roku 2007.6. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia (podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný), pričom odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 O.s.p.). Na

doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd ďalej uvádza:

7. Predmetom súdneho konania bolo zaplatenie pôžičky 3.000.000,- Sk z písomne uzavretej zmluve
o pôžičke zo dňa 01.10.2007. Rozhodujúce pre rozhodovanie odvolacieho súdu je práve ustanovenie
II. zmluvy o pôžičke, že veriteľ požičal dlžníkovi pôžičku do dnešného dňa v hotovosti vo výške

3.000.000,- Sk, prevzatie ktorej dlžník potvrdzuje svojím podpisom na tejto listine. V konaní nebolo
spochybnené podpísanie takejto zmluvy dlžníkom, pričom sám C. Ž. potvrdil podpis zmluvy Y. U.. Ak
žalovaný tvrdí, že nemá vedomosť o zmluve o pôžičke v hotovosti z 01.10.2007, tak je možné to
považovať za účelové tvrdenie, pričom dôkazné bremeno o tom, že peniaze neprevzal v hotovosti,
v danom prípade z hľadiska bodu I. zmluvy o pôžičke, je prenášané na žalovaného. V konaní bolo
preukázané, že žalobca v rozhodnom období disponoval finančnou hotovosťou, pričom aj z praxe,

ktorú mali obaja účastníci zavedenú bolo nesporné, že pomerne vysoké čiastky od 100.000,- Sk do
600.000,- Sk žalobca poskytoval žalovanému na zhodnotenie, pričom si bežne dohodovali 2 % mesačný
úrok. Že žalobca požičiaval žalovanému peniaze vyplýva nesporne aj z výzvy z 21.04.2008, kedy
žalobca žiadal od žalovaného vrátenie 4.600.000,- Sk. Ak žalovaný namieta, že pôžička 3.000.000,- Sk
neuvedená v tomto súpise, tak sa jedná o vrátenie finančných pôžičiek, kde lehota splatnosti uplynula

pred septembrom 2007. Sám žalovaný nepoprel dôvodnosť výziev na vrátenie finančných prostriedkov
a naviac 09.05.2008 žalobcom bola žalovanému poskytnutá ďalšia pôžička v hotovosti 1.824.000,-
Sk, kde prevzatie dlžník potvrdzuje svojím podpisom na tejto listine. Žalovaný síce doložil príjmový
a výdavkový doklad k tejto pôžičke, to ale neznamená, že bez týchto listinných dôkazov nedošlo k
vyplateniu 3.000.000,- Sk pol roka predtým, pri zmluve o pôžičke z 01.10.2007. Preto Krajský súd

potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ je žalovaný zaviazaný k vráteniu
pôžičky 3.000.000,- Sk (99.581,75 eur) s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01.01.2012 do zaplatenia.
Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti, čo sa týka nepriznania úroku 17,4 %. Okresný súd správne konštatoval, že ustanovenie bodu III.
zmluvy o pôžičke týkajúce sa úrokov vo výške 17,4 % je neurčité. Z hľadiska predchádzajúcej praxe

účastníkov boli poskytované finančné prostriedky s 2 % mesačným úrokom, pričom pri zmluve o pôžičke
v hotovosti z 01.10.2007 nie je jasné, či úrok 17,4 % sa týka vrátenia príslušenstva pohľadávky - úroku v
ročnom vyjadrení, či je to mesačný úrok. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa je správny, pokiaľ v tejto
časti pre neurčitosť právneho úkonu z hľadiska § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musel konštatovať,
že dojednanie o platní úroku je neplatné. Aj keď žalobca sa domáha použitia výkladových pravidiel, tak

úlohou súdu je vykladať dohodu účastníkov, nie tvoriť dohodu účastníkov v časti, že tento úrok 17.4
% je ročný, mesačný alebo za aké časové obdobie. Preto pre neurčitosť dojednania úroku z hľadiska
časového obdobia je rozhodnutie správne, pokiaľ v tejto časti je nárok žalobcu na platenie úroku 17,4
% zamietnutý. Z hľadiska potvrdenia zamietnutia žaloby v časti príslušenstva pohľadávky - úroku, je
potrebné zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. Podľa § 121 ods. 3 OZ

príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej
uplatnením. Ak si žalobca žiadal zaplatenie úroku 17,4 % od 01.01.2012, tak prakticky za 5 rokov by to
predstavovalo87%hodnotyistiny.Prirozhodovaníonáhradetrovkonaniazhľadiska§142 ods.2O.s.p.
okresný súd nepostupoval správne, pokiaľ neprihliadol na neúspech žalobcu aj v časti príslušenstva
pohľadávky. Preto krajský súd zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania

a v tomto rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v naznačenom smere. Pri novom
rozhodnutí o náhrade trov konania súd musí vychádzať z § 255 ods. 1 CSP, že súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci. Súd prvej inštancie musí dôsledne porovnať úspech
a neúspech účastníkov v súdnom konaní, teda aj porovnať neúspech žalobcu v časti príslušenstva
pohľadávky - úrokoch v porovnaní s úspechom žalobcu vo zvyšku istiny a úrokov z omeškania.

8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).