Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712212894
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6712212894.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému A. R., nar. XX. 6. XXXX, bytom M., N.
XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava,

Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 13622/12, o vymoženie pohľadávky v sume 750,04 € s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 32Er/567/2012-41 zo dňa 15. 10.
2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej aj „Exekučný
poriadok“) v spojení s ustanoveniami § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej aj „ZRK“). Konštatoval, že právny vzťah medzi účastníkmi konania
vznikol na základe zmluvy o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 350
€, pričom povinný sa zaviazal uvedenú sumu vrátiť zvýšenú o 346 €. Odplata za poskytnutie úveru,

teda, predstavuje 98,86 % z výšky poskytnutého úveru. Úverová zmluva bola zabezpečená neúplnou
zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 16. 7. 2009, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ. Povinný
povinnosťvyplývajúcuzozáväzkovéhovzťahuriadnenesplnil,čímsastaldlhsplatnýaoprávnenývyplnil
blankozmenku v zmysle dohody o vyplnení zmenky. Predtlačeným obsahom blankozmenky bola výška
zmenkového úroku 0,25 % denne a následne sa vypĺňala zmenková suma, ktorá je základom úročenia
a dátum, od ktorého sa bude úročiť. Povinnému bola zrejme predložená predtlač zmenky s vopred

vytlačenou výškou zmenkového úroku 0,25 % t.j. 91,25 % ročne, ako to vyplýva aj z iných exekučných
spisov známych súdu z jeho činnosti. Priznané plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 98,86
% ročne a tiež priznanie úroku z omeškania vo výške 91,25 % ročne však súd považoval za plnenie
v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedeného exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadkuspoukazom§45ods.1písm.c/ZRKzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie oprávnený. Uplatnil odvolacie dôvody podľa §
205 ods. 2 písm. f/ a písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s.
p.“). Uviedol, že právne posúdenie veci súdom je nesprávne vtedy, ak súd posúdil vec podľa normy,
ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju
interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Exekučný súd v prejednávanej veci
prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Poukázal na §

45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZRK“)auviedol,žeuvedenéustanoveniesíceupravujepovinnosťexekučnýchsúdovzastaviťexekučnékonanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom,
ale má za to, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a

materiálnej stránky. Formálne preskumávanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých
formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZRK. Preskúmavaním
materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu
(dovolenosť, možnosť a súlad s dobými mravmi). Exekučný súd sa však v rámci tohto prieskumu musí
obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie.

V rámci exekučného konania exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku
samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody
zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, nemôže sa teda jednať o dôvody
právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza
k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo
je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej okresnému súdu vytkol, že

tento nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď konštatoval, že zmluvnými stranami nebola dojedná
žiadna rozhodcovská zmluva alebo doložka. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že
oprávnený s povinnými uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. ZRK formou samostatného
právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá
v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však

tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavuveci.Vzhľadomnauvedenéodvolacienámietkyžiadaloprávnenýodvolanímnapadnutéuznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
4. Exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 11. 7. 2012. Okresný súd napadnuté uznesenie

vydal dňa 15. 10. 2013 s tým, že odvolaciemu súdu bola vec predložená dňa 20. 9. 2017. Dňom 1. 7.
2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý
v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
6. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského

rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov
od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote
nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať.

7. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do
31. decembra 2014 (§ 243d ods. 2 Exekučného poriadku).
8. Poznámka „4ead)“ k ustanoveniu § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku znie: Zákon č. 335/2014 Z.z.

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na

vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie ( § 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Súdneho exekútora písomne poverí vykonaním exekúcie
do 15 dní od doručenia jeho žiadosti len v tom prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie povereniaalebo návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V prípade ak
uvedený rozpor zistí žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
11. V zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c/ ZRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo

na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa citovaného ustanovenia, odseku
2, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b)
alebo c). Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok (§ 45 ods. 3 ZRK).
12. Vychádzajúc z dikcie citovaných zákonných ustanovení, a to tak Exekučného poriadku, ako aj
Zákona o rozhodcovskom konaní, je zrejmé, že súd pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je tak
predovšetkýmpovinnýskúmať,čipodklad,nazákladektoréhosúdnyexekútoržiadaovydaniepoverenia

na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného
poriadku, a tiež či uvedený exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného
poriadku). Keďže exekučným titulom je rozhodcovské rozhodnutie (rozhodcovský rozsudok zaväzujúci
na plnenie podľa zmenky), je nevyhnutné, okrem už uvedených ustanovení Exekučného poriadku,
vychádzať aj zo Zákona o rozhodcovskom konaní. Z ustanovení tohto zákona totiž vyplýva, že súlad

rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom na
vykonanie exekúcie. Preto exekučný súd v tejto fáze konania je povinný prihliadnuť, či sú dané dôvody
neprípustnosti exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ZRK. V zmysle citovaných
ustanovení je okresný súd nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a to nielen v súvislosti s vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie, a napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté
exekučné konanie zastaviť (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19
zo 23. novembra 2011). Práve takáto úprava je prostriedkom ostatnej preventívnej kontroly zákonnosti
v procese exekučného vymáhania splnenia uloženej povinnosti a je to práve ona, ktorej účelom je
zabrániť v donútení niekoho k splneniu ním dobrovoľne ne(s)plnenej povinnosti tam, kde by práve

opak obrazné posvätenie exekúcie bolo možným len za cenu porušenia práva. V uvedenej súvislosti
preto stále platí to, že „odobrenie" exekúcie - teda udelenie poverenia exekútorovi oň žiadajúcemu, je
možným len pri nezistení rozporu so zákonom u žiadnej z celkom troch listín (písomností) v súhrne
predstavujúcich podklad pre vedenie exekúcie (1. žiadosť o udelenie poverenia, 2. návrh na vykonanie
exekúcie a 3. exekučný titul); pričom naopak pre rozhodnutie opačnej povahy (rozumej zamietnutie

žiadosti o poverenie) postačuje zistenie príslušného nesúladu už i len u jednej z nich (kde je pritom z
pohľadu výsledku konania pred exekučným súdom absolútne nerozhodné, či ide o žiadosť, návrh alebo
exekučný titul a rovnako žiadnu úlohu tu nezohráva, či nesúlad do zákonom má charakter porušenia
predpisov procesného alebo i hmotného práva). Záveru o možnosti skúmania zákonnosti exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, napokon svedčí i doslovné znenie ustanovenia § 35 ZRK,

ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé,
že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského
rozsudku. Rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku
- súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.
13. Už z uvedeného vyplýva nedôvodnosť odvolacích námietok oprávneného, keďže stále treba

trvať na skutočnosti, že exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie
na podklade titulu odporujúceho zákonu. Takto je to i v prípade nevyvolania konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, kde právne významným je, že exekučný súd v prípade zaoberania sa
splnením podmienok udelenia poverenia neprijíma žiadne rozhodnutie, ktorým by sa pasoval do pozície
apelačného alebo kasačného súdu a formálne zrušil exekučný titul predstavovaný rozhodcovským

rozsudkom; môže mu však (tu spomínanému titulu) za určitých okolností (napríklad z dôvodu rozporu
so zákonom) odoprieť vykonateľnosť.
14. Rozhodcovský rozsudok je ako exekučný titul v rozpore so zákonom o. i. aj vtedy, ak zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/ ZRK). Uvedené bolo dôvodom na zamietnutie

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v prejednávanom prípade,
keď exekučný súd konštatoval, že plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 98,86 % z výšky
poskytnutého úveru a tiež plnenie úroku z omeškania vo výške 91,25 % ročne je plnením v rozpore s
dobrými mravmi.15. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 (Zo súdnej

praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle
§ 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) treba považovať úkon, ktorý
je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov
vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Ústavný súd SR už v náleze z 28. februára 1995 sp. zn. PL. ÚS
10/95 (Zbierka zákonov SR, čiastka 20, číslo 51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13

vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb. s ustanovením § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka
okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§ 658 ods. 1 OZ) predmetom zmluvnej voľnosti medzi
účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť
v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia
súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými
mravmi.

16. Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou
vedou a teóriou), že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje
obmedzenie (z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s
dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako
aj pri zákonnom zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej

spravodlivosti v súkromnom práve.
17. Pokiaľ ide o primeranosť výšky zmluvných úrokov - problematika dobrých mravov (na historickom
národnom, ale aj európskom pozadí) úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom, resp. neprimeranom
znevýhodnení založenom právnym úkonom, tak typickou práve v prípade tradičnej "úžery". Táto doktrína
nadobudla v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu

zásady zmluvnej spravodlivosti.
18. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o úvere, podľa ktorého okresný súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným posudzoval,
v § 3 ods. 10 ustanovuje, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku

ustanovenú nariadením vlády (ide o Nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z. z. ktorým sa ustanovuje
výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru). Existencia citovaného
ustanovenia však nevylučuje exekučný súd z možnosti posudzovania výšky dojednanej odplaty
za poskytnutie spotrebiteľského úveru aj cez prizmu dobrých mravov. Nemožno totiž opomenúť,
že dobré mravy sú pojmom inherentným s právnym poriadkom, nakoľko samotné dobré mravy

len dopĺňajú písané normy pozitívneho práva o vyvážený a spravodlivý širší rámec založený na
analýze oprávnených záujmov. Stoja na úrovni nepísaného práva, ktorého hlavné zložky predstavujú
všeobecné právne zásady a všeobecne uznávané normy morálky. Systém pozitívneho práva je
tak zabezpečený (všeobecnou) dimenziou spravodlivosti. V zmysle uvedeného sa aj na výšku
odplaty za poskytovanie finančných prostriedkov je potrebné pozerať nie len z hľadiska platnosti

jej dojednania v zmysle zákonného ustanovenia § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z. z., ale aj z
hľadiska toho, či takto dojednaná odplata v podobe úrokov z úveru neodporuje všeobecnej predstave
primeranosti za zachovania základných zásad na ktorých je občianske právo postavené, t. j. (okrem
iného) i na zachovaní zásady ekvitiy. Pritom platí, že neprimerane vysoký úrok je nepochybne v
rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba predovšetkým

porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov v rozhodnom
období. V prejednávanom prípade rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenie zo zmluvy o
úvere zo dňa 16. 7. 2009, ktorou zmluvou oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 350 EUR,
ktorý úver sa povinný zaviazal splatiť v 12-tich mesačných splátkach tak, že celkovo veriteľovi
(oprávnenému) zaplatí sumu 696 EUR. Celkovo teda odplata za poskytnutie úveru, ktorej neuhradenú

časť rozhodcovský súd oprávnenému priznal, predstavuje sumu 346 EUR za dvanásť mesiacov,
t. j. úrok 98,86 % za rok. Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska (dostupných na
internetovej stránke: ) priemerná úroková miera obchodných bánk v
Slovenskej republike pre úvery neslúžiace na bývanie predstavovala za rok 2009 hodnotu 11,47 %.

Účastníci úverovej zmluvy si teda dojednali ročnú úrokovú mieru predstavujúcu viac ako osemnásobok
obvyklej úrokovej miery (98,86 % / 11,47 % = 8,62). Takto dojednané úroky v rozhodcovskom rozsudku
priznané v rámci istiny je potrebné považovať za úroky dojednané v rozpore s dobrými mravmi.19. Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného o nedostatočne zistenom skutkovom stave zo
strany okresného súdu, keď podľa názoru oprávneného okresný súd dospel k nesprávnemu názoru
o neexistencii rozhodcovskej zmluvy, uvedené odvolací súd posúdil ako plne nedôvodné, keď

preskúmaním napadnutého uznesenia okresného súdu zistil, že prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí
záver o neexistencii rozhodcovskej zmluvy nekonštatoval.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko exekučným titulom bol povinný zaviazaný na
plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, rozhodol okresný súd správne, pokiaľ žiadosť súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuzamietol.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne
potvrdil.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa

(§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §
427 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient,
ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP)
a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok

ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).