Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. jún 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116202429
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6116202429.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa K. G.,

L.. XX. XX. XXXX, J. L. D. XX, J. J., zastúpeného advokátkou JUDr. Mgr. Ivanou Švarcovou, Horná 41,
Banská Bystrica, proti odporkyni G. G., L.. XX. XX. XXXX, J. C. XX, J. J., zastúpenej advokátkou JUDr.
Zuzanou Bejdovou, LL.M., Skuteckého 30, Banská Bystrica, o zrušenie príspevku na výživu rozvedenej
manželke, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e povinnosť navrhovateľa prispievať na výživu rozvedenej manželky G. G., L.. XX.
XX. XXXX, stanovenej rozsudkom tunajšieho súdu XXP/XX/XXXX sumou 150,-- Eur za obdobie od 28.
12. 2015 do 08. 05. 2016.

Navrhovateľ je p o v i n n ý prispievať na výživu rozvedenej manželky G. G., L.. XX. XX. XXXX,
mesačne sumu 150,-- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 09. 05. 2016 bez časového
obmedzenia.

Zročný príspevok za obdobie od 09. 05. 2016 do 24. 06. 2016 v sume 300,-- Eur súd povoľuje
navrhovateľovi splácať v mesačných splátkach po 30,-- Eur spolu s bežný príspevkom na výživu počnúc

dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok.

O trovách konania b u d e rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 11. 02. 2016 domáhal zrušenie príspevku
na výživu rozvedenej manželky stanoveného rozsudkom tunajšieho súdu v konaní 35P/39/2012 z 21.
05. 2013 sumou 150,-- Eur mesačne a to po uplynutí 5 rokov od právoplatnosti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 10C/20/2010.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Vzniesla vzájomný návrh, ktorým sa domáhala určenia, že
povinnosť navrhovateľa platiť jej príspevok rozvedenej manželke vo výške 150,-- Eur trvá aj po uplynutí
5 rokov po zániku manželstva bez časového obmedzenia.

Súd vykonal dokazovanie rozsudkom tunajšieho súdu 10C/20/2010, 35P/39/2012, výsluchom
účastníkov, ich právnych zástupcov, spisom 10C/20/2010 tunajšieho súdu, 35P/39/2012 tunajšieho
súdu, správou zamestnávateľa navrhovateľa, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica,

Sociálnej poisťovne Banská Bystrica, lekárskou správou MUDr. R. Y., posudkom Úradu práce,
sociálnychvecíarodinyBanskáBystricazodňa28.10.2013omierefunkčnejporuchyC.G.,potvrdením
o poberaní príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov C. G., potvrdením o poberaní peňažného
príspevku za opatrovanie navrhovateľky, potvrdením o návšteve školy C. G., potvrdením o zdravotnomstave navrhovateľky od C.. E. J., rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 11. 03. 2016 o priznaní
invalidného dôchodku C. G., svedeckou výpoveďou C.. B. C. a zistil tento skutkový stav:

Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu v konaní 10C/20/2010. V časti o
rozvode nadobudlo právoplatnosť dňom 28. 12. 2010. Súd zveril ich deti, v tej dobe maloletú K., L..
XX. XX. XXXX S. C., L.. XX. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti matky. Navrhovateľovi bola uložená
povinnosť platiť na ich výživu mesačne na K. 190,-- Eur a na C. 210,--Eur.

V konaní tunajšieho súdu 35P/39/2012 bola uložená navrhovateľovi povinnosť prispievať odporkyni ako
rozvedenej manželke na výživu mesačne sumu 150,-- Eur.

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal zrušenia uloženej povinnosti platiť na výživu odporkyne ako
rozvedenej manželke tento príspevok z dôvodu, že príspevok možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Poukázal na znenie § 72 ods. 3 Zákona o rodine.

Vyživovaciu povinnosť na dcéry si riadne plní, hoci sa s nimi nestretáva. Tieto ho odmietajú.
Podľa jeho názoru odporkyňa nemusí byť počas výuky prítomná s dcérou C. v osobitnej škole a v tej
dobe sa môže zamestnať na polovičný úväzok, prípadne môže vykonávať prácu doma.
Poukázal tiež na svoje osobné majetkové pomery. Žije so svojou priateľkou v rodinnom dome spolu s
jej maloletým dieťaťom. Jeho mesačný príjem zo zamestnania je 415,28 Eur, privyrába si brigádnicky

rôznymi prácami. Len z titulu výživného na dcéry platí mesačne 400,-- Eur. Stará sa o svoju matku
starobnúdôchodkyňu,sktoroužijevspoločnejdomácnosti.Tejtosazhoršilijejzdravotnýstav.Dôchodok
matky predstavuje okolo 420,-- Eur.
Potvrdil, že C., ktorá je už plnoletá, navštevuje praktickú školu pre mentálne aj telesne postihnuté
deti. Uviedol, že je ochotný asistovať dcére pri samoobslužných úkonoch v čase výuky, ktorá je v

doobedňajších hodinách. Jeho charakter práce a pracovná doba mu to umožňujú, keďže pracuje ako
turnusový pracovník. Naposledy sa pokúšal skontaktovať s odporkyňou v otázke starostlivosti o dcéru
C. jeden a pol roka po rozvode. Dcére telefonoval, keď mala 18 rokov, z dôvodu, že odporkyňa mu
povedala, že po telefonátoch je vždy rozrušená.

Odporkyňa žiadala návrh navrhovateľa zamietnuť. Navrhla, aby súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa
voči jej osobe predĺžil s poukazom na znenie § 72 ods. 3 Zákona o rodine. Jej príjem predstavuje
opatrovateľský príspevok z titulu opatrovania jej dcéry C., ktorá je už t. č. plnoletá. Je však zdravotne
postihnutá s mierou funkčnej poruchy vo výške 90 %, o čom svedčí posudok vydaný Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny zo dňa 28. 10. 2013. Martina je imobilná, pohybuje sa za pomoci mechanického

vozíka, je odkázaná na pomoc inej osoby a individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Z
tohto dôvodu jej bol priznaný aj kompenzačný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace s prevádzkou
osobného motorového vozidla, aj súvisiace s hygienou a opotrebovaním šatstva. Jej stupeň odkázanosti
je 6. stupňa. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by navrhovateľ mal záujem v súčasnej dobe o styk
s dcérou. V minulosti, hoci absolvoval rehabilitačný kurz pre starostlivosť o dcéry, povedal, že to robiť

nebude. Dcéra je z telefonátov s navrhovateľom psychicky rozladená.

Ona sama bola zamestnaná ako detská zdravotná sestra, naposledy predtým, než sa jej narodili dcéry.
Pokiaľ navrhovateľ v konaní predložil ponuky práce, u týchto by nespĺňala predpoklady napr. vodičský
preukaz, počítačové kompetencie, prípadne by jej nevyhovovala pracovná doba.

Má zdravotné problémy s vysokým tlakom, cholesterolom, chrbticou. Má alergie, aj gynekologické
problémy. Absolvuje tiež rehabilitačné cvičenia a to aj nad rámec poskytnutého zdravotného poistenia.
Zhoršuje sa jej zrak.

Svedkyňa C.. B. C., riaditeľka Špeciálnej základnej školy v J. J., L. Ď. XX, uviedla, že organizačnou
zložkou ich školy je aj Praktická škola, ktorá má štatút strednej školy pre deti s ťažším zdravotným
postihnutím. Dcéra účastníkov C., ktorá je už plnoletá, navštevuje 2. ročník tejto školy. C. nevyžaduje
prítomnosť asistenta učiteľa pri výchovno-vyučovacom procese. Týchto majú len na základnej škole u
detí, ktoré sú mentálne postihnuté. Trieda, ktorú navštevuje, má minimálny počet žiakov štyroch. Iba C.

je kombinovane postihnutá - fyzicky aj mentálne. Odporkyňa, jej matka, ju vodí do školy a zostáva s ňou
v škole práve z dôvodu pomoci pri samoobslužných činnostiach. Toto nie je povinnosťou učiteľa ani jeho
asistenta. Odporkyňa počas vzdelávacieho procesu sedí na chodbe a keď je potrebná jej prítomnosť,
učiteľka ju zavolá. Tieto činnosti by mohla vykonávať aj iná osoba než matka, prípadne osobný asistentv prípade, ak by o tom rozhodol úrad práce. Ďalej svedkyňa uviedla, že C. je emočne naviazaná na
matku. Vyučovanie C. prebieha od 8.00 h do 11.35 h. Čo sa týka školského klubu, tento je určený deťom,
ktoré navštevujú povinnú školskú dochádzku.

Predmetom sporu bol návrh navrhovateľa na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni, ktorá
bola stanovená ako príspevok na výživu rozvedenej manželky rozsudkom tunajšieho súdu 35P/39/2012.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie

na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu
predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný
sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod
manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo
o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Zcitovanéhozákonnéhoustanoveniavyplýva,ževšeobecneplatí,žepríspevoknavýživumožnopriznať
najdlhšienadobu5rokovodrozvodumanželstva.Tátodobauplynulavdanomprípadedňa28.12.2015.
Uplynutím 5 rokov od rozvodu manželstva účastníkov teda zo zákona zanikla povinnosť navrhovateľa
si plniť svoju vyživovaciu povinnosť z titulu príspevku rozvedeného manžela rozvedenej manželke. Súd
potom návrhu navrhovateľa vyhovel, pokiaľ sa ním domáhal určenia, že táto vyživovacia povinnosť

zanikla dňom 28. 12. 2015. Rozhodnutie súdu má v tejto časti deklaratórny charakter.

Súd sa ďalej zaoberal vzájomným návrhom odporkyne, ktorým sa domáhala určenia, že táto vyživovacia
povinnosť trvá aj po uplynutí doby 5 rokov.

Príspevok na výživu rozvedenej manželky má charakter výživného, pre ktoré platia spoločné
ustanovenia nachádzajúce sa v 2. hlave Zákona o rodine v § 75 a nasledujúcich.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Odporkyňa je plnoletá osoba. Pokiaľ sa domáhala svojím vzájomným návrhom určenia vyživovacej
povinnosti voči jej osobe, súd môže o tejto rozhodnúť najskôr odo dňa začatia súdneho konania o jej
návrhu, nie spätne.

Podľa § 82 ods. 1 OSP je konanie začaté dňom, kedy súdu došiel návrh na jeho začatie.
Takýto návrh zo strany odporkyne došiel tunajšiemu súdu dňa 09. 05. 2016 a je obsiahnutý v poslednom
odstavci vyjadrenia, v ktorom súdu navrhuje, aby súd povinnosť navrhovateľovi prispievať na jej výživu
predĺžil.

V podaní došlom 14. 06. 2016 špecifikuje tento vzájomný návrh tak, že žiada vysloviť, že povinnosť
navrhovateľa prispievať na výživu rozvedenej manželky vo výške 150,-- Eur mesačne trvá bez časového
obmedzenia.

Súd skúmal, či takýto návrh odporkyne je dôvodný.

Dôvodom vyhovenia návrhu môže byť len existencia objektívnych skutočností, ktoré bránia
oprávnenému manželovi živiť sa aj po uplynutí doby 5 rokov sám. Ako to vyplýva už aj zo samotného
znenia citovaného zákonného ustanovenia, takéto objektívne dôvody sú najmä u toho manžela, ktorému
bolo v konaní o rozvod manželstva do osobnej starostlivosti zverené dieťa s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom.

V danom prípade táto skutočnosť vyplýva z obsahu vykonaného dokazovania v konaní 10C/20/2010
tunajšieho súdu o rozvod manželstva účastníkov, 35P/39/2012 ako aj z výpovedí účastníkov v tomto
konaní.

Výpočet prípadov v § 72 ods. 3 Zákona o rodine je len demonštratívny. Aj keď dcéra účastníkov je už
plnoletá, nebolo medzi účastníkmi sporné, že je trvale zdravotne ťažko postihnutá a to nielen telesne ale
aj duševne a že vyžaduje celodennú starostlivosť. Na základe tejto skutočnosti bol aj odporkyni priznaný
príspevok vo výške 220,- Eur mesačne.V konaní bola sporná otázka, či táto starostlivosť zo strany odporkyne je nutná aj počas vzdelávacieho
procesu na strednej odbornej škole v čase od 8.00 h do 12.00 h, pričom v prípade, ak by táto starostlivosť

nebola potrebná a nutná, či v tomto období odporkyňa je schopná si aspoň čiastočne svojou prácou
zabezpečovať krytie svojich životných nákladov.

Z výpovede svedkyne, riaditeľky školy, bolo zistené, že škola v druhom stupni (strednej školy)
nezabezpečuje prostredníctvom asistentov starostlivosť o žiakov pri vyučovacom procese. Aj keby títo

asistenti boli v triede, ktorú navštevuje C., asistovali by pri vyučovacom procese, nie pri samoobslužných
činnostiach, ktoré vo vzťahu k Martine zabezpečuje odporkyňa. Táto skutočnosť bola preukázaná
svedeckou výpoveďou. Tiež bolo preukázané, Ž. C., hoci je plnoletá, je fixovaná na odporkyňu a odmieta
odporcu.

Tvrdenie navrhovateľa, že on sám by bol ochotný a schopný tieto činnosti vykonávať, súd považoval len

za účelové vo vzťahu k predmetu sporu. Navrhovateľ nepreukázal od rozvodu manželstva účastníkov
žiadnu snahu o pomoc odporkyni so starostlivosťou o dcéru C., nezaujímal sa o ňu osobne, ani v
škole. Pokiaľ jej telefonoval, telefonoval jej len na narodeniny. Bolo tiež preukázané, že samotná dcéra
odmieta s ním kontakt. Reálne by teda nebolo možné zabezpečiť z jeho strany takú starostlivosť, akú
táto vyžaduje a akú jej poskytuje odporkyňa.

Pri samotnom rozhodovaní o príspevku na výživu rozvedeného manžela súd musí:
1. Skúmať, či oprávnený manžel nie je schopný sám sa živiť.
2. Ak nie je schopný, musí stanoviť výšku príspevku tak, aby táto bola primeraná schopnostiam a
možnostiam a majetkovým pomerom povinného manžela, pričom sa má prihliadnuť aj príčiny rozvratu

manželstva účastníkov.

Príčina rozvratu manželstva účastníkov vyplýva zo spisu tunajšieho súdu 10C/20/2010, najmä z
posledného odstavca rozhodnutia zo dňa 23. 11. 2010. Súd skonštatoval, že navrhovateľ opustil
odporkyňu s dvomi deťmi v ťažkej životnej situácii a nadviazal známosť s inou ženou. Požiadavka

priznania príspevku na výživu rozvedenej manželky teda nebola v rozpore s dobrými mravmi.
V konaní nebolo sporné, že odporkyňa bola zamestnaná naposledy pred narodením detí účastníkov -
dvojičiek. Tieto od narodenia mali zlý zdravotný stav a vyžadovali zvýšenú starostlivosť najmä zo strany
odporkyne. Táto sa z týchto dôvodov od tej doby nezamestnala, hoci predtým jej kvalifikácia bola detská
zdravotná sestra.

Čo sa týka jej majetkových pomerov, nebolo tvrdené, ani zistené, že by vlastnila majetok, z ktorého by
si mohla hradiť náklady na svoju výživu. Podrobnejšie dôkazy boli vykonané už v konaní 35P/39/2012
tunajšieho súdu, na ktoré súd v tomto konaní odkazuje.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd skúmal, či od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni došlo

ku zmene pomerov.

V konaní 35P/39/2012 rozsudkom zo dňa 21. 05. 2013 bola stanovená povinnosť navrhovateľa
prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 150,-- Eur. Pomery navrhovateľa ako aj odporkyne
boli obdobné ako v súčasnej dobe. Navrhovateľka žila s deťmi v rodinnom dome jej rodičov, jej zdravotný

stav bol obdobný ako v súčasnej dobe, rovnako aj náklady z tohto titulu. Opatrovateľský príspevok
predstavoval sumu vyššiu než v súčasnej dobe 263,-- Eur. Vyživovacia povinnosť odporcu na obe dcéry
bola v rovnakom rozsahu stanovená ako aj v súčasnej dobe.

Navrhovateľ žil s partnerkou, jej dcérou v rodinnom dome, ktorý na ňu previedol. Pracoval v tej istej

firme. Pracovala aj jeho partnerka. Bol konateľom spoločnosti O. D.. D. O.. M.. Už v tej dobe bolo
konštatované,žesadcéraminestretáva.Bolotiežkonštatované,žeodporcadostatočnenevyužívasvoje
schopnosti získané vzdelaním a skúsenosťami v podnikaní, o čom svedčí, že sa bez náležitého dôvodu
vzdal majetkového prospechu (prevod rodinného domu, obchodného podielu vo firme G. D.. O.. M..).Ku zmene pomerov došlo na strane dcéry účastníkov C., ktorá sa stala plnoletou a má vlastný príjem
predstavujúci priznaný invalidný dôchodok. Táto skutočnosť môže mať vplyv vo vzťahu k vyživovacej

povinnosti navrhovateľa k dcére C., nie však k odporkyni. Táto zabezpečovala vyživovaciu povinnosť k
Martine predovšetkým svojou osobnou starostlivosťou, nie finančne.

Z výsluchu svedkyne riaditeľky školy, ktorú navštevuje dcéra účastníkov, bolo zistené, že dcéra
účastníkov je emočne naviazaná na odporkyňu. Táto je jej k dispozícii počas vyučovacieho procesu a

zabezpečuje pre ňu činnosti, ktoré táto nie je schopná sama zvládať (prebaľuje ju, kŕmi a podobne), ktorú
povinnosť nemajú pedagogickí pracovníci školy. Súd poznamenáva, že stredná škola, ktorú navštevuje
dcéra účastníkov, je len 3-ročná. Martina v súčasnej dobe ukončila 2. ročník.

Súd mal za to, že sú tu dané objektívne dôvody, pre ktoré odporkyňa nie je schopná sama sa živiť,
pričom naposledy stanovený príspevok na jej výživu zodpovedá aj súčasným zárobkovým možnostiam

a schopnostiam navrhovateľa a predstavuje primeraný príspevok na krytie jej nevyhnutných životných
nákladov.

Nedošlo k takej zmene pomerov na strane oprávnenej - odporkyne, ani na strane povinného - na strane
navrhovateľa, aby súd rozhodol o výške príspevku na výživu odporkyne v inom rozsahu, než v konaní

35P/39/2012 tunajšieho súdu.

Z uvedených dôvodov súd odporkyni jej vzájomnému návrhu vyhovel a to od doby, odkedy si tento
uplatnila súdnou cestou a to bez časového obmedzenia do budúcna.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.