Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813206728
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3813206728.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky veci pobočky Prievidza,
so sídlom Prievidza, Matice slovenskej 10, proti povinnému: ADMIN CENTRUM, s. r. o., so sídlom
Prievidza, Košovská cesta 24, IČO: 46 604 723, o vymoženie 311,04 Eur s príslušenstvom, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. novembra 2016, č. k.
9Er/1279/2013-25, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1
písm. h) a § 58 ods. 1 Ex. por. Uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa

04.04.2013 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 311,04 Eur s
príslušenstvom, na podklade rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky Prievidza zo dňa 08.01.2013,
č. 700-1010003813-GC04/13, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.02.2013 a
rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky Prievidza zo dňa 05.02.2013, č. 700-1010125213-GC04/13,
ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.03.2013. Poverenie na vykonanie exekúcie
bolo súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Pavlíkovi udelené súdom dňa 29.04.2013. Súdny exekútor v

podnete na zastavenie exekúcie, doručenom súdu prvej inštancie dňa 16.02.2016 v zmysle § 57
ods. 1 písm. h) Ex. por. uviedol, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie na
základeopakovanevykonanýchlustrácii.Súdnyexekútorpočastrvaniaexekučnéhokonaniaopakovane
uskutočňoval zisťovanie majetkových pomerov povinného. Bola vykonávaná lustrácia, či povinný na
adrese v živnostenskom registri má fungujúcu prevádzku za účelom vykonávania súpisu hnuteľných
vecí. Súdny exekútor uviedol, že povinný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a nie je vlastníkom ani

motorového vozidla. Podľa evidencie Sociálnej poisťovne bolo zároveň zistené, že povinný bol ako
zamestnávateľevidovanýdo30.11.2013avsúčasnostinezamestnávažiadnychzamestnancov.Povinný
na adrese uvedenej v obchodnom registri zásielky nepreberá v odbernej lehote. Pošta
vrátane výzvy na poskytnutie súčinnosti bola zasielaná konateľovi H. Y., ktorý bol na adrese uvedenej
v obchodnom registri neznámy. Súdny exekútor ďalej uvádza, že firemný účet v U. banke, a.s. bol
zablokovaný, no do dnešného dňa neeviduje žiadne úhrady. Podľa elektronickej súčinnosti s bankami

povinný v súčasnosti vedie účet len v U. banke, kde evidujú blokáciu vo výške 16.800 Eur. Povinný je
dlžníkom v Sociálnej poisťovni aj vo D. zdravotnej poisťovni. V predmetnom exekučnom konaní bola
dňa 12.08.2014 uhradená suma vo výške 84,49 Eur priamo oprávnenému, odvtedy povinný neuhradil
nič. Súd prvej inštancie mal taktiež z úradnej činnosti preukázané, že na povinného je vedených 16
exekučnýchkonaní.Vzhľadomnapreukázanúnemajetnosťpovinnéhobolsúdprvejinštancienázoru,že
sú splnené podmienky predpokladané ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., t. j. majetok povinného

nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu zastavil. Nárok na náhradu trov exekúcie
(výrok II.) odôvodnil § 196, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Ex. por., § 262 ods. 1 a § 470 ods. 1CSP. Nakoľko súd prvej inštancie zastavil konanie, v zmysle § 262 ods. 1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Ex.
por. lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle
§ 203 ods. 2 Ex. por. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

Súd prvej inštancie uviedol, že po právoplatnosti uznesenia v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o
výške náhrady trov konania.

2. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý nesúhlasil s výrokom o
trovách ani s výrokom o zastavení exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri

podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti.
Vzhľadom na existenciu povinného, nie je v budúcnosti možné vylúčiť opätovné pokračovanie
povinného v podnikateľskej činnosti alebo nadobudnutie hnuteľných, či nehnuteľných vecí do vlastníctva
povinného, čo by umožňovalo poverenému súdnemu exekútorovi pokračovať vo vymáhaní pohľadávky
oprávneného. Zároveň oprávnený poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na plynutie premlčacej lehoty
po prípadnom zastavení uvedenej exekúcie sa dostane do nevýhodného postavenia z dôvodu možného

premlčania pohľadávky. Na podloženie svojich tvrdení oprávnený poukázal na uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.11.2008, č.k. I. ÚS 377/08-13 a zo dňa 24.01.2008, sp. zn. IV. ÚS
27/08,podľaktoréhonároknanáhradutrovexekúciejenárokom,ktorýmázákladvustanoveniachpráva
procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Ako ďalej ústavný súd poznamenal, skutočnosť, že
v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone

exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a
doznačnejmierykompenzovanéjehovpodstatemonopolnýmpostavenímprivýkoneexekúcie.Ústavný
súd v tejto súvislosti tiež poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele
protiBelgicku,rozsudokzodňa23.11.1983,sériaAč.70),vktorombolozdôraznené,žerizikosvýkonom
určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú

prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Oprávnený žiadal,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že exekúciu nezastavuje a poverenému
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

3. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že oprávnená strana vo svojom odvolaní uviedla,

že ani pri náležitej opatrnosti nemala a nemohla mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie vedomosť
o možnej budúcej nemajetnosti povinného. V ustanovení § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zákon
jasne udáva povinnosť oprávneného znášať náhradu trov exekúcie, bez ohľadu na to, či nemajetnosť
povinného mohol predvídať. Názor oprávnenej strany sa k posudzovaniu nemajetnosti povinnej firmy v
zákone nevyžaduje. Exekútor zistil, resp. nezistil absolútne žiaden majetok, z ktorého by bolo možné

predmetnú pohľadávku uspokojiť a vzhľadom na túto skutočnosť zákon dáva len jednu možnosť, a tou je
zastavenie exekúcie. Zákon neobsahuje možnosti, že v budúcnosti snáď firma bude mať nejaký majetok.
Majetok firmy bol posudzovaný v súčasnosti, bola zistená nemajetnosť a z toho vyplýva jednoznačné
zastavenie exekúcie a nie len možnosť zastavenia. Majetok povinnej firmy nie je potrebné prešetrovať
roky. Ak sa nemajetnosť ukáže v priebehu mesiaca a je preukázaná, je to dostatočné. Podľa § 57 ods.

4 Ex. por. je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti
alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Na základe
toho, že firma nie je vlastníkom nehnuteľnosti ani motorového vozidla, je dlžná na poistnom voči D. aj
Sociálnej poisťovni, ako zamestnávateľ bola vedená len do 30.11.2013, v súčasnosti nemá žiadnych
zamestnancov, účet vedie firma v U. banke (stav na účte - 121,43 Eur, evidované blokácie vo výške

19.122,74 Eur), firma nepreberá zásielky, konateľka je na adrese neznáma, a na základe toho, že
na firmu je v súčasnosti vedených 15 exekučných konaní, súdny exekútor trvá na podaní návrhu na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Ak oprávnený má za to, že ďalšie
pokračovanie v exekúcii môže viesť k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky, súdny exekútor navrhol, aby
sám oprávnený označil majetok povinného, z ktorého je možné uspokojiť túto pohľadávku.

V prípade Mihal vs. Slovenská republika, ktorý oprávnený vo svojom odvolaní uvádza, sa jednalo o
náhradu trov exekúcie, počas vykonávania ktorej došlo k zániku oboch účastníkov, teda oprávneného
aj povinného. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že profesia súdneho exekútora so sebou
prináša aj riziko nezaplatenia odmeny a hotových výdavkov v prípade zániku oprávneného aj povinného
subjektu. Na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Van der Mussele proti Belgicku

(bezplatná právna pomoc advokáta ex offo) oprávnený poukázal účelovo a bez nadväznosti na obsah
celého napadnutého rozhodnutia.

4. Oprávnený sa k vyjadrenia súdneho exekútora písomne nevyjadril.5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len

„CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 CSP, pričom
v tomto prípade nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia odvolacím súdom - rovnaké účinky ako zmena
rozhodnutia má v tomto prípade samotné zrušenie rozhodnutia bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na
nové rozhodnutie. Keďže súdny exekútor nie je stranou v exekučnom konaní (s výnimkou rozhodovania
o jeho trovách), jeho podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení

účinnom do 31.03.2017) nie je návrhom strany, o ktorom by bolo potrebné procesne rozhodnúť aj v
prípade nevyhovenia. Teda, ak exekučný súd podnet exekútora na zastavenie exekúcie vybaví tak,
že mu nevyhovie, nie je potrebné o tom vydávať rozhodnutie. Preto v danom prípade nie je
potrebné nahradiť zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie iným výrokom odvolacieho súdu, postačuje
jeho zrušenie, ktorého dôsledkom (po jeho právoplatnosti), je pokračovanie v exekúcii.

6. Podľa § 243b ods. 1 Ex. por., exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v
budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre
zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že
ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné
zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a

inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí.

9. V danom prípade povinný je právnickou osobou, nie je v likvidácii, v konkurze, ani v reštrukturalizácii,
čo svedčí, že má v úmysle pokračovať v podnikaní. Preto existuje reálny predpoklad, že v budúcnosti
môže nadobudnúť majetok, či už prostredníctvom výkonu podnikateľskej činnosti, alebo inou formou.

Preto odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie, že sú dané dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. (v znení účinnom do 31.10.2013), za predčasný.

10. Aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné
na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá

exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali
objektívne dôvody na zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo
neprípustnosti exekúcie). Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo napriek zisteniu súdneho
exekútora, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, aj keď
odvolací súd nemá dôvod pochybovať o pravdivosti a dôslednosti tohto zistenia súdneho exekútora, je

potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ktorý si musí byť vedomý, že pokračovaním v exekúcii
vznikajú trovy exekúcie, ktoré napokon v prípade neúspešnosti exekúcie bude musieť uhradiť.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie bez náhrady zrušil.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).