Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. apríl 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616010025
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616010025.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

5. apríla 2017 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
G. F. K. N. B. K. M., nar. XX. XX. XXXX v M. G., trvale bytom D.
Č.. XXX/X, M. T., okres M. G.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v bode 1/

dňa 5. 3. 2015 v čase asi o 21.15 hod. prišiel pod vplyvom alkoholických nápojov do bytu nachádzajúcom
sa v bytovom dome v M. T., Z.. D. Č.. XXX, okres M. G., kde v kuchyni po upozornení jeho priateľky E.
N.Z., U.. XX. XX. XXXX, aby si nabral jedlo do taniera, prišiel za ňou do obývacej miestnosti, pristúpil k
nej odzadu, chytil ju pravou rukou pod krk, ľavú ruku jej položil na ústa a držal ju takto, kým sa nevládna
nezošmykla na zem, kde ju kopol do ľavej nohy, čím jej spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív krku,

pomliaždenie v oblasti ľavého lýtka,

a následne dňa 6. 3. 2015 v čase asi 06.00 hod. v uvedenom byte na ul. D. Č.. XXX H. M. T.N., O. M.
G., v obývacej miestnosti bytu pristúpil k E. N., nar. XX. XX. XXXX, ktorá sa pred ním skryla pod paplón,
zvalil ju na sedačku a jedenkrát ju udrel päsťou do brucha, položil nohu cez jej brucho a pritlačil ju tak,
aby sa nemohla hýbať, po tomto ju oboma rukami začal škrtiť, pričom sa bránila tak, že kopala nohami,
na čo ju asi po 8 minútach pustil a odišiel do kuchyne, kde prišla aj E. N. a dvakrát ju udrel otvorenou
dlaňou do tváre a vulgárne jej nadával, čím jej v dňoch 5. a 6. 3. 2015 spôsobil zranenia - pomliaždenie

mäkkých častí v oblasti krku, pomliaždenia ľavého predkolenia, podvrtnutie krčnej chrbtice s blokovým
postavením tiel stavcov krčnej chrbtice, ktoré si u poškodenej vyžiadali dobu obmedzenia obvyklého
spôsobu života od 6. 3. 2015 do 22. 4. 2015, t. j. 48 dní,

v bode 2/

dňa 11. 5. 2015 v čase asi o 23.00 hod. prišiel pod vplyvom alkoholických nápojov do bytu
nachádzajúcom sa v bytovom dome v M. T., Z.. D. Č.. XXX, okres M. G., kde býval spoločne s priateľkou
E. N., nar. XX. XX. XXXX, ktorej začal vulgárne nadávať a vyhrážať sa, že „skape“, na čo E. N. zobrala
svoj mobilný telefón a telefonovala jeho rodičom, po čom na ňu zaútočil tak, že jej skočil na brucho,
žiadala ho, aby prestal, pretože ju to bolí, naďalej jej na bruchu kľačal asi pol minúty, až do príchodu
do izby dcéry poškodenej,

t e d av bode 1/

inému úmyselne ublížil na zdraví, čin spáchal na chránenej osobe (blízkej osobe) a spôsobil ním ťažkú

ujmu na zdraví,

v bode 2/

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na

chránenej osobe (blízkej osobe a tehotnej žene),

č í m s p á c h a l

v bode 1/

pokračovací prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Trestného
zákona (§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona),

v bode 2/

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona (§ 127
ods. 5 Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona).

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h/, písm. m/, 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1
Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej E.
N., nar. XX. XX. XXXX v M. G., trvale bytom T. XX, t. č. bytom D. XXX, M. T.Á., škodu vo výške 600,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 26. 1. 2016 na G. F. obžalobu pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona a prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona (§ 127 ods. 5 Trestného
zákona), ktorého sa mal dopustiť na vyššie popísanom skutkovom základe. Prokurátorka na hlavnom
pojednávaní po prednese obžaloby navrhla kvalifikovať skutok pod bodom 1 obžaloby aj podľa § 156
ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, preto súd

obžalovaného upozornil, že tento skutok bude súd posudzovať ako pokračovací prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona (§ 139 ods. 1 písm. c/
Trestného zákona), z dôvodu, že sa ho dopustil na poškodenej ako na chránenej osobe.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom a
po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že

je nevinný.

Obžalovaný zhodne ako v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutkov
jemu kladených za vinu. Ku skutku pod bodom 1 obžaloby vypovedal, že dňa 5. 3. 2015 asi o 15.00
hod išiel z miesta bydliska k svojmu kamarátovi, povedal priateľke E. N.Ž., s ktorou býval v spoločnej

domácnosti v podnájme, kam ide, na čo mu povedala, že môže ísť, pričom si myslel, že bude problém,
pretože jej vadilo, ak niekam chodil. Poukázal na to, že od začiatku roku ho začala urážať, podozrievala
ho z nevery, je impulzívna, prchká, nedá si nič vysvetliť. Keď sa s ňou chce porozprávať tak začne
kričať. Keď odchádzal od kamaráta asi o 20.00 hod. išiel domov, pričom vo dverách bol kľúč z vnútornej
strany. Zvonil na zvonec, neotvárala, pokúšal sa jej dovolať, nebrala telefón. Vrátil sa ku kamarátovi s

tým, že je vymknutý, prechádzali sa po Liptovskom Hrádku a rozprávali. Po 21.00 hod sa vrátil domov,kľúče už vytiahla z dverí, dostal sa do bytu. Po príchode dnu mu začala nadávať, urážať ho, provokovať,
vykrikovala mu, že sa bol kurviť, na čo jej povedal, že bol u kamaráta. Toto ho nahnevalo, vzal fľašu
pálenky a odišiel von za kamarátom. Fľaška sa im rozbila, domov sa vrátil asi o 23.00 hod., E. N. nebola

doma a u nich v byte bola jej kamarátka pani H. s manželom, sedeli v obývačke, strážili priateľkinu dcéru
L., ktorá spala, kým išla na vyšetrenie, pretože jej prišlo zle. Aj pred pár mesiacmi bola u nich záchranka,
prišlo jej zle, pretože sa vynervovala a je psychicky labilná, čo sa malo teraz zase opakovať. Pýtali sa
ho, čo sa stalo, nevedel však, čo sa malo stať a prečo jej prišlo zle. V ten večer sa jej ani nedotkol, len
sa s ním hádala a slovne vyskakovala. Neskôr, keď prišla E. N. domov, hneď začala do neho vyrývať,

na čo jej pani H. povedala, aby sa s ním rozprávala kľudne. Niekomu telefonovala a povedala už je tu,
príďte, tak odišiel z bytu preč. Celú noc strávil vonku v aute, ráno sa vrátil domov do bytu, mohlo byť
asi 6.00 hod. Keďže z vnútornej strany vo vchodových dverách bol kľúč, zvonil na bytový zvonček, kým
neotvorila. Keď vošiel do bytu, bola hysterická, nechcela si dať nič vysvetliť, upokojoval ju, utišoval, aby
nekričala, že ruší susedov. Päťkrát ju napomenul, že ak neprestane, že jej zapchá ústa, aby bol kľud.
Keďže neprestala kričať po piatich výzvach, prišiel ku nej, zapchal jej ústa pravou rukou tak, že spredu

prišiel k nej, priložil jej ruku na ústa. Nakoľko sa vzpierala a kričala ďalej, postavil sa ku nej odzadu, chytil
jej ústa a chytil ju cez plece, za hruď, aby sa nevzpierala. Keď ju takto držal, vtedy ju mohlo jeho vinou
seknúť v chrbtici, pretože sa stále vzpierala. Napokon ju pustil, keď sa upokojila, rozrevala sa, čupla si
ku zemi a plakala. Vyhrážala sa mu, že zavolá políciu a bude robiť problémy. Keďže začala telefonovať,
odišiel z bytu ku svojim rodičom, kde si ľahol a spal do 9.00 hod. Následne prišla k jeho rodičom E. N.,

rozprávali sa, potom prišla za ním a začala ho vydierať, že ide k doktorovi a bude mu robiť peklo. Odišla
preč a on ďalej spal. Neskôr na ňu podal na polícii oznámenie. Uviedol, že nevie, akým spôsobom došlo
k jej zraneniam, len ju držal, keď prišla k jeho rodičom ráno, vyzerala úplne normálne, bez nejakého
poškodenia zdravia, nebolo na nej nič vidieť. Počas toho ako jej držal ústa jej mohlo niečo vyskočiť,
ako ju držal sa mykala, snažila sa chodiť, držal ju len, aby sa upokojila a prestala kričať. Pripustil, že

je pravdou, že jej dal slabú facku, ale takú, že nemala ani odtlačok, aby vedela, že to myslí vážne, aby
bola ticho a počúvala ho. Bola to len jedna výstražná facka, aby sa spamätala. Nie je pravdou, že by na
ňu predtým zaútočil v obývačke na sedacej súprave, ani to, že by ju nejako škrtil, prisadol alebo kopol,
ani ju nehodil. Všetko si vymyslela, ak má niečo také na tele, spôsobila si to sama, pretože má modriny
stále a videl jej ich. Často krát sa udiera, pretože je nemotorná, zamyslená a nedáva pozor na to, čo

robí. Poukázal tiež na to, že s majiteľkou bytu mala novú zmluvu, na svoju osobu, kde on už nefiguroval
a túto urobila bez jeho vedomia. Asi pred mesiacom mu povedala, že naňho zavolá políciu, že tam nemá
čo hľadať, pretože má novú zmluvu a používa ju proti nemu.
Ku skutku pod bodom 2 obžaloby vypovedal, že dňa 11. 5. 2015 bol doma a po nejakom čase vyšiel
vonku pred bytovku, pričom E. mala prísť z obce Hybe domov, kde bola na návšteve u rodičov. Keďže

nechodila, išiel vonku pre kamaráta a išli si sadnúť do krčmy, kde si dal tri pivá a štyri kofoly s rumom.
Odišiel podvečer domov po 21.00 hod. Bol vymknutý, kľúč bol vo dverách z vnútornej strany, preto
zazvonil. E. mu prišla otvoriť dvere a vyskočila naňho, čo tam hľadá, kričala, bránila mu telom vojsť do
bytu. Prešiel popri nej bez nejakého násilia do bytu a potom už bolo ticho, ľahla si do detskej izby, on
si spravil jesť, najedol sa, odišiel spať do obývačky. Potom naňho volala políciu, na čo sa on zodvihol a

odišiel k rodičom. Po piatich minútach prišli policajti do bytu jeho rodičov, pýtali sa, čo sa deje, dali mu
fúkať a nafúkal 2 promile. Následne odišli preč a on odišiel spať do bytu v podnájme, ktorý mal spolu s
N.. Ďalej poukázal na to, že sa jej nikdy nevyhrážal zabitím alebo ublížením na zdraví, naopak ona sa mu
stálevyhrážala,žehopríduzbiťjejbratiaabudúhoohovárať.Poukázalnato,žeE.hostáleprovokovala,
polícii tvrdila, že chce, aby odišiel z bytu, avšak jemu povedala, že nechce, aby odišiel. Menila svoje

rozhodnutia, bol už trikrát pobalený, začala plakať, aby neodchádzal, takže zakaždým ostal. Vyhrážala
sa mu, osočovala, nadávala a chorobne naňho žiarlila. O tom, že bola E. N. tehotná sa dozvedel, keď
bola asi v piatom týždni, povedala mu to a následne sa rozprávali s tým, že do domácnosti, v akej žijú a
nefunguje to medzi nimi a ona naňho volá políciu, dieťa nechce. Nakoniec sa dohodli, že pôjde na potrat
a všetky lekárske úkony zaplatil on zo svojich peňazí, ktoré si požičal od rodičov. Nie je pravda, že by

sa jej vyhrážal, že jej dieťa vybije z brucha alebo vyvolá potrat, nič také sa nestalo, ona sa slobodne
rozhodla. Nikdy by jej neublížil, nekľačal na bruchu, ani by nič také neurobil. Skutok, ku ktorému malo
dôjsť dňa 11. 5. 2015 v čase asi o 23.00 hod. nie je pravdou. E. N. si to vymyslela za účelom poškodiť
jeho osobe, pretože je nervovo labilná, výbušnej povahy, vyvolávala jeho rodičom a ohovárala ho, za
čo jej vynadal, bola to reakcia na jej urážky. Bola k nemu dobrá, len keď niečo potrebovala. Pred ním

sa správala inak, ako pre inými osobami. Vypovedal, že si nepamätá, čo sa stalo dňa 11. 5. 2015 vo
večerných hodinách, avšak nie je možné, aby jej skákal po bruchu alebo sa jej nejak vyhrážal zabitím, či
ublížením na zdraví, alebo ublížením dieťaťu, ktoré čakala. Vedel o tom, že čakala dieťa už od doby keď
to zistila ona, pretože mu o tom povedala. Rozpamätal sa v ten večer sa stalo, že boli medzi chodbou akuchyňou, kde sa hádali, kričala naňho. Jej dcéra vyšla z detskej izby, rozplakala sa, potom to prestalo
a on odišiel z bytu preč k rodičom.
Všetky trestné oznámenia podala naňho zo žiarlivosti a pomsty a povedala mu, že chce, aby sa cítil

tak, ako ona po potrate. V ten večer sa určite nič nestalo, nevyhrážal sa jej, ani to, že by jej skočil na
brucho. Vyhráža sa ona jemu, neustále ho ponižuje, uráža aj na verejnosti, nemá problém urážať aj pred
viacerými ľuďmi, robí peklo zo života. Ďalej dodal, že považuje celé konanie poškodenej voči nemu za
účelové s cieľom očierniť ho a tiež so snahou na tejto kauze finančne profitovať, pretože má plno dlhov,
ktoré nespláca, takže sa snaží do budúcna vyťažiť čo najväčší finančný obnos vo svoj prospech, teda

vzhľadom na údajné zranenie, ktoré jej mal spôsobiť, bude od neho žiadať nemalú finančnú sumu za
bolestné, resp. zranenia. Vzhľadom na jej neutešenú finančnú situáciu sa snaží zohnať peniaze na dlhy
akýmkoľvek spôsobom aj za cenu klamstiev, falošných a nepravdivých tvrdení voči jeho osobe.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal, že zranenie si poškodená spôsobila tým, že s bratmi
skákala do Hybice, v dôsledku čoho si narazila kostrč, videl, že zlikvidovala lekárskej správy zo svojej
zdravotnej dokumentácie ohľadom tohto zranenia. Tiež poukazoval na to, že sa to mohlo stať náhodou,

keďjuvtedydržalataktiežvyslovilpochybnosť,čorobilapoškodenámedzi6.00hod.,keďsatomalostať
a 13.00 hod., kedy bola na lekárskom ošetrení. K rozporom vo svojich výpovediach obžalovaný uviedol,
že je pravdou aj to, čo vypovedal v prípravnom konaní aj to, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní.
Poukázal na to, že poškodená mala druhú známosť asi od Vianoc 2014, kedy sa začala správať čudne,
skrývala správy, ktoré si písala s pánom L.. Z 5. 3. na 6. 3. bola u nich v byte o 23.00 hod. pani H.

a potom ráno sa jeho otec išiel pozrieť do bytu a E. určite nič nebolo. Po tomto dátume sa stretávali
len sporadicky, možno dvakrát za týždeň, keď mu zavolala, že jej chýba, trvalo to asi 3 mesiace, kým
definitívne odišiel. Doteraz mu život strpčuje podávaním trestných oznámení, naposledy mu 14. 3. 2017
z jej podnetu volal jej brat G. M., že mal ublížiť jej dcére L. a ovplyvňovať ju, nech poškodená stiahne
oznámenie v tejto trestnej veci, vec nie je právoplatne skončená, ale v tom čase sa nachádzal v práci.

Určite by jej neublížil, či už fyzicky alebo slovne, všetko sú to krivé obvinenia na jeho osobu. Ak sú skutky
popísané, že boli spáchané pod vplyvom alkoholu bolo to preto, že keď bol doma a začala mu nadávať,
vykrikovať, bola hysterická, stále volala policajtov, tiež sa vyhrážala, že si naňho niečo vymyslí a veriť
budú jej, išiel von s kamarátom na pivo a keď sa vrátil bol pod vplyvom alkoholu.
Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom poškodenej E. N., svedkov C. H.,

G. Ž., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia G.. C. N.K. a prečítaním listinných
dôkazov.
Svedkyňa a poškodená E. N., v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne,
keď uviedla, že s G. F. od septembra 2014 do 31. 5. 2015 spolu bývali v jednej domácnosti na D. Č..
XXX H. M. T. aj s jej dcérou L. N., ktorú má z prvého manželstva. Poukázala na to, že v poslednej dobe

bol viac pod vplyvom alkoholu, z čoho pramenila jeho agresivita. Začal sa k nej správať drzo, arogantne
a násilne. 5. 3. 2015 asi o 21.15 hod. prišiel domov opitý, po zazvonení na zvonček bola otvoriť dvere,
nakoľko nechala kľúče v zámku, čo bolo zo zvyku, nie úmyselne. Vošiel do bytu, kde začal jesť z misy,
na čo ho upozornila, nech si naberie na tanier a začali sa hádať. Prišiel za ňou do obývačky, chcel jej
vziať mobilný telefón, povedal jej, že má byť ticho a chytil ju pravou rukou pod krk. Druhou rukou jej držal

ústa a tlačil na ne, aby bola ticho. Začala kričať nech ju pustí, ale chytil jej ústa ešte silnejšie. Nejaký
čas ju držal a keď sa jej zle dýchalo, nedalo sa jej dýchať, nevládne sa zošuchla na zem, ležala na
zemi. Nadýchla sa a kašľala, vedomie nestratila, prišlo jej z toho nevoľno. Následne ju kopol do ľavej
nohy, zobral fľašu pálenky a odišiel do chodby, preč z bytu, zamkla za ním vchodové dvere a volala
na políciu. Po príchode policajnej hliadky povedala, čo sa stalo, policajti jej chceli zavolať záchranku,

avšak volala kamarátke C. H., ktorá prišla aj s manželom k nej domov postrážiť dcéru L., ktorá v tom
čase spala. Na ošetrenie išla asi o 22.15 hod., domov sa vrátila po polnoci. Po tomto útoku ju bolel krk,
nemohla otáčať hlavu, bolel ju chrbát v hornej časti a kašľala. Po príchode domov zistila, že obžalovaný
je doma, v obývačke sa rozprával s H. o tom, že jej nič neurobil, že si to natiahla pri tanci. Následne H.
odišli z bytu a na základe odporúčania policajnej hliadky volala, že v byte sa nachádza obžalovaný, ktorý

utiekol z bytu preč. Kontaktoval ju cez telefón, vypisoval SMS správy, na ktoré nereagovala, v ranných
hodinách, keďže vyzváňal na zvonček asi o 6.00 hod. dňa 6. 3. 2015, mu otvorila, aby nezvonil a ľudia
sa nesťažovali. Chcel jej zobrať telefón, ktorý si skryla za chrbát pod vankúš, pristúpil k nej, sadol si
na ňu, kolenami ju zachytil tak, aby sa nemohla hýbať a chytil jej hrdlo oboma rukami a začal ju škrtiť.
Podarilo sa jej skričať, čo počula jej dcéra, prišla k posteli v obývačke. Keď to obžalovaný videl, pustil

ju u a utiekol z bytu preč k rodičom. Znovu telefonovala na políciu, prišli policajti, ktorým povedala, že
už odišiel, videli rozbité vchodové dvere do bytovky, ktoré rozbil asi v ranných hodinách. Týmto útokom
jej ublížil viac, nakoľko jej svojim konaním zablokoval stavec, nemohla hýbať krkom, natiahol väzy. V
ranných hodinách išla podať oznámenie na políciu a odišla na vyšetrenie k svojej obvodnej lekárke anásledne na odborné vyšetrenia. Bol jej nasadený molitanový golier, predpísaná masť na chrbticu. V tom
čase bola zamestnaná, práceneschopná bola od 6. 3. 2015 do 22. 4. 2015, narušený obvyklý spôsob
života mala minimálne 28 dní. Bola obmedzovaná v pohyboch krku, bolel ju chrbát, nemohla sa zohýnať,

ťažko sa jej robili bežné domáce práce, pretože ju bolel chrbát a krk pri každom pohybe. Pri prvom útoku
začala kašľať, mala sucho v krku a na krku červený fľak, bolela ju noha, do ktorej ju kopol. Pri druhom
útoku pociťovala veľké bolesti krku, chrbtice, nemohla sa hýbať. Druhým útokom jej natiahol väzy, blokol
stavec chrbtice. Pri týchto útokoch jej vulgárne nadával. V tom čase bol nervózny aj keď nepil, kopal do
všetkého, fajčil a pil v kuse, čo ho podnecovalo k nervozite. Horšie to bolo, keď mal vypité, pretože bol

vulgárny, agresívny aj násilný. Mala z neho strach o život a zdravie, hlavne o dcéru, ku ktorej začal byť
tiež drzý. Bála sa ho, pretože nevedela, čo môže od neho čakať. K druhému skutku vypovedala, že dňa
11. 5. 2015 v nočných hodinách prišiel domov pod vplyvom alkoholu, nadával jej, že je vyjebaná štetka,
kurva a každému rozťahuje nohy, na čo povedala, nech je ticho. Vylial jej džús z pohára rovno na zem,
preto telefonovala jeho rodičom, avšak jej vyrazil telefón z ruky, ktorý spadol k balkónu. Prišiel k nej a
skočil jej nohami na brucho, žiadala ho, nech ide dolu, že ju bolí brucho, vedel o tom, že je tehotná už

asi dva týždne, pretože spolu boli u lekára, ktorý tehotenstvo potvrdil. Nakoniec sa rozprávali, že dieťa
nebudú mať, pretože nechcela, aby vyrastalo v takej rodine a dohodli sa, že pôjde na interrupciu. Pri
tomto incidente jej tlačil na brucho, hovoril, že dieťa pôjde vonku násilím, hovorila mu, nech ju pustí. Na
to prišla ku nim jej dcéra L., začala plakať a žiadala ho, aby ju pustil. Dcéra jej podala mobilný telefón od
balkóna, obžalovaný sa zdvihol, odišiel do chodby, keď počul, že zavolala políciu, utiekol. Po príchode

polície išli za ním k jeho rodičom. Pri tomto útoku jej na zdraví neublížil, no keď kľačal na bruchu mala
dôvodnú obavu o svoj život a tiež o život dieťaťa, ktoré čakala. Myslela si, že jej chce ublížiť, že ju bude
škrtiť a zabije ju. Bola v zlom psychickom stave a plakala, bála sa ho. Neskôr sa odsťahoval. Spočiatku
taký nebol, správal sa normálne, po Vianociach to s ním išlo dolu vodou, začal piť viac, nadával jej,
urážal ju. 13. 5. 2015 bola na interrupcii, všetko prebehlo ako malo, všetky úkony financoval obžalovaný.

Svedkom týchto konfliktov nebol nikto, len jej dcéra, ale zvykol ju však urážať v prítomnosti kamarátov.
Na hlavnom pojednávaní doplnila, že obžalovaný bol agresívny vždy, keď si vypil, no dovoľoval si len do
žien a detí. Keď bol triezvy bol nervózny, kopal do všetkého. Keď ju prvýkrát napadol, asi 2-3 mesiace
predtým ako ju škrtil, a rozbil jej ústa a nos, neriešila to, no povedala, že ak niečo podobné urobí ešte
raz, bude to riešiť na polícii. Vedeli o tom aj jeho rodičia. Vždy jej nadával „kurva, štetka vyjebaná a

pod.“ Vždy, keď jej nadával, povedal aj, že skape tak, ako je napísané v obžalobe. Mala pri tom obavy
o seba aj o nenarodené dieťa, lebo v čase druhého skutku bola tehotná, ale aj o svoju dcéru, čo by s
ňou bolo, keby jej niečo spravil. C. H. pozná z logopédie, chodila k nej s dcérou a nestretávali sa ako
kamarátky, pomáhala jej dcéru postrážiť, ak potrebovala. C. H. sa zdôverila s tým, čo jej obžalovaný 5.
3. urobil. Ako dlho ju škrtil nerátala, ale do ôsmich minút to bolo určite. V spoločnej domácnosti bývali

ešte do mája 2015, kedy sa odsťahoval, ho musela vypratať polícia z podnetu vlastníčky bytu, pretože
bol problematický, čo jej potvrdili susedia. Po poslednom incidente sa už nestretávali. Ešte raz potom
na obžalovaného podávala trestné oznámenie.
Z výpovede svedkyne C. H., vyplynulo, že E. N. pozná asi dva roky a zoznámili sa, keď jej dcéru ako
logopedička učila. Obžalovaného predtým nepoznala, so E. sa ako priateľky nenavštevujú. Ich stretnutia

vždy spojili s výukou jej dcéry L., ktorú si obľúbila a pri iných príležitostiach sa nestretávali. V marci 2015
vo večerných hodinách asi o 22.00 hod. jej E. telefonovala, aby prišla k nej domov postrážiť jej dcéru,
pretože potrebuje ísť na vyšetrenie do Liptovského Mikuláša. Už vtedy jej povedala, že ju jej priateľ G.
F. škrtil, preto potrebuje ísť na ošetrenie. Spolu s manželom prišli k E. domov, kázala im zamknúť dvere
a nechať kľúč z vnútornej strany zámku po jej odchode a následne odišla. Pred odchodom videla E.

N., ktorá komunikovala normálne, nebola na nej vidieť nejaké fyzické poškodenie tela po útoku, ale v
chodbe bolo prítmie. Nevidela na nej žiadne znaky po škrtení, hoci ju veľmi neobzerala a odišla rýchlo
preč. Keďže zabudla nechať kľúč v zámke, pred polnocou prišiel do bytu G. F., ktorý si dvere odomkol
vlastným kľúčom, vošiel do bytu, pýtal sa, čo chcú. Oznámila mu, že E. odišla k lekárovi a prosila ju,
aby postrážila jej dcéru. Sedeli v obývačke a pýtala sa ho, čo sa stalo. Bol pokojný, bolo z neho cítiť

alkohol a hovoril, že E. má rád. Na to, že odišla na ošetrenie, pretože jej ublížil, odpovedal tak, že to
ani nepotvrdil ani nevyvrátil, ako presne, to si už nespomínala. Po návrate E. N. si vymenili pár slov,
E. mu povedala, že to nemal robiť. Následne prišla hliadka polície, avšak G. F. ešte predtým odišiel z
bytu. Po odchode policajnej hliadky odišla aj ona s manželom. Dôvod konfliktu medzi nimi a ani dôvod
napadnutia E. N. G. F., svedkyňa nezisťovala. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa ešte dodala, že E. v

ten večer po ich príchode pôsobila vystrašeným dojmom, no krv alebo niečo podobné na nej nevidela.
Vravela, že sa jej ťažšie dýcha a musí ísť na pohotovosť. Priamo ohrozená sa jej nezdala, bolo schopná
ísť na ošetrenie sama. Keď prišiel obžalovaný sedeli a rozprávali sa ako je to medzi nimi, pričom jejpovedal, že on ju nebije. Obžalovaný nebol agresívny, bol pokojný, normálne, sa pekne rozprávali. Bolo
z neho cítiť alkohol.
SvedokG.Ž.,príslušníkzasahujúcejpolicajnejhliadkyOOPZLiptovskýHrádoknahlavnompojednávaní

potvrdil, že dňa 5. 3. 2015 v čase od 19.00 hod. do 7.00 hod. dňa 6. 3. 2015 vykonával hliadkovú
službu spolu s kolegom. V čase o 21. 30 hod. boli vyslaní na preverenie oznámenia na ulicu D., do
bytovéhodomuXXX/X,dobytuČ..XvM.T.,odkiaľvolalapaniN.,ktoráuviedla,žebolanapádanásvojim
priateľom.PoichpríchodeimotvorilaE.N.,ktoráuviedla,ževuvedenombytežijespolusosvojoudcérou
a priateľom G. F.. Fyzicky bola napadnutá svojim druhom, ktorý prišiel do bytu pod vplyvom alkoholu.

Začal ju fackovať, mal ju vytiahnuť na balkón, kde ju mal škrtiť a hovoriť jej, nech skúsi zavolať políciu,
potom uvidí. Následne odišiel z bytu preč. Následne E. N. odovzdal tlačivo na lekárske vyšetrenie s tým,
že po ňom príde na OO PZ v Liptovskom Hrádku podať oznámenie. Nežiadala, aby na miesto prišla
rýchla zdravotná pomoc a na lekárske ošetrenie sa rozhodla ísť vlastným autom. Taktiež poškodenú
upovedomil, že v prípade, ak by sa k nej vrátil G. F. späť, má ihneď volať číslo 158 a odišli. V čase o
22.10 boli ako hliadka opätovne vyslaní do miesta pobytu E. N. s tým, že jej druh G. F. sa vrátil späť

a snaží sa dosť do bytu. Na miesto sa dostavili o 22.12 hod., pričom G. F. sa tam už nenachádzal. E.
N.Á. uviedla, že búchal do dverí, ale dnu ho nepustila, pretože sa bála, že ju opäť fyzicky napadne.
Dňa 6. 3. 2015 v čase asi o 1.10 hod. boli stiahnutí na útvar OO PZ Liptovský Hrádok, kde sa dostavil
osobne i G. F.. Po ich príchode poskytol informácie k skutku z jeho pohľadu, kde z jeho vysvetlenia
vyplývalo, že dňa 5. 3. 2015 vo večerných hodinách sa pohádal s priateľkou E. N., išiel na balkón, aby

sa vyvetral, kde za ním prišla, začala po ňom kričať, žiadal ju, aby bola tichšie, pretože sa susedia
sťažujú, no neprestávala, stále kričala, takže jej dlaňou ruky zakryl ústa, aby prestala, následne sa
vrátili späť do vnútra bytu, kde došlo k fyzickému kontaktu medzi ním a E. N., no na podrobnosti si už
svedok nespomínal. Následne G. F. po hádke odišiel z bytu preč, odišiel za kamarátom, kde vypil pivo
a nejaký alkohol a asi po dvoch hodinách sa chcel vrátiť späť do bytu, no E. N. ho nepustila a zavolala

naňho políciu. G. F. sa na výzvu podrobil dychovej skúške na alkohol s výsledkom 0,72 mg/l. O tomto
bol svedkom spísaný úradný záznam, na ktorý v podrobnostiach poukazoval, nakoľko si vzhľadom na
odstup času už na ďalšie detaily nespomínal. Na hlavnom pojednávaní svedok k svojej výpovedi doplnil,
že viditeľné zranenia na poškodenej po ich príchode neboli. Poškodená neplakala, bola vystrašená, ale
nie extrémne. Či sa na niečo sťažovala a na čo, si už nespomínal. Ak by mala vážne viditeľné zranenia,

privolali by rýchlu záchrannú pomoc. Obžalovaný G. F. poprel, že by ju napadol. Povedal, že došlo medzi
nimi len k slovnej hádke. V rámci ich činnosti boli v minulosti vyslaní do bytu pani N., avšak nebolo to
v súvislosti obžalovaným.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec G.. C. N., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia, ktorý v prípravnom konaní vypracoval písomný znalecký posudok č. 8/2015 zo dňa 11. 7.

2015, na ktorého záveroch, ako aj doplnení, v ktorom konštatoval, že zranenia zo dňa 5. 3. a 6.
3. 2015 nie je možné rozlíšiť, zotrval. Pri jeho vypracovaní vychádzal zo zdravotnej dokumentácie
poškodenej, konkrétne ambulantnej správy, kde sú vymenované presne subjektívne a objektívne nálezy
poškodenej. Vzhľadom na to, že sa nejednalo o poranenie kostných štruktúr, len mäkkých štruktúr,
nie sú záznamy röntgenových vyšetrení. Následne bolo urobené krčné vyšetrenie, kde boli objektívne

zistené poruchy krčnej chrbtice, obmedzená hybnosť krčnej chrbtice. Podľa lekárskej správy zo dňa
10. 3. 2015 poškodená absolvovala röntgenové vyšetrenie krčnej chrbtice, vykonané boli dynamické
snímky, z čoho lekár usúdil a zaznamenal blokové postavenie tiel stavcov krčnej chrbtice, čiže nemali
taký rozsah pohybu, ako je to fyziologicky, teda nedalo sa s nimi hýbať.
Zo záverov znaleckého posudku mal súd preukázané, že poškodená E. N. dňa 5. 3. 2015 a 6. 3.

2015 utrpela zranenia - pomliaždenie mäkkých častí v oblasti krku s obtiažnym bolestivým prehĺtaním,
pomliaždenieľavéhopredkoleniaapodvrtnutiekrčnejchrbticesblokovýmpostavenímtielstavcovkrčnej
chrbtice. Ako mechanizmus vzniku zranenia poškodenej, znalec pri pomliaždení mäkkých častí v oblasti
krku s obtiažnym bolestivým prehĺtaním určil priame pôsobenie tupého násilia na štruktúry krku, čo
zodpovedá škrteniu rukami a taktiež tlaku predlaktia na krk. Pri podvrtnutí krčnej chrbtice s blokovým

postavením tiel stavcov krčnej chrbtice, určil mechanizmus vzniku zranenia ako nepriame pôsobenie
tupého mechanického násilia, čo zodpovedá útlaku predlaktia na krk, jeho fixácii, ktorému napomáha
ešte držanie za ústa so súčasným obranným mechanizmom poškodenej, počas ktorého dochádza k
nekoordinovaným a nekontrolovateľným pohybom krčnej chrbtice presahujúcim fyziologické rozsahy v
pohyboch krčnej chrbtice, následkom čoho došlo k podvrtnutiu krčnej chrbtice. Pri pomliaždení ľavého

predkolenia, určil mechanizmus vzniku tohto zranenia v priamom pôsobení tupého násilia na ľavé
predkolenie, čo zodpovedá kopnutiu nohou. Ďalej sa znalec vyjadril, že zranenia zodpovedajú fyzickému
útoku G. F. a doba práceneschopnosti u poškodenej od 6. 3. 2015 do 22. 4. 2015 bola primeraná jej
zraneniam. Vzhľadom na zranenia bola obmedzená v obvyklom spôsobe života v období od 6. 3. 2015do 22. 4. 2015 a obmedzenie v obvyklom spôsobe života spočívalo v nemožnosti pracovného zaradenia,
obmedzenej bežnej domácej pracovnej činnosti, v potrebe zdravotnej pomôcky - molitanového goliera
na krk, návštevách lekárov a rehabilitácií. Možný vznik trvalých následkov nehodnotil, keďže znalecký

posudok sa nevypracoval s odstupom roka, kedy sa hodnotia. Spôsobom útoku obžalovaného nemohlo
dôjsť k vážnemu poškodeniu zdravia alebo poškodeniu dôležitého životného orgánu a uvedené zranenia
znalec bodovo ohodnotil vo výške 35 bodov. Znalecký posudok doplnil znalec svojim vyjadrením, kde
uviedol, že nie je možné rozlíšiť, aké zranenia utrpela poškodená dňa 5. 3. 2015 a ktoré dňa 6. 3.
2015, aby bolo zároveň možné k jednotlivým objektivizovaným zraneniam stanoviť dobu obmedzenia

obvyklého spôsobu života. Poukázal pritom na zdravotnú dokumentáciu zo dňa 6. 3. 2015 a 5. 3. 2015,
ktorú mal znalec k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku.
Zoznaleckéhoposudkuč.11/2015zodňa31.8.2015vypracovanýmznalcomG..D.H.,zodboruklinická
psychológia dospelých za účelom vykonania rozboru osobnosti poškodenej E. N., ktorý bol na hlavnom
pojednávaní so súhlasom obžalovaného prečítaný, mal súd preukázané, že osobnosť poškodenej E.
N., sa javí ako mierne extravertovaná, jednoduchšia, prispôsobivá, submisívna s infantilnými črtami,

so záujmom o dobré vzťahy s inými, aktuálne prežívajúca vonkajší stres a pocity ohrozenia, schopná
mobilizácie síl, zároveň v záťažových situáciách sa môžu u nej objaviť inadekvátne labilné reakcie,
výbušnosť, teatralita, pravdepodobne aj konverzné, či somatizačné prejavy. Osobnosť je pomerne
dobre štruktúrovaná, oblasť vyšších sociálnych a morálnych citov je rozvinutá. Morálne normy sú
osvojené v dostatočnej miere. Prítomné sú u nej prejavy prežívania stresu, úzkosti a napätia, pričom sú

pravdepodobné tendencie k labilným reakciám v stresových situáciách. Duševné schopnosti poškodenej
jej dovoľujú vnímať, pochopiť a zapamätať si prežité udalosti v podstatných črtách a súvislostiach
s množstvom detailov. Intelektuálna náročnosť popísaných skutočností zodpovedá schopnostiam
chápania menovanej. Vplyvom času a emócií došlo u nej len k čiastočnému skresleniu detailov pri
reprodukcii udalostí. U poškodenej neboli zistené sklony k fantazijnému spracovaniu a prezentovaniu

relevantných údajov. Vierohodnosť poškodenej je mierne, resp. čiastočne znížená v dôsledku výraznej
tendencie javiť sa v lepšom svetle, ktorá môže viesť k skresleniu, či zamlčaniu informácií, ktoré by na
ňu vrhli zlé svetlo. Sklony k vymýšľaniu si znalcom neboli zistené. Taktiež neboli zistené výraznejšie
sklony k účelovému spracovaniu skutočností, okrem zvýšenej snahy javiť sa v lepšom svetle. Správanie
sa obvineného vyvolávalo u poškodenej hnev a strach, ktorý postupom času narastal. Budila sa v noci

zo spánku zo strachu, čo bude, keď príde obvinený pod vplyvom alkoholu domov. Po jeho odsťahovaní
sa obávala stretnutia s ním, ak bude pod vplyvom alkoholu a tento strach pretrvával, pretože ju aj jej
dcéru obvinený opakovane v meste kontaktoval, vykrikoval na ne aj v čase vypracovávania znaleckého
posudku.
Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného G.. R. E., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a

farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) č. 63/2015 zo
dňa 21. 11. 2015, ktorý súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného prečítal, vyplynulo,
že G. F. trpí na poruchy psychiky a správania, zapríčinené alkoholom, t. j. na syndróm psychickej
závislosti od alkoholu na hranici psychosomatickej závislosti, pričom sa jedná o II. vývojové štádium
na hranici III. vývojového štádia alkoholizmu podľa Jellínkovej klasifikácie. Vyšetrením znalkyňa

nezistila príznaky závislosti od iných omamných a psychotropných látok. Požívanie alkoholu odbúrava
mechanizmy zábran nevyváženej, emočne nestabilnej, nezdržanlivej osobnostnej štruktúry obvineného
G. F. a tým môže zvyšovať pohotovosť k emočne riadenému správaniu, ktoré sa mohlo prejaviť
pri aktivitách, ktoré sú predmetom obvinenia a trestného stíhania. Znalkyňa navrhla uložiť zákaz
požívania alkoholických nápojov. Vyšetrením u obvineného G. F. nezistila známky duševnej choroby v

zmysle psychózy, podľa klinického posúdenia má intelektové schopnosti v pásme priemeru, osobnosť
sa prejavuje zníženou toleranciou frustrácie, zníženým prahom na uvoľnenie emočného napätia,
emočnou nestabilitou, impulzivitou, preexponovanou emocionalitou a nižšou schopnosťou poučiť sa z
minulých skúseností, nezdržanlivosťou s vyššou pohotovosťou k toxikomanickým väzbám, poklesom
autokritickosti a bagatelizáciou vplyvu alkoholu na vlastné, nielen psychické, ale aj telesné zdravie.

Vo výpovediach obvineného, vo svedeckých výpovediach ani pri jeho vyšetrení neboli opisované také
prejavy v správaní vo vzťahu ku skutkom, z ktorých je obvinený, ktoré by dávali podnet k úvahe o
dezorganizovanom a bezcieľnom správaní.
Zo zápisnice o konfrontácii medzi svedkyňou a poškodenou E. N. a obvineným G. F. zo dňa 24. 11. 2015
vyplynulo, že obvinený poprel spáchanie skutku zo dňa 11. 5. 2015, kedy v spoločnej domácnosti mal

poškodenej uviesť, že je vyjebaná štetka a skape a následne potom na ňu skočiť a kľaknúť si na jej
brucho, napriek tomu, že bola v siedmom týždni tehotenstva. Uviedol, že nič také nepovedal, nekľakol
si na ňu, len ju pridržal. Poškodená k tvrdeniu obvineného uviedla, že klame, predtým ako ju fyzicky
napadol jej doslova uviedol, že skape, čo jej povedal priamo do očí. Potom na ňu fyzicky zaútočil tak,že jej skočil na brucho, povedala mu, že ju to bolí, aby prestal, no neprestal a útok voči nej trval asi pol
minúty. Skončil, keď do obývačky vošla jej dcéra L..

Z lekárskych správ oddelenia úrazovej chirurgie LNsP MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš zo dňa 5.
3. 2015 vyplynulo, že poškodená sa o 21.30 hod. dostavila na ošetrenie v dôsledku napadnutia známou
osobou, s diagnostickým záverom kontúzia mäkkých častí v oblasti krku, dysphagia, contusio crur l.
sin. Lekárska správa chirurgickej ambulancie G.. G. L. zo dňa 6. 3. 2015 konštatuje, že poškodená
udáva bolesti krčnej chrbtice a obmedzenú hybnosť krčnej chrbtice. Pri kontrole zo dňa 10. 3. 2015

konštatuje stav s bolesťami krčnej chrbtice, obmedzenú hybnosť v rotáciách aj predklone, blokované
postavenie tiel stavcov krčnej chrbtice, následne absolvovala kontroly 17. 3. 2015 a 21. 4. 2015.
Zo správy všeobecný lekárky G.. R. Z. zo dňa 6. 3. 2015 vyplýva, že poškodená bola ošetrená v
chirurgickej ambulancii, pomliaždenie hrdla, napadnutá známou osobou, práceneschopnosť od 6. 3.
2015. Poškodená absolvovala ORL vyšetrenie v súkromnej ORL ambulancii ORL G.. T. dňa 6. 3. 2015
o 13.01 hod. z dôvodu včerajšieho napadnutia známou osobou a škrtenia krku. Subjektívne uvádzala

pocit dusenia, bolesti pre pohybe hlavou, krkom. Objektívny nález stanovený v norme. Doporučená
bola kontrola chirurgická, ev. ortopedické vyšetrenie krku. Z pokladničného dokladu LNsP MUDr. Ivana
Stodolu Liptovský Mikuláš zo dňa 14. 5. 2015 vyplýva výkon interrupcie na vlastnú žiadosť menovanej.

Zo záznamov o výkone služby OO PZ Liptovský Hrádok zo dňa 5. 3. 2015 okrem iného vyplýva, že

hliadkovú službu vykonávali v čase od 19.00 hod. do 7.00 hod. dňa 6. 3. 2015 U.. R.. E. K., U.. F. G. K.
U.. G. Ž., kde v čase o 21.55 hod. sa za účelom preverenia oznámenia dostavili na ul. D. Č.. XXX H.
M. T., kde oznamovateľka E. N. uviedla, že jej priateľ G. F. ju škrtil, bol zjavne od vplyvom alkoholu. Po
príchode na miesto sa tam priateľ nenachádzal a oznamovateľka išla na lekárske ošetrenie s tým, že
zajtra príde podať oznámenie. Zo záznamu o výkone služby OO PZ Liptovský Hrádok zo dňa 6. 3. 2015

vyplýva, že hliadkovú službu dňa 6. 3. 2015 od 7.00 hod. do 19.00 hod. H. G.. G.. D. Č., U.. R.. C. R.
a U.. L. D., medzi 7.00 hod. a 8.00 hod. sa uskutočnil výsluch oznamovateľa G. F. o podaní oznámenia
na svoju družku E. N. a od 9.00 hod. do 9.15 hod. sa uskutočnilo preverenie oznámenia na ul. D. XXX
D. N., ktorá prišla podať vysvetlenie o 11.00 hod.

Z nájomnej zmluvy uzavretej medzi C. M. ako prenajímateľkou a E. N. a G. F. ako nájomcami zo dňa
11. 8. 2014 vyplýva, že predmetom tejto nájomnej zmluvy bol byt číslo X, nachádzajúci sa na X. D.
bytového domu na ul. D. H. M. T.. Dohodou uzavretou dňa 28. 2. 2015, ktorá nadobudla účinnosť od 1.
3. 2015 medzi prenajímateľom C. M. a nájomkyňou E. N. bolo dohodnuté, že k nájomcom predmetného
bytu ostáva len E. N.. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z nájomnej zmluvy uzavretej medzi tými istými

účastníkmi dňa 28. 2. 2015.
Z rozhodnutia o zastavení konania priestupku č. 224/2015 Okresného úradu Liptovský Mikuláš vyplýva,
že priestupkové konanie vedené voči G. F. pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorý mal spáchať dňa 15. 4. 2015
v čase asi o 5.00 hod. v byte na ul. D. Č.. XXX, H. M. T. a vulgárne nadávať družke E. N., že je

„kurva, štetka, že dostane cez hubu“ bolo zastavené, lebo spáchanie skutku, o ktorom sa konalo nebolo
obvinenému z priestupku preukázané.
Z rozkazu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy č. 316/2015/006511
zo dňa 2. 7. 2015 o uložení sankcií za priestupok uznal G. F. vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého skutkovú

podstatu naplnil tým, že dňa 22. 5. 2015 v čase asi o 15.15 hod. na chodbe bytu na ul. D. XXX
H. M. T. pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával družke E. N., čím úmyselne narušil občianske
spolunažívanie hrubým správaním, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20,- Eur. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 22. 7. 2015 a vykonateľnosť 6. 8. 2015.

Na základe takto vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom, podľa
svojho vnútorného presvedčenia, založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že obžalovaný G. F. svojím konaním
naplnil všetky zákonné znaky pokračovacieho prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods.
2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona (§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona) a prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona (§ 127 ods. 5
Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona) a uznal ho vinným z oboch žalovaných
prečinov.Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto inému úmyselne
ublíži na zdraví. Kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa ods. 2 citovaného ustanovenia naplní ten, kto
spácha uvedený čin na chránenej osobe na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa

ods. 3 citovaného ustanovenia je potrebné spôsobiť ním ťažkú ujmu na zdraví. Objektom tohto trestného
činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Objektívnou stránkou tohto trestného činu je
aktívne konanie páchateľa smerujúce k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Z hľadiska subjektívnej stránky
sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Ťažkou
ujmou na zdraví sa v zmysle § 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona rozumie len vážna porucha zdravia

alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Poruchou zdravia trvajúcou dlhší
čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v
trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob
života poškodeného. Chránenou osobou podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona sa okrem iného
rozumie blízka osoba.
Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto sa inému

vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť
dôvodnú obavu, kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa ods. 2 citovaného ustanovenia naplní ten, kto
spácha uvedený čin na chránenej osobe. Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na ochrane
jednotlivca pred niektorými závažnými vyhrážkami. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva
vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to

takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Z hľadiska
subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmysel (§ 15). Podľa § 127 ods. 5 Trestného
zákona sa blízkou osobou na účely trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 rozumie
aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti. Chránenou osobou podľa § 139
ods. 1 písm. b/ Trestného zákona sa okrem iného rozumie tehotná žena.

Hoci obžalovaný spáchanie oboch skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu od počiatku popieral, pripustil
len,žedňa5.3.2015vovečernýchhodináchvichspoločnejdomácnostidalpoškodenejslabúfacku,aby
dosiahol, nech je ticho a následne jej rukou pridržal ústa, pričom v dôsledku toho, že so sebou hádzala
sa jej mohlo stať nejaké zranenie, jeho tvrdeniam však súd neuveril. Zo spáchania oboch skutkov (v
dňoch 5. 3. 2015, 6. 3. 2015 a dňa 11. 5. 2015) je obžalovaný usvedčovaný najmä výpoveďou svedkyne

poškodenej E. N., ktorá súvisle a presne popísala ako došlo k jednotlivým útokom obžalovaným na
jej osobu a jej výpoveď bola konzistentná a ničím nenarušená v priebehu celého trestného konania
(vypovedala zhodne v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní). Z rozboru jej osobnosti je zrejmé,
že u nej znalec nezistil sklony k fantazijnému spracovaniu a prezentovaniu relevantných údajov ani
sklony k vymýšľaniu, či sklony k účelovému spracovaniu skutočností, okrem zvýšenej snahy javiť sa v

lepšom svetle. Pokiaľ znalec poukázal na to, že vierohodnosť poškodenej je mierne, resp. čiastočne
znížená v dôsledku výraznej tendencie javiť sa v lepšom svetle, ktorá môže viesť k skresleniu, či
zamlčaniuinformácií,ktorébynaňuvrhlizlésvetlo,nemožnojejvýpoveďvyhodnotiťakonedôveryhodnú
vo vzťahu k osobe obžalovaného a skutkom, ktorých sa voči nej dopustil. Práve naopak z uvedeného
súdu vyplýva, že mohla zamlčať informácie, ktoré by vrhali zlé svetlo na ňu, nie však na obžalovaného.

Keďže bola jediným priamym svedkom oboch skutkov jej výpoveď s poukazom na závery znaleckého
dokazovania, ktorému sa podrobila za účelom rozboru jej osobnosti, súd vyhodnotil ako presvedčivú,
hodnovernú a preukazujúcu objektívne fakty.
Výpoveď poškodenej o mechanizme vzniku zranení, ktoré utrpela konaním obžalovaného v dňoch 5.
3. 2015 a 6. 3. 2015, je taktiež vo vzájomnom súlade s lekárskymi správami a závermi znaleckého

dokazovania, preto súd nemal dôvod jej neveriť. Charakter a rozsah zranení a dobu obmedzenia
obvyklého spôsobu života poškodenej v trvaní 48 dní (od 6. 3. 2015 do 22. 4. 2015), mal súd
objektivizované z lekárskych správ, zo znaleckého posudku a výpovede znalca. Z výpovedí svedkov H.
a Ž. je zrejmé, že v dňoch 5. 3. 2015 a 6. 3. 2015 poškodená privolala policajnú hliadku kvôli napadnutiu
obžalovaným, jej vtedajším priateľom, s ktorým žila v spoločnej domácnosti a z toho dôvodu následne

vyhľadala lekárske ošetrenie a taktiež zavolala svojej známej, aby jej prišla postrážiť dieťa, kým bude
na ošetrení. Známej sa zdôverila, že ju obžalovaný v ten večer škrtil. Obaja svedkovia potvrdili, že v
čase, keď boli s obžalovaným v kontakte, bol pod vplyvom alkoholu, hoci spáchanie skutku popieral.
Taktiež potvrdili, že po ich príchode poškodená pôsobila rozrušene, ale viditeľné zranenia na nej nevideli.
Z charakteru utrpených zranení je však zrejmé, že poškodená neutrpela zranenia, ktoré by boli hneď

voľným okom viditeľné - napr. škrabance, odreniny, otvorené rany alebo by mala na sebe stopy krvi, ale
išloozranenia,ktorésavdôsledkupôsobeniatupéhonásiliaprejavilivoblastikrkuobtiažnymbolestivým
prehĺtaním a pomliaždením mäkkých častí, pomliaždením ľavého predkolenia a podvrtnutím krčnej
chrbtice s blokovým postavením tiel stavcov krčnej chrbtice. V tejto súvislosti aj obrana obžalovaného,že zranenie poškodenej súvisí s jej poranením kostrčovej oblasti z mladosti, resp. detstva je úplne
neadekvátna, keď pôsobením jeho násilia utrpela poškodená zranenie krčnej časti, nie kostrčovej časti
chrbtice. Z výpovede znalca a potvrdenia o práceneschopnosti mal súd preukázané, že obžalovaný

svojím konaním poškodenej spôsobil obmedzenie v obvyklom spôsobe života po dobu dlhšiu ako 42 dní,
znalec považoval dobu liečenia v dĺžke 48 dní za primeranú a práceneschopnosť nebola nadhodnotená.
Zároveň z výpovede obžalovaného a poškodenej bolo preukázané, že v čase skutku dňa 5. 3. a 6. 3.
2015žilivspoločnejdomácnosti,skutkusapretoobžalovanýdopustilnachránenejosobe-blízkejosobe.
Oboch skutkov sa obžalovaný dopustil pod vplyvom alkoholických nápojov, pričom z výpovede

poškodenej vyplynulo, že mal problémy s užívaním alkoholu s rastúcou tendenciou, bez neho bol
nervózny, pod jeho vplyvom agresívny a násilný. Znalecké dokazovanie problematický postoj na hranici
závislosti u obžalovaného potvrdilo, trpí na syndróm psychickej závislosti od alkoholu na hranici
psychosomatickej závislosti, pričom sa jedná o II. vývojové štádium na hranici III. vývojového štádia
alkoholizmu podľa Jellínkovej klasifikácie. Požívanie alkoholu u neho odbúrava mechanizmy zábran
nevyváženej, emočne nestabilnej, nezdržanlivej osobnostnej štruktúry a môže zvyšovať pohotovosť

k emočne riadenému správaniu, ktoré môžu vyústiť do impulzívneho správania sa obžalovaného.
Tieto závery potvrdzujú charakter agresívneho, násilného a neočakávaného konania obžalovaného vo
vzťahu k poškodenej pod jeho vplyvom. Z výpovede poškodenej, potvrdenia o absolvovaní interrupcie
(vystaveného dňa 14. 5. 2015) aj výpovede samotného obžalovaného mal súd preukázané, že v čase
skutku pod bodom 2. mal obžalovaný vedomosť o tom, že poškodená bola tehotná, skutku sa tak dňa

11. 5. 2015 dopustil na chránenej osobe - tehotnej žene. Zároveň poškodená potvrdila, že z konania
obžalovaného mala pôsobením fyzického útoku (skočenie na brucho, na ktorom kľačal) a slovných
vyhrážok a nadávok (keď jej povedal, že „skape“) dôvodnú obavu o svoje zdravie a život, ako aj život
nenarodeného dieťaťa.
Pokiaľ sa týka obrany obžalovaného, že poškodená si jeho útoky, ako aj vyhrážky vymyslela v snahe

čo najviac mu uškodiť a získať z toho finančný prospech, táto neobstojí, pretože poškodená v trestnom
konaní uplatňovala len nárok súvisiaci s bolestným a vzniknutými zraneniami. Vierohodnosť výpovede
poškodenej ohľadne konania, ktorého sa obžalovaný voči nej dopustil mal súd preukázanú znaleckým
dokazovaním, ktoré u nej nezistilo sklony k vymýšľaniu si alebo fantazijnému spracovaniu prežitých
udalostí. Znalec tiež zistil, že poškodená je submisívnou osobou, so záujmom o dobré vzťahy s inými

a inadekvátne labilné reakcie, výbušnosť a teatralita sa môžu u nej objaviť až v záťažových situáciách.
Naviac absentuje motív poškodenej k takému konaniu, pretože od 28. 2. 2015 si bola vedomá, že
nájomníčkou bytu ostáva ona sama a k neskoršiemu vysťahovaniu obžalovaného podľa výpovede
poškodenej použila vlastníčka bytu iné zákonné mechanizmy.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal súd preukázané vykonaným dokazovaním, dospel

k záveru, že obžalovaný G. F. sa dopustil vyššie uvedených trestných činov a išlo o konanie úmyselné,
pretože obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane ľudského zdravia a ochrane jednotlivcov
pred niektorými závažnými vyhrážkami. Z hľadiska subjektívnej stránky jeho konanie u oboch skutkov
súd posúdil v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona ako spáchané v priamom úmysle. Obžalovaný je
plne trestne zodpovednou osobou.

Súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedka C.U. F., otca obžalovaného, na skutočnosti, ktoré
vyplynuli z výpovedí, že dňa 6. 3.2015 v raňajších hodinách prišiel do kontaktu s poškodenou E. N.,
pretože okolnosti, ktorých sa mal týkať súd zistil z výpovedí svedkov C. H., G. Ž. a z lekárskych správ
z vyšetrení, ktoré absolvovala poškodená večer 5. 3. 2015 a v priebehu dňa 6. 3. 2015. S poukazom
na už vykonané dokazovanie mal súd za to, že tento dôkaz nemohol podstatným spôsobom prispieť k

zmene dôkaznej situácie a ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto trestnej veci.
V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zo správy o povesti Mesta Liptovský Hrádok zistil, že
býva so svojimi rodičmi, pracuje v Nemocnici v Liptovskom Mikuláši, je slobodný, bezdetný, so susedmi
nemá žiadne konflikty, alkoholické nápoje požíva príležitostne. Mestskou políciou Liptovský Hrádok
nebol prejedávaný pre podozrenie zo spáchania priestupku, ani žiadne podozrenie neoznámil. Mestský

úrad voči jeho osobe neviedol žiadne správne konanie, iné údaje im nie sú známe. Z lustrácie v registri
priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky súd zistil, že od roku 2015 bolo proti obžalovanému
vedených 5 priestupkových konaní pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, pričom v troch
prípadoch bolo priestupkové konanie zastavené a v dvoch prípadoch bolo rozhodnuté uložením pokuty
vo výške 20,- Eur, resp. 30,- Eur, pričom z popisu skutkov vyplýva, že týchto priestupkov sa dopustil voči

osobe poškodenej E. N., resp. jej súčasnému priateľovi C. L.. V odpise registra trestov má obžalovaný
dvazáznamy.Vprvomprípadeideokonanieozmierivroku2007.Druhýzáznampredstavujeodsúdenie
Okresným súdom rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/1/2014 zo dňa 5. 2. 2014,
právoplatným dňa 5. 2. 2014, ktorým bol uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovejlátky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s
podmienečným odkladom a skúšobnou dobou na 2 roky, na trest zákazu činnosti viesť motorového
vozidlá vo výmere 30 mesiacov a uložená povinnosť na náhradu škody. Aktuálne sa proti nemu vedie

jedno trestné konanie.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k

tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného
zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že

na strane obžalovaného existujú dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona,
keďže sa svojím konaním spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, že
pred spáchaním skutku už bol za trestný čin odsúdený. Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3
Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody na dva roky až päť rokov a prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody na šesť mesiacov

až tri roky. Pri prevahe priťažujúcich okolností sa dolná hranica trestnej sadzby najprísnejšieho zo
zbiehajúcich sa trestných činov, a to prečinu ublíženia na zdraví zvyšuje o 1/3-inu a trest bolo možné
uložiť po úprave základnej trestnej sadzby v rozpätí od troch rokov až do piatich rokov. Obžalovaný
svojím konaním spáchal dva úmyselné trestné činy, preto súd ukladal úhrnný trest odňatia slobody v
súlade s ustanovením § 41 ods. 1 Trestného zákona.

Z lustrácií je nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa dostala do rozporu so zákonom nielen
v priestupkovej, ale aj v trestnoprávnej rovine, kde sa dopúšťa trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu
a v súvislosti s osobou poškodenej. Súd s poukazom na osobu páchateľa, okolnosti skutku, ako aj na
spôsobenýnásledokamožnosťnápravyobžalovanéhodobudúcnosti, pretovyhodnotil,žedostatočným
a primeraným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu u obžalovaného je uloženie úhrnného trestu

odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby. Obžalovaný tým, že spáchal dva úmyselné
trestné činy v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia, preukázal, že podmienečný odklad výkonu
trestu u neho dostatočne nenapĺňa svoju funkciu a uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
je nevyhnutné, je jediným prostriedkom ako mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti, zabezpečiť
možnosť nápravy obžalovaného do budúcnosti a viesť ho k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život.

Vzhľadom na to, že bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, uloženie obmedzení v súvislosti
s užívaním alkoholických nápojov, ktoré navrhla uložiť znalkyňa, súd vyhodnotil ako nadbytočné. Súd
zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, pretože v posledných 10 rokoch pred spáchaním tohto trestného činu, nebol vo výkone trestu,
ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, túto skutočnosť mal súd preukázanú z odpisu registra

trestov.
V rámci konania o náhrade škody, súd priznal poškodenej E. N. škodu vo výške 600,- Eur, ktorú je
obžalovaný povinný uhradiť, pretože poškodená si túto škodu riadne a včas uplatnila v prípravnom
konaní, bola riadne zdokladovaná a uvedená škoda spočíva v bolestnom za utrpené zranenia, ktoré
znalec vo vypracovanom znaleckom posudku bodovo stanovil na 35 bodov spolu za jednotlivé zranenia.

Opatrením Ministerstva zdravotníctva SR k zákonu Národnej rady SR č. 437/2004 Z. z. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, vyhláseným v
Zbierke zákonov SR bola v roku 2015 ustanovená výška náhrady za bolesť - hodnota 1 bodu v sume
17,16 eura, t. j. 35 x 17,16 eura = 600,60 eura, súd viazaný návrhom poškodenej v prípravnom konaní
čo do výšky uplatnenej škody ju priznal vo výške 600,- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny

orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký

výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.