Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111216090
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4111216090.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, proti žalovanému: V. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., O. X, za účasti Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, zastúpené JUDr. Ambrózom

Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 170,20 eura s príslušenstvom, o
odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo
dňa 12. októbra 2012, č. k. 16RO/177/2011-66, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancievčastivýrokuonepriznanínáhradytrovkonania
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Námestie legionárov 5, p o t v r d z u j e.

Návrh Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Námestie legionárov 5, na prerušenie
konania z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysel § 9 ods.1 zákona č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie podľa § 12
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 12. 10. 2012,
16RO/177/2011-66 zastavil konanie, žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného
náhradu trov konania nepriznal. Ďalším výrokom rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo
výške 9,87 eura prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, so sídlom Bratislava, Ševčenkova 32, P.
O. Box 154, po právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 96 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c/, § 146 ods. 2 OSP.

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že dňa 30. 05. 2011 bol Okresnému súdu Nitra doručený
žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu istinu v sume
170,20 eura spolu s príslušenstvom. Súdny poplatok žalobca zaplatil spolu so žalobou vo výške 16,50

eura. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 16RO/177/2011-35 zo dňa 07. 07. 2011, ktorý bol doručený
právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15. 07. 2011. Žalovanému bol platobný rozkaz doručený 07. 05.
2012. Podaním zo dňa 07. 02. 2012, ktoré bolo súdu doručené dňa 09. 02. 2012, vstúpil na základe
vlastného podnetu do konania vedľajší účastník na strane žalovaného, a to Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS. Súd doručil dňa 12. 09. 2012 právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka
platobný rozkaz, návrh a prílohy. Dňa 14. 09. 2012 bol súdu doručený odpor vedľajšieho účastníka,

v ktorom namietal premlčanie práva žalobcu, ktorého sa žalobou v tomto konaní domáhal. Zároveň
vedľajší účastník vyčíslil doterajšie trovy konania, ktoré mu v konaní vznikli. Tieto pozostávajú z trovprávneho zastúpenia v celkovej výške 62,14 eura. Dňa 24. 09. 2012 bolo súdu doručené späťvzatie
žaloby žalobcu v celom rozsahu. Späťvzatie žaloby žalobca neodôvodnil. Súd konštatoval, že v konaní
ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu, preto súd konanie

zastavil.

4.Prirozhodovaníonáhradetrovzastavenéhokonaniasúdskúmalajzavinenieúčastníkovnazastavení
konania, pričom konštatoval, že zastavenie konania zavinil žalobca, pretože vzal žalobu späť, a to
nie pre správanie žalovaného. Preto pri rozhodovaní o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2

OSP. Vzhľadom k tomu, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania
nepriznal.

5. Súd prvej inštancie rozhodoval aj o náhrade trov vedľajšieho účastníka, ktoré mu v konaní vznikli a
boli účelné. Ďalej súd uviedol, že ak má strana právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj
vedľajší účastník. V danej veci, ak má žalovaný právo na náhradu trov zastaveného konania, má toto

právo aj vedľajší účastník na strane žalovaného.

6. Spolu so späťvzatím žaloby právny zástupca žalobcu zaslal súdu aj vyjadrenie k trovám konania.
V ňom žalobca spochybnil nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším
účastníkom, pretože nevidel význam v právnom zastúpení združenia na ochranu spotrebiteľa ako

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa
v spotrebiteľských sporoch. Prioritne sa teda predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za
týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Žalobca dodal, že ak sa združenie rozhodne
využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta a splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach
sporov, do ktorých hromadne vstupuje, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov.

7. Súd prvej inštancie riešil legitímnu otázku, či takéto združenie nemá mať vlastný „aparát", teda či
nemá byť patrične personálne vybavené, s prihliadnutím na účel jeho existencie tak, aby jeho zastúpenie
advokátom nebolo samoúčelné. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je
ochranaprávspotrebiteľov.Vedľajšíúčastníkbolzaloženýzatýmtoúčelomazatýmtoúčelomajexistuje.

Relevantnú, skutočnú ochranu práv spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál
znalý všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov. Takýmto personálom musí byť toto
združenie vybavené, v opačnom prípade by nemohlo plniť účel, za ktorým bolo založené. Suplovať
plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v občianskom súdnom konaní sa preto javí súdu
ako účelové. Súd pripustil, že zastúpenie združenia ako vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom

konaní advokátom nemusí byť v každom prípade neúčelné, avšak by však ísť o právne zložitejší
prípad, kedy by ani personálne vybavenie združenia nemuselo postačovať na riadne a plnohodnotné
zastupovanie združenia. V tomto konaní však tomu tak nie je.

8. Záverom súd uviedol, že o vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č.

71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a vrátil žalobcovi ním zaplatený súdny
poplatok za žalobu vo výške 16,50 eura krátený o 6,63 eura, t.j. v sume 9,87 eura.
9.1. Proti tomuto uzneseniu podala v časti výroku o náhrade trov konania Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS (ďalej len „Spotrebiteľské združenie“) v zákonnej lehote odvolanie táto spoločnosť,
žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobca

je povinný zaplatiť tomuto spotrebiteľskému združeniu trovy konania pred súdom prvej inštancie vo
výške 62,14 eura na účet právneho zástupcu. Zároveň si Spotrebiteľské združenie uplatnilo aj náhradu
trov odvolacieho konania za podané odvolanie vo výške 9,13 eura a režijného paušálu vo výške 7,63
eura a 20 % DPH vo výške 3,35 eura, teda celkove trovy odvolacieho konania vo výške 20,11 eura.
Spotrebiteľské združenie v konaní vystupovalo na podporu úspešného žalovaného a napriek tomu mu

súd nepriznal náhradu trov konania.

9.2. Odvolateľ konštatoval, že rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávnych skutkových
zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Spotrebiteľské združenie môže preukázať, že v
množstve súdnych sporov spôsobil už jeho vstup do konania pre žalobcu odradzujúco v tom zmysle,

že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal žalobu späť a konanie žiadal zastaviť.
Rovnako tomu tak bolo aj v predmetnej veci. Mal jednoznačne za preukázané, že vstup Spotrebiteľského
združenia do konania na stranu spotrebiteľa je dostatočne účinným prostriedkom ako zabrániť
dodávateľom porušovať spotrebiteľské práva. Poznamenal, že súdy pri priznaní trov dodávateľovi vplatobnom rozkaze, ktorý si navyše vedome uplatňuje premlčaný nárok, priznávajú trovy konania, ktoré
si žiada dodávateľ priznať v nezákonnej výške aj za úkon právnej služby, a to úkon právnej služby
písomné podanie protistrane pokus o zmier, ktorý je v rozpore s advokátskou tarifou.

9.3. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že s ohľadom na predmet činnosti Spotrebiteľského
združenia, prípadne vzhľadom k tomu, že jedna členka združenia má právnické vzdelanie, avšak
právnu prax vôbec nevykonávala, nemá Spotrebiteľské združenie nárok na náhradu trov konania.
spotrebiteľská agenda vyžaduje právnickú kvalifikáciu a enormné nároky na osoby, ktoré túto agendu

systematicky spracovávali. Združenie taktiež nemá finančné prostriedky ani personálne obsadenie, teda
nemá vlastný aparát, preto jedinou možnosťou na efektívne presadzovanie spotrebiteľských práva na
súdoch je realizovanie činnosti prostredníctvom advokátskych kancelárii, ktoré sú ochotné pracovať len
za prísudok. Konštatoval, že najväčšie možnosti na efektívnu pomoc spotrebiteľom poskytoval inštitút
vedľajšieho účastníctva, pretože spotrebiteľ často nevyhľadá ani advokáta, ani Združenie. Do konania
teda Združenia vstupujú voči dodávateľom, ktorí porušujú spotrebiteľské práva. Vždy po doručení žaloby

vec právne analyzujú a náležite právne argumentujú. Poukázal aj na problematiku ex offo posudzovania
premlčania nárokov dodávateľov v spotrebiteľských sporoch. V tomto smere poukázal na Zmluvu o
fungovaní EÚ a Chartu základných práv EÚ.

9.4. V súvislosti s dôvodnosťou trov Spotrebiteľského združenia poukázal odvolateľ na ustanovenie

§ 137 OSP, ktoré bolo s účinnosťou od 01. 01. 2012 doplnené zákonom č.
332/2011 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Ďalej poznamenal, že ak
platí, že vedľajší účastník (podľa úpravy OSP) má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako strana sporu
a má platiť aj rovnosť týchto strán, neexistuje rozumný dôvod nepriznať Spotrebiteľskému združeniu
trovy právneho zastupovania za situácie, ak nárok na náhradu trov vznikne strane sporu, ktorého

Spotrebiteľské združenie v konaní podporovalo. Ďalej poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre,
Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
v Prešove a Krajského súdu v Košiciach.

9.5. Záverom Spotrebiteľské združenie žiadalo prerušiť toto konania a požiadať Súdny dvor EÚ o

rozhodnutieoprejudiciálnychotázkachvznení:1.čipodprávomnasúdnuochranupodľačl.47vspojení
s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a pod právom na zabezpečenie hospodárskych
záujmov spotrebiteľov a pod podporou Združení na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa čl. 169 ods. 1
Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa rozumie aj právo na náhradu trov súdneho konania; 2. a/ či sa má
čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv

Európskej únie vykladať tak, že Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov patrí náhrada trov konania
ako vedľajšiemu účastníkovi na strane spotrebiteľa za úspešné vedenie súdneho sporu, ak zmyslom a
cieľom ochrany spotrebiteľa bolo zbaviť spotrebiteľa záväzku z neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa
čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách alebo záväzku po použití nekalej obchodnej praktiky podľa Smernice EP a Rady 2005/29/

ES z 11. 05. 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom
trhu, b/ ak je odpoveď na otázku podľa predchádzajúceho odseku taká, že Združeniu patrí náhrada
trov v súdnom konaní, či možno toto právo neprizná len z dôvodu, že sa z dôvodu hospodárnosti
konania argumentovalo a následne aj rozhodlo na základe inštitútu premlčania, alebo sa rozhodlo o
späťvzatí žaloby žalobcom po námietke premlčania vznesenej v konaní Združením; 3. či je porušené

základné právo spotrebiteľa a Združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa čl. 47 v spojení s
čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie, ak súd neprizná právo na náhradu trov konania spotrebiteľovi alebo Združeniu na ochranu
záujmov spotrebiteľov napriek ich úspechu v súdnom konaní a nevysporiada sa s odlišnými súdnymi
rozhodnutiami v obdobných veciach, ktoré boli súdu predložené a ktoré sú zjavne odlišne právne

odôvodnené; 4. či právna úprava podľa § 142 až § 151 slovenského Občianskeho súdneho poriadku
odporuje právu Európskej únie, ak neumožňuje Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov priznať
plnú náhradu trov konania, napriek dosiahnutému úspechu v konaní, keď na druhej strane dodávateľovi
náhradu trov konania priznať umožňuje; 5. Či čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a
články 38 a 47 Charty základných práv EÚ treba vykladať tak, že bránia takej aplikácii vnútroštátneho

procesného práva, ktorá označuje právne zastúpenie Združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov
za neúčelné napriek tomu, že po vstupe Združenia do konania dodávateľ zobral žalobu späť. Vyššie
uvedené otázky považovali za otázky zásadného právneho významu, pretože s poukazom na dôvody
uvádzané v odvolaní ide o otázku existencie a prežitia Združení.10.1. Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu spotrebiteľského združenia a uviedol, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Zdôraznil, že Spotrebiteľské združenie musí byť samé

z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach. Ak by vznikla potreba Spotrebiteľského združenia, aby bolo zastúpené advokátom, tak bez
práva na náhradu trov konania, inak by nebol dôvod na pripustenie Spotrebiteľského združenia do
konania, keďže by združenie nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Do pozornosti odvolacieho súdu
dal dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z. z. Združenie pred zaslaním oznámenia o vstupe do

konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše bez uvedenia nových,
významnýchskutočnostívzťahujúcichsanapredmetkonaniapodaniaopakuje,čímpredlžujeanavyšuje
trovy konania. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol
žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trov konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana
práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

10.2. Poukazujúc na uvedené mal žalobca za preukázané, trovy konania spotrebiteľského združenia
nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným
osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 78/03 a ďalšie rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky. Žalobca mal zároveň
za preukázané, že ustanovenia Charty základných práv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ,

na ktoré Spotrebiteľské združenie poukazovalo, sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľ. Žiadne
z rozhodnutí nepoukazuje na to, že by sa Združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať
zastupovať advokátmi a uplatňovať si náhradu trov konania, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc
spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne
prihliadol.

10.3. V súvislosti s návrhom na predloženie prejudiciálnych otázok uviedol, že v súvislosti s nárokom
na náhradu trov konania združenia ako vedľajšieho účastníka, je tento návrh nedôvodný a nespĺňa
podmienky prejudiciálneho konania, vzhľadom k tomu, že v každom jednotlivom prípade je nevyhnutné
posudzovať účelnosť vynaložených trov konania. žalobca zastáva názor, že v zmysle práva EÚ je z

prejudiciálneho konania vylúčené vnútroštátne právo členských štátov, čiže Súdny dvor EÚ nemôže v
žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť, a to ani v prípade, ak by
bolo v rozpore s právom EÚ. Záverom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v odvolacom konaní
vo výške 20,33 eura s DPH.

11. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že
odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vo výroku vecne správne potvrdil.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca dňa 30. 05. 2011 podal na súde prvej inštancie
žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 170,20 eura s príslušenstvom. Okresný
súd Nitra o podanom žalobnom návrhu rozhodol tak, že dňa 07. 07. 2011 vydal platobný rozkaz č. k.
16RO/177/2011-35, ktorým uložil žalovanému, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil

žalobcovi sumu 166,88 eura, ročný úrok z omeškania 6 % zo sumy 50,74 eura od 19. 09. 2005 do
zaplatenia, ročný úrok z omeškania 6 % zo sumy 116,15 eura od 19. 01. 2006, zmluvnú pokutu v
sume 3,32 eura a trovy konania v sume 78,10 eura (trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku v sume 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 61,60 eura) alebo aby v tej istej
lehote podal odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde. Žalovanému bol platobný rozkaz

doručený dňa 07. 05. 2012. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 09. 02. 2012 oznámilo svoj
vstup do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako vedľajší účastník na strane
žalovaného (č. l. 49 spisu) a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. súd prvej inštancie zo dňa 20.
06.2012oznámilžalobcovivstupvedľajšiehoúčastníkadokonanianastranužalovaného.Elektronickým
podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14. 09. 2012 s podpísaným zaručeným elektronickým

podpisom Spotrebiteľské združenie podalo odpor proti platobnému rozkazu, súčasne vzniesol námietku
premlčania. Následne písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 24. 09. 2012 vzal
žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil. Vedľajšiemu účastníkovi žiadal
nepriznať nepriznal náhradu trov konania. Uznesením č. k. 16RO/177/2011-66 zo dňa 12. 10. 2012 súdprvej inštancie konanie zastavil pre späťvzatie žaloby, rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výšku
9,87 eura žalobcovi. O trovách konania rozhodol súd tak, že žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal.

13. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti

CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto
základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. S poukazom na novú právnu úpravu zavedenú zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok je

potrebné zdôrazniť, že subjekt, s ktorým súd do 30. 06. 2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania,
po 01. 07. 2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako
vedľajšieho účastníka konania k 30. 06. 2016 zaniká. Tento subjekt môže po 01. 07. 2016 vystupovať
v konaní buď ako osobitný subjekt v zmysle § 95 CSP (do konania môže byť pribratý iba na základe
rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasí) alebo ako všeobecný zástupca podľa § 89 CSP. Inštitút

vedľajšieho účastníka (podľa § 93 OSP) bol v novej právnej úprave nahradený inštitútom intervenienta
(podľa § 81 a nasl. CSP). S poukazom na uvedené už nie je možné ďalej konať so Združením ako s
vedľajším účastníkom konania, resp. intervenientom.

16. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 137 OSP (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), trovy konania sú najmä hotové

výdavkyúčastníkovaichzástupcov,včítanesúdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonných
zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové
výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je
zástupcom advokát.

Podľa§146ods.1písm.c)citovanéhozákona,žiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania
podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 citovaného zákona, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je

povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca.

17.1. V danom prípade odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie zastáva názor, že v prípade
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na strane žalovaného sú dané dôvody osobitného

zreteľa v zmysle § 257 CSP neumožňujúce tomuto Združeniu priznať ním vyčíslenú náhradu trov
právneho zastúpenia spolu v sume 62,14 eura. Hlavnou a v podstate jedinou príčinou takéhoto postupu
odvolacieho súdu je ten fakt, že uplatňované trovy právneho zastúpenia spotrebiteľského združenia
(62,14 eura) postrádajú v sebe základný aspekt pre ich priznanie, ktorým je účelnosť takto vynaložených
trov právneho zastúpenia.

17.2. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právny zástupca Združenia si nemôže dôvodne uplatňovať
odmenu za ním vyúčtovaný úkon právnej služby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia), pretože v
samotnom oznámení o vstupe tohto spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka do konaniajeho právny zástupca už automaticky účtuje odmenu za úkony právnej služby, pričom obratom žiada
zaslať návrh na začatie konania, ktorý zatiaľ vôbec nemal k dispozícii, avšak popritom už účtuje odmenu
za úkon právnej služby, ktorým má byť príprava a prevzatie veci.

17.3. Oznámenie o vstupe do konania, je formulované úplne všeobecne, bez uvedenia výšky predmetu
konania, resp. aspoň jedného špecifického prvku odlišujúceho tento spotrebiteľský spor od iných.
Spotrebiteľské združenie v oznámení o vstupe do konania zo dňa 07. 02. 2012 okrem mena a priezviska
žalovaného neovládal žiadne iné identifikačné údaje (adresa, dátum narodenia). V tomto konaní je

možné predpokladať, že spotrebiteľské združenie vystupuje na strane žalovaného bez jeho vedomia a
žalovaný nemal možnosť vyjadriť sa k tomu, či vôbec súhlasí so zastupovaním Združenia advokátskou
kanceláriou.

17.4. Odvolací súd v žiadnom prípade nepopiera možnosť Spotrebiteľského združenia dať sa v konaní
zastúpiť advokátom, resp. advokátskou kanceláriou, avšak takýto procesný vzťah medzi týmito dvoma

subjektmi musí hodnotiť najmä z pohľadu účelnosti, pretože ak by musel právny zástupca zastupovať
združenia na ochranu spotrebiteľa v každom prípade, v podstate by nebol dôvod na pribratie združenia
do konania v pozícii vedľajšieho účastníka na stranu žalovaného Združenie na ochranu spotrebiteľa je
profesijným združením, ktorého zmyslom je podľa zákona č. 250/2007 Z. z. a zákona č. 384/2008 Z. z.
hájenie záujmov spotrebiteľa. Náhradu trov právneho zastúpenia za určitý advokátom vyúčtovaný úkon

právnej služby nie je možné pre neúčelnosť priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje,
a to tak uvedením nových a procesne významných skutočností, pričom zároveň v sebe neodráža
priamy postoj spotrebiteľského združenia k prejednávanej veci. Úkony právnej služby, za ktoré žiadalo
spotrebiteľské združenie priznať náhradu trov konania vo výške 62,14 eura odvolací súd vyhodnotil
ako abstraktné, koncipované príliš všeobecne, bez znalostí špecifík prejednávanej veci s automaticky

uplatňovanou námietkou premlčania, resp. odporu.

18. Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku. Je
výlučne vecou súdu, aby posudzoval úspech procesných strán v súdnom konaní ako aj účelnosť
vynaložených trov. Pre všetky prípady rozhodovania o náhrade trov konania v občianskoprávnom

konaní platí všeobecný princíp, že možno priznať náhradu iba tých trov, ktoré boli potrebné na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Aj keď za takéto náklady je vždy treba považovať odmenu za
profesionálne zastupovanie účastníka advokátom. Odvolací súd vychádza z rozhodovacej praxe súdov,
že rozhodovanie o náhrade trov súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku.

19. Podľa článku 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd každý má právo na právnu pomoc v konaní
pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.

Podľa článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok

ustanovených zákonom.

20. Právo na poskytnutie právnej pomoci a náhrada trov konania, vrátane tých, ktoré sú spojené so
zastupovaním advokátom, sú dve rôzne veci, ktoré síce spolu súvisia, ale možno ich oddeliť.

21. Hlavnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o trovách konania, je však zásada úspechu vo veci.
Ústavný súd už k tejto otázke judikoval, že pomeriavať úspech a neúspech vo veci nemožno len tým, ako
bolo o konkrétnom návrhu rozhodnuté, ale je treba ho posudzovať v širších súvislostiach. V rozhodnutí
IV. ÚS 1/04 zo dňa 13. 01. 2005 Ústavný súd zdôraznil, že ani rozhodovanie o trovách konania nesmie
byť len mechanickým posudzovaním výsledku sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia vo veci.

Rozhodnutie o trovách konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania (ÚS
ČR I. ÚS 257/05).

22. Súdy sú pri rozhodovaní o náhrade trov konania povinné prihliadať najmä na účel súdneho
konania, ktorým je poskytovanie ochrany subjektívnym právam. Pri skúmaní účelnosti vynaložených

trov konania na zastupovanie účastníka či Združenia na ochranu spotrebiteľov podľa OSP v postavení
vedľajšieho účastníka advokátom, je súd povinný skúmať, či ide o účelné či dôvodne vynaložené
trovy. Vždy je pritom treba prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu. V prípade, že Združenie na
strane žalovaného, ktorý je spotrebiteľom ako fyzická osoba, v konaní, v ktorom je predmetom sporuproblematika ochrany práv spotrebiteľa, je Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie
legionárov 5, Prešov, ktoré je právnickou osobou a jeho hlavnou náplňou činnosti je hájiť záujmy a
ochrana spotrebiteľov, vyvstáva otázka, či takéto Spotrebiteľské združenie, ak sa nechá zastupovať v

súdnom konaní advokátom, v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vystupuje, ide o účelne
vynaložené náklady spojené s jeho právnym zastupovaním. Právna problematika tohto sporu teda úzko
súvisí s hlavným predmetom činnosti tohto Združenia. Ak sa takéto Spotrebiteľské združenie, ktoré je
oprávneného v konaní vystupovať na ochranu práv spotrebiteľa, nechá zastupovať v spore advokátom,
na čo má plné právo, neznamená to však, že v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého v spore

vystupuje, má Združenie automaticky právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

23. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právnu argumentáciu v náleze Ústavného súdu Českej
republiky zo dňa 25. júla 2012 sp. zn. I. ÚS 988/12, s ktorou sa stotožňuje, v ktorom ústavný súd uviedol:
„Pravidlo, podľa ktorého možno úspešnej procesnej strane priznať náhradu iba účelne vynaložených
trov, sa vzťahuje na akékoľvek trovy konania, teda aj na trovy spojené so zastupovaním advokátom

(na odmenu za zastupovanie, paušálnu náhradu hotových výdavkov a náhradu za daň z pridanej
hodnoty). Za účelne vynaložené trovy v zmysle § 142 ods. 1 OSP možno považovať iba také trovy, ktoré
musela procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené
subjektívne právo pred súdom. Trovy spojené so zastupovaním advokátom spravidla budú tomuto
vymedzeniu zodpovedať. Tomuto pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýhradnú povahu;

môžu sa vyskytnúť aj situácie, za ktorých trovy spojené so zastupovaním advokátom nebude možné
považovať za nevyhnutné na riadne uplatňovanie alebo bránenie práva pred súdom. O takýto prípad
pôjde najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom“.

24. Z koncepcie zákonne vymedzených cieľov združení podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa vyplýva, že okrem iných čiastkových cieľov upravených v cit. zákone, združenie môže
na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní
jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa. Uvedeným zákonodarca
rozšíril subjekty, ktoré v špecifických právnych vzťahoch (spotrebiteľské vzťahy) môžu zastupovať
spotrebiteľa pri hájení jeho záujmov. Inými slovami, zákon bez inak želateľnej, ale nie nevyhnutnej

konkretizácie fungovania a náležitého odborného zloženia združenia (personálny substrát združenia)
považuje združenie za odborníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch a na tento účel mu za splnenia
stanovenýchpodmienokposkytujeprostredníctvomministerstvapríslušnúpodporu(§25ods.6cit.zák.).
Teda bez ohľadu na skutočnosť, či personálny substrát združenia, hájaceho záujmy spotrebiteľa má,
alebo nemá odborne zdatných zástupcov (v širšom zmysle slova), alebo či sa združenie dá v konaní

zastúpiť zástupcom (napr. advokátom), považuje ho za subjekt, ktorý je odborníkom vo veci.

25. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5,
vystupovalo v konaní bezpochyby ako vedľajší účastník podľa vtedy platného a účinného OSP a ako
taký sa nechal právne zastúpiť advokátom, ktorého písomne splnomocnil na zastupovanie v konaní.

Vo svojej podstate združenie - odborník, ako subjekt práva, ktorého predmetom konania je ochrana
práv spotrebiteľa sa dal zastúpiť právnym zástupcom - advokátom. Odvolací súd konštatuje, že napriek
tomu, že v konaní sa Združenie mohlo dať zastúpiť ďalším práva znalým odborníkom, dôsledky
uvedeného,vrovinenáhradytrovkonaniavsúdnomkonaní,nerezultujúvúčelnosťtakýchtotrovkonania
(konkrétne trov právneho zastupovania), ktoré v konaní Spotrebiteľskému združeniu mohli vzniknúť.

Uvedený záver odvolací súd opiera o vyššie uvedené a zdôrazňuje, že Združenie je zo svojej podstaty
subjektom práva a účastníkom konania, ktorý je odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv
spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné charakterizovať ako účelné. Ak sú
svojímcharakteromvznikajúcetrovykonanianeúčelné,nemožnotakútoneúčelnosťpripisovaťnaškodu,
aj keď neúspešného účastníka konania, v tomto prípade žalobcu.

26. Paušálny vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do všetkých konaní, v ktorých
vystupujú ako žalobcovia týmto združením označené subjekty bez ohľadu na stav konania, vôľu
spotrebiteľa a účelnosť úkonov Združenia, nepovažuje odvolací súd za dôkaz o vôli združenia naplniť
cieľ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Všeobecný vstup tohto združenia do konaní, v

ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania, najmä, keď sa združenie
dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho
spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Plná
moc pre právneho zástupcu je taktiež paušálna bez bližšej špecifikácie ku konkrétnemu prípadu.27. Odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku o nepriznaní trov vo výške 62,14 eura potvrdil,
pretože rovnako ako súd prvej inštancie považoval za neúčelné a nehospodárne. Odvolací súd sa

vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zaoberal účelnosťou a hospodárnosťou vynaložených trov
a zvážil aj aplikáciu ust. § 257 CSP. Je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že Združenie na ochranu
spotrebiteľa, musí byť sámé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych
konaniach spotrebiteľských veciach, keďže má vo svojich radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie.
V tomto smere zastal názor, že trovy právneho zastúpenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa

HOOS jednoznačne nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, a
poukazuje na aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 OSP.

28. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v odvolaní žiadalo prerušiť konanie, preto odvolací
súd preskúmal prípustnosť takéhoto postupu v zmysle § 162 ods. 1 písm. c/ OSP. Povinnosť predložiť
prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom
spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný
prostriedok, zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva, že všeobecný súd môže
prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru ES návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade
právneho aktu Európskej únie len na návrh strany sporu, avšak predpokladom takéhoto procesného

postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného
v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom
povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je pre riešenie
daného prípadu relevantná (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 388/2010
z 19. októbra 2010). Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa

týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr
Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania
podľa § 162 ods. 1 písm. c/ CSP má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre
prerušenie konania, keďže okresný a krajský súd aplikovali a interpretovali v tomto konaní vnútroštátne
práve predpisy (Občiansky súdny poriadok a Zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov).

29. S poukazom na to, že odvolací súd nie je súdom poslednej inštancie, v konkrétnej veci bolo
rozhodnuté na základe vnútroštátneho práva a okolností prípadu, odvolací súd nevidel význam pre
postup v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Podľa odvolacieho súdu zmyslom

prejudiciálneho konania Spotrebiteľského združenia nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho
práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky.
Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd navrhnuté otázky určené Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev za neopodstatnené a irelevantné, preto odvolací súd návrh Spotrebiteľského združenia
na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 písm. c/ CSP zamietol.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2, § 255
ods. 1 a § 257 CSP a úspešnému žalobcovi v tomto konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 20,33 eura s DPH nepriznal, a to s prihliadnutím na existenciu dôvodu hodného osobitného
zreteľa,ktorýodvolacísúdprimälinakvodvolacomkonaníúspešnémužalobcovinímuplatnenúnáhradu

trov odvolacieho konania nepriznať. Podstata tohto dôvodu spočíva v tom, že to bol žalobca, ktorý svojím
späťvzatímnávrhunazačatiekonaniazavinilzastaveniekonania,zktoréhovýsledkurezultovalapotreba
odvolacieho súdu v odvolacom konaní sa zaoberať predmetom odvolania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).