Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/166/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113205885
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113205885.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, v spore žalobcov: 1. P. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XXX, XXX XX Z., 2. U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Z., zastúpených Občianske
združenie „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov", so sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice proti
žalovanému:RAPIDlifeživotnápoisťovňa,a.s.,IČO:31690904,sosídlomGarbiarska2,Košice,právne
zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp.
zn. 9C/59/2013-267 zo dňa 24.3.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobcovia sa uplatnenou žalobou domáhajú zrušenia rozhodcovských rozsudkov Arbitrážneho súdu
Košice sp.zn. 2C/2965/2012 a 2C/2964/2012 zo dňa 19.1.2012.
Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd“) rozhodol tak, že:

„I. Zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/2965/2012 zo dňa 19.01.2012.

II. Zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/2964/2012 zo dňa 19.01.2012.

III. Určuje, že nasledujúce zmluvné podmienky uvedené vo všeobecných poistných podmienkach
(21-05-07) pre poistenie zjednávané Prvou československou poisťovňou Rapid a.s., sú pre svoju
neprijateľnosť neplatné:

- XV. časť, ods. 1:
? Poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné otázky z poistenia sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom

č.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníneskoršíchpredpisovsvýlukamiaodchylnouprávnou
úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.
- XV. časť, ods. 2.:? Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného
stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený
podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany

poisťovne. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na
svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi právnická osoba, jeho štatút i rokovací
poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.
z. uverejnením v Obchodnom vestníku.
- XV. časť, ods. 5.:

? Rozhodnutie rozhodcovského súdu v spore je rozhodnutím konečným a nemožno ho preskúmavať
iným rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Dôvody, pre ktoré možno žiadať obnovu konania podľa
osobitného zákona, nie sú dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
- XV. časť, ods. 6.:
? Rozhodcovský súd rozhoduje podľa zásad rovnosti účastníkov pred rozhodcovským súdom, chráni
záujmy poisťovne i oprávnené nároky poistníkov, poistených, oprávnených osôb a ich právnych

nástupcov, pričom dbá, aby povaha i účel poistenia boli vždy zachované.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v odseku 2 osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 v
poistnej zmluve v znení:
„Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom

samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto
súdnehokonaniazdôvoduúčelnosti,praktickostiarýchlostipodrobiarozhodcovskémukonaniuvzmysle
XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

V. Žalobcom 1. a 2. náhradu trov konania nepriznáva a žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého návrhy na začatie konania pred
rozhodcovským súdom boli podané dňa 04.01.2012 žalovaným. V tomto návrhu sa žalovaný domáhal

zaplatenia pohľadávky vo výške 214,03 € a 157,12 € a náhrady trov konania vo výške 276,- €. Právomoc
rozhodcovského súdu na prejednanie sporu medzi žalovaným a žalobcami z poistnej zmluvy má podľa
žalovaného aj podľa rozhodcovského súdu vyplývať z XV. časti Všeobecných poistných podmienok
s názvom „Rozhodcovské konanie“, ako aj z Osobitného zmluvného dojednania č. 01/2007, ktoré je
súčasťou týchto všeobecných poistných podmienok. Z oznámení o zániku poistenia zo dňa 23.10.2007

a 05.12.2008 vypracovaného žalovaným pre žalobcov vyplýva, že konečný stav finančného plnenia
poistnej zmluvy ku dňu zániku poistenia je nedoplatok 448 Sk a 1022 Sk. Z upovedomenia o začatí
konaniapredrozhodcovskýmsúdomvyplýva,žeArbitrážnysúdKošicejestálymrozhodcovskýmsúdom,
konanie ktorého sa riadi štatútom a rokovacím poriadkom. Okresný súd Revúca rozsudkom sp. zn.
6C/33/2013 zo dňa 17.06.2013 určil ako neprijateľné zmluvné podmienky, podmienky uvedené vo

výrokoch III. a IV. tohto rozsudku. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom KS v Banskej Bystrici sp.
zn. 14Co/654/2013 zo dňa 10.11.2015.

4. Prijal právny názor, že k právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky s takýmto a (obdobným)
obsahom Najvyšší súd SR zaujal právne závery v množstve svojich rozhodnutí, v ktorých

konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka,
ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach,
lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu.
Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu (3Cdo/1/2012,
4Cdo/41/2012, 6MCdo/9/2012, 5Cdo/61/2012, 6Cdo/13/2013 a5Cdo/237/2013). Občiansky zákonník

nebráni preskúmavať neprijateľnosť rozhodcovskej doložky pri poistných zmluvách. Žaloba bola podaná
včas. Dôležité je, že žaloba bola spotrebiteľským združením konajúcim neoprávnenou osobou podávaná
v mene žalobcov. Ak totiž žalobca na výzvu súdu, aby preukázal zastúpenie, žalobu podpíše, súd s ním
ďalej bude konať ako s nezastúpeným a prekážka brániaca prejednaniu a rozhodnutiu veci tým odpadne
(SJ 60/2002). Konvalidácia má účinky ex tunc, ktoré v prejednávanej veci nastali dodatočným podpisom

žaloby žalobcami, čím boli nedostatky žaloby od začiatku odstránené. § 243d Exekučného poriadku
spôsobuje stratu materiálnej, nie však formálnej záväznosti. Týmto ustanovením sa rozhodcovský
rozsudok nezrušil a preto ho bolo možné zrušiť rozsudkom súdu. Rozhodcovský rozsudok vydaný na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky je z hľadiska právnej teórie tzv. nulitným právnym aktom,teda aktom, ktorý de iure neexistuje. Zrušiť teda neexistujúci právny akt možno práve iba preto, že to
umožňuje zákon o rozhodcovskom konaní. Ak však rozhodcovský súd nemá právomoc na prejednanie
veci z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, potom nemá právomoc ani vydaný rozhodcovský

rozsudok zrušiť. Jeho zrušenie uznesením (č. l. 253,254) je teda nulitným právnym aktom, ktorý nemá
právne účinky a preto bolo potrebné rozhodcovský rozsudok zrušiť súdom. Vyslovenie neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky procesný súd urobil preto, aby bolo zrejmé, že po zrušení rozhodcovského
rozsudku, rozhodca ďalej nemá právomoc v prejednávaní veci pokračovať.
5. Aplikoval ustanovenia § 52, ods. 1, § 53, ods. 1,4 OZ, § 153, ods. 4 O.s.p..

6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalobcom nárok na náhradu trov
konania nepriznal, pretože imk preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

Obsah odvolania

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu a žalobu v celom rozsahu zamietol, resp. vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že rozhodcovské rozsudky zo dňa 19.1.2012 sp. zn.
2C 2965/2012 a 2C 2964/2012 boli už zrušené samotným rozhodcovským súdom a to uzneseniami
nachádzajúcimi sa na čl. 253 a 254 spisu. Je irelevantné posúdenie veci či uzavretia rozhodcovskej

doložkymedziúčastníkmizostranyvšeobecnéhosúdu,akneexistuježiadnerozhodcovskérozhodnutie,
ktoré vyvolá akékoľvek právne následky - a v tomto prípade neexistuje, nakoľko bolo zrušené. Súd teda
rozhodoval zjavne v rozpore s ust. § 154 ods. 1 O.s.p.. Súd zároveň rozhodol aj v rozpore s ust. § 35
ZRK,nakoľkopredmetnérozhodcovskérozsudkynenadobudliprávoplatnosťanivykonateľnosť,nakoľko
bol voči nim v súlade s rozhodcovským poriadkom podané odpory ale najmä rozsudky boli následne

zrušené. Z dôvodov uvedených vyššie sú tak nesprávne aj výroky o trovách konania ako aj o vyslovení
zmluvných podmienok za neprijateľné. Súd nemal v tomto type konania danú právomoc na rozhodnutie
o neprijateľnosti týchto podmienok nakoľko konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je osobitným
typom konania anie konaním spĺňajúcim podmienky podľa § 153 ods. 3 o.s.p.

Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok vo výroku II. a III. , ako

aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza (§ 387
ods. 2 C.s.p.).

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2),
na ktoré v celom rozsahu poukazuje. V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd dodáva.

11. Odvolateľ namieta, že vzhľadom k tomu, že rozsudky rozhodcovského súdu boli zrušené

uzneseniami súdu súd postupoval nesprávne, keď raz zrušené rozsudky opätovne zrušil. Odvolací súd
sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu podľa ktorého vzhľadom na neplatnosť rozhodcovských
doložiek judikovaných súdmi, rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok
v „skrátenom konaní“ je potrebné považovať za nulitný právny akt. Navyše podľa odôvodnenia
predmetných uznesení ( čl. 253, 254 spisu), rozhodcovské konanie týmto nie je skončené. V súlade s

princípom právnej istoty a zásad ochrany spotrebiteľa je postup súdu, ktorý vec prejednal a o zrušení
rozhodcovského rozsudku meritórne rozhodol.12. K odvolacej námietke týkajúcej sa nemožnosti posudzovania neprijateľnosti zmluvných podmienok
v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
SR, sp.zn. I. ÚS 222/2016: „Ústavný súd tiež už judikoval, že judikatúra ESD vychádza z predpokladu,

že kontrolu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách má súd realizovať ex offo, pričom
nevyhnutnosť tohto postupu je daná povahou a významom verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana spotrebiteľa (II. ÚS 235/2012). Skutočnosť, že sťažovateľka sa s takýmto prístupom a z neho
vyplývajúcim právnym názorom krajských súdov vysloveným v odvolacích konaniach nestotožňuje,
nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a

nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajských súdov svojím vlastným (m.
m. I. ÚS 313/2010, II. ÚS 134/09). Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecných
súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny
názor krajských súdov iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne
nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné
uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne

poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach daných prípadov (právoplatné
rozsudky rozhodcovského súdu v právnych veciach spotrebiteľov, pozn.) z uvedeného vyplýva, že pokiaľ
je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej
stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku
splnená (§ 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov), potom

postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku,
je legitímny.“

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdzuje ako

vecne správny (§ 387 C.s.p.).

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1, 262, ods. 1 C.s.p. tak, že vyslovil, že žalobcovia majú nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, pretože boli v odvolacom konaní plne úspešní.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).