Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/273/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415202069
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4415202069.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava,
a.s., so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom
Advokátskej kancelárie ECKER - KÁN & partners, s.r.o., Bratislava 1, Nám. Martina Benku 9, proti
žalovanej: W. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., D. E. XX, o zaplatenie 70,70 eura, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. 05. 2016 č. k. 6C/87/2015-52 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r
u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,70
eura v mesačných splátkach po 10 eur počínajúc mesiacom jún 2016 tak, že každá splátka je splatná

25. deň v kalendárnom mesiaci s tým, že ak nebude zaplatená čo i len jedna splátka včas a riadne,
stane sa zročným celý dlh. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi i trovy konania vo výške 16,50
eura, ktoré jej povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 8,25 eura počínajúc mesiacom jún 2016 so
splatnosťou každej splátky 25. deň v kalendárnom mesiaci s tým, ak nebude zaplatená čo i len jedná
splátka včas a riadne, stane sa zročným celý dlh.
2. Pri svojom rozhodovaní vyšiel zo zistenia, že žalovaná dňa 26. 06. 2014 na linke mestskej hromadnej

dopravy č. 93 v Bratislave sa nepreukázala platným cestovným lístkom na výzvu kontrolného orgánu,
čím porušila zák. č. 168/1996 Z. z., a preto jej podľa článku 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej
dopravy v Bratislave a podľa článku 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vznikla povinnosť
zaplatiť žalobcovi cestovné v sume 0,70 eura a pokutu v sume 70 eur. Opierajúc sa o ust. § 488 a § 489
Občianskeho zákonníka považoval žalobu žalobcu za dôvodnú, a preto jej vyhovel. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 16,50 eura, ktoré

predstavovali zaplatený súdny poplatok za žalobu. Uviedol, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania
využil svoje právo dané mu ust. § 150 ods. 2 OSP podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných
sporoch (§ 200ea ods. 1 OSP) neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Trovy
konania žalobcu, ktoré predstavovali sumu 76,48 eura znížil na sumu 16,50 eura, keďže pri rozhodovaní
prihliadal na pomery na strane žalovanej, ktorá na pojednávaní uviedla, že je nezamestnaná, poberá
len sociálne dávky v sume 60 eur mesačne, nemá žiadny iný majetok, naviac musí uhrádzať výživné na

mal. dcéru W. N., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je zverená sestre, a preto môže žalovanú sumu uhradiť v
splátkach maximálne po 10 eur. Zároveň aplikujúc ust. § 160 ods. 1 OSP povolil priznanú pohľadávku
a trovy konania zaplatiť v splátkach uvedených v enunciáte jeho rozsudku s prihliadnutím na pomery
žalovanej.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca len vo výroku o trovách konania. V
tejto časti žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu súdny

poplatok vo výške 16,50 eura, trovy právneho zastúpenia vo výške 89,96 eura za 3 úkony právnej služby
po 16,60 eura, 3 x režijný paušál po 8,39 eura spolu s daňou z pridanej hodnoty. Dôvodil, že rozhodnutiesúdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže pre
nesprávnu aplikáciu ust. § 150 ods. 2 OSP súd nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania
a neodôvodnene mu priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania, ktoré si uplatnil. Mal za to,

že ust. §150 OSP umožňuje súdu iba vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa
nepriznať úplne alebo sčasti náhradu trov konania účastníkom, ktorým by inak toto právo patrilo. Záver
súdu o výnimočnosti prípadu musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností a rozhodných hľadísk,
akými sú majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery účastníkov konania a to nielen toho, kto by mal
nahradiťtrovykonania,alerovnakotaktrebazvážiťakosatakétorozhodnutiedotknenajmämajetkových

pomerov oprávneného účastníka. I keď je nepochybné, že aj predmetnú vec je možné považovať za
drobný spor podľa § 200ea OSP, neprimeranosť trov konania voči pohľadávke je potrebné posúdiť v
jednotlivých prípadoch individuálne. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej aj
v konaní, ktorého predmetom je drobný spor, musí vždy postupovať súd dôsledne podľa týchto zásad,
pretože v takýchto konania sa nezmenila rovnosť účastníkov konania a ústavné právo každého domáhať
sa ochrany na súde a právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Nemožno preto nepriznať, resp.

znížiť trovy konania len preto, že ide o drobný spor s poukazom na ust. § 150 ods. 2 OSP, keďže takýmto
postupom, ktorým súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, resp. absentujú také argumenty, ktoré by
mali pre rozhodnutie relevantný význam, nepochybne odníma účastníkom konania možnosť konať pred
súdom, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR.
Tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne použil ust. § 150 ods. 2 OSP aj z dôvodu, že zákon nedefinuje

pojem neprimerané a ani súdna aplikačná prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti, ktorý nedostatok
však nemožno ospravedlniť tým, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil,
akými úvahami sa riadil pri použití tohto ustanovenia. Konštatoval, že nakoľko zákon nedefinuje pojem
neprimerané, z logického výkladu dôvodovej správy k zák. č. 384/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od
15. 10. 2008 zmenený a doplnený Občiansky súdny poriadok k ust. § 150 ods. 2 OSP, neprimeranosť

treba chápať ako minimálne dvojnásobne vyššiu sumu trov konania ako je samotná istina. Vytkol
prvoinštančnému súdu, že v odôvodnení rozhodnutia nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania a to
len tým, že trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného
pomeru výšky trov konania a trov právneho zastúpenia a istiny, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Tvrdil, že v prejednávanej veci sú účelne uplatnené trovy

konania, ktoré spočívajú jednak v zaplatení súdneho poplatku za žalobu a z minimálnej tarifnej odmeny
advokáta za právne služby podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. V tejto súvislosti poukázal i na to, že zaplatenie súdneho poplatku
je obligatórnou povinnosťou žalobcu, a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať
trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Samotné úkony právnych

služieb a postup advokáta označil za zložitý proces, vyžadujúci si primeranú časovú náročnosť, a preto
všetky uplatňované trovy konania sú účelne vynaložené a uplatňované v súlade s právnymi predpismi
Slovenskej republiky. Dodal, že žiadne ustanovenie hmotných a procesných noriem platných na území
SR neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom a toto právo nie je
obmedzené ani v tzv. drobných sporoch. Uzavrel, že rozsah zníženia trov v danom prípade je odporujúci

dobrým mravom a považoval za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaná jeho trovy
ako procesne plne úspešného žalobcu, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia neznášala.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
5. Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01.

07. 2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa
prechodného ustanovenia § 470 ods. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych

noriem a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného
sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.
6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1

CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
7. Predmetom tohto konania bola žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 70,70 eura ako cestovného a pokuty za cestovanie mestskou hromadnou dopravnou bez
platného cestovného lístka. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie vo veci samej žalobežalobcu vyhovel, ktorá časť pre absenciu odvolania strán sporu nadobudla právoplatnosť. Predmetom
odvolacieho konania takto zostala len výroková časť týkajúca sa trov konania, ktorú odvolaním napadol
žalobca.

8. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní, v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11.Vychádzajúczvyššiecitovanýchzákonnýchustanoveníjezrejmé,ževsporovomkonanísapremieta
zásada úspechu vo veci ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Táto sa uplatňuje tak,
že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli.
Nejde však o náhradu všetkých trov, ktoré strana v konaní vynaložila, ale iba trov konania, ktoré sú
preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené, a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore, pričom plný

úspech v spore sa zisťuje porovnávaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.
U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným
petitom,t.j.aksajehožalobevyhovelovcelomrozsahu.Odchýlkuodzásadyzodpovednostizavýsledok
sporu predstavuje i ust. § 257 CSP, kedy súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú tak generálnym dôvodom pre

nepriznanie náhrady trov konania, pričom nové ust. § 257 CSP je formulované podstatne všeobecnejšie
než§ 150ods.1a2OSPavytváraväčšípriestornavoľnúúvahusúdu.Keďžepoužitietohtoustanovenia
negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, jeho aplikácia
musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.
Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania preto vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch

podmienokatodôvodyhodnéosobitnéhozreteľaavýnimočnéokolnosti,ktorévšakbližšienešpecifikuje.
Napriek tomu ho nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie a
nemožno ho interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a teda bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Súd tak musí skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti náhrady trov konania

výnimočne prihliadať a to s ohľadom na okolnosti danej veci. Toto ustanovenie slúži na riešenie situácie,
v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo
právom chránené záujmy dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil, avšak neslúži na
zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje
ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková, majetková situácia strany, ktorá v spore

zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. V princípe má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti a
na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.
Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo
odôvodniť, pričom nie je prípustné odôvodnenie obsahujúce iba odkaz na výpoveď účastníkov konania
bez toho, aby z neho bolo možné zistiť, z akých dôkazných prostriedkov súd čerpal svoje zistenia pre

následný záver o odôvodnenosti aplikácie ust. § 257 CSP. Právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia aj v tomto prípade patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, ako to
jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.
12. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodoval dňa 20. 05. 2016 a to za účinnosti Občianskeho
súdnehoporiadku,vktorejdobeboloobčianskoprávne(sporové)konanieovládanérovnakotakzásadou

zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech,
má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho
práva. Výnimku z práva na náhradu trov konania podľa pomeru úspešnosti reprezentovalo okrem iného
i ust. § 150 OSP. Toto ustanovenie rozlišovalo dva prípady, kde zákonodarca ponechával na úvahe
súdu, za splnenia zákonných podmienok, či v konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania

neprizná alebo túto primerane zníži. Takáto situácia nastala, pokiaľ súd zistil dôvody hodné osobitného
zreteľa (ods. 1) alebo, ak išlo o drobný spor a trovy konania boli neprimerané voči pohľadávke (ods.
2). Cieľom súdnych konaní v drobných sporoch, t. j. v sporoch do 1.000 eur (§ 200 ea ods. 1 OSP)
bolo totiž vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi, v ktorých nemohol prevažovať záujem na
vedení konania z hľadiska atraktívnosti pre advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne

uplatňovali, mali možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok za
takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta i zastupovanie v takýchto veciach
s ohľadom na ich množstvo, bolo naďalej zaujímavé, ktorá právna úprava korešpondovala i nariadeniu
EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007.13. Právny poriadok platný a účinný v čase podania odvolania (29. 12. 2014) ukladal odvolaciemu súdu,
aby aj ex offo posúdil, či v konaní nedošlo k niektorej zo závažných procesných vád vymenovaných v §
221ods.1OSPúčinnéhovčasepodaniaodvolania.Žalobcanamietal,žemuvkonaníbolaznemožnená

realizácia jeho procesných oprávnení, teda odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 221 ods. 1
písm. f/ OSP a k tejto vade malo podľa jeho názoru dôjsť v dôsledku nepreskúmateľnosti napadnutého
rozsudku. Odvolací súd preto osobitne skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí a
či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti strán sporu konať pred súdom, pod ktorou treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných

práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva strany sporu na spravodlivý proces,
ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
14. Podľa právnej úpravy účinnej do 30. 06. 2016 muselo mať odôvodnenie rozhodnutia súdu náležitosti
uvedené v § 157 ods. 2 OSP. Výkladom tohto ustanovenia obdobne, ako i ust. § 220 ods. 2 teraz

platného CSP treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný
či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu
medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo
skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon tiež len všeobecné súhrnné
zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo strany sporu a

povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby
spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky vnútorne kompaktne a neprotirečivo
vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré prijal.
Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu

pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. V opačnom prípade sa strane
sporu odníma možnosť konať pred súdom pre porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup
súdu v súdnom konaní a teda i porušuje právo na spravodlivé súdne konanie.
15. V prejednávanej veci rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov
konania tieto nepožiadavky nespĺňa. Súd prvej inštancie totiž síce správne konštatoval, že s ohľadom

na plný úspech žalobcu v konaní mu vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1
OSP, následne však využil svoje moderačné právo podľa § 150 ods. 2 OSP a keďže išlo o drobný spor,
trovy konania, ktoré predstavovali sumu 76,48 eura označil za neprimerané voči pohľadávke, a preto
ich znížil na sumu 16,50 eura, predstavujúcu zaplatený súdny poplatok. Zároveň však uviedol, že pri
rozhodovaní prihliadal i na pomery na strane žalovanej, a ktoré ako to uviedla žalovaná na pojednávaní,

spočívali v tom, že je nezamestnaná, poberá len sociálne dávky v sume 60 eur mesačne, nemá žiadny
majetok a uhrádza výživné na mal. dcéru W. N., nar. XX. XX. XXXX. Z takéhoto odôvodnenia by potom
ale vyplývalo, že súd prvej inštancie postupoval vo veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania nielen
podľa ust. § 150 ods. 2 OSP, ale i podľa § 150 ods. 1 OSP a na strane žalovanej vzhliadol i dôvody
hodnéosobitnéhozreteľapremoderáciunáhradytrovkonaniažalobcu.Takétoodôvodnenierozhodnutia

tak nespĺňa požiadavku, aby bolo vnútorne konzistentné, presvedčivé, neprotirečiace si a jeho obsah
umožňoval uskutočniť odvolací prieskum. Za danej situácie sa tak súd prvej inštancie dostal mimo limitov
práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené, ako už bolo vyššie uvedené nielen článkom 46 ods. 1
Ústavy SR, ale aj článkom 6 ods. 1 Dohovoru, v dôsledku čoho bola strane sporu odňatá možnosť konať
pred súdom, čo žalobca vo svojom odvolaní dôvodne prvoinštančnému súdu vytýka.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej
sa náhrady trov konania podľa § 389 ods. 1 b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods.
1 CSP). V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania, pričom svoje
rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní vyporiadajúc sa v ňom so všetkými námietkami žalobcu
uplatnenýmivjehoodvolaní.Zároveňrozhodneionáhradetrovkonaniaodvolacieho(§396ods.3CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanieje podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).