Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/232/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210202389
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6210202389.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľky: X. L., nar. XX. XX. XXXX,
bytom XXX XX K. G., Y. G. XX, zast. splnomocneným advokátom: JUDr. Vladimír Zvara, Advokátska
kancelária 990 01 Veľký Krtíš, SNP 1/A, proti odporcom: v 1. rade X. E., nar. XX. XX. XXXX, byrom
XXX XX K. G., Y. G. XX, v 2. rade I. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. T., B. L. XX, obaja
zast. splnomocneným advokátom: JUDr. Peter Mihály, Advokátska kancelária 984 01 Lučenec, Jókaiho

121/16, o určenie čo patrí do dedičstva po poručiteľovi: I. E., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX.
XXXX, na odvolanie odporcov zo dňa 29. 04. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Veľký Ktríš č. k.
2C/52/2010-241 zo dňa 26. 03. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej určil, že do majetku po poručiteľovi I. E., nar. XX. XX. XXXX,
naposledy bytom Y. G., ktorý zomrel XX. XX. XXXX, patrí 300 včelích rodín „nachádzajúcich sa v Y. G.
v blízkosti rodinného domu č. XX“, zrušuje a

v časti, v ktorej rozhodol, že navrhovateľke priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % potrebných
na účelné bránenie jej práv, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

V nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že do majetku po poručiteľovi I. E., nar. XX. XX. XXXX,

ktorý zomrel XX. XX. XXXX, patrí 300 včelích rodín nachádzajúcich sa v Y. G. v blízkosti rodinného
domu č. XX. Určil, že nehnuteľnosť zapísaná na Správe katastra E. T., pre obec a kat. úz. Y. G., na
LV č. XXX ako stavba súpisné číslo XXX, na pozemku parc. č. XXX/X hospodárska budova, nepatrí
v jednej polovici do dedičstva po poručiteľovi I. E., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX.
Navrhovateľke priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % potrebných na účelné bránenie jej práv.
V odôvodnení uviedol čoho sa navrhovateľka domáhala podaným návrhom, z akých dôkazov v konaní

vychádzal, poukázal na zistený skutkový stav a na právne posúdenie veci. Uviedol, že podľa ust. § 80
písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd vychádzal z uvedeného
zákonného ustanovenia. Dospel k záveru, že na strane navrhovateľky je daný naliehavý právny záujem.
Uznesením dedičského súdu č. k. 3D/211/2001-138 zo dňa 11. 02. 2010 bolo navrhovateľke uložené,
aby podala predmetný návrh. Je nesporné, že medzi účastníkmi konania je sporné, či včelie rodiny patria

do dedičstva po poručiteľovi a že či polovica nehnuteľnosti, ktorú súd konkretizoval vo výroku svojho
rozsudku nepatrí do dedičstva po poručiteľovi. Bez takéhoto určenia nie je možné vydať rozhodnutie v
konaní o dedičstve. Súd považoval návrh navrhovateľky za dôvodný v časti, v ktorej žiadala určiť, že
do dedičstva po poručiteľovi patrí 300 včelích rodín. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že I.
E. starší bol včelárom v Y. G. a pôsobil aj v rámci včelárskej organizácie. Pokiaľ mal súd k dispozícii
listinný doklad o zozname chovateľov včiel, ktorí žiadajú o poskytnutie dotácie na rozvoj včelárstva v

roku 1999 a zoznam chovateľov včiel, ktorým bola vyplatená dotácia na udržanie včelárstva v roku 1999
vyplýva, že v základnej organizácii v G. už figurovala len odporkyňa v 1. rade s počtom včiel 360 a natieto včelstvá jej boli vyplatené aj dotácie. Je teda nesporné, že odvtedy ako boli účastníci vedení vo
včelárskej organizácii v G. a po tom, ako prešli do G., došlo k tomu, že včelstvá boli vedené už len na
odporkyňu v 1. rade. Vykonané dokazovanie nasvedčuje tomu, že to bolo z dôvodu, že sa zhoršili vzťahy

medzi poručiteľom I. E. a navrhovateľkou a to zrejme viedlo k tomu, že tieto včelstvá následne previedol
na svoju manželku, zatiaľ čo v období predtým boli vedené na poručiteľa, navrhovateľku a odporcu v
2. rade. Pokiaľ by sa jednalo o darovanie, I. E. starší by mohol darovať len včelstvá, ktoré by boli jeho
výlučným vlastníctvom. Odporkyňa v 1. rade uviedla, že sa jednalo o včelstvá, ktoré boli zakúpené zo
spoločných prostriedkov, takže to brala tak, že polovica týchto včelích rodín je jej. V konaní vypočutí

svedkovia potvrdili, že rodina vždy vlastnila väčšie počty včelstiev, pri starostlivosti o ne pomáhali všetci
členovia rodiny, spoločne sa o ne starali, pričom pokiaľ ide o včelstvá, hlavné slovo mal vždy I. E. starší.

Pokiaľ ide o druhú časť petitu a určenie, že hospodárska budova nepatrí do dedičstva, aj v tejto časti súd
návrhu vyhovel. Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/627/99-183 zo dňa 15. 12. 2003 bolo
rozhodnuté o určení vlastníctva len k pozemku, na ktorom stojí hospodárska budova, ktorý je v súčasnej

dobe vedený na LV. č. XXX ako parc. č. XXX/X. Predmetom tohto konania nebola hospodárska budova.
Táto bola zapísaná na LV č. XXX pre obec a kat. úz. Y. G.. Odporkyňa v 1. rade vo výpovedi dňa 26.
10. 2010 (č. l. 46 spisu) uviedla, že hospodársku budovu dala postaviť ešte stará matka jej zomrelého
manžela. Tiež svedok I. C. uviedol, že má takú vedomosť, že túto hospodársku budovu užívala rodina
E. spoločne s rodinou M.. Podobne tak uviedol aj svedok B. L.. Svedok I. M. uviedol, že jeho rodičia

vlastnili polovicu z tejto hospodárskej budovy. Podľa jeho vedomostí túto hospodársku budovu užívali
až do roku 2006. Preto potom súd návrhu aj v tejto časti vyhovel.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a § 151 ods. 7 OSP. V konaní úspešnej
navrhovateľke priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporkyňa v 1. a odporca
v 2. rade. V podanom odvolaní zhodne uviedli, že podávajú odvolanie proti rozsudku okresného súdu č.
k.2C/52/2010-241zodňa26.03.2013.Podanéodvolanieodôvodnilitým,žeokresnýsúdvecnesprávne
právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože opomenul relevantné skutočnosti.

Svedecké výpovede produkované svedkami navrhovateľky, v ktorých sa svedkovia nevyjadrili ku
skutočnosti kto bol vlastníkom včelstiev v roku 1999, teda v roku úmrtia I. E. staršieho. Svedkovia túto
okolnosť ani nemohli vedieť, mohli sa vyjadriť len k okrajovým informáciám a to kto sa v rozhodujúcom
roku 1999 o včelstvá staral. Poručiteľ vykonával starostlivosť o včelstvá, navštevoval členské schôdze,
miestny včelársky zväz, no nebol vlastníkom sporných včelstiev. Poukázali na listinný dôkaz tajomníka

ZO SZV G. pána G. Q., podľa ktorého v roku 1999 I. E. starší nefiguroval ako majoritný vlastník včelstiev,
ale práve X. E. ako odporkyňa v 1. rade mala evidovaný počet včelstiev 360 a odporca v 2. rade včelstiev
1. Aj dotácie boli vyplatené X. E. z rok 1999. V tomto čase nebol zriadený centrálny register včelstiev, nie
jemožnépotvrdiťvlastníctvokspornýmvčelstvám.Navrhovateľkanepreukázalarelevantnýmspôsobom
svoje tvrdenia týkajúce sa jej nárokov na sporné včelstvá. Uviedli, že považujú za spornú aktívnu

legitimáciu navrhovateľky a tiež jej naliehavý právny záujem. Žiadali rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že ust. § 221 OSP taxatívne vymedzuje
dôvody kedy môže odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušiť. Musia byť splnené súčasne

obe skutočnosti a síce nesprávne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. V odvolaní
odvolatelia poukazujú na existujúce dôkazy zadovážené v prvostupňovom konaní, teda nie je možné
pripustiť, aby išlo o nedostatočne zistený skutkový stav. Neprichádza do úvahy ani použitie § 220
OSP. Žiadala rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 OSP ako vecne správny potvrdiť a priznať
náhradu trov druhostupňového konania. Uviedla, že neprichádza do úvahy uvažovať o neexistencii

naliehavého právneho záujmu, pretože ten je daný uznesením dedičského súdu, ktorým dedičský súd
konanie prerušil a odkázal navrhovateľku na podanie žaloby. V časti, v ktorej okresný súd rozhodol
aké nehnuteľnosti nepatria do dedičstva po poručiteľovi odvolanie neobsahuje žiadne konkrétne dôvody
odvolania.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec preskúmal v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP
a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie z týchto dôvodov.Podľa ust. § 212 os. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Uvedené znamená,
že rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určená rozsahom odvolania,
ktorýmsarozumejúnapadnutévýrokyrozhodnutiasúduprvéhostupňaatieždôvodmiodvolania,ktorými

sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 205 a 205a OSP.

V súdenej veci odvolatelia rozsahom a dôvodmi odvolania namietajú časť výroku rozsudku, ktorým
okresný súd určil, že do majetku po poručiteľovi I. E. patrí 300 včelích rodín nachádzajúcich sa v Y. G.
v blízkosti rodinného domu č. XX. Odvolatelia rozsahom a dôvodmi odvolania nenamietajú časť výroku

rozsudku okresného súdu, ktorým súd určil, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX ako stavba číslo
súpisné XXX, postavená na pozemku parc. č. XXX/X, hospodárska budova, nachádzajúca sa v kat. úz.
Y. G., nepatrí v jednej polovici do dedičstva po poručiteľovi I. E.. V tejto časti potom odvolací súd vyslovil,
že zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, pretože nebol dovolaním napadnutý.

Odvolatelia v podanom odvolaní uviedli, že navrhovateľka nemá na podaní žaloby naliehavý právny

záujem. V tomto smere súd vec právne posúdil podľa ust. § 80 písm. c) OSP. Teda, že návrhom na
začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd vychádzal zo skutočnosti, že uznesením Okresného
súdu Veľký Krtíš č. k. 3D/211/2001-138 zo dňa 11. 02. 2010 bolo navrhovateľke uložené, aby si podala
predmetný návrh.

Poručiteľ I. E. zomrel dňa XX. XX. XXXX. Prvé (v súdnej praxi tiež nazývané základné) dedičské konanie
prebehlo na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 7D/607/99 a bolo ukončené vydaním osvedčenia
o dedičstve č. k. 7D/607/99-56 zo dňa 23. 03. 2000. Osvedčenie o dedičstve vydal súdom poverený
súdny komisár (§ 38 ods. 1 OSP).

Dňa 24. 08. 2006 dedička X. L. podala návrh na začatie ďalšieho doteraz právoplatne neprejednaného
majetku po poručiteľovi I. E.. Dedičský súd uznesením č. k. 3D/211/2001-138 zo dňa 11. 02. 2010
dedičské konanie prerušil, X. L. uložil povinnosť, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia
podala na Okresnom súde Veľký Krtíš návrh na určenie, že do dedičstva po poručiteľovi patrí 360 rodín

včiel a nepatrí v celosti nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX ako stavba číslo súpisné XXX na parc.
č. XXX/X hospodárska budova pod B1 v prospech poručiteľa v 1/1, nachádzajúca sa v kat. úz. Y. G..
V dedičskom konaní je povinnosťou dedičského súdu (súdom povereného súdneho komisára), okrem
iného, zistiť „poručiteľov majetok a jeho dlhy“ (§ 175m OSP). Do súpisu aktív a pasív dedičstva ale neradí
„aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné“ (§ 175k ods. 3 OSP). Za „sporné“ potom treba označiť všetky

tie, ktorých radenie namieta čo i len jeden z účastníkov (dedičov), okrem tých, spornosť ktorých vyriešil
svojím právoplatným rozhodnutím oprávnený orgán so záväznosťou pre všetkých účastníkov (dedičov)
dedičského konania. Ak takéhoto rozhodnutia niet, nie je pre účely súpisu rozhodujúce, čo je príčinou
spornosti. V otázke sporných aktív dedičstva treba vychádzať z ust. § 175k ods. 3 OSP. Podľa neho, „ak
sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte

čistého majetku na ne neprihliada“. Uvedené znamená, že sporné vlastníctvo k veciam sa neradí do
súpisuaktívdedičstva(§175mOSP)adedičskýsúdprejednálenostatnédedičstvoporučiteľa.Neukladá
ale žiadnemu z účastníkov dedičského konania povinnosť podať návrh na začatie občianskeho súdneho
konania o rozhodnutie spornej skutočnosti. Ak dedičský súd postupoval podľa ust. § 175k ods. 3 OSP,
má účastník dedičského konania právo „domáhať sa svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve“ (§

175y ods. 1 OSP), ale až po skončení dedičského konania. Až do právoplatného skončenia dedičského
konania nie je zrejmý rozsah majetku a dlhov patriacich do dedičstva. V priebehu celého dedičského
konania nič nebráni účastníkom, aby prípadne zo sporného vlastníctva urobili nespornú skutočnosť
a predtým sporné vlastnícke právo poručiteľa sa tak radilo do aktív dedičstva. Táto skutočnosť je ale
vždy zrejmá až po právoplatnom skončení dedičského konania. V žiadnom prípade ale nie je dôvodný

postup podľa ust. § 175k ods. 2 OSP, tak ako na to poukázal dedičský súd v odôvodnení uznesenia č.
k. 3D/211/2001-138 zo dňa 11. 02. 2010.

V dedičskej veci po poručiteľovi I. E. nie je sporné dedičské právo dedičov. Subjektívne dedičské právo
nepatrí dedičovi (nededí) vtedy ak bol platne vydedený poručiteľom (§ 469a OZ), ak je nespôsobilý

dediť (§ 469 OZ), ak dedičstvo platne odmietol (§ 463 - 468 OZ), ak bol poručiteľom v platnom závete
opomenutý a nežiadal ani svoj prípadný povinný dedičský podiel (§ 479 OZ). V súdenej veci ale nejde
o takýto prípad prípadnej straty dedičského práva. Spor dedičov o tom čo patrí prípadne nepatrí do
dedičstva, nie je sporom o dedičské právo (§ 175k ods. 2 OSP).Z uvedeného potom vyplýva, že okresný súd v napadnutom rozsudku nesprávne posúdil naliehavý
právny záujem navrhovateľky na určení čo patrí prípadne nepatrí do dedičstva po poručiteľovi I. E., keď

mal za to, že jej naliehavý právny záujem je daný rozhodnutím dedičského súdu a to uznesením č. k.
3D/211/2001-138 zo dňa 11. 02. 2010.

Odkaz v zmysle ust. § 175k ods. 2 OSP je osobitnou právnou skutočnosťou danou práve len týmto
ustanovením a nemožno ju stotožňovať s určovacou žalobou podľa ust. § 80 písm. c) OSP. Sporový súd

je právomocný konať len vtedy ak existuje takýto odkaz a to vo forme uznesenia dedičského súdu, vtedy
neskúma existenciu „naliehavého právneho záujmu“ (nejde o žalobu podľa ust. § 80 písm. c) OSP).

V súdenej veci dedičský súd nerozhodol o odkaze v zmysle ust. § 175k ods. 2 OSP, teda nejde o
rozhodnutie o dedičskom práve, ktoré závisí od zistenia sporných skutočností. Tým, že dedičský súd
nedôvodne konanie prerušil, nemožno mať za to, že ide o žalobu v zmysle ust. § 175k ods. 2 OSP,

pri ktorej navrhovateľ nepreukazuje naliehavý právny záujem. Procesne správne ide o žalobu v zmysle
ust. § 80 písm. c) OSP, pri ktorej je na navrhovateľovi, aby preukázal na žiadanom určení naliehavého
právneho záujmu. Dedičské konanie sa skladá z niekoľkých relevantne samostatných fáz. Jednou z
fáz je zisťovanie majetku (masy) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov poručiteľa a pozostalej
manželkyavkladnomprípadejehovyporiadanie(§175lOSP).Tátofázakonaniapredchádzazisťovaniu

aktív a pasív dedičstva (§ 175m OSP).

Podľa ust. § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania vlastníctva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola
vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. V súdenej veci nebolo preukázané, že
došlo prípadne k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom na návrh niektorého z
manželov (§ 148a ods. 2 OZ) prípadne, že manželia si dohodou modifikovali rozsah bezpodielového

spoluvlastníctva (§ 143a ods. 1 OSP) či si vyhradili vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov
ku dňu zániku manželstva (§ 143a ods. 2 OZ). Za takéhoto skutkového stavu potom veci, ktoré žiada
navrhovateľka radiť do dedičstva po poručiteľovi I. E. (300 včelích rodín) predstavujú majetok, ktorý patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a treba ho vyporiadať (§ 175l ods. 3 OSP) podľa zásad
uvedených v ust. § 150 OZ. Súd sa potom musí zaoberať otázkou či navrhovateľka má naliehavý právny

záujem na určení, že majetok patrí do dedičstva po poručiteľovi I. E..

Odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, v ktorej okresný súd určil, že do „majetku
po poručiteľovi I. E. ... patrí 300 včelích rodín ...“ teda v časti, v ktorej odvolatelia rozsahom a dôvodmi
odvolania napádali rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd zrušil

rozsudok okresného súdu aj v časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania. Ak odvolací súd zruší
rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého
stupňa v novom rozhodnutí o veci.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.